Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/168/2013 z 3. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 3. marca 2014, sp. zn. 17CoE/168/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6713211580.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoE/168/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6713211580.1 | 2014-03-03 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK, OZ, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f27e2eaf-bef3-40fc-83fc-890f626b2d4d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713211580.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/168/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211580
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713211580.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom ul. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou Tomáš
Kušnír, s. r. o., so sídlom ul. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému P. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom ul. A. M. XX, XXX XX N., vedenej pod sp. zn. EX 11015/13 súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, na
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.481,07 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica 6Er/464/2013-16 z 12.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.6.2013.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2012-851
z 22.01.2013. Právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť bola založená
rozhodcovskou doložkou, ktorej dojednanie je obsiahnuté v čl. 18, bod 18.1 a 18.2 Všeobecných
obchodných podmienok, na ktoré odkazuje Zmluva o splátkovom úvere č. 0402894967 z 22.5.2006,
uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Uvedenú zmluvu vyhodnotil okresný
súd ako zmluvu spotrebiteľskú. Rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami nebola platne
dojednaná, pretože nespĺňa zákonom predpísanú písomnú formu. Na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
sa vyžaduje dokument, ktorý je podpísaný oboma zmluvnými stranami alebo na vzájomne výmenných
listoch. Okresný súd ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka, tak ako bola koncipovaná nemôže byť
základom právomoci rozhodcovského súdu, pretože spotrebiteľa neodvolateľne núti, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu. Exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, preto
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu sa odvolal oprávnený. Záver okresného súdu o neplatnej rozhodcovskej
doložke nepovažoval za správny. Rozhodcovský rozsudok je podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) právoplatný a má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu, čo znamená že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Okresný súd v danej veci prekročil
svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Exekučného poriadku, pretože bol oprávnený v danej veci konať
len ako exekučný súd. Z európskeho práva nemožno vyvodiť záver, že exekučný súd by mal povinnosť
preskúmavať exekučný titul. Ustanovenie § 45 ZoRK neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú
správnosť rozhodcovského rozhodnutia. Písomná forma zmluvy je zachovaná, ak rozhodcovská zmluva
je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. V danej veci boli splnené všetky
zákonné náležitosti, pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V období do 31.12.2007 sa ustanovenia
§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy



upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Práva a povinnosti zo zmluvy uzatvorenej dňa 22.5.2006
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným nemožno posudzovať podľa ustanovení § 52
až 54 Občianskeho zákonníka, ktoré vstúpili do účinnosti od 01.01.2008. Právne vzťahy zo zmluvy o
úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa posudzujú podľa ustanovení Obchodného zákonníka bez ohľadu na
povahu účastníkov. Postupom exekučného súdu došlo neoprávnenému zásahu do základného práva
oprávneného na súdnu ochranu. Ďalej poukázal na to, že nie každá neprijateľná zmluvná podmienka
spôsobuje rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúce je či plnenie, ktoré má byť vykonané je v
rozpore s dobrými mravmi. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o
rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti návrhu, či je k nemu
priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonaný
v tom zmysle, že oprávnený a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne či na nich
prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu a tiež, či sú splnené podmienky podľa § 103 O. s. p., za
ktorých môže súd konať. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní však vyplýva,
že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je
hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný prihliadnuť už
v tejto časti konania, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor žiadosťou zo dňa 8.7.2013, požiadal exekučný súd
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. proti
povinnému. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok, č. k. II/2012-851 z 22.1.2013,
právoplatný 7.3.2013 a vykonateľný 10.03.2013, vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu
pri Slovenskej bankovej asociácii so sídlom v Bratislave. Z rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd
svoju právomoc v danej veci konať a rozhodnúť spor medzi žalobcom a žalovaným vyvodil z čl. II
bod 3 úverovej zmluvy v spojení s čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok. Rozhodcovský súd
uložil rozsudkom, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2.481,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % p. a. zo sumy 2.228,66 EUR od 21.5.2011 zo zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Odporcovi tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 381,32 EUR a trovy právneho
zastúpenia vo výške 261,32 EUR, ako aj iné trovy vo výške 120 EUR. Z exekučného titulu je zrejmé,
že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil titulom nesplneného záväzku



zo Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len “zmluva“), ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného s
povinným dňa 22.5.2006.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že v predmetnej
exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení; formulárová, adhézna, typová zmluva).

V texte vopred vyhotovenej zmluvy Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom v Bratislave, sú predtlačené
prehlásenia žiadateľa o úver o tom, že súhlasí s poskytnutím svojich osobných údajov, tiež že sa
oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy a to so znením všeobecných obchodných podmienok,
úverových podmienok, sadzobníkom, pričom s nimi súhlasil a zaviazal sa ich dodržiavať. Pre účel
uzavretej úverovej zmluvy sa Všeobecnými obchodnými podmienkami rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 01.08.2002. Text rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere
uvedený nie je. K fotokópii zmluvy o úvere z 22.05.2006, podpísanej povinným a oprávneným, pripojil
oprávnený kópiu Všeobecných obchodných podmienok, kde v čl. 18, bod 18.1 a 18.2 je uvedená
rozhodcovská doložka v znení: „ Banka a klient sa dohodli, že všetky spory ktoré vznikli alebo vzniknú z
bankových obchodov pri nasledovných bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi a) pri vykonávaní
prevodu peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri poskytovaní a
používanie elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených
osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové
produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať
a rozhodovať rozhodcovský súd.“. Na Všeobecných obchodných podmienkach nie je podpis povinného
ako žiadateľa o úver a ani podpis osoby oprávnenej konať za právneho predchodcu oprávneného pri
poskytovaní úveru. Všeobecné obchodné podmienky nie sú datované.

Podľa § 93b ods. 1, 2 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy banky
a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy )o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh
rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim
klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva.
Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme
návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto
klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré je dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy
možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

V zmluve o úvere sa nenachádza vyhlásenie žiadateľa o úver o tom, že ho banka v zmysle § 93b ods.
1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31. 12. 2006 poučila o tom, že má zákonnú
povinnosť ponúknuť klientovi pri uzatváraní zmluvy návrh rozhodcovskej zmluvy a že klient nie je povinný
prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. V texte zmluvy nie je ani vyhlásenie o tom, že by klient návrh na



uzavretie rozhodcovskej zmluvy prijal. Rozhodcovská doložka podľa názoru odvolacieho súdu nebola
v danom prípade platne uzavretá.

Z ustanovenia § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej
doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej
doložky v úverovej zmluve zo dňa 22.5.206 uzatvorenej medzi účastníkmi nie je splnená. V zmysle
ustanovenia § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov
doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy, preto bolo potrebné, aby súd na základe
Všeobecných obchodných podmienok ustálil, či možno dojednanie o rozhodcovskej doložke uvedenej v
bode 18 Všeobecných obchodných podmienok považovať za rozhodcovskú doložku k zmluve. Úprava
obsiahnutá v Zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná, bez
možnosti extenzívneho výkladu. Formálna podmienka písomnej formy rozhodcovskej zmluvy v danom
prípade dodržaná nebola. Z kópie zmluvy o úvere a pripojených Všeobecných obchodných podmienok
nie je zrejmé, že tvorili technický jednotný celok a boli súčasťou zmluvy. Časť obsahu zmluvy možno
podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Zo spisu nevyplýva,
či sa povinný oboznámil práve predloženými Všeobecnými obchodnými podmienkami, platnými a
účinnými v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného
dokumentu to nie je možné vyvodiť. Z listín predložených oprávneným nie je preukázané, že časť
zmluvy bola tvorená odkazom práve na predložené Všeobecné obchodné podmienky a že povinný
mienil vedome uzavrieť rozhodcovskú doložku k zmluve o úvere. Jej uzavretie v písomnej forme by
bolo preukázané, len ak by povinný podpísal aj Všeobecné obchodné podmienky ako technickú súčasť
zmluvy o úvere.

Ak v danom prípade rozhodcovská doložka nebola dojednaná, nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu rozhodovať o nárokoch oprávneného vyplývajúcich z úverovej zmluvy zo dňa 22.5.2006.
Rozhodcovský rozsudok č. k. II/2012-851 z 22.1.2013, vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského
súdu pri Slovenskej bankovej asociácii so sídlom v Bratislave nie je v zmysle § 41 Exekučného poriadku
spôsobilým (materiálne vykonateľným) exekučným titulom.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu,
ktorým okresný súd žiadosť súdnej exekútorky zamietol, je vo výroku vecne správne, preto ho podľa §
219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 . 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.