Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/558/2013 z 27. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. januára 2014, sp. zn. 13Co/558/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6212206404.2 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/558/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6212206404.2 | 2014-01-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/00eec0cc-ab8a-4e48-b8c7-5a258341a021 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6212206404.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/558/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212206404
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6212206404.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenou
advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, 813 11 Bratislava, Župné námestie
13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu zo dňa 11. 06. 2013 proti
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/157/2012-70 zo dňa 23. 04. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na
zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol, žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobami podanými
pod sp. zn. 3C/157/2012, 3C/158/2012, 3C/159/2012, 3C/161/2012, 3C/162/2012, 3C/163/2012,
3C/164/2012, 3C/165/2012, 3C/166/2012, 3C/167/2012, 3C/168/2012, 3C/169/2012 a 3C/180/2012
sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci spolu v sume 2 275 € a nemajetkovú ujmu spolu v sume 1 880,80 €, všetko z titulu
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. V žalobách
žalobca uviedol, že škoda mu bola spôsobená nesprávnym postupom Okresného súdu Veľký Krtíš,
pretože súd v exekučných veciach týkajúcich sa povinných Nátálie Oláhovej, Kataríny Lahovej, Moniky
Kováčovej, Jaroslava Pajpacha, Dagmar Feranecovej, Slavomíry Gánovskej, Dalibora Boličku, Arpáda
Gajlíka, Zdenka Hošeka, Beaty Kováčovej, Daniely Matúškovšej, Romana Záslava, Danky Chudovej,
nerozhodol o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Na pojednávanie sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavil. Písomným podaním z
18. 04. 2013 žiadal súd, aby nariadené pojednávanie zrušil z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu a aby konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o jeho ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd.

Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil, požiadal, aby súd vec
prejednal v neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhmi žalobcu, vyjadreniami žalovaného a ďalšími
listinnými dôkazmi, ktoré okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konkretizoval.



Súd pred rozhodnutím vo veci samej skúmal, či sú splnené podmienky na prerušenie konania na základe
návrhu žalobcu a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu z
13. 12. 2012 pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd. Súd mal v konaní
nesporne preukázané, že vo veciach žalobca už namietal zaujatosť zákonného sudcu. O jeho námietke
bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom nadriadeným a to postupom podľa
§ 16 ods. 1 OSP tak, že zákonná sudkyňa JUDr. Marta Kamenská nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania týchto vecí, pretože nebola zákonnou sudkyňou v predmetných exekučných veciach.
Žalobca v podanej žalobe uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a zákonného sudcu
a o jeho námietke bolo zákonným postupom rozhodnuté. Potom bol súd toho názoru, že nie sú dané
dôvody pre prerušenie konania a návrh na prerušenie konania zamietol. Pokiaľ sa týka veci samej,
predmetom konania je náhrady škody a nemajetkovej ujmy, všetko z titulu zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Z vykonaného dokazovania mal súd
nesporne preukázané, že žalobca doručil žalovanému ako príslušnému orgánu žiadosti o predbežné
prerokovanie návrhu na náhradu škody. Žalovaný ním uplatnený nárok na náhradu škody neuspokojil,
preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že Okresný súd
Veľký Krtíš v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 5Er/54/2007 rozhodol o zmene súdneho exekútora v
lehote 66 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora; v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 5Er/2665/2006 súd rozhodol o zmene súdneho exekútora v lehote 44 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora; v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 5Er/940/2006 súd
rozhodol o zmene súdneho exekútora v lehote 169 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora; v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 5Er/403/2006 súd rozhodol o zmene súdneho exekútora
v lehote 115 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora; v exekučnej veci vedenej pod
sp. zn. 7Er/266/2004 súd rozhodol o zmene súdneho exekútora v lehote 126 dní; vo veci vedenej pod
sp. zn. 7Er/649/2005 v lehote 58 dní; vo veci vedenej pod sp. zn. 5Er/1962/2006 v lehote 66 dní; vo veci
vedenej pod sp. zn.5Er/1608/2006 v lehote 69 dní; vo veci vedenej pod sp. zn. 7Er/267/2004 v lehote 66
dní; vo veci vedenej pod sp. zn. 5Er/404/2006 v lehote 66 dní; vo veci vedenej pod sp. zn. 7Er/275/2004
v lehote 66 dní; vo veci vedenej pod sp. zn. 7Er/645/2002 v lehote 107 dní; vo veci vedenej pod sp. zn.
5Er/1904/2006 v lehote 68 dní. Ani v jednej z predmetných exekučných vecí nebola podaná sťažnosť na
prieťahy v konaní. Okrem toho súd poukázal na skutočnosť, že v roku 2009 bolo na súde vybavených
15 278 exekučných vecí, v roku 2010 - 17 722 exekučných vecí a v roku 2011 - 20 766 exekučných
vecí. Na vybavovaní tejto agendy sa podieľalo 8 sudcov, ktorí vybavovali aj hlavné agendy registra T,
C, Cb a P. Vzhľadom na uvedené konkrétne skutočnosti mal súd za to, že v danej veci nie sú splnené
hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu stanovené v ust. § 9 ods. 1, 2 Zák. č. 514/2003 o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, trovy
konania mu nevznikli.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 OSP, účastníkovi konania bola postupom
súdu odňatá možnosť konať pred súdom, v konaní rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav veci, súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany
musia mať možnosť nie len predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale
zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s
cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Žalobca nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným
vyjadrením žalovaného k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej.
Žalobca pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v
exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť. Žalobca ďalej tvrdí, že
vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Súd tým porušil právo žalobcu na
kontradiktórny súdny proces. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný, nie je zrejmé či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz môžu slúžiť
len listiny založené v exekučnom spise.



Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol vo veciach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v
očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je
tomu tak preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných
krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd.

Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá výlučne otázkou nesprávneho úradného postupu
v podobe zbytočných prieťahov. Žalobca však poukazuje na podstatu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý pozostáva z kumulovaných právnych skutočností, ktoré predstavujú jednak
nerozhodnutie v zákonnej lehote, jednak neodôvodnenú nečinnosť, ako aj existenciu zbytočných
prieťahov. Žalobca je presvedčený, že výklad ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003, ktorým by žalobcovi
nevznikol nárok na náhradu škody ak nebola podaná sťažnosť na prieťahy pred účinnosťou
predmetného ustanovenia je ústavne nekonformný a neprípustný. Súd konštatoval nesplnenie
hmotnoprávnych predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody podľa ust. § 9 ods. 2 len na základe
toho, že nebola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní. Z obsahu odôvodnenia ale nie je zrejmé, že v
tomto smere súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k všetkým spôsobom, ktoré ust. § 9 ods. 2 zák. č. 5148
´/2003 Z. z. predpokladá. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol.
Okresný súd teda pred rozhodnutím vo veci samej skúmal či sú splnené podmienky pre prerušenie
konania na základe návrhu navrhovateľa, ktorý tento podal dňa 23. 04. 2013 (č. l. 59-60 spisu). V návrhu
na prerušenie konania žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu o tom, že sudcovia
Okresného súdu Veľký Krtíš nie sú z prejednávania veci vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu podľa
žalobcu bolo zasiahnuté do jeho základných práv a to konkrétne základného práva zaručeného článkom
46 ods. 1 Ústavy SR, to znamená práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu a práva
na prerokovanie veci nestranným súdom. Tiež bolo zasiahnuté do základného práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, to znamená práva na nestranný súd zriadený zákonom.

O námietkach zaujatosti vznesených žalobcom rozhodoval krajský súd ako súd nadriadený tak, že v
jednotlivých veciach nebola vylúčená zákonná sudkyňa JUDr. Marta Kamenská. Odvolací súd poukazuje
na odôvodnenie okresného súdu, v ktorom okresný súd uviedol, že vzhľadom na to, že si žalobca už
v podanej žalobe uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a zákonného sudcu a o
jeho námietke bolo zákonným postupom rozhodnuté, nie sú dané dôvody pre prerušenie konania. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
b) OSP a § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pretože otázku či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže
preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu SR a to v
skutkovo a právne totožnej veci (napr. sp. zn. I ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, I ÚS 92/2013 zo
dňa 13. 02. 2013).

Odvolací súd teda má za to, že okresný súd dôvodne zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania až
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu
na zákonného sudcu a na nestranný súd, teda žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo
konať pred súdom, prípadne jeho právo na kontradiktórny súdny proces. Následne potom odvolací súd
prejednal rozhodnutie okresného súdu vo veci samej.

Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces,
pretože žalobca pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k
žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Tvrdenie žalobcu,



že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný podal vo veci vyjadrenie na
základe výzvy súdu a toto došlo okresnému súdu dňa 05. 02. 2013. Okresný súd doručil žalobcovi
(splnomocnenému právnemu zástupcovi) vyjadrenie žalovaného spolu s termínom predvolania, ktorá
bola právnym zástupcom žalovaného osobne prevzatá dňa 18. 03. 2013. Svedčí o tom doručenka
nachádzajúca sa v spise (č. l. 47 spisu). Vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu bolo žalobcovi
doručené v zmysle pripojenej doručenky dňa 18. 03. 2013. Termín pojednávania, na ktorý bol žalobca
riadne a včas predvolaný, bol vytýčený na termín 23. 04. 2013, je zrejmé, že žalobca mal dostatočný
priestor na prípravu pojednávania, zároveň možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a to vrátane aj exekučných spisov Okresného súdu Veľký Krtíš, ktoré sú
súčasťou spisu.

Neobstojí ani ďalšie tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že v danej veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Tak ako je vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že
okresný súd vo veci nariadil pojednávanie a na toto pojednávanie bol žalobca riadne a včas predvolaný.
Na uvedené pojednávanie sa žalobca nedostavil. Z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil a
ani neuviedol dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemohol na pojednávanie dostaviť. Okresný súd vo veci
pojednával, svedčí o tom zápisnica o pojednávaní zo dňa 23. 04. 2013 (č. l. 65 - 67 spisu). Okresný súd
v zápisnici o pojednávaní konštatuje, že sa účastníci a ani právny zástupca žalobcu na pojednávanie
nedostavili, hoci predvolania na termín pojednávania majú riadne vykázané. Žalobca ani jeho právny
zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ničím neospravedlnili. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť
faxovým podaním zo dňa 19. 04. 2013. Potom súd pojednával v neprítomnosti účastníkov ako aj
právneho zástupcu žalobcu.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Občiansky
súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené
právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje
inak, nariadiť na prejednania veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115
ods. 1 OSP) a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď
sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne
predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania
(§ 101 ods. 2 OSP). Keďže účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (napr.
zástupcu na základe plnomocenstva; § 22 a nasl. OSP) má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť
občianskeho súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávanie v jeho neprítomnosti platí
to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne
a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ale nemožno chápať tak, že súd
by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť
účastníkovi uplatnenie tohto práva. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba
posudzovať vždy vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť
sa pojednávania v právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v každom
štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak a ak na tomto svojom práve účastník
trvá. Zákon nešpecifikuje čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni prejednať vec
v neprítomnosti účastníka. Súd ale môže žiadosť o odročenie pojednávania posudzovať len z aspektu
tých skutočností, ktoré sú prípadne uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania. V súdenej veci riadne
predvolaný žalobca (splnomocnený právny zástupca; č. l. 47 spisu) svoju neúčasť na pojednávaní ničím
neospravedlnil, neuviedol teda žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol pojednávania zúčastniť.
Okresný súd potom dôvodne pokračoval v konaní aj keď bol žalobca neúčinný. Rriadne predvolaný
účastník sa nedostavil na pojednávanie a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Súd potom môže
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka vec, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy (§ 101 ods. 2 OSP). Ust. § 101 ods. 2 OSP určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne
splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu a to: a) riadne
predvolanie a b) absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide
vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie
pojednávania síce požiada, ale nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania).

V súdenej veci boli ale splnené súčasne obe tieto podmienky. Žalobca bol na pojednávanie riadne
predvolaný a absentuje existencia akéhokoľvek dôvodu na odročenie pojednávania pretože žalobca
nepodal žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.



Žalobca bol teda na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil. Potom
prejednanie veci na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil, nie je možné považovať za postup súdu, ktorým by bola účastníkovi odňatá možnosť
konať pred súdom, vyjadriť sa k vykonaným listinným dôkazom, vrátane listinných dôkazov, ktoré boli
súčasťou exekučných spisov, prípadne možnosť navrhnúť dôkazy na postup svojich tvrdení. Žalobcovi
nebolo postupom okresného súdu odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, prípadne sa oboznámiť s
obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a pod.

Na posúdenie nároku žalobcu je potrebné aplikovať zákon č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
(pokiaľ ide o posúdenie nároku) a to v znení ku dňu vzniku škody. Ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v
znení účinnom od 01. 01. 2013 nie je možné aplikovať vo veciach, v ktorých sa nárok na náhradu škody
odvodzuje od skutku, ktorý sa stal pred dátumom 01. 01. 2013. Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z. z. v znení do 01. 01. 2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verenej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal aj
na tú skutočnosť, že v roku 2009 bolo na súde nevybavených 15 278 exekučných veci, v roku 2010 - 17
722 exekučných vecí a v roku 2011 - 20 766 exekučných vecí. Na vybavovanie tejto agendy sa podieľalo
8 sudcov, ktorí vybavovali aj iné hlavné agendy registra T, C, Cb a P. Okresný súd pri rozhodovaní
správne prihliadol na zaťaženosť Okresného súdu Veľký Krtíš, v dôsledku ktorých skutočností mal za
to, že pokiaľ aj jednotlivých exekučných veciach bolo rozhodnuté o zmene súdneho exekútora v lehote,
ktorá presahovala 30 dní (§ 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov) napr. v lehote
66 dní, 44 dní, 169 dní, 115 dní, 126 dní, 58 dní, 66 dní, 69 dní, 107 dní od podania žiadosti, nedošlo zo
strany exekučného súdu k zbytočným prieťahom v konaní, nie je možné mať za to, že okresný súd bol
pri výkone verejnej moci nečinný, prípadne, že došlo k inému nezákonnému zásahu do práv a právom
chránených záujmov žalobcu.

Okresný súd správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, keď vychádzal najmä
z jednotlivých exekučných spisov. Vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané v akých
lehotách rozhodol exekučný súd o zmene súdneho exekútora od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora. S listinnými dôkazmi mal žalobca prípadne jeho právny zástupca možnosť
oboznámiť sa priamo na pojednávaní, prípadne spôsobom, ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok
a to napr. nahliadnutím do spisu a pod.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, prípadne nesprávnym úradným
postupom, je zodpovednosť objektívna bez ohľadu na zavinenie, tejto sa nie je možné zbaviť.
Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je v súdenej veci vytýkaný nesprávny úradný
postup okresného súdu, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou. Prvým aj zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je nesprávny
úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom
č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom. Prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu
a to nesprávny úradný postup v konaní nebol zistený. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že okresný súd rozhodoval vo veciach so zbytočnými prieťahmi. Okresný súd prihliadol najmä na
zaťaženosť Okresného súdu Veľký Krtíš. Nedošlo teda k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by
prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom. Nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti. Potom okresný
súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi, teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou medzi
nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Okresný súd pri rozhodovaní o
náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 OSP, teda na základe zásady úspechu vo veci.



Žalovaný ktorý mal vo veci plný úspech nežiadal priznať náhradu trov konania, tomuto trovy konania
ani nevznikli.

V odvolacom konaní úspešný žalovaný nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1
OSP). Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, nepatrí mu potom náhrada trov odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.