Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/132/2009 z 2. 5. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. mája 2012, sp. zn. 14S/132/2009, ECLI:SK:KSTT:2012:2009200670.4
Krajský súd Trnava | 14S/132/2009 | ECLI:SK:KSTT:2012:2009200670.4 | 2012-05-02 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3df7871d-e789-40d5-82db-6a6f3ed0d9f5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2009200670.4

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/132/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2009200670
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2009200670.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov
senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu 1/ Ing. K. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R., E. XXXX/X, 2/ D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., E. XXXX/X,
obaja právne zast. JUDr. Annou Angelovou, advokátkou, Grősslingova 51, Bratislava, proti žalovanému:
Krajský stavebný úrad Trnava, Odbor stavebného poriadku, Kollárova 8, Trnava, za účasti: Mgr. M.
H., T. XX, XXX XX F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. KSÚ-
OSP-00723/09/Ve zo dňa 14.08.2009 takto

r o z h o d o l :

Súd   z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného Krajského stavebného úradu v Trnave, Odbor stavebného
poriadku č. KSÚ-OSP-00723/09/Ve zo dňa 14. augusta 2009 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec
mu   v r a c i a    na ďalšie konanie.

Žalovaný je  p o v i n n ý   zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania 348,70
Eur na účet právnej zástupkyne JUDr. Angely Sklenárovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníčke konania Mgr. M. H. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 20.10. 2009 sa žalovaný 1.a 2. domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného
Krajského stavebného úradu v Trnave , Odboru stavebného poriadku č. KSÚ-OSP-00723/09/Ve zo
dňa 14.08.2009, ktorým bolo zamietnuté ich odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
Obce Smolenice č. OcÚ/OŽP/311/2009/DPS/Zý o dodatočnom povolení stavby rodinného domu na
parc.č. XXX a XXX/X v k.ú. E. pre stavebníčku M. T. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ( v
priebehu konania došlo k zmene mena stavebníčky na Mgr. M. H. ).  V žalobných dôvodoch namietali,
že žalovaný rozhodol vo veci nezákonne, jeho rozhodnutie je zmätočné a nezrozumiteľné, pretože
vo výroku rozhodnutia sa nevysporiadal s rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 09.06.2009,
nevzal do úvahy vecné dôvody odvolania žalobcov, rozhodnutím zo dňa 14.08.2009 potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu zo dňa 13.08.2009 len jeden deň po jeho vydaní, pričom rozhodnutie z
13.08.2009 nebolo žalobcom nikdy doručené a nie je im známy jeho obsah. Ďalej  namietali pochybenie
v konaní, keď  správny orgán neprerušil konanie o dodatočnom povolení stavby napriek tomu, že už
v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu bolo nepochybne preukázané, že vlastnícke
práva stavebníčky k pozemku parc.č.  XXX/X sú spochybňované žalobcami a na Okresnom súde Trnava
nimi bola podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.10. 2009 vyplynulo, že  pri svojom rozhodovaní vychádzal z ust. §
88a ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania osobitnými
predpismi. Povoľovaná stavba je v súlade s platným územným plánom obce Smolenice, nie je v
rozpore s verejnými záujmami a vlastník, resp. stavebník podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby
s predpísanou dokumentáciou.

Postupom v zmysle § 250 ods.1 O.s.p. súd pribral do konania Mgr.M. H., stavebníčku, nakoľko jej
práva by mohli byť vydaním napadnutého rozhodnutia dotknuté. Pribratá účastníčka ospravedlnila svoju
neprítomnosť na pojednávaní na ktoré bola riadne predvolaná, k rozhodovaniu vo veci uviedla, že
dáva súdu na zváženie vyčkať pri svojom rozhodovaní na rozsudok, ktorý bude vyhlásený vo veci
24Co/98/2011 (odvolacie konanie vo veci určovacej žaloby vedenej na Okresnom súde Trnava pod  sp.
zn. 13C/155/2009 ).

Právna zástupkyňa žalobcov sa na pojednávaní pridržiavala obsahu podanej žaloby a zdôrazňovala
význam rozhodnutia Okresného súdu v Trnave č. 13C/155/2009, podľa ktorého sú žalobcovia 1, 2
podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX/X, ktorá je v danej veci stavebnou parcelou. Rovnako  túto
otázku posúdil aj Krajský súd v Trnave  v konaní sp. zn.  24Co/98/2011 keď rozsudkom zo dňa 04.04.2012
prvostupňový rozsudok potvrdil. Napadnuté rozhodnutie považuje za vydané na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu.  Poverená zástupkyňa žalovaného trvala na vyjadrení podanom k žalobe a
zdôraznila skutočnosť, že v čase vydávania napadnutého rozhodnutia bol správnemu orgánu predložený
list vlastníctva, v zmysle ktorého bola stavebníčka jedinou vlastníčkou spornej parcely.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Druhej hlavy Piatej časti  O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z nasledovných skutočností:

V správnom konaní začatom na základe Žiadosti o dodatočné povolenie zo dňa 3.7.2008  podaného
stavebníčkou rodinného domu M. T., ako majiteľkou stavebných pozemkov parc.č. XXX, XXX/X, O. E.
vydala dňa pod č. OcÚ/OŽP/311/2009/DPS/Zý dňa 9.6.2009 rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby.
Návrhu stavebníčky vyhovela napriek tomu, že mala k dispozícii Vyjadrenie k prešetreniu parc.č. XXX/
X zo dňa 25.8.2008 vydané  Správou katastra Trnava, podľa ktorého eviduje duplicitné vlastníctvo k
predmetnej nehnuteľnosti. Preto Správa katastra  dospela k záveru o potrebe doplniť zápis, aby z neho
bolo zrejmé, že sa jedná o duplicitné vlastníctvo, na základe ktorého je vyvrátená hodnovernosť údajov
o vlastníckom práve k nehnuteľnosti v katastri.

V odvolacom konaní žalobca 1/ namietal aj spornosť vlastníctva stavebníčky k pozemku parc. č. XXX/X,
k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaný v predchádzajúcom druhostupňovom rozhodnutí  KSÚ - OSP -
00312/2009/Ma zo dňa 15.3.2009 uviedol, že predloženým výpisom z LV č. XXXX zo dňa 21.1.2009 má
preukázané, že vlastníčkou pozemku je stavebníčka, v kompetencii stavebného úradu nie je predložený
výpis z listu vlastníctva overeného správou katastra spochybňovať. Napadnuté rozhodnutie bolo zrušené
a vrátené prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie z iných dôvodov (chýbajúce záväzné stanovisko
obce na povolenie malého zdroja znečistenia, umiestnenie stavby vo vzťahu k susediacim pozemkom,
orientácia okien.

Dňa 20.4.2009 podala stavebníčka novú Žiadosť o dodatočné povolenie stavby podľa § 88 ods. 1 písm.
b) stavebného zákona ako majiteľka stavebných pozemkov parc. č. XXX, XXX/X. Obec Smolenice
vydala dňa 20.4.2009 Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a upustenie od
ústneho konania. V tomto konaní námietky vzniesla iba Y. Q.. Novým  prvostupňovým rozhodnutím  zo
dňa 09.06.2009 Obec Smolenice pod č. OcÚ/OŽP/311/2009/DPS/Zý dodatočne povolila stavbu na parc.

č. XXX a č. XXX/X v k. ú. E.  stavebníčke M. T., pričom akceptovala námietky účastníčky Y. Q.. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia stavebný úrad preskúmal žiadosť a návrh o dodatočné povolenie stavby z
hľadísk uvedených v stavebnom zákone, pričom nezistil, že by boli ohrozené záujmy spoločnosti,  ani
neprimerane ohrozené práva a oprávnené záujmy vlastníkov susedných nehnuteľností, ako aj ostatných
účastníkov konania a teda nenašiel dôvody, ktoré by bránili k dodatočnému povoleniu stavby.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podali žalobcovia 1/, 2/ dňa 02.07. 2009 odvolanie,
v ktorom namietali nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistený skutkový stav. Ďalej namietali, že
správny orgán nepostupoval zákonne, keď sa neriadil právnym názorom Krajského stavebného úradu
v Trnave ako odvolacieho správneho orgánu, ktorý rozhodnutie  o dodatočnom povolení stavby zo
dňa 13.08.2008 zrušil. Správny orgán sa opomenul vysporiadať s konkrétnymi zisteniami odvolacieho
správneho orgánu, vrátane nedodržania odstupových vzdialeností od hraníc susedných pozemkov,
nesprávne  vytýčenej hranice,  nevytvárania rovnocenných podmienok pre stavby na susedných
pozemkoch,  čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Okrem toho v odvolaní
namietali aj skutočnosť, že správny orgán mal správne konanie prerušiť až do rozhodnutia o žalobe o
určenie vlastníckeho práva podanej dňa 22.06.2009 a vedenej na Okresnom súde v Trnave  pod sp.zn.
13C/155/2009.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa 14.08.2009 č.k. KSÚ-
OSP-00723/09/Ve zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, označené ako
OcÚ/OŽP/538/2008/DPS/Zý zo dňa 13.8.2009 s tým, že v novom konaní stavebný úrad odstránil všetky
pochybenia, na základe ktorých bolo zrušené pôvodné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby,
vysporiadal sa so všetkými námietkami účastníkov stavebného konania, pričom zistil, že rozhodnutie
o dodatočnom umiestnení stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, ani v rozpore s územným
plánom obce, ako aj so záujmami vlastníkov susedných pozemkov. Vzhľadom na to, že  vo výroku
odvolacieho rozhodnutia došlo k chybe v písaní, spočívajúcej v identifikácii potvrdzovaného rozhodnutia,
tento nedostatok bol postupom v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku odstránený tak, že výrok
bol opravený a podľa opraveného znenia bolo potvrdené rozhodnutie č. OCÚ/OŽP/311/2009/DPS/
Zý zo dňa 9.6.2009. Oznámenie o oprave bolo doručené aj žalobcom, čo je preukázané obsahom
administratívneho spisu.

Podľa § 88a ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne
z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že
dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi
a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného
stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami
na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 137 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody
účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám,
ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

(2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo
jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len
v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

(3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom
orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže
si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

Podľa § 140 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy
o správnom konaní.

Podľa § 29 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku

Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania
vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného
zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Vzhľadom na vyššieuvedené súd nepovažuje za dôvodnú námietku ( vznesenú v nadväznosti na
preukázanú chybu v písaní čísla prvostupňového rozhodnutia), že žalovaný sa vo výroku napadnutého
rozhodnutia nevysporiadal s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 09.06.2009. Obsahom
spisu je preukázané, že správny orgán podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravil chybu listom zo
dňa 29.10.2009.  Preto je právne irelevantná aj námietka, že rozhodnutie prvostupňového orgánu zo
dňa 13.08. 2009 nebolo žalobcom nikdy doručené a nie je im známy ich obsah, pretože rozhodnutie z
13.08.2009 vôbec neexistuje.

Za zásadné procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu súd považuje to, že po  vydaní
rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.3.2009, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o dodatočnom povolení
tej istej stavby  zo dňa 13.8.2008, nerešpektoval výrok odvolacieho orgánu o vrátení veci na ďalšie
konanie, ale prijal novú žiadosť o dodatočné povolenie stavby, na jej základe začal kvázi nové
konanie o dodatočnom povolení stavby (napriek evidentnej prekážke neskončenia predchádzajúceho
konania začatého na základe žiadosti zo dňa 3.7.2008). V „novom“ konaní, kde žalobcovia nevzniesli
námietky,  evidentne a legitímne v dobrej viere, že prvostupňový správny orgán bude rešpektovať
predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.3.2009, sa zaoberal iba námietkami
nanovo vznesenými inou účastníčkou konania. Vôbec sa nezaoberal námietkami, ktoré strana žalobcov
vzniesla v „predchádzajúcom“ konaní o dodatočnom povolení stavby.

Ďalšie zásadné pochybenie vidí krajský súd v tom, že správne orgány napriek preukázateľnej vedomosti
o obsahu zmieňovaného Vyjadrenia k prešetreniu par.č XXX/X a existencii duplicitného vlastníctva už v
pôvodnom konaní, nepostupovali podľa § 137 Stavebného zákona a dokonca ani odvolací orgán nevidel
pochybenie v tom, že vlastníctvo spochybnené inou listinou vydanou správou katastra sa alibisticky
považuje za dostatočne osvedčené a nesporne preukázané skorším listom vlastníctva.

Takisto bolo zásadným pochybením, ak napriek oznámeniu o podaní určovacej žaloby a uvedeniu tejto
skutočnosti aj v odvolaní zo dňa 25.6.2009 ani žalovaný nepostupoval v zmysle § 137 Stavebného
zákona resp. § 29 Správneho poriadku, správny orgán nevyčkal ani rozhodnutie súdu vo veci, ani
neodôvodnil, na základe čoho si v otázke vlastníctva k spornej parcele sám urobil úsudok o námietke.

Je teda preukázaný žalobný dôvod, že  správny orgán pochybil, keď neprerušil správne konanie do
času, kedy bude rozhodnuté o určenie vlastníckeho práva k parc. č.XXX/X, ktorá je stavebnou parcelou.
Správny orgán sa uspokojil len s predložením listu vlastníctva zo strany stavebníčky M. T. bez toho,
že by počkal na rozhodnutie súdu o tom, kto je vlastníkom parc. č.XXX/X, na ktorej bolo dodatočne
povolená stavba.

Súd je v zmysle § 250i ods.1 O.s.p. povinný pri svojom rozhodovaní vychádzať zo skutkového stavu
ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia.  Bez ohľadu na skutočnosť, súdu nedá nepripomenúť, že
podľa  rozsudku Okresného súdu v Trnave č. 13C/155/2009 zo dňa 26.1.2011 právoplatného v spojení
s  rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24 Co/98/2011zo dňa 04.04.2012 žalovaný v prvom

a druhom rade sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX/X, teda parcely, na ktorej správny orgán
dodatočne povolil vykonanie stavby inej osobe ako vlastníkom pozemku.

Vzhľadom na vyššie uvedené je aj námietka, že správny orgán nevzal do úvahy vecné dôvody odvolania
žalobcov čiastočne nedôvodná, nakoľko druhostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí zo
dňa 14.08.2009  vysporiadal s námietkou nedostatočného odstupu stavby od susedných pozemkov
s odkazom na  ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, zdôvodnil svoje rozhodnutie
z hľadiska umiestnenia hraníc pozemku s poukazom na to, že vzdialenosti povoľovanej stavby od
hraníc susedných pozemkov sú dostatočné na realizáciu a údržbu stavby, na užívanie priestorov medzi
stavbami, na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využitím územia
a skonštatoval, že povoľovaná stavba žiadnou svojou konštrukciou nebude presahovať na susedné
územie a je umiestnená v súlade s ust. § 6 ods. 1 vyhl.č.532/2002 Z.z.

Podľa názoru súdu, nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, že v konaní bola preukázateľne
splnená podmienka v zmysle § 88 ods. 1 Stavebného zákona, že dodatočné povolenie nie je v rozpore
s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania
a stavebnými predpismi.  Aj keby bolo v konaní preukázané dodržanie všetkých požiadaviek daných
územným plánom a doložené všetky vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií, nepochybne je
základným verejným záujmom tohto štátu ochrana vlastníckeho práva garantovaného článkom 20
Ústavy SR, v tomto prípade aj žalobcov ako tvrdených a neskôr potvrdených  vlastníkov stavebného
pozemku.

V danom prípade konanie správnych orgánov, najmä žalovaného,  trpiace vyššie uvedenými vadami, v
konečnom dôsledku malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250j ods. 2 písm. e) O.s.p.) a
preto boli splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci správnemu
orgánu na ďalšie konanie s tým, že pri svojom rozhodovaní bude viazaný vysloveným právnym názorom
súdu.

O trovách konania procesne úspešných žalobcov súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že im
priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 66,- Eur a v
trovách právneho zastúpenia podľa predloženej špecifikácie v zmysle vyhl.č.655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov vo výške 282.70 Eur. Priznané trovy právneho zastúpenia spočívajú v odmene
za dva úkony právnej služby ( prevzatie veci a príprava zastúpenia ) po 53,49 Eur +  paušálna náhrada
po 6,95 Eur + DPH 19 % po 11,48 Eur, jeden  úkon právnej služby ( zastupovanie na pojednávaní  )
66,32 Eur + 7,63 Eur paušálna náhrada  + DPH 20 % 13,26 Eur, náhrady  za stratu času v súvislosti s
cestou na pojednávanie za 4 polhodiny po 12,35 Eur t.j. 49,40 Eur + DPH 20% v sume 9,88 Eur.

Náhradu odmeny za ďalšie uplatnené trovy právneho zastúpenia (písomnú výzvu žalovanému,  poradu
s klientom) súd nepriznal, pretože  právna  zástupkyňa žalobcov nepredložila relevantné doklady o
vykonaní, dôvodnosti a účelnosti  vykonania týchto úkonov.

Náhradu trov konania priznanú žalobcom spolu v sume 348,70 Eur je žalovaný povinný zaplatiť v
stanovenej lehote na účet právnej zástupkyne žalobcov  č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v F., a.s..

Pribratej účastníčke konania Mgr. M. H. (ktorá svoju účasť v konaní nezavinila) súd nárok na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko jej preukázateľne žiadne trovy súdneho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa  má popri  všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému  rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.