{"guid": "eb16fcfa-29ff-4053-87f9-3b3f36b2d5cc:a30d042a-a13d-469a-82f1-a2b2affc85d3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2210205486.1", "spisova_znacka": "11CoE/227/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoE/227/2011 z 27. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. septembra 2012, sp. zn. 11CoE/227/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2210205486.1", "identifikacne_cislo": "2210205486", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Ľudovít Bradáč", "sudca_id": 139, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludovit-bradac-139", "datum_vydania": "2012-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné", "Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a30d042a-a13d-469a-82f1-a2b2affc85d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2210205486.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2210205486.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2210205486.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 11CoE/227/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2210205486\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210205486.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka\n5, zast. splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, proti povinnému: D. G.,\nbytom W. Z., F. C. XXX/XX, o 446,63 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom\nKrutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, pod sp.zn. EX 5677/10u, o žiadosti súdneho\nexekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu\nOkresného súdu Dunajská Streda z 3. februára 2011 č. k. 8Er/374/2010-65, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie.  Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 2 a 3 E. p. (zákona č. 233/1995 Z.\nz. v znení neskorších zmien a doplnení, teda exekučného poriadku), ustanoveniami zákona č. 244/2002\nZ. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej tiež len „ZoRK“), ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch\n(zákona č. 258/2001 Z. z., ďalej tiež len „ZoSÚ“) Vecne potom mal za to, že bolo treba dospieť k záveru\no rozpore exekučného titulu so zákonom a to najmä pre nepreskúmateľnosť a teda i nezrozumiteľnosť\njeho odôvodnenia. Takéto vady odôvodnenia exekučného titulu potom znemožňovali aj konštatovanie,\nči rozhodcovský rozsudok zaviazal povinnú na právom dovolené alebo naopak nedovolené plnenie a\nkeďže exekučný súd zo zákona stíhala povinnosť zaoberať sa súladnosťou žiadosti o poverenie, návrhu\nna vykonanie exekúcie aj exekučného titulu so zákonom, zistený rozpor musel viesť k zamietnutiu\nžiadosti o poverenie, uzavrel napokon okresný súd.\n\nProti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnený a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie, namietajúc pritom predovšetkým nesprávnosťou posúdenia veci súdom\nprvého stupňa po právnej stránke. I s odvolaním sa niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR, najvyšších\nsúdov SR a ČR a tiež Súdneho dvora Európskej únie podľa nej súd prvého stupňa pochybil prekročením\nrozsahu svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu exekučným poriadkom, nakoľko pri skúmaní titulu\npo materiálnej stránke nemá oprávnenie posudzovať samotný hmotnoprávny vzťah (vyriešený už\nprávoplatne rozhodcovskom konaní) a ani zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu.\nOprávnenie exekučného súdu na preskúmavanie exekučného titulu sa tak podľa odvolateľa obmedzuje\nlen na dodržanie formálnych náležitostí titulu, tu však musí ísť o zjavný nedostatok exekučného\ntitulu. Zamietnutím žiadosti o poverenie napriek pasivite povinného (spotrebiteľa) potom podľa názoru\nodvolateľa dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a\nk porušovaniu princípov právnej istoty, hoci oprávnený disponuje riadnym exekučným titulom po\nprávoplatnosti rovnocenným rozsudku všeobecného súdu.\n\nOdvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach odvolania\noprávneného celú vec (zamietnutia žiadosti o poverenie), a to bez pojednávania (pretože tu nešlo o\n\nžiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho\nsúdu) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne.\n\nPredovšetkým sa však žiada uviesť, že odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu\nprvého stupňa pojatou do odôvodnenia napadnutého uznesenia a podporujúcou ním (okresným súdom)\nzvolený spôsob rozhodnutia (čím treba rozumieť najmä závery o tom, prečo bolo v prejednávanej veci\nvylúčené, aby exekútorovi mohlo byť udelené poverenie na vykonanie exekúcie). Práve pre správnosť a i\nobjektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvého stupňa predostretých dôvodov (objektívnu\nsamozrejme z hľadiska nedostatku ambície presvedčiť aj účastníka subjektívne presvedčeného o svojej\npravde), nech aj v tejto konkrétnej veci to platilo len s istými výhradami (v tejto súv. por. najmä slušne\npovedané problematickú úvahu týkajúcu sa dopadu ust. § 1 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ na súdenú vec) by\ntak v prípade nedostatku pomerne rovnako podrobne vyargumentovaného nesúhlasu oprávneného s\ntakýmito dôvodmi (v odvolaní) postačovalo i konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa s\nodvolaním sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.). Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj s tzv.\nodvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť však odvolací súd považuje za potrebné doplniť (§\n219 ods. 2 O. s. p. in fine) ešte nasledovné :\n\nZ ustanovení § 34 ods. 2 písm. g/ a § 51 ods. 3 ZoRK citovaných už odôvodnením napadnutého\nuznesenia celkom jednoznačne vyplýva zásadná povinnosť vypraviť aj rozhodcovský rozsudok\nodôvodnením, pokiaľ nejde o niektorý zákonom ustanovený prípad výnimky z takéhoto pravidla.\nV prejednávanej veci o takýto prípad výnimky preukázateľne nešlo, keď rozhodcovský rozsudok\npoužitý ako exekučný titul odôvodnenie obsahoval, pričom existenciu dôvodu pre výnimku (teda pre\nnepotrebnosť odôvodnenia) je aj tak povinný preukazovať ten, kto hodlá uplatňovať práva na základe\ntitulu na prvý pohľad nezodpovedajúceho požiadavke zákona (tu rozumej oprávnený snažiaci sa o\nexekúciu rozhodcovského rozsudku neobsahujúceho odôvodnenie). Ak však ide o prípad potreby\nodôvodnenia rozhodcovského rozsudku (ako v prejednávanej veci) a sám ZoRK osobitnú úpravu o\nnáležitostiach odôvodnenia takéhoto rozhodnutia (potenciálneho exekučného titulu) nemá, podporne\nplatí úprava v O. s. p., teda najmä už súdom prvého stupňa taktiež opodstatnene citované ustanovenie §\n157 ods. 2 tohto zákona. Práve v dôsledku takejto právnej úpravy však aj odôvodnenie rozhodcovského\nrozsudku zodpovedajúce požiadavkám kladeným na rozsudky všeobecných súdov je jedným z kritérií, z\nktorých možno usudzovať na súlad (resp. i nesúlad) exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským\nrozsudkom so zákonom. Ide tu tak o vztiahnutie aj na rozhodcovské konanie (ako jednu z foriem riešenia\nsporov mimo systém všeobecného súdnictva) tézy známej už z konaní pred súdmi, podľa ktorej vada\nkonania spočívajúca v odňatí postupom súdu účastníkovi možnosti konať pred súdom (keď súdom nielen\nv intenciách prejednávanej veci, ale i oprávnenou použitej tzv. európskej judikatúry treba rozumieť aj iný\norgán povolaný rozhodnúť spor o právo než všeobecný súd) je vo svojej podstate porušením základného\npráva účastníka konania na spravodlivý proces (ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku\nSlovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky - ústavný\nzákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a článok 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd - oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.\n209/1992 Zb.). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z\nroku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.\nzn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4\nCdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé konanie považovať aj nedostatok riadneho a\nvyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ak požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku\nsúdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje práve ustanovenie § 157 ods. 2\nO. s. p. a to na základe príkazu obsiahnutého v ustanovení § 51 ods. 3 ZoRK treba primerane použiť\naj na odôvodňovanie rozhodcovských rozsudkov; korektným a i ústavne konformným výkladom takejto\n(rozhodnej) úpravy treba dospieť k záveru, že s už exekučným súdom prvého stupňa reprodukovanými\npožiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale\nnapr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,\nresp. i jednotlivými právnymi závermi nachádzajúcimi sa v odôvodnení toho istého rozhodnutia, takisto\nprípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i\nlen všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia\nvyvodené (čo obdobne platí o len paušálnom odmietnutí určitých postupov bez vysvetlenia, akým\nspôsobom sa mali prejaviť v konkrétnom právnom vzťahu a prípadne i posudzovanej veci).\n\nPretože povinnosť súdu (a i rozhodcu) riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka\nna dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa jednak vyporiada\nso špecifickými námietkami účastníka, pokiaľ tu také sú a zároveň poskytne i na veci priamo\nnezainteresovanej osobe uspokojivé odpovede na kľúčové otázky tvoriace predmet sporu); porušením\nuvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu (resp. rozhodcu) na strane druhej\nsa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o konkrétnych príčinách rozhodnutia práve\nzvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu\n(v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných\nprostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva\nna spravodlivé súdne konanie (čo obdobne platí u rozhodcovského konania, práv jeho účastníkov a\nprípadnej vady rozhodcovského rozsudku), táto vada je v tzv. základnom súdnom konaní reparovateľná\nza pomoci riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkov a zákonných dôvodov zrušenia rozhodnutia\nv odvolacom či dovolacom konaní (tu por. § 221 ods. 1 písm. f/ a § 237 písm. f/ O. s. p.). Pri rešpektovaní\nzásady „iura novit curia“ (teda, že je to súd, ktorý pozná právo) a skutočnosti, že množstvo exekučných\ntitulov sa už v štádiu tzv. základného konania na súde neocitá (pretože tu ide o exekučné tituly vydávané\ninými orgánmi než súdmi) potom okrem špecifických prostriedkov nápravy rôznych pochybení iných\norgánov podľa predpisov upravujúcich ich postupy (tu por. napr. žaloby o zrušenie rozhodcovských\nrozsudkov podľa § 40 a nasl. ZoRK) existuje aj (ako na to poukázal tunajší súd už vo viacerých veciach\nobdobnej povahy) prostriedok ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti exekučného titulu, ktorým je\npráve prieskum titulu (ale aj návrhu a žiadosti o poverenie) podľa § 44 ods. 2 E. p.\n\nTakto ale bolo treba jednak súhlasiť so súdom prvého stupňa v tom, že rozhodcovský rozsudok majúci sa\nvykonať v prejednávanej veci skutočne trpel vadami opísanými v odôvodnení napadnutého uznesenia,\nako aj na druhej strane odmietnuť argumentáciu oprávneného (odvolateľa) snažiacu sa presvedčiť o\nlen obmedzenej možnosti skúmania zákonnosti exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským\nrozsudkom zo strany exekučného súdu.\n\nTo platilo tým skôr, ak ani v prejednávanej veci by nemohla obstáť ani prípadne uplatniteľná námietka\nvybočením exekučného súdu z medzí ústavného rámca činnosti štátnych orgánov (zásada tzv.\nverejného práva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyjadriteľná tiež slovami, že štátne orgány môžu konať len to, čo\nje zákonom dovolené) známa odvolaciemu súdu z iných obdobných vecí.  Ako na to správne poukázal\nuž súd prvého stupňa, je to totiž práve ustanovenie § 44 ods. 2 E. p., ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale\ni povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade\nnesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom;\npričom pre rozhodnutie takýmto spôsobom postačuje už ustálenie nezákonnosti i u len jednej z celkom\ntroch listín majúcich sa takto preskúmať (nezriedka pritom vady prvej, ktorou je z hľadiska chronológie\na povahy veci exekučný titul sú prenesené i do inej či do oboch ďalších).\n\nExekučný súd z uvedených dôvodov preto nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania\nexekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu a prekážkou tu nemôžu byť ako nie celkom totožné\nzákonné formulácie v E. p. a ZoRK, tak ani nepodanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.\nRozhodujúcim tu totiž je, že exekučný súd neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do\npozície opravného súdu a formálne zrušil exekučný titul, môže mu však (titulu) za určitých okolností\nodoprieť vykonateľnosť. Prijatie opačného názoru by malo za následok, že súdy by buď nevenovali\nžiadnu pozornosť exekučným titulom (ak by tieto nemali oprávnenie skúmať vôbec alebo len formálne),\nalebo by napriek zisteniu konkrétnych a často závažných vád exekučného titulu poverenie udelili a až\nnásledne uvažovali o zastavení exekúcie. Zákonnosť titulu, ako aj návrhu či žiadosti sú však ich atribúty,\nktoré tu sú (alebo naopak nie sú) už v čase rozhodovania o udelení poverenia a plynutie času na tom\nnič nemení - z ktorého dôvodu zastavovanie exekúcií z tohto dôvodu je opodstatneným obvykle tam,\nkde len v dôsledku určitého zlyhania v čase rozhodovania o poverení došlo k udeleniu poverenia, hoci\nsa tak vôbec stať nemalo.\n\nOdvolací súd preto zo všetkých už súdom prvého stupňa uvedených a zhora doplnených dôvodov\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 251 ods. 4 a § 219 ods. 2 O. s. p. ako vecne správne\npotvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania potom odvolací súd nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné\nrozhodnutie a naopak nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol\nspojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4\na § 224 ods. 4 O. s. p.).\n\nK prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 . 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta\nzákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).\n\nPoučenie:\n\nToto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Er/374/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}], "citovane_v": []}