Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/34/2012 z 8. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 8. januára 2013, sp. zn. 21S/34/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5012200300.1 Krajský súd Žilina | 21S/34/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5012200300.1 | 2013-01-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/464b6aaf-b017-4c2f-8f16-ccf52ee5c7fd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5012200300.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200300
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200300.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: v rade 1/Ing. A.
P.,nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/XX-XX, XXX XX A. T., v rade 2/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
XX/XX-XX, XXX XX A. T., zastúpení advokátom: Mgr. Adriana Sojková, A. P. X. XXXX, T. A. Q., proti
žalovanému: Obvodný úrad v Žiline, Janka Kráľa 4,

010 01 Žilina, za účasti pribratého účastníka: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX-XXX, XXX
XX T. O., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2012/00518/Cho zo dňa 08.03.2012,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 2012/00518/Cho zo

dňa 08. marca 2012 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi súdny poplatok v sume 66,- eur a trovy právneho zastúpenia
v sume 498,68 eur na účet právnej zástupkyne Mgr. Adriany Sojkovej, do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v rade 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 03.05.2012, doručenou súdu dňa 07.05.2012, domáhali
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2012/00518/Cho zo dňa 08.03.2012, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcov v 1./ a 2./ rade a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obce Bziny potvrdil.

Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v žalobe uviedli, že Obec Bziny ako príslušný stavebný úrad vydal dňa
10.11.2011 rozhodnutie č. 150/2011/548-TS1/A10, ktorým vydal dodatočné stavebné povolenie na
stavbu „Prístrešok“ a pre dokončenie stavby určila okrem iných aj tieto podmienky:

- časť bodu č. 1 ods. 1 - rozobrať a posunúť konštrukciu dreveného oplotenia medzi prístreškom a
hospodárskou budovou na úroveň spojnice medzi severnými stenami existujúceho rodinného domu súp.
č. XX a hospodárskeho objektu,

- bod č. 1 ods. 2 - posunúť krbové teleso prístrešku tak, aby nezasahovalo za novovybudovanú obvodovú
stenu prístrešku.

Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v žalobe namietali, že napadnuté rozhodnutie a nezákonným postupom
žalovaného boli porušené práva žalobcov ako účastníkov konania, keď odvolací orgán posudzoval
predmet odvolacieho konania podľa občianskoprávnych predpisov namiesto toho, aby sa riadil právnou



úpravou v oblasti stavebného práva a technickými normami. Uviedli, že nezákonným postupom
žalovaného boli ukrátení na svojich procesných právach, keď ich opravný prostriedok nebol preskúmaný
z vecného hľadiska a podľa predpisov stavebného práva, ako aj samotným nezákonným rozhodnutím
žalovaného, ktoré bez dostatočného odôvodnenia potvrdzuje uloženie povinností, ktoré nemajú oporu
v platných právnych predpisoch.

V žalobe ďalej uviedli, že dňa 07.11.2011 na ústnom pojednávaní, spojenom s miestnym zisťovaním
konaným Obcou Bziny ako stavebným úradom, G. P., zastupujúca účastníčku stavebného konania - Y.
E., vzniesla námietky voči zrealizovanej stavbe (prístrešok na pozemku parc. Č. 51/1, k. ú. W.), ktorej
dodatočné povolenie je predmetom stavebného konania. Taktiež zodpovedá skutočnosti, že žalobcovia
na tomto ústnom pojednávaní žiadne námietky nevzniesli, a to z dôvodu, že:

- námietky v zmysle ust. § 61 stavebného konania v spojení s ust. § 88a Stavebného zákona, možno
vzniesť voči zrealizovanej stavbe; voči zrealizovanej stavbe žalobcovia nič ako stavebníci nenamietali,

- námietky v zmysle ust. § 61 stavebného konania, v spojení s ust. § 88a Stavebného zákona nemožno
vzniesť voči námietkam iného účastníka konania (v danom prípade Y. E.),

- žalobcovia mali za to, že s námietkami účastníčky konania - Y. E., sa stavebný úrad prvého stupňa
v súlade s platnými právnymi predpismi riadne vysporiada vo svojom konečnom rozhodnutí, a týmto
námietkam vyhovie alebo nevyhovie.

V rámci konania o dodatočné povolenie stavby žalobcovia predložili stavebnému úradu geometrický
plán na zameranie pozemku (GP č. 40971805-31/2011), z ktorého je zrejmé, že nimi vystavané
oplotenie je vybudované na hranici pozemku KN-C 51/1 a nezasahuje na cudzí pozemok. Vzhľadom
na uvedenú skutočnosť žalobcovia nepovažovali za potrebné čokoľvek v rámci miestneho zisťovania
dňa 07.11.2011namietať a námietky účastníčky konania Y. E. považovali, s ohľadom na predložený
geometrický plán, charakter stavby (oplotenie) a s tým súvisiace právne predpisy, za bezpredmetné.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil základné procesné práva žalobcov, keď sa výhradami
žalobcov obsiahnutých v podanom odvolaní po hmotnoprávnej stránke vôbec nezaoberal, argumentujúc
koncentráciou konania a tým, že nimi uvedené námietky neboli uvedené pri miestnom zisťovaní.
Obsahom podaného odvolania bola obrana žalobcov voči uloženiu povinnosti stavebného úradu, ktoré
uloženie povinností s ohľadom na výsledky vykonaného miestneho zisťovania a predložené listiny
nemajú oporu v právnych predpisoch

Skutočnosť, že žalobcovia umiestnili stavbu do majetkovej hranice, v časti vybudovaného oplotenia, nie
je ani v rozpore s právnymi predpismi, a nie je v rozpore ani so záujmami iných účastníkov stavebného
konania, keď je zrejmé, že umiestnenie oplotenia na majetkovej hranici susedných pozemkov je
štandardným a obvyklým postupom pri budovaní oplotenia. V rozsahu podaného odvolania teda
odôvodnenie žalovaného neobstojí, keď tvrdí, že žalobcovia vytvorili stav, že na vykonávanie údržby
stavby by museli používať susedný pozemok a tým zasahovať do právom chránených záujmov
vlastníčky susedného pozemku. V tomto smere nesporne žalovaný svojou argumentáciou zasahuje už
do sféry občianskoprávnych predpisov a sám svojim postupom narúša rovnosť účastníkov stavebného
konania.

Úlohou stavebného úradu v rámci stavebného konania je posudzovanie stavby v zmysle príslušných
technických noriem a predpisov stavebného práva. Nie je možné, aby sa v rámci stavebného konania
správny orgán zaoberal všetkými občianskoprávnymi námietkami účastníkov konania, tieto posudzoval
a vyhodnocoval tak, aby prípadne do budúcna zamedzil všetkým možným budúcim občianskoprávnym
sporom, ak je naviac zrejmé, že stavba je v súlade so stavebnými predpismi a je postavená na hranici
susedných pozemkov a stavba je v súlade so stavebnými predpismi a technickými normami a je
postavená na pozemku stavebníkov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia v rade 1/ a 2/ navrhujú, aby súd zrušil napadnuté
rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že
nemali možnosť namietať voči námietkam iných účastníkov konania, a že o skutočnostiach, proti ktorým



by mohli namietať sa dozvedeli až z doručeného rozhodnutia Obce Bziny. V spise prvostupňového
správneho orgánu pod položkou č. 12 je zápisnica, v ktorej sú jasne formulované požiadavky vlastníčky
susedného pozemku Y. E.. Zo zápisnice na strane č. 2 je uvedené, že pani P. (zástupkyňa Y. E.)
nesúhlasila so stavbou na hranici pozemku a žiadala upraviť stavbu prístrešku tak, aby opravy boli
možné z pozemku stavebníka. Presah strechy prístrešku na susedný pozemok bolo potrebné upraviť tak,
aby nedošlo k zásahu na tento pozemok. Žiadala zároveň posunúť oplotenie na úroveň rodinného domu,
čiže aby stavby od rodinného domu po objekt šopy (na parc. Č. 51/5) boli v jednej úrovni. Tak isto bolo
potrebné preto posunúť aj krbové teleso. Na tretej strane zápisnice je uvedené stanovisko účastníčky,
ktorá súhlasí s vydaním dodatočného povolenia stavby, v ktorom budú určené podmienky pre úpravy
stavby prístreška, s určeným termínom dokedy bude stavba upravená. V závere zápisnice stavebný úrad
uviedol, že vydal dodatočné povolenie na stavbu prístrešku s určením termínu na úpravu stavby. Žalobca
v rade 1/ sa konania zúčastnil a zápisnicu na znak súhlasu podpísal, bol teda vopred uzrozumený s
požiadavkami účastníčky konania i so záverom, ku ktorému dospel stavebný úrad. Žalobcovia v žalobe
sami pripúšťajú, že porušili predpisy stavebného práva, napriek tomu sa však dožadujú právnej ochrany
na úkor práv vlastníčky susedného pozemku, poukazujúc na ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť a zároveň uviedol, že k obsahu žaloby sa
podrobnejšie vyjadrí na ústnom pojednávaní.

Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j
ods. 2 písm. c) O.s.p..

Právna zástupkyňa sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiavala dôvodov uvedených v žalobe.

Poverený pracovník žalovaného tvrdil, že rozhodnutie je v súlade so zákonom, stavebník uskutočnil
stavbu bez ohlásenia stavebného úradu, prípadne bez príslušného povolenia, a to je vždy na úvahe
stavebného úradu prvého stupňa, čím porušil zákonné ustanovenia. Stavebný úrad prvého stupňa
bol povinný začať konanie o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného
zákona. Bolo zrejmé, že táto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými osobitnými
predpismi, podľa ktorých vykonávajú štátnu správu iné dotknuté orgánu, či už hygienik, požiarne orgány,
atď.. Stavebný úrad oznámil začatie konania a nariadil ústne prerokovanie, ktorého sa žalobca v rade
1/ osobne zúčastnil. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia
o riadnom stavebnom konaní, preto platí aj koncentračná zásada, podľa ktorej účastníci stavebného
konania majú možnosť uplatniť si svoje námietky a pripomienky najneskôr v lehote, ktorú určuje stavebný
úrad, spravidla najneskoršie na ústnom konaní. Táto koncentračná zásada má rovnakú váhu pre
všetkých účastníkov, či sú to dotknutí účastníci alebo sám stavebník. Na tomto konaní bola prerokovaná
otázka možnosti dodatočného povolenia stavby a boli brané do úvahy pripomienky účastníčky konania
Y. E., ktorá požadovala, aby sa na stavbe vykonala určitá úprava, pretože nesúhlasila s tým, aby
stavba bola založená v majetkovej hranici. Tam nedošlo k spochybneniu priebehu majetkovej hranice,
ani krajský stavebný úrad to takto neposudzoval. Preto nesúhlasil s prednesom žalobcov, že sa jedná
o úpravu oplotenia, nie je možné zamieňať termín oplotenie a termín stavba. V danom prípade sa
jedná o stavebnú konštrukciu, ktorá je založená na pilieroch priamo v majetkovej hranici a v nej je
vložené krbové teleso. Táto skutočnosť vyplýva z projektovej dokumentácie. Rozhodujúcim kritériom
na posúdenie tejto veci je stavba a nie oplotenie. Stavebný úrad do zápisnice zaznamenal požiadavky
Y. E. a aj zaznamenal do tohto potrebnú technickú úpravu, ktorá je potrebná, aby sa stavba upravila
tak, že bude môcť byť dodatočne legalizovaná. Žalobca v rade 1/ bol na tomto pojednávaní prítomný,
zápisnicu podpísal. Podľa názoru žalovaného nie je dôležité, aby žalobca v rade 1/ si mohol uplatňovať
svoje názory alebo námietky k tomu, k čomu stavebný úrad svojou úvahou smeruje, pretože zákon o
dodatočnom povolení stavby pripúšťa, že rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravu už realizovanej stavby v zmysle § 88a ods. 4, čiže nariadi, t.j. autoritatívne rozhodnutie z úradnej
moci, ku ktorému nepotrebuje súhlas stavebníka. Jeho povinnosťou je všeobecná povinnosť vyplývajúca
z ust. § 32 Správneho poriadku, t.j. pred vydaním rozhodnutia dať sa mu možnosť vyjadriť k jeho
podkladom, prípadne navrhnúť jeho zistenie, ale nemôže to ovplyvniť jeho výsledný úsudok, pretože toto
nariadenie je z úradnej moci. Žalobca mal možnosť v konaní podať námietky, ktoré si však neuplatnil
a uplatnil ich až v odvolacom konaní. Koncentračná zásada jasne hovorí, že na námietky uplatnené



po lehote sa neprihliada, a preto ani odvolací orgán na ne prihliadať nemohol a ani nesmie, inak by
porušoval zákon.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného č. 201/00518/Cho zo dňa 08.03.2012 o
dodatočnom povolení stavby.

Podľa § 88a ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného
povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v
určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad
posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov
predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb., v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

Podľa § 88a ods. 5 zák. č. 50/1976 Zb., ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor
s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Obec Bziny ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 150/2011/548-TS1/A10 zo dňa
10.11.2011 - rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby „Prístrešok“ na pozemkoch na parc. KN_C č.
51/1 v kat. úz. W.. V odôvodnení stavebný úrad uviedol, že na základe oznámenia Štátneho stavebného
dohľadu o nepovolenej zmene stavby rodinného domu súp. č. XX na pozemku par. KN-C č. 51/1
v kat. úz. W. spôsobom prístavby prístrešku k rodinnému domu, ktorej stavebníkom bol Ing. A. P. a
manželka B. P., obaja bytom X. XX/XX-XX, A. T., začal konanie podľa § 88a Stavebného zákona. Na
základe citovaného zákona skúmal, či existencia stavby nie je v rozpore so záujmami spoločnosti. Dňa
07.11.2011 vykonal stavebný úrad ústne pojednávanie, spojené s miestnym zisťovaním, na ktorom
G. P., zastupujúca účastníčku konania Y. E., vzniesla námietky voči zrealizovanej stavbe. Nesúhlasila
s tým, aby prístavba prístrešku bola osadená na hranici pozemku s presahom strechy prístrešku na
pozemok KN-C č. 57/1. Stavebný úrad námietky zohľadnil a určil stavebníkovi vo výroku rozhodnutia
spôsob úpravy stavby a termín ukončenia úprav prístavby, ktorý bol určený po dohode účastníkov
konania. Zároveň stavebný úrad v predloženej projektovej dokumentácii vyznačil zmeny v projektovej
dokumentácii stavby. V odôvodnení ďalej uviedol, že vzhľadom na posúdenie z hľadiska zámerov a
cieľov územného plánovania, starostlivosti o životné prostredie a jednotnej technickej politiky vyjadrenej
v zák. č. 50/1976 Zb. dospel stavebný úrad k záveru, že stavba po zohľadnení námietok vlastníka
susednej nehnuteľnosti nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a
osobitnými predpismi.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v rade 1/ odvolanie, v ktorom uviedol, že s ostatnými
podmienkami uvedenými v predmetnom rozhodnutí súhlasí. Nesúhlasí však s podmienkami určenými
stavebným úradom, a to v bode č. 1 ods. 1 - rozobrať a posunúť konštrukciu dreveného oplotenia
medzi prístreškom a hospodárskou budovou na úroveň spojnice medzi severnými stenami existujúceho
rodinného domu súp. č. 80 a hospodárskeho objektu.

Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 08.032012 pod č. 2012/00518/Cho prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.
zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavebníci uskutočnili stavbu prístrešku bez príslušného
povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu, pričom ho umiestnili tesne k majetkovej hranici susedného
pozemku KN-C č. 57/1, ktorého vlastníčkou je Y. E.. Jednalo sa o drevenú konštrukciu pristavanú k
rodinnému domu súp. č. XX vo vlastníctve stavebníkov, pričom severná stena je opláštená dreveným
debnením, západná a južná strana sú otvorené. Prístrešok je zastrešený pultovou strechou so sklonom



11 stupňov smerom západným na pozemok stavebníkov. Pod prístreškom nachádza upravená terasa
a je v ňom umiestnený krb s komínom. Stavebný úrad po zistení nepovolenej stavby listom zo dňa
13.09.2011 vyzval stavebníkov, aby v lehote do 14 dní obstarali doklady, ktorými preukážu, že nimi
uskutočnená stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Ďalším listom zo dňa 13.10.2011 nariadil
ústne pojednávanie všetkým známym účastníkom, ktoré sa konalo dňa 07.11.2011. Stavebný úrad
vyhotovil z ústneho pojednávania zápisnicu, v ktorej zaznamenal popis stavby, námietky a pripomienky
účastníkov konania. V časti zápisnice podmienky a stanoviská dotknutých orgánov prítomný starosta
Obce Bziny uviedol, že stavba nie je v rozpore s vereným záujmom. V závere rozhodnutia uviedol, že
správny orgán je povinný v konaní prihliadať nielen na záujmy stavebníka, ale aj na oprávnené záujmy
dotknutých účastníkov konania a na rovnosť ich práv. Stavebníci postupovali v rozpore so zákonom, keď
uskutočnili stavbu bez príslušného povolenia stavebného úradu, pričom ju umiestnili až do majetkovej
hranice. Tým vytvorili stav, že na vykonávanie údržby stavby by museli používať susedný pozemok,
a tým zasahovať do právom chránených záujmov vlastníčky susedného pozemku. Keďže sa svojim
konaním dopustili porušenia zákona, musia znášať aj následky tohto konania, t.j. vykonať nariadené
úpravy stavby tak, ako to bolo dohodnuté na ústnom pojednávaní a ako to stavebný úrad zakotvil do
záväzných podmienok rozhodnutia. Pokiaľ by stavebníci neakceptovali podmienku na premiestnenie
krbu, nebolo by ani realizovateľné preloženie severnej steny prístrešku, lebo krb je podľa projektovej
dokumentácie umiestnený tak, že stena by musela prechádzať cez jeho stred. Pokiaľ by stavebníci
nesplnili v stanovenej lehote nariadené opatrenia na úpravu stavby, vystavovali by sa riziku, že stavebný
úrad by im nariadil odstránenie celej stavby. K požiadavke účastníčky konania Y. E., že trvá aj na
odstránení časti strechy na novopostavenom rodinnom dome č. XX, ktorý prečnieva nad jej pozemok
KN-C č. 57/1, odvolací orgán uviedol, že stavba domu nie je predmetom tohto konania, preto nie je
možné v rámci neho riešiť otázku odstránenia časti strechy.

Vzhľadom na uvedené neboli zistené dôvody na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu, a preto bolo potrebné odvolanie žalobcu v rade 1/ zamietnuť.

V predmetnej veci je nepochybné, že stavba prístrešok na pozemku parc. KN-C č. 51/1 v kat. úz. W.
bola vykonaná bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia. Z dikcie Stavebného zákona v § 88a ods. 1
a 2 jasne vyplýva, že pokiaľ stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia,
začne konanie z vlastného podnetu a vyzve stavebníka na predloženie dokladov o tom, že dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. Ak stavebník nedoloží
potrebné doklady v stanovenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným
záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Z citovaného ustanovenia Stavebného zákona vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia
existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie
je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby (stavebníkovi), keďže sa dopustil
porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady
musí zaobstarať všetky potrebné doklady. Tým, že prvostupňový správny orgán v danom prípade
preniesol dôkazné bremeno preukázania súladu existujúcej stavby s verejnými záujmami na seba,
porušil tak nielen procesný postup predpísaný Stavebným zákonom, ale zároveň upustil od požadovania
preukázania uvedeného súladu existencie stavby s verejným záujmom, čim opätovne porušil zákon.
Vo svojom odôvodnení skonštatoval, že po zohľadnení námietok vlastníka susednej nehnuteľnosti nie
je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi, ktoré
chránia všeobecné záujmy. Stavebný úrad v konaní nezistil ďalšie dôvody, ktoré by bránili dodatočnému
povoleniu stavby. Takéto odôvodnenie nie je v súlade s ust. 46 Správneho poriadku, v spojení s § 140
Stavebného zákona, ktoré zakotvuje zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy. Správny orgán je
viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách, v ktorej je povinný v konaní a
pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní
tak, aby zabezpečil ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností, v nadväznosti na
ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Za zistený skutočný stav veci treba považovať zistenie všetkých
skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Požiadavka
súladu s verejným záujmom je v danej právnej veci nepochybne takouto skutočnosťou. Zistenie úplného
a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho
orgánu.



Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j
ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného stavu veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy
konania v sume 564,68 eur. Špecifikácia trov právneho zastúpenia:

príprava a prevzatie veci 127,17 €, spísanie žaloby zo dňa 03.05.2012 127,17 €, pojednávanie
dňa09.01.2013130.16 €, spolu 390,48 6+ 2 x 7,63 € ( paušál hotových výdavkov rok 2012) + 15,26 €

+ 1 x 7,81 € ( paušál hotových výdavkov rok 2013) + 7,81 €, spolu 407,57 €.Náhrada za stratu času
(§17 vyhlášky)Dubnica nad Váhom - Žilina (a späť) dňa 09.01.2013; 4 x 1/2hodina ( 1 hodina a' 13,01€),
spolu 52,04 €.Náhrada cestovných nákladov (§ 16 ods. 4 vyhlášky)pojednávanie 09.01.2013 (Dubnica
nad Váhom - Žilina a späť) - 132 (km) x 7,5 (1) x 1,507 (€/l) x 0,01 = 14,92 €,

132 (km) x 0,183 (€/km - §8 ods. l opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z.) = 24,13 €, spolu 39,07 €.
Celkovo trovy právneho zastúpenia činia 498,68 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne trojmo
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..