{"guid": "eaab914f-de48-49d6-af6f-09e5962bfab3:b51e527b-8eec-4e8c-9a91-1281b14ffeaf", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7611210702.2", "spisova_znacka": "11Co/268/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/268/2013 z 30. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 30. marca 2015, sp. zn. 11Co/268/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7611210702.2", "identifikacne_cislo": "7611210702", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2015-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b51e527b-8eec-4e8c-9a91-1281b14ffeaf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7611210702.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7611210702.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7611210702.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/268/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611210702
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7611210702.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu X. Ď., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
X. F. X/XX, Q. Z. V., zast. J. Š., advokátom AK so sídlom v Q. Z. V., proti žalovaným : 1/ K. Q. Q. Z.
V., so sídlom K. X. F. X/XX, Q. Z. V., IČO : XX XXX XXX, zast. P.. M. X. - advokátkou AK, Š. Z.. X, Q.
Z. V., 2/ Q. Z. Q., P. X, B., IČO: XX XXX XXX, zast. splnomocneným zástupcom F.. P. A., F. XXX, B.,
o určenie neplatnosti členskej schôdze združenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 8C/112/2011-181 z 15.4.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu zamietol a vyslovil, že  žalobca je
povinný zaplatiť žalovanému v l. rade na účet právnej zástupkyne žalovanej P.. M. X. trovy právneho
zastúpenia v sume 240,62 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobcu k úhrade trov žalovaného
v 2. rade nezaväzoval. Žalobca je povinný      zaplatiť sumu 99,50 € na účet súdu titulom súdneho
poplatku z návrhu na vydanie predbežného opatrenia do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že dňa 14.6.2011 sa konala schôdza, zápisnicu z tejto
členskej schôdze žalobca nemá k dispozícii. Podľa neho tak členská schôdza ako aj rozhodnutia na nej
prijaté, vrátane uznesenia o zvolení X. Q. za starostu, sú neplatné a táto neplatnosť vyplýva z ustanovení
Občianskeho zákonníka aj Zákona o združení občanov. Naliehavosť právneho záujmu spočíva v tom, že
schôdza bola zvolaná subjektom, ktorý nebol oprávnený na jej zvolanie a na tejto schôdzi bol za starostu
zvolený X. Q., ktorý v prípade, ak súd neurčí neplatnosť schôdze by bol oprávnený konať za žalovanú
stranu. Žiadosť súdu, aby zdokladoval skutočnosť, že p. Q. bol predvolaný na členskú schôdzu, ktorá
sa konala dňa 9.6.2011 považoval za irelevantnú, pretože posudzovanie platnosti tejto členskej schôdzi
nie je  predmetom tohto konania a nie je ním ani posudzovanie členstva Ľ. U., ktorého členstvo vyplýva
zo zápisnice z členskej schôdze zo dňa 9.6.2011.

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že žaloba je neopodstatnená, pretože žalobca nemá
naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe.  I napriek tomu, že prebieha súdne konanie, žalobca
bez toho,  aby pozval pána Q., zvolal v januári 2012 členskú schôdzu. Tvrdila, že členská schôdza ktorá
sa konala dňa 14.6.2011 bola zvolaná platne. Člen  výboru pán X. Q.  jej  zvolanie inicioval telefonicky u
pána Ď., avšak bezúspešne. V záujme toho, aby TJ Sokol Spišská Nová Ves, ako združenie začalo svoju
činnosť, požiadal p. Q. žalovaného v 2. rade, bol nápomocný pri  obnovení združenia TJ Sokol Spišská
Nová Ves. Po konzultácii so Q. na Slovensku, p. Q.,  ako člen výboru splnomocnil na zvolanie tejto



mimoriadnej schôdze F.. A. z východoslovenskej župy. Pozvánku doručil aj žalobcovi,  ktorý sa schôdze
zúčastnil, avšak p. U. nepozval, pretože pán U. nikdy nebol členom žalovaného. Napriek tomu, že pán Q.
nikdy nebol pozvaný na členskú schôdzu, ktorú zvolal žalobca, schôdzi konanej dňa 14.6.2011 sa pán Ď.
aj so svojim právnym zástupcom zúčastnil, bol aktívny a podával aj námietky . Bolo preukázané, akým
spôsobom bola chôdza zvolávaná aj že úmyslom p. Q. bolo aby sa činnosť TJ Sokola SNV zaktivizovala
a obnovila. Na základe toho žalobu žiadala zamietnuť a priznať trovy konania.

Žalovaný v 1. rade, do januára 2012 zastúpený X. Q., sa bránil tým, že podľa § 15 zák. č. 83/1990
Zb.,  žalobca neuplatnil svoj nárok v tzv. hmotnoprávnej lehote. Žalobca sa totiž sám osobne zúčastnil
mimoriadnej členskej schôdze konanej dňa 14.06.2011 a ak mal záujem takúto žalobu podať v lehote do
30 dní, posledným dňom na jej podanie na súde bol deň - 14. júl 2011. Keďže žaloba bola podaná na súde
15. júla 2011 jeho nárok zanikol t.j. prekludoval sa. Tiež  uviedol, že TJ Sokol Spišská Nová Ves už viac
ako 5 rokov nevyvíjala žiadnu činnosť, nekonali sa žiadne členské schôdze, neplatili sa žiadne členské
príspevky a TJ si tiež neplnila žiadne povinnosti vo vzťahu k nadriadeným organizačným zložkám. Podľa
neho je žaloba neopodstatnená, pretože žalobca nemá na tejto určovacej žalobe naliehavý právny
záujem, keďže od januára 2012 je žalobca na MV SR zaregistrovaný ako štatutárny zástupca žalovaného
v 1. rade.

Žalovaný v 2. rade - Sokol na Slovensku v písomnom podaní zaslanom súdu  uviedol, že TJ Sokol
Spišská Nová Ves zo združenia Sokol na Slovensku nebola vylúčená. Uznesenie č. 03/23/04 nebolo
voči TJ Sokol Spišská Nová Ves realizované, pretože Sokol na Slovensku nechcel, aby boli postihnutí
jeho členovia až na p. Ď., ktorý neoprávnene nakladal s majetkom Sokola na Slovensku za čo bolo voči
jeho osobe vedené aj trestné stíhanie. Od vzniku TJ Sokol Spišská Nová Ves boli starostami : p. V. L.,
X.. X. Ď.A., X.. J. A. T. X.. X. Q.. Členmi žalovaného sú V. L.A., F. L. T. F. B.. Nemá vedomosť o tom,
že by pán Ľ. U. bol členom TJ Sokol Spišská Nová Ves, alebo Sokola na Slovensku. Sídlo žalovaného
je na ulici  Jána Matušku č. 12/10, Spišská Nová Ves. Sokol na Slovensku nemá vedomosť o zvolaní
mimoriadnej členskej schôdzi TJ Sokol Spišská Nová Ves, avšak o mimoriadnej členskej schôdzi konanej
dňa 14.6.2011 vedomosť má aj o na nej prijatých platných uzneseniach.

V čase zvolania členskej schôdzi malo združenie dvoch členov p. Ď. T. X.. Q.. Členstvo p. U. nebolo
žalobcom preukázané. Nevyplýva to, ani z uznesenia OR PZ č. KRP - 76/0EK - KE z roku 2004 v
ktorom bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin podvodu. Z uznesenia je zrejmé, že v priebehu
vyšetrovania boli vypočutí všetci bývalí aj aktuálni členovia TJ Sokol Spišská Nová Ves a to žalobca p.
Ď., X.. V., X.. L., A. T. X.. Q.. Osoba p. U. sa medzi členmi združenia nespomína.

Dňa 14.6.2011 sa opäť konala mimoriadna členská schôdza, na ktorej došlo ku zvoleniu starostu
žalovaného X. Q.. Túto schôdza bola zvolaná Východoslovenskou sokolskou župou.

Z plnomocenstva zo dňa 20.4.2011 vyplýva, že p. Q. splnomocnil tajomníka Východoslovenskej
sokolskej župy, na zvolanie členskej schôdze na deň 14.6.2011 v Spišskej Novej Vsi. Zúčastnil sa jej aj
žalobca aj jeho právny zástupca, ako aj p. V. L. T. F. L. T. F. B..

Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, v správe zo dňa 17.10.2011, dňa  1.12.2011 a zo dňa
2.12.2011 uviedlo, že žalovaný bol vedený v registri občianskych združení do 20.6.2003 ako Telocvičná
jednota Sokol Spišská Nová Ves a od uvedeného dátumu ako Telovýchovná jednota Sokol Spišská Nová
Ves, kedy bola schválená zmena názvu, ktorú Ministerstvo vnútra SR zobralo na vedomie. Štatutárnym
zástupcom TJ Sokol Spišská Nová Ves bol žalobca p. Ď..

Zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia členskej schôdze žalovaného v 1. rade, konanej dňa 30.1.2012
súd zistil, že na tejto schôdzi bol prítomný p. U. a žalobca p. Ď.. X.. Q. sa schôdze nezúčastnil a dôkaz
o tom že bol na ňu riadne a včas pozvaný žalobca nepredložil. Členská schôdza schválila odvolenie
starostu p. Q. a zvolenie nového starostu - žalobcu p. Ď., ktorý je ako štatutárny zástupca žalovaného
v 1. rade zaregistrovaný aj na MV SR v Bratislave.

Napriek tomu súd zamietne žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu a vec neskúma
po vecnej stránke, nemôže byť nechané bez povšimnutia, že žalovaný v 1. rade je síce je právnickou
osobu, ktorá má spôsobilosť mať práva a povinnosti, aj spôsobilosť na právne úkony, ale spôsobilosť
mať práva a povinnosti  nemá členská schôdza združenia aj keď je tvorená z členov, ktorí  majú
spôsobilosť mať práva a povinnosti. Žalobca sa teda nemohol domáhať určenia neplatnosti členskej



schôdze, pretože členská schôdza nie je právnym aktom ( ani správnym), ale len nástrojom činnosti
žalovaného v 1. rade.

Ak by teda žalobca aj preukázal naliehavosť právneho záujmu na žalobe súd by nemohol jeho žalobe
vyhovieť aj z dôvodu toho, že žalovaný v 1. rade existuje v režime z. č. 83/1990 Zb. a predstavuje
vo svojej podstate subjekt súkromnoprávny a preto zákonom upravené konanie o súdnej ochrane
člena občianskeho združenia ( podľa § 15 zákona o združovaní občanov), ktoré spočíva v preskúmaní
rozhodnutia orgánu občianskeho združenia, súd posudzuje podľa ustanovení § 7 ods. 3 O.s.p.

Súd mal preukázané, že žalobca svoje právo vyplývajúce z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990
Zb. nevyužil a nepožiadal súd v zákonom stanovenej lehote o preskúmanie uznesení prijatých na
členskej schôdzi dňa 14.6.2011, pokiaľ ich považoval za nezákonné alebo odporujúce stanovám.
Podmienkou prípustnosti žaloby na preskúmanie rozhodnutia občianskeho združenia  je totiž  dodržania
lehoty 30 dní odo dňa, keď sa žalobca o tomto rozhodnutí dozvedel. Zákon pritom bližšie pojem
\"dozvedel\" nevykladá. V danom prípade sa žalobca, ktorého sa uznesenie členskej schôdze žalovaného
v 1. rade týkalo o ňom  dozvedel dňa 14.6.2011, kedy sa osobne zúčastnil členskej schôdzi na ktorej
boli uznesenia prijaté.

Žalovaný v 1. rade teda vydal rozhodnutie, ktorého platnosť má súd preskúmať dňa 14.06.2011 o
tomto rozhodnutí sa žalobca dozvedel v tento dňa 14.06.2011, avšak žaloba podľa prezenčnej pečiatky
súdu bola doručená na súd dňa 15.7.2011 (napriek tomu, že posledný deň subjektívnej lehoty bol deň
14.7.2011), z čoho vyplýva, že žaloba bola podaná  po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, ktorá je
lehotou prekluzívnou. Márnym uplynutím takejto lehoty zaniká právo aktívne legitimovaného účastníka
podať určovaciu žalobu.

Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. a priznal úspešnému žalovanému v 1. rade
náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 240,62 €, a  to za 3 právne
úkony 2 x 66,32 € a 1 x 67,88 € ( príprava a prevzatie 58,69 € + režijný paušál 7,63 €, účasť na
pojednávaní dňa 1.3.2012 58,6  € + režijný paušál 7,63 €. Spolu 240,62 €.

O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 2 ods.
1 písm. a/, položka 1 písm. c/ sadzobníka č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov.

Proti celému výroku uvedeného rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní mal za to, že príslušný
prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, t.j. vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
a zároveň mal za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený, žiadal ten zrušiť.

Zároveň uviedol, že nie je možné súhlasiť s názorom súdu, že posledný deň subjektívnej lehoty na
podanie žaloby bol 14.7.2011, nakoľko vtedy mala podľa súdu uplynúť prekluzívna 30 dňová lehota. Súd
svoje tvrdenie podložil znením ust. § 122 ods.2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého
koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Mal za to, že súd
nesprávne právne posúdil uplynutie predmetnej lehoty, nakoľko v danom prípade nešlo o lehotu určenú
podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, ale o lehotu určenú podľa dní. V takom prípade mal súd posúdiť
uplynutie lehoty podľa ust. § 122 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čo znamená, že lehota
uplynula až dňa 15.7.2011, t.j. v danom prípade bola lehota zachovaná.

Poukázal na relevantný nález Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 137/2008. Je potrebné ešte zdôrazniť,
že z prejavov žalobcu prezentovaných v priebehu prvostupňového konania v danej veci vyplýva, že sa
žalobca domáha určenia neplatnosti uznesení prijatých na členskej schôdzi dňa 14.6.2011, a nie ako to
tvrdí prvostupňový súd vo svojom rozsudku, neplatnosti samotného orgánu občianskeho združenia.

V prípade, ak by sa súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, aj napriek vyššie uvedenému mal
za to, že naliehavý právny záujem v predmetnej veci je daný. Vychádzal z predložených dôkazov,
z ktorých vyplýva, že žalovaného v 1.rade v období od 14.6.2011 do januára 2012 zastupoval X.
Q., a nie žalobca. To znamená, že žalobca v uvedenom období nemal možnosť ovplyvňovať správu
a riadenie žalovaného v 1.rade. X. Q., ktorý spravoval a riadil žalovaného v 1.rade mal možnosť v
uvedenom období neobmedzene vykonávať úkony a opatrenia, ktorých následky sa prejavia až v období,



v ktorom žalovaného v 1.rade bude zastupovať už žalobca. To znamená, že následky riadenia a správy
žalovaného v 1.rade sa dotknú výlučne žalobcu. Situácia, ktorá bude nasledovať vyústi do podania
žaloby, pričom v rámci začatého konania sa bude musieť príslušný súd nevyhnutne zaoberať otázkou
určenia platnosti, či neplatnosti predmetnej členskej schôdze.

Bez určenia platnosti, či neplatnosti predmetnej členskej schôdze, z ktorého sa následne vyvodí, či
vtedajší štatutár žalovaného v 1.rade bol zvolený platne alebo neplatne, bude naďalej právne postavenie
žalobcu neisté. Prostredníctvom žalovaného určenia totiž možno eliminovať súčasný stav neistoty a
jej prostredníctvom sa dosiahne úprava tvoriaca určitý právny rámec, ktorý by bol zárukou odvrátenia
budúcich sporov medzi účastníkmi. (rozsudok NS ČR sp.zn. 3Cdon 1338/96). Naliehavý právny záujem
je teda daný aj z dôvodu, že určenie danej skutočnosti vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a
tak naplní svoj preventívny charakter a cieľ - zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi.

Tvrdil odvolateľ, že prvostupňový súd mal náležite zistiť skutkový stav tak, aby bolo možné dať
odpoveď na sporné otázky, ktoré súd uvádza aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Mal za to, že sa
súd nedostatočne vysporiadal s otázkou zvolenia štatutárneho orgánu, resp. s otázkou zastupovania
žalovaného v 1.rade v rozhodnom období od 14.6.2011 do januára 2012. Z tohto dôvodu mal za to, že
prvostupňové konanie trpí aj vadou nenáležitého zistenia skutkového stavu.

Vo vyjadrení navrhli žalovaní 1., 2. potvrdiť rozsudok ako vecne správny. V odvolaní sa tiež iba opakujú
skutočnosti, ktoré boli uvádzané už v konaní na súde prvého stupňa a s ktorými sa súd vysporiadal. Súd
použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil, a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn.
z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery, žiadajú potvrdiť rozsudok a
priznať trovy.

V súlade s § 15 zák. č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov „Ak člen združenia považuje
rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný
prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo .... atď.

Žalobca sa totiž o rozhodnutí dozvedel dňa 14.6.2011 na členskej schôdzi, na ktorej sa zúčastnil,
čo žalobca nespochybňuje, nevyužil a nepožiadal súd v zákonom stanovenej lehote o preskúmanie
uznesení prijatých na členskej schôdzi dňa 14.6.2011 pokiaľ ich považoval za nezákonné alebo
odporujúce stanovám.

Žaloba podľa prezenčnej pečiatky súdu bola doručená na súd dňa 15.7.2011 napriek tomu, že posledný
deň subjektívnej lehoty bol deň 14.7.2011 z toho vyplýva, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty, ktorý je lehotou prekluzívnou.

V zmysle § 122 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov „Lehota určená podľa dní začína
sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok“.

Poukázal aj na tú skutočnosť, že súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli počas konania
zistené, a v odôvodnení rozsudku sa súd vysporiadal aj naliehavým právnym záujmom, keď v danom
prípade by sa však tým, že by súd vyhovel žalobe a určil, že právne úkony žalovaného v 1.rade sú
neplatné postavenie žalobcu nezmenilo.

Podľa ich názoru žalobca sa nemohol domáhať určenia neplatnosti členskej schôdze, pretože členská
schôdza nie je právnym aktom, ale len nástrojom činnosti žalovaného v 1.rade. Teda spôsobilosť mať
práva a povinnosti nemá členská schôdza združenia aj keď je tvorená z členov, ktoré majú spôsobilosť
mať práva aj povinnosti.

Dávali tiež do pozornosti odvolaciemu súdu tú skutočnosť, že člen výboru združenia - žalovaného v
1.rade sa domáhal zvolania členskej schôdze združenia, aby toto združenie začalo plniť ciele a poslanie,
na ktoré bolo v zmysle zák. č. 83/1990 Zb. založené.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p., § 156 ods.3 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 212
ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny a treba ho potvrdiť podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. Právne posúdenie je správne a na základe preklúzie práva rozhodol súd zákonne, s námietkami
sa podrobne vyporiadal súd 1. stupňa.



Súd prvého stupňa správne rozhodol, jeho rozhodnutie je presvedčivé, na čom nič nemenia ani odvolacie
dôvody, ktoré uvádza v odvolaní žalobca.

K odvolacím námietkam o odmietnutí spravodlivosti treba uviesť, že k denegatio iustitiae nedošlo,
žalobca žiadal vysloviť neplatnosť schôdze a aj uznesení a navrhol predbežné opatrenie, o všetkom
rozhodol už súd.

Odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za neopodstatnené, odvolacie námietky sú len názorom
žalobcu.

Trovy odvolacieho konania nie sú účelne vynaložené žalovanými (§ 244 ods.1, § 142 ods.1 O.s.p.), preto
úspešným neboli priznané.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/112/2011", "guid": "55cf74fe-5a3d-4121-86d6-892e7e9cc7af:082d9877-de93-41e2-b33f-91d81fbf409f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}