Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/302/2012 z 26. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. novembra 2013, sp. zn. 1Co/302/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7810205843.1 Krajský súd Košice | 1Co/302/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7810205843.1 | 2013-11-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d042dea-b5a6-4a3b-b38b-1c42e777b5f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7810205843.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/302/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810205843
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7810205843.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Pavla
Tkáča a JUDr. Táne Veščičíkovej v právnej veci žalobcu Slovenskej republiky - Ministerstva financií SR,
so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, proti žalovanému I. P., F.. XX.XX.XXXX, T. T., H. Č.. XXX,
zastúpenému JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, AK so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4,
o zaplatenie 67.180,86 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
28.9.2012 č.k. 10C/162/2010-78 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a do výroku uviedol, že o trovách konania
rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 67.180,86 eur, ktorú žalobca
voči žalovanému uplatňoval titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom sprenevery podľa § 248
ods. 1,4 písm. c) Trestného zákona v znení do účinnosti zákona č. 300/2005 Z.z..

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané
rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.8.2005 č.k. 1T/72/2005-425 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.10.2006 č.k. 5To/92/2005-474, ktorý nadobudol právoplatnosť
26.10.2006, že žalovaný bol uznaným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 písm. c)
Trestného zákona a pokusu trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 8 ods. 1, § 148a
ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona za čo bol odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní
dvoch rokov nepodmienečne. Podľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku súd Správu finančnej kontroly
Košice s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Z uznesenia
Okresného súdu Rožňava zo dňa 10.7.2008 pod č.k. 1Nt/3/2008-183 vyplýva, že súd podľa § 400 ods.
1 Trestného poriadku vyhovel návrhu obžalovaného na povolenie obnovy konania vo veci 1T/72/2005,
obnovu konania povolil a zároveň zrušil výrok o vine a treste uvedeného rozsudku a zároveň zrušil aj
ďalšie rozhodnutia nadväzujúce na zrušený rozsudok a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania.

Zo spisu Okresného súdu Rožňava 2T/6/2010 súd prvého stupňa zistil, že na žalovaného bola
podaná obžaloba ako pokračovanie trestného konania vo veci 1T/72/2005 po povolení obnovy konania.
Trestným rozkazom zo dňa 4.8.2010 pod č.k. 2T/6/2010-826, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.5.2010
bol žalovaný uznaný vinným z toho, že ako súkromne hospodáriaci roľník, ktorému na základe jeho
žiadosti uzavretím zmluvy o poskytnutí dotácie č. XXX-XXXXX/XXXX C. XX.X.XXXX s Ministerstvom
pôdohospodárstva SR, bola poskytnutá dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
v sume 3.000.000,- Sk na rozvoj agroturistiky - na rekonštrukciu hospodárskeho dvora v Betliari.



Žalovaný uskutočnil výber peňažných prostriedkov sume 2,999.000,- Sk, pričom zo sumou 2.304,808,-
Sk naložil v rozpore s účelom, na ktorý bola poskytnutá a v oznámení o finančnom zúčtovaní dotácií,
ktoré predložil Ministerstvu pôdohospodárstva SR dňa 15.2.2002 deklaroval účelové použitie týchto
prostriedkov na stanovený účel a v poskytnutej výške, čo dokladoval fiktívnymi faktúrami č. XXXX/XX
na sumu 2,124.210,- Sk a č. XXXX/XX na sumu 1,738.000,- Sk vystavenými odsúdeným D. P. R. E.
M. H. J..S..Z.. H., ktorá v tom čase bola v likvidácii a bola nečinná, čím Slovenskej republike spôsobil
škodu vo výške najmenej 2,023.890,- Sk (67.180,86 eur), čím spáchal trestný čin sprenevery podľa §
248 ods. 1,4 písm. c) Trestného zákona za čo bol odsúdený na úhrny trest odňatia slobody v trvaní
24 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Poškodená
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR bola s nárokom na náhradu spôsobenej škody
odkázaná na občianskoprávne konanie. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, ktoré konanie predchádzalo
trestnému konaniu súd prvého stupňa zistil, že dňa 26.10.2009 zástupkyňa žalobcu E.. E. P. pri výsluchu
sa pripojila k trestnému konaniu a podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku si uplatnila škodu vo výške
2,304.808,- Sk.

Z vyššie citovaného trestného spisu súd prvého stupňa taktiež zistil, že žalovaný v dňoch X.X.XXXX I.
X.X.XXXX uskutočnil výber poskytnutých finančných prostriedkov a v nasledujúce dni v priebehu roka
2001 so sumou vo výške 2,304.808,- Sk naložil v rozpore s účelom, na ktoré boli poskytnuté a finančné
prostriedky zúčtoval XX.X.XXXX. Správa finančnej kontroly Košice vykonala následnú finančnú kontrolu
ohľadom použitia finančných prostriedkov, ktoré obdržal žalovaný dňa 1.8.2001 a výsledok kontroly bol
zhrnutý v správe zo dňa 19.4.2002, ktorá bola okrem iných subjektov doručená aj žalobcovi. Na základe
výsledkov uvedenej kontroly bolo podané aj trestné oznámenie z podozrenia z trestnej činnosti zo dňa
6.5.2002 a taktiež bolo rozhodnuté o vrátení neoprávnene použitých finančných prostriedkov vo výške
2,304.808,- Sk.

Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že žalobca sa dozvedel o škode
najneskôr z rozhodnutia č. X/XXX/XXXX/XXX zo dňa X.X.XXXX a naviac žalovaný bol právoplatne
odsúdený rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.10.2006.

Vznesenú námietku premlčania súd prvého stupňa posudzoval v súlade s ust. 106 ods. 1,2,3
Občianskeho zákonníka a konštatoval, že na premlčanie práva na náhradu škody je stanovená
kombinovaná premlčacia doba a to dvojročná subjektívna a trojročná, resp. desaťročná objektívna.
Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odkedy sa poškodený dozvie o škode ako o určitej
majetkovej alebo nemajetkovej ujme, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery,
aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Podmienkou je aj vedomosť
poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený
dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti
poškodeného o týchto prvkoch a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.
Objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla. V náväznosti na to uzavrel,
že žalobca sa dozvedel o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá zo správy o výsledku finančnej
kontroly zo dňa 19.4.2002, ktorá bola vykonaná u žalovaného Správou finančnej kontroly Košice
a ktorá vyčíslila neoprávnené použitie finančných prostriedkov vo výške 2,304.808,40 Sk. Uvedená
správa bola doručená okrem iných aj žalobcovi. Na základe výsledku uvedenej správy bolo podané na
Okresnú prokuratúru v Rožňave oznámenie podozrenia z trestnej činnosti, čo bolo dané na vedomie aj
žalobcovi. Vyšetrovanie vo veci začalo uznesením zo dňa 30.9.2002, pričom Správa finančnej kontroly
ako poškodený v konaní dňa 30.7.2004 sa pripojila k trestnému stíhaniu a žiadala nahradiť škodu vo
výške 2,304.808,- Sk. Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil, že žalobca sa o výške škody, ako aj o
povinnom subjekte dozvedel dňa 19.4.2002 z vyššie citovanej správy o výsledkoch finančnej kontroly.
Z toho vyvodil, že nasledujúcim dňom, teda 20.4.2002 začala žalobcovi plynúť subjektívna dvojročná
premlčacia lehota na náhradu škody, ktorá uplynula 20.4.2004. Keďže žalobca si uplatnil škodu v rámci
trestného konania až 30.7.2004, vyvodil záver, že tak urobil až po uplynutí premlčacej lehoty a vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania musel k tejto prihliadnuť. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že
žalovaný bol uznaný za vinného na základe rovnakých skutkových okolností, ktoré boli zrejmé už zo
správy o finančnej kontrole a rovnako bola ustálená taktiež výška škody. S poukazom na tieto závery
súd prvého stupňa vyvodil, že žalovaný sa úspešne domohol premlčania nároku na náhradu škody a
preto žalobu zamietol.



Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok v jeho zamietavom
výroku zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na
ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda
na dôvode, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní poukázal na to, že Správa
finančnej kontroly Košice na základe správy o výsledku následnej finančnej kontroly zameranej na
správnosť použitia účelových dotácií zo štátneho rozpočtu vykonanej u žalovaného vydala rozhodnutie
č. X/XXX/XXXX/XXX. Týmto rozhodnutím uložila žalovanému povinnosť vrátiť do štátneho rozpočtu SR
neoprávnene použité prostriedky štátneho rozpočtu SR vo výške 2,304.808,- Sk na účet Správy finančnej
kontroly Košice v zmysle ustanovení zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách. S poukazom
na ust. § 106 Občianskeho zákonníka je toho názoru, že o škode a jej výške sa žalobca, t.j. Slovenská
republika v zastúpení Ministerstvom financií SR dozvedela z vydaného trestného rozkazu Okresného
súdu Rožňava 2T 6/2010 zo dňa 8.4.2010, ktorým bol žalovaný uznaný vinným. Uvedený trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2010 a vykonateľnosť 19.7.2010. Z uvedeného má žalobca za zrejmé,
že svoj nárok si uplatnil riadne a včas v rámci plynutia subjektívnej, ale aj objektívnej premlčacej lehoty.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol,
že žalobca už v r. 2002 podal na neho trestné oznámenie z čoho vyplýva, že ak by nemal vedomosť
o existencii škody, nemal by dôvod ani trestné oznámenie podávať. Žalobca dobre vedel aj o tom, kto
za škodu zodpovedá, o čom svedčí nielen obsah jeho trestného oznámenia, ale aj skutočnosť, že sa k
trestnému konaniu dokonca i pripojil so svojím nárokom na náhradu škody v adhéznom konaní.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavom výroku, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vyporiadal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania
nároku a aj správne vo veci rozhodol pokiaľ žalobu zamietol s poukazom na premlčanie nároku.

Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 219
ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov a s poukazom na odvolaciu námietku
žalobcu považuje za potrebné k dôvodom prvostupňového rozsudku dodať:

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetom konania je nárok
na náhradu škody a žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania.

Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca pri premlčaní práva na náhradu škody
ustanovil kombinovanú premlčaciu dobu a to subjektívnu (v ods. 1) a objektívnu (v ods. 2). Začiatok
plynutia subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich
plynutie a skončenie je taktiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia lehota môže plynúť iba v
rámci lehoty objektívnej, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie
jej plynutia je významný primárny subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek:
a/ kedy sa poškodený „dozvie o škode“; vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej
škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu
na súde. Okamih vzniku škody a vedomosť poškodeného o tejto škode sa nemusí kryť s okamihom
škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním.
b/ kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.



Objektívna premlčacia doba je trojročná pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a tiež v prípade objektívnej
zodpovednosti za škodu. V prípade, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne platí desaťročná objektívna
premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu škodnej udalosti a to bez ohľadu
na subjektívny prvok - kedy sa poškodený o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel.

Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že skutočnosť, že škodca bol v trestnom konaní právoplatne uznaný
vinným z úmyselného trestného činu má vplyv iba na plynutie objektívnej premlčacej lehoty, ktorá sa
v takomto prípade predlžuje z troch rokov na desať rokov. Samotný výsledok trestného konania však
nemá žiadny vplyv na začiatok ani priebeh plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá bez ohľadu na
výsledok trestného konania začína plynúť od kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu
zodpovedá.

Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca sa o vzniku škody aj o
tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel zo správy o výsledkoch finančnej kontroly zo dňa 19.4.2002, ktorou
bola vyčíslená aj výška neoprávnene použitých finančných prostriedkov na 2,304.808,40 Sk. Správne
preto súd prvého stupňa uzavrel, že dňom oboznámenia sa s výsledkami kontroly Správy finančnej
kontroly dostal žalobca do dispozície všetky podklady na základe ktorých mohol svoj nárok na náhradu
škody uplatniť na súde. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že trestné konanie proti škodcovi
bolo zahájené až následne na základe trestného oznámenia, keďže jeho priebeh a výsledky už nemohli
ovplyvniť začiatok plynutia subjektívnej lehoty, ale mohli ovplyvniť iba výsledok objektívnej lehoty. Táto
subjektívna lehota by totiž začala plynúť aj bez ohľadu na to, či trestné konanie prebehlo, alebo nie.
Pokiaľ teda dňom 20.4.2004 uplynula žalobcovi dvojročná subjektívna premlčacia lehota na náhradu
škody, pričom Správa finančnej kontroly uplatnila nárok na náhradu škody v prebiehajúcom trestnom
konaní až dňa 30.7.2004, správny bol záver súdu prvého stupňa o tom, že nárok bol uplatnený po
uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty a preto žalobu v dôsledku účinne vznesenej námietky premlčania
zo strany žalovaného správne zamietol.

Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodol zároveň aj o trovách
konania, nemal odvolací súd podmienky pre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania a o týchto
rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodnutím podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.