{"guid": "ea9b5ceb-6604-4961-aaa4-4e092ceb796e:fbdadf66-dcbf-44b7-be28-b1ffe2804044", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6613217538.1", "spisova_znacka": "43Cob/157/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/157/2014 z 18. 6. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. júna 2014, sp. zn. 43Cob/157/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6613217538.1", "identifikacne_cislo": "6613217538", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2014-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/190", "nazov": "predpis č. 190/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/190-1950"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/190/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 190/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/190/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/190-1950/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/190#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbdadf66-dcbf-44b7-be28-b1ffe2804044", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6613217538.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6613217538.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6613217538.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/157/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613217538
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6613217538.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava., IČO: 36 864 421, proti žalovanému B. Z., nar.
XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, S., v konaní o zaplatenie úrokov o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 12C/107/2013-101 zo dňa 06. februára 2014, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/107/2013-101 zo dňa 06. februára 2014
z r u š u j e   a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a rozhodol, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznáva.

Žalobou zo dňa 28.03.2013 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie zmenkového úroku
0,25% denne zo sumy 1.832,27 Eur od 17.12.2010 do 29.03.2011 a 6% ročného úroku z omeškania
zo zmenkovej sumy 1.832,27 Eur od 29.03.2011 do 29.03.2011 bez sumy 20 Eur, ktoré žalovaný na
úroky už zaplatil. Taktiež sa domáhal zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,
teda 6,11 Eur. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 02.12.2013. Návrh bol žalobcom podaný na vzorovom tlačive „A“ ako návrh na
uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, k návrhu pripojil originál zmenky, výpis z Obchodného
registra na žalobcu, plnomocenstvo pre právneho zástupcu, súčasne tiež uviedol, že nechce, aby sa vo
veci nariadilo pojednávanie.

Súd prvého stupňa v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu)na
uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom pre odpoveď. Žalovaná zásielku prevzala
dňa 02.12.2013, a podaním doručeným súdu dňa 20.12.2013 k veci uviedla, že zmenkovú sumu
1.832,27 Eur uhradila hromadným príkazom na úhradu dňa 30. 03. 2011, okrem splátok úveru, ktoré
uhrádzala osobne v kancelárii spoločnosti Pohotovosť s. r. o. Poltár zodpovednému zamestnancovi,
pričom prehľady zostatkov na úverovom účte jej nikdy neboli doručené. Nemá vedomosti o postúpení
pohľadávky z úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 12. 06. 2009 s
veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava vo výške 1.000,- Eur zvýšený o príslušný poplatok 872,- Eur.
Namietala, že zmluva neobsahovala typy poplatkov ani ich percento z výšky poskytnutého úveru, tvrdila,
že úver podpísala za neprimeraných podmienok, za zaplatenia úroku 87,20%, pretože bola nútená z
dôvodu nepriaznivej životnej situácie pristúpiť k úverovej zmluve. Potvrdila, že na zabezpečenie záväzku
z úverovej zmluvy podpísala dňa 12. 06. 2009 aj prázdne nevyplnené tlačivo, tzv. zmenku, v ktorom
na vybodkovaných čiarach neboli uvedené žiadne údaje a zamestnanec Pohotovosti jej len oznámil, že
údaje budú doplnené v Bratislave. Druhopis zmenky, ani jej fotokópia jej nikdy doručená nebola a tak
nemohla vedieť o tom, aké nevýhodné podmienky POHOTOVOSŤ, s. r. o. v zmenke uviedla ohľadne



splatnosti zmenky a zmenkových úrokov. Jediné, čo napísala vo formulári bol jej podpis, osobné údaje,
miesto vystavenia a deň vystavenia je vypísaný cudzou osobou a aj zmenková suma a zmenkový úrok
bol dopísaný strojom mimo žalovanej ako vystaviteľa zmenky. Nesúhlasí s pohľadávkou zo zmenky,
poukázala aj na exekučné konanie, ktoré prebehlo na Okresnom súde Lučenec a exekučné konanie
bolo zastavené.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcom predložená zmenka bola vystavená v Poltári dňa
12.06.2009 s textom „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne“, keď zmenka bola
vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka
obsahuje zmenkovú sumu 1.832,27 Eur, dátum začiatku úročenia 17.12.2010 a je na nej uvedený aj
údaj - č. zmluvy: XXXXXXX. Súdu prvého stupňa je z jeho činnosti známe, že pôvodný majiteľ zmenky
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na území celej Slovenskej
republiky, ako predmet činnosti má aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súdu je tiež známe,
že táto spoločnosť si svoje nároky uplatňuje aj v exekučných konaniach. Súd prvého stupňa pripojil
spis OS Lučenec sp. zn. 4Er/290/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava proti
žalovanej ako povinnej, o vymoženie pohľadávky v sume 452,11 Eur s prísl. a vykonal dokazovanie aj
listinnými dôkazmi, založenými v tomto spise s odôvodnením, že ich vykonanie bolo nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci a následné posúdenie uplatneného nároku. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že
dňa 12.06.2009 spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli
v písomnej forme Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, a to na predtlačenom formulári, súčasťou zmluvy boli aj
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorých čl. 17 obsahoval dohodu o vyplnení zmenky. Súd zistil,
že v deň podpisu zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, do ktorej s poukazom na čl. 17 VOP nebola
vypísaná zmenková suma a dátum úročenia. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmenka,
z ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky a s
poukazom na § 52 ods. 1 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia uvedenej zmluvy o úvere
vyhodnotil zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Súd prvého stupňa pri hodnotení zistených skutočností poukázal na § 48 ods. 1, § 75, § 11 ods. 1 a
§ 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), § 52 ods. 1, ods. 2, ods.
3 a ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2 a § 39 Obč. zákonníka v znení
účinnom do 28.02.2010, ako aj na § 2, § 4 ods. 6 a ods. 7 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v poslednom platnom znení.

Súd prvého stupňa považoval v konaní za nesporné, že dňa 12.06.2009 žalovaná ako dlžník a
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. 6561915 v
ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 1.000,- Eur, pričom v deň podpisu zmluvy o úvere bola vystavená
zmenka, v ktorej s poukazom na čl. 17 VOP, ktoré tvorili zadnú stranu zmluvy, nebola vyplnená
zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú považoval súd prvého stupňa aj skutočnosť,
že zmenka, od ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto konaní má povahu zabezpečovacej zmenky
tak, ako to bolo priamo konštatované v čl. 17 VOP poskytnutia úveru. S poukazom na § 52 ods.
1 Obč. zákonníka v znení, účinnom ku dňu uzavretia vyššie uvedenej zmluvy o úvere, okresný súd
vyhodnotil uvedenú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd prvého stupňa poukázal na ust.
§ 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.06.2010, v zmysle
ktorého v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru len ak išlo
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola max. vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Žalobcom predložená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, a veriteľ teda mohol prijať od
žalovanej ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXX zo dňa 12.06.2009. Súd uviedol, že ust. § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo v rámci
zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, na základe čoho dospel k
záveru, že za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale
len sumu samotného úveru. Keďže žalobca nepreukázal súdu, aká bola aktuálna výška nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky, nebolo možné ustáliť, že zmenka bola
vyplnená v súlade s § 4 bod 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. Súd preto návrh žalobcu uplatnený v tomto konaní
posúdil ako nedôvodný.



Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej uviedol, že aj keď nárok žalobcu bol uplatnený v tomto konaní
ako zmenkový nárok, bolo povinnosťou súdu z úradnej moci skúmať platnosť zmenky, pričom neplatnosť
zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa zák. č.
191/1950 Zb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ust. § 34
a nasl. Obč. zákonníka o platnosti právneho úkonu. Súd musí na neplatnosť zmenky prihliadať, resp.
musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti, keďže verejný záujem tu prevažuje
nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť
sami nespôsobili ani ju nezavinili.

Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom a každý právny úkon ktorý odporuje
zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že je
povinnosťou súdu ex offo prihliadnuť na absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Povinnosť súdu z úradnej
moci prihliadnuť na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelamuje aj zásadu, stanovenú v čl. I § 17
zák. č. 191/1950 Zb., čo je vyjadrené aj v ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., kde výslovne zákonodarca
uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia
práv zo zmenky. Naviac odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je
možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzované, a
keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je podľa súdu prvého stupňa zo zákona potrebné skúmať podmienky
vystavenia zmenky a je prípustnosť. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že žalobca ako indosatár
si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako
absolútne neplatný právny úkon, preto nebol daný právny základ nároku žalobcu z uplatnenej zmenky
a jeho návrh nebol dôvodný.

Súd vychádzal zo zistenia, že v konaní predložená zmenka je vista zmenkou, preto pri jej posudzovaní
aj v zmysle ust. zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch dospel k záveru, že zmenka má uvedené
2 možnosti splatnosti, čo tiež spôsobuje jej absolútnu neplatnosť pre jej neurčitosť s poukazom na §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na
zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, je uvedená splatnosť na nahliadnutie a
z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Tento
údaj t.j. „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ktorý je uvedený na zmenke, nemohol súd
považovať za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb., keďže tento údaj vzbudzuje
pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. V prípade, aby vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na
videnie zmenky, údaj správne mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“.

Súd prvého stupňa preto návrh žalobcu zamietol. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1
O. s. p. a úspešnej žalovanej, ktorá si v konaní žiadne trovy neuplatnila, náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky
vyhovie v celom rozsahu. Žalobca namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca v odvolaní tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj vydaním
napadnutého rozhodnutím, k porušeniu práva EÚ, konkrétne čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 („Nariadenie“), ktoré má všeobecnú pôsobnosť
a je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalobca
tvrdil, že súd nemohol nariadiť pojednávanie, pretože na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli
podľa žalobcu splnené podmienky,  keď pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach
rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov
konania len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Namietal tiež, že súd prvého stupňa
nevydal žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania a nedoručil ho účastníkom konania v súlade s ust.
§ 45 a nasl. OSP. Pokiaľ súd o nariadení pojednávania platne uznesením nerozhodol, toto sa nemohlo
podľa žalobcu uskutočniť a ak sa uskutočnilo, nemôžu byť výsledky použité pre meritórne rozhodnutie
súdu, nakoľko právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe
právoplatných rozhodnutí. Postupom súdu bolo podľa žalobcu porušené ust. § 167 a nasl. OSP. Žalobca
poukazoval na to, že žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3, alebo
6 Nariadenia, súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok o



pohľadávke. Žalobca namietal proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý vo veci vykonal dokazovanie,
okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaná takéto dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným
spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Dokazovanie v sporovom konaní je podľa § 120 OSP
ovládané prejednacou zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ust. § 120 ods. 1 OSP síce výnimočne umožňuje súdu vykonať aj
iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, v tomto konaní však podľa žalobcu na to dôvod
nebol. Súd mohol v danej veci rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len
z predloženej zmenky. Žalobca tvrdil, že súdu ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku,
ktorou jasne a zrozumiteľne dokázal svoje právo na priznanie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov, nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Zmenka je
vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím
iným nahradiť.

Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný podľa žalobcu nie je oprávnený na to, aby postupom podľa §
120 ods. 1 OSP vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Pokiaľ tak súd prvého stupňa robil, ide z
jeho strany o porušenie princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti
práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobca tiež tvrdil, že súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej
a bez legitímneho podnetu vykonal na ťarchu žalobcu dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú
pohľadávku nerozporovala a svojim konaním ju prakticky uznala. Súd prvého stupňa iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností tak, aby získal dostatočný odklad pre zamietnutie návrhu
na uplatnenie pohľadávky. Súd však žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov nevykonal
v prospech uplatnenej pohľadávky, podľa žalobcu teda neobjektívne podporil žalovanú, ktorá navyše
o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Takéto správanie súdu je podľa žalobcu v právnom štáte
neprijateľné, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované v
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalobca nesúhlasí ani s postupom súdu prvého stupňa v tom, že tento pri vydávaní rozhodnutie
vychádzal z podľa neho nesporných skutočností (že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
uzatvorila zmluvu o úvere, že zmenka ktorá je predmetom konania je zabezpečovacou zmenkou a že
žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ), tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania. Súd si tieto podľa neho nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol, žalovaná ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili.

Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka predložená v konaní je bez vád, ide o platnú zmenku, ktorá
je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Súd prvého stupňa sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke v zák. č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a podľa žalobcu predmet
sporu ignoroval. Predmetom konania je podľa žalobcu výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí, súd však vec
posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa to, že predovšetkým ignoroval ust. § 17 Zmenkového zákona z
ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený znášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom
konaní nemôže robiť žalovaný tým menej tak môže činiť sám súd. Za určitých okolností je súce
prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, námietka však musí byť vznesená zo
strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal
súd a suploval tak aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme
zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného na ne ani upozorniť (§ 5 ods. 1 OSP). Súd
podľa žalobcu porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo



možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní, vedenom podľa Nariadenia vykonaná bez
návrhu.

Žalobca poukazoval na úplnú samostatnosť, oddelenosť a nezávislosť zmenkového záväzku, kedy nie je
možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu
odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má podľa žalobcu všetky zákonom predpísané náležitosti,
ide o platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný.

Žalobca nesúhlasí ani so súdom prvého stupňa ohľadne neurčitosti splatnosti na zmenke, pričom
poukazoval na to, že v zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len 4 spôsobmi,
predpokladanými zákonom, pričom jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (tzv.
vista zmenka). Zákon explicitne neurčuje, akým spôsobom sa má doložka uviesť. V zmysle čl. I §
34 ods. 1 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do 1 roka od dátumu do
vystavenia, vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie musí
byť na zmenke uvedené, zákon ani tu neurčuje, akými slovami má byť údaj o predĺžení, resp. skrátení
lehoty splatnosti uvedený na zmenke. Podstatné je, aby tento údaj bol dostatočne určitý a nevzbudzoval
pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Podľa názoru žalobcu nie je možné súhlasiť s tým, že v
údaji predĺžujúcim lehotu na platenie by mala ešte uvedená predložka „do“ tak, že údaj by mal znieť „na
platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“, ako to uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Tvrdil, že údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si nekonkuruje s údajom „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pretože ide o 2 rozličné údaje s dvomi rozdielnymi
významami z pohľadu zmenkového. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, podľa neho zmenku
charakterizujeme z hľadiska zročnosti (v tomto prípade vista zmenka), druhý z nich určuje obdobie, v
rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Z uvedených dôvodov nejde o dva rozdielne
dátumy splatnosti.

Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 07.03.2014 v ktorom
nesúhlasila s jednotlivými dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu. Namietala, že ona námietky voči
zmenke podala v písomnom vyjadrení v súdom stanovenej lehote, tvrdila tiež, že ona zmenku
nevystavovala, iba ju dňa 12.06.2009 podpísala na zabezpečenie úverovej zmluvy, súhlasila so závermi
súdu prvého stupňa ohľadne neplatne vyplnenej zmenky pokiaľ ide o údaje o jej splatnosti, pričom
poukazovala v tejto súvislosti aj na rozhodnutia súdov SR, ktoré podobne vyhodnotili v obdobných
prípadoch zmenky ako neplatné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia §212 ods. 1 a podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte a dospel k záver, že odvolanie
je podané dôvodne.

Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 7 bod 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka
obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;



3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 ZŠZ,  v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 ZŠZ, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 ZŠZ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZŠZ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 10 ZŠZ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento
prípad (ku dňu vystavenia zmenky), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ
túto povinnosť nemá.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého
stupňa v konaní nepostupoval v súlade s Nariadením a príslušnými ustanoveniami OSP, upravujúcimi
dokazovanie, ďalej že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmenka predložená žalobcom je
neplatným právnym úkonom, pretože bola vyplnené v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože presahovala maximálnu zmenkovú sumu v zmysle tohto zákonného
ustanovenia. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že pokiaľ aj Zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z. z. v ust. § 4 ods. 6 v znení účinnom pre posúdenie tejto veci určoval pravidlá pre
vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré boli podľa vtedy
platnej legislatívy prípustné, porušenie týchto pravidiel nemalo za následok sankciu neplatnosti zmenky.
V zmysle § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z. z. bolo možné zabezpečovaciu zmenku na spotrebiteľský úver



vyplniť len na sumu predstavujúcu maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, podľa §
4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade porušenia tejto povinnosti zodpovedal veriteľ za
škodu vzniknutú spotrebiteľom, a to aj v prípade zmeny majiteľa zmenky. Ak pôvodný veriteľ zo zmenky,
teda ten, na rad ktorého bola zabezpečovacia zmenka pri poskytnutí spotrebiteľského úveru vystavená,
porušil povinnosti ustanovené v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. a zmenku postúpil indosamentom
na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedal spotrebiteľovi za škodu, ktorá by mu týmto spôsobom vznikla.
Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. však nespôsobuje neplatnosť zmenky ako
cenného papiera. Odvolací súd preto nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že z dôvodu porušenia
zákonom stanovených pravidiel pri vyplnení zmenky je zmenka absolútne neplatným právnym úkonom
pre rozpor so zákonom.

Predmetom sporu je uplatnenie nároku žalobcu zo zmenky, pričom žalobca túto nadobudol
indosamentom.

Pri posudzovaní nároku žalobcu je preto potrebné vyhodnotiť platnosť zmenky ako cenného papiera,
posúdiť, či obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky stanovené v § 75 a § 76 Zákona zmenkového a
šekového. Súd prvého stupňa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia zmieňuje posudzovanie platnosti
žalobcom predloženej zmenky podľa ustanovení Zákona zmenkového a šekového, zmenku však z
hľadiska splnenia zákonom stanovených náležitostí nevyhodnotil, z čoho je možné dospieť k názoru, že
súd prvého stupňa neposúdil zmenku ako neplatnú z dôvodu, že by táto nespĺňala náležitosti vlastnej
zmenky v zmysle Zákona zmenkového a šekového.

Vystavením platnej zmenky vznikne pre zmenkového dlžníka záväzok, ktorý predstavuje
bezpodmienečný sľub zaplatenia zmenkovej sumy tomu, kto pri predložení zmenky bude majiteľom
zmenky. Povaha zmenky ako abstraktného  cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu
vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom.
Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý predstavuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie
sumy uvedenej na zmenke, a to od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom (vystaviteľ vlastnej
zmenky alebo príjemca zmenky cudzej), prípadne od osôb, ktoré sú nepriamymi, tzv. regresnými
zmenkovými dlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné a na jeho preukázanie
preto stačí predloženie zmenky. Predpisy zmenkového práva v rôznych krajinách sú preto zhodné v
tom, že pre vystavenie platnej zmenky musia byť dodržané veľmi prísne formálne pravidlá (vystavenie
a forma cudzej zmenky je upravená v § 1 až 10 ZZŠ, zatiaľ čo základné náležitosti zmenky vlastnej
sú upravené v § 75 až 78 ZZŠ), na druhej strane však uplatnenie nárokov z platnej zmenky musí
byť jednoduché a rýchle. Aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom zmenky
v prípade, že tento nekoná voči dlžníkovi v dobrej viere. Taká je úprava § 10 ZŠZ, ktorý umožňuje
dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, ako aj § 17, ktorý v
prípade postúpenia zmenky zachováva možnosť pre dlžníka uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky,
založené na vzťahu dlžníka s prvým majiteľom zmenky. V oboch týchto prípadoch však musí dlžník
tieto svoje práva uplatniť vznesením námietok a preukázaním namietaných skutočností, teda že majiteľ,
ktorý si zmenku voči nemu uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou,
alebo pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Vo všetkých ostatných prípadoch je
dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto predloží
zmenku na platenie v čase jej splatnosti, pričom pri vystavení zmenky dlžník nemôže vedieť, kto
bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ má dlžník obavu z následkov
prípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť s doložkou „nie na rad“, následkom čoho
bude táto prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky, teda so zachovaním prípadných
kauzálnych námietok dlžníka.

K námietkam žalovanej, že zmenku nevystavovala, resp. nevypĺňala, iba ju podpísala, odvolací súd
uvádza, že pokiaľ sa na zmenke nachádza vlastnoručný podpis osoby vystaviteľa, týmto podpisom je
krytý celý text zmenky, ktorý sa na listine nachádza nad podpisom, a to bez ohľadu na to, kto zmenku
koncipoval, resp. kto do nej vpisoval údaje. Ako sama žalovaná na súde prvého stupňa potvrdila, na
žalobcom v konaní predloženej zmenke sa nachádza jej podpis na mieste označenej ako: „podpis
vystaviteľa“.



Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že úkony vykonávané v súvislosti so zmenkou
sú právnymi úkonmi a preto sa na posúdenie ich platnosti subsidiárne vzťahuje aj Občiansky zákonník
(prípadne aj Obchodný zákonník, v závislosti od povahy vzťahu). Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje
inak, z hľadiska vecného obsahu zmenkového právneho úkonu je možné aplikovať aj § 39 Občianskeho
zákonníka. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho zákonníka je subsidiárna. Posúdenie
kauzálneho vzťahu je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok uvedených v §
17 ZŠZ. Ako už bolo uvedené, žalovaná ako dlžník námietku  v zmysle § 17 ZŠZ vôbec nevzniesla,
súd prvého stupňa preto nemal dôvod začať vyhodnocovať kauzálny úverový vzťah a prísť k záveru, že
zmenka je neplatným právnym úkonom pre rozpor s niektorým z právnych predpisov. Námietky žalovanej
prednesené v tomto konaní, ktoré možno považovať za tzv. kauzálne námietky (týkali sa jej záväzkov
ako spotrebiteľa z úverového vzťahu so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o.) nie sú námietkami v zmysle
citovaného čl. I. § 17 Zákona zmenkového a šekového.

Z fotokópie zmenky založenej v spise (originál je uložený na OS Zvolen) odvolací súd zistil, že podľa
textu zmenky sa zmenkový dlžník zaviazal zaplatiť za zmenku pri predložení a zmenka obsahuje doložku
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zákon zmenkový a šekový v čl. I § 75 uvádza
podstatné náležitosti vlastnej zmenky, pričom v bode 3 je uvedený údaj zročnosti. V zmysle čl. I § 77 ods.
1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia pre cudziu zmenku o
zročnosti (§ 33 až 37). Podľa čl. I § 33 ods. 1 zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia a na určitý deň. Podľa čl. I § 34 ods. 1 zmenka na videnie je zročná pri
predložení. Musí byť na platenie predložená do 1 roku od dáta vystavenia, pričom vystaviteľ môže túto
lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (indosanti môžu tieto lehoty iba skrátiť). Zákon v prípade vlastnej
zmenky teda dáva možnosť vystaviteľovi modifikovať všeobecné pravidlo, že zmenka, ktorá je splatná
pri predložení musí byť predložená na platenie do 1 roku od dáta vystavenia. Podľa textu zmenky v
tomto prípade bola lehota na predloženie na platenie predĺžená na obdobie 4 rokov od vystavenia.

Odvolací súd dospel k záveru, že formulácia „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ má
rovnaký význam ako formulácia „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V oboch
prípadoch je zrejmá vôľa vystaviteľa predĺžiť lehotu na predloženie zmenky (stanovenú v čl. I § 34 ods.
1 ZZŠ na 1 rok od dáta vystavenia), a to na 4 roky odo dňa vystavenia. Nejde teda o neurčitý údaj
o splatnosti, ako to uviedol súd prvého stupňa, ale ani o dve rozdielne určené splatnosti žalobcom
predloženej zmenky.

Odvolací súd opakovane upozorňuje na ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten,
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky
konal vedome na škodu dlžníka. Žalobcom predložená zmenka je zmenkou indosovanou, žalobca
ju nadobudol rubopisom od pôvodného veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, na
rad ktorého bola zmenka vystavená. Vlastná zmenka je cenným papierom, na ktorom vystaviteľ
zmenky sľubuje zaplatiť určitú peňažnú sumu majiteľovi zmenky, ktorým je v prvom rade remitent, teda
osoba na rad ktorej bola zmenka vystavená, ďalej sú to osoby, na ktoré bude zmenka prevedená.
Kauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená, strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Pokiaľ aj
pôvodne bola zmenka žalovanou vystavená ako tzv. zabezpečovacia zmenka v súvislosti s poskytnutím
spotrebiteľského úveru od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, indosáciou stratila charakter
zabezpečovacej zmenky, preto aj dôvody, ktoré viedli k jej vystaveniu, nie sú z hľadiska posúdenia
nároku žalobcu ako indosatára právne relevantné. Voči poslednému majiteľovi zmenky, v tomto prípade
voči žalobcovi je možné vznášať aj kauzálne námietky, týkajúce sa vzťahu dlžníka s predchádzajúcim
majiteľom zmenky, avšak len za predpokladu splnenia podmienok, uvedených v cit. § 17 Zmenkového
zákona, teda len na základe námietok, ktoré uplatní a preukáže dlžník zo zmenky.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa pre procesné pochybenia
a nesprávne právne hodnotenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP
mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní procesne postupovať v zmysle Nariadenia a z hľadiska
hmotného práva bude postupovať pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu podľa príslušných
ustanovení Zákona zmenkového a šekového, pričom nebude nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo
sporových strán.



Podľa § 224 ods. 3 OSP súd prvého stupňa rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/107/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}