Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/258/2014 z 25. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. októbra 2016, sp. zn. 8Cob/258/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:3512202820.2 Krajský súd Trenčín | 8Cob/258/2014 | ECLI:SK:KSTN:2016:3512202820.2 | 2016-10-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 301 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bd33cfb-c2a4-42f8-b643-e31ad2ce463b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3512202820.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/258/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512202820
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3512202820.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej
veci žalobcu: EURO-BUILDING, a.s., so sídlom Bratislava, Podunajská 23, IČO: 35 683 066, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868
876, proti žalovanému: Obec Bošáca, so sídlom Bošáca 257, IČO: 00 311 430, právne zastúpenému:
AK Krupa, s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Hviezdoslavova 13, IČO: 36 859 435, v spore o
zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku
z omeškania, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.
apríla 2014 č. k. 9Cb/113/2013-239, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
350.734,12 Eur za dobu od 25.02.2012 do 31.05.2012 v celkovej sume 8.365,87 Eur
a zmluvnú pokutu vo výške 1.000 Eur. Vo výroku II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Výrokom III.
žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku v sume 1.052 Eur a náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia
v sume 5.822,76 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal
k zaplateniu sumy 350.734,12 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 350.734,12 Eur
od 22.02.2012 do zaplatenia, 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 350.734,12 Eur
od 22.02.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Listom zo dňa 25.07.2012 vzal žalobca svoj
návrh späť v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 350.743,12 Eur. Z vykonaného dokazovania
mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom
a žalovaným ako objednávateľom uzatvorená Zmluva o dielo
č. XXXXXXXX/EB/C, ktorej predmetom bolo vykonanie diela „Rekonštrukcia a modernizácia objektov ZŠ
a MŠ v Z.. K zmluve bol uzatvorený dodatok č. 1 a č. 2. Žalobca práce vykonal, podľa čl. V zmluvy vystavil
dňa 19.10.2011 faktúru č. 200100539 za realizáciu prác v hodnote 350.743,12 Eur so splatnosťou
21.02.2012. K zaplateniu nedošlo, preto si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu podľa čl. 9.2. uzatvorenej
zmluvy. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca dielo zhotovil a žalovaný dielo prevzal. Sporná
bola iba splatnosť faktúry č. 200100539 na sumu 350.743,12 Eur a povinnosť žalovaného uhradiť cenu
za dielo predtým, ako mu budú poskytnuté prostriedky z fondov EÚ. Podľa článku IV bod. 4.2. zmluvy



o dielo bola cena diela dohodnutá ako maximálna cena vo výške 462.908,71 Eur. Podľa článku V bod.
5.1. tejto zmluvy, cenu za zhotovenie diela sa objednávateľ zaviazal zaplatiť na základe faktúr, ktoré
zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi po slnení týchto podmienok: hodnota realizovaných prác
dosiahne minimálne 25% celkovej ceny diela uvedenej v hode 4.2., práce budú fakturované na základe
overených zisťovacích protokolov
a súpisov vykonaných prác, v ktorých bude uvedené množstvo merných jednotiek a ich ocenenie v
súlade s objektovou skladbou projektu stavby a ponukového rozpočtu, overenie vykonaných prác vykoná
odborný technický dozor objednávateľa do 3. pracovného dňa od predloženia súpisu prác zhotoviteľom.
Ak má súpis prác vady, vráti ho zhotoviteľovi na prepracovanie. Splatnosť faktúr bola dohodnutá na 120
dní, faktúra sa považovala za uhradenú dňom pripísania prostriedkov na účet zhotoviteľa. Faktúrou č.
200100539 vyúčtoval žalobca žalovanému podľa zmluvy o dielo vykonané práce na diele od 02.08.2011
do 14.10.2011 v celkovej sume 350.743,12 Eur. Podľa faktúry bola faktúra vystavená 19.10.2011,
splatnosť bola stanovená na 21.02.2012. K zaplateniu došlo 01.06.2012. Pokiaľ žalovaný poukázal
na skutočnosť, že žalobca vedel o tom, že dielo je platené z troch zdrojov (obec, štát a fondy EÚ),
podľa názoru súdu prvej inštancie samotná táto skutočnosť ho ešte nezbavovala povinnosti zaplatiť
včas a riadne dohodnutú cenu za dielo podľa podmienok uvedených v zmluve o dielo. Podľa čl. 11.3.
uzatvorenej zmluvy o dielo, žalobca vedel, že dielo bude financované v rámci Regionálneho operačného
programu, teda, na stavbe mali byť uskutočnené len tie stavebné práce, ktoré určí verejný obstarávateľ
na základe pridelených finančných prostriedkov z ERDF a štátneho rozpočtu SR. V prípade zmeny
podmienok poskytovania finančných prostriedkov zo strany poskytovateľa finančných prostriedkov
mala byť zmluva upravená v bode 11.2. zmluvy tak, aby bola v súlade so zmenenými podmienkami
poskytovateľa. Podľa čl. XI bod. 11.2. zmluva môže byť zmenená len písomnými dodatkami podpísanými
oprávnenými zástupcami zmluvných strán. V celom texte zmluvy iný odkaz na spôsob financovania diela
nie je, splatnosť bola dohodnutá tak, ako to uvádza súd vyššie.
K tejto zmluve boli uzatvorené dva dodatky, a to č. 1 dňa 15.04.2011, kde došlo k zmene ceny za
dielo na celkovú cenu 466.798,70 Eur, a č. 2 dňa 30.01.2012, kde sa opäť menila cena za dielo na
sumu 464.951,84 Eur. Iné podmienky splatnosti ceny za dielo tak dohodnuté neboli. I keď žalobca
mal vedomosť o tom, že dielo bude financované nie z vlastných prostriedkov žalovaného, zmluva
neobsahovala žiadnu podmienku, z ktorej by vyplýval odklad splatnosti ceny za dielo na dobu, kým
tento dostane finančné prostriedky. Zmluvné strany mohli pritom kedykoľvek uzatvoriť dodatok k zmluve
o dielo, a to najmä za situácie, keď už žalovaný vedel, že mu prostriedky nebudú poskytnuté, resp.
mu budú poskytnuté neskôr. Účastníkom zmluvy nič nebránilo v tom, aby do zmluvy takúto odkladaciu
podmienku vložili, čo však neurobili a je preto na ťarchu žalovaného, ak takto nepostupoval. Súd prvej
inštancie preto mohol vychádzať iba z ustanovení zmluvy o dielo, ktoré boli dohodnuté. V tejto súvislosti
je potrebné tiež uviesť, že samotná skutočnosť, že poskytovateľ príspevku žalovanému vracal faktúru na
prepracovanie, nie je dôvodom na posunutie dňa splatnosti faktúry, keďže žalobca účastníkom zmluvy o
poskytnutí príspevku nebol a o jej ustanoveniach nemohol mať teda ani vedomosť. Účastníci sú viazaní
iba zmluvou, ktorú uzatvorili a nie zmluvami, ktoré jedna zo zmluvných strán uzatvorila s iným subjektom.
Súd prvej inštancie poukázal na čl. 5.1.4 uzatvorenej zmluvy o dielo, podľa ktorého bola splatnosť
faktúr 120 dní. Z takéhoto textu by vyplývalo, že splatnosť bola odvodená od vystavenia faktúry, čo je
v danom prípade 19.10.2011. Zmluva o dielo však obsahuje i čl. 5.2.2., z ktorého vyplýva, že v prípade
vrátenia faktúry na prepracovanie začína lehota splatnosti plynúť odo dňa doručenia opravenej faktúry
objednávateľovi. Žalobca nepoprel, že faktúra mu bola vrátená v súlade
s čl. 5.2.2. uzatvorenej zmluvy o dielo a opäť doručená 27.10.2011, avšak s nezmeneným dátumom
splatnosti faktúry. Na tomto sa v zásade účastníci zhodli. Podľa názoru súdu tak lehota 120 dní začala
plynúť od 28.10.2011 vychádzajúc z § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka a posledným dňom splatnosti
tak bol 24.02.2012 (piatok). Ak najneskôr do tohto času žalovaný nezaplatil cenu diela, dostal sa do
omeškania. Súd prvej inštancie neakceptoval názor žalovaného, že faktúra vystavená žalobcom bola
nesprávna a opätovne vracaná, nakoľko žalovaný v konaní žiadnym právne relevantným spôsobom
nepreukázal, že by faktúru žalobcovi vracal opätovne. Žalovaný mal zaplatiť cenu diela najneskôr do
24.02.2012, cenu diela však uhradil až 01.06.2012, v omeškaní so zaplatením sumy 350.734,12 Eur tak
bol od 25.02.2012 do 31.05.2012 v zmysle ust. § 365 Obch.zák v spojení s ust.§ 369 ods. 1-3 Obch.zák..
Podľa § 3 ods. 1,2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola základná úroková sadzba ECB v období
od 14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 1 %, žalobcovi preto patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 350.734,12 Eur od 25.02.2012 do 31.05.2012 (97 dní), t.j. 8.365,87 Eur. Čo sa týka nároku
žalobcu zmluvnej pokuty súd prvej inštancie uviedol, že Obchodný zákonník, ktorého ustanovenia je
potrebné aplikovať na zmluvný vzťah účastníkov, obsahuje iba niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute



(§ 300-302), je preto potrebné vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 544 a 545 Obč. zák.
Podľa čl. 9.2.
a 9.3. uzatvorenej zmluvy o dielo, objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi za omeškanie s úhradou faktúry
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z fakturovanej ceny za každý deň omeškania. Zaplatenie zmluvnej
pokuty nevylučuje povinnosť zhotoviteľa uhradiť objednávateľovi škodu, ktorá vznikla nesplnením
záväzkov, ktoré pre neho zo zmluvného vzťahu vyplývajú. Je nepochybné, že zo strany žalovaného
došlo k porušeniu povinnosti zaplatiť cenu diela riadne a včas. Žalobca si preto mohol uplatniť nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty podľa
č. 9.2. uzatvorenej zmluvy o dielo. Nepochybný je účel tohto dojednania- nútiť žalovaného k včasnému
a riadnemu zaplateniu ceny za dielo. Súd prvej inštancie preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty opodstatnený, avšak bol toho názoru, že je možné využiť moderačné oprávnenie súdu
a zmluvnú pokutu primerane znížiť. S poukazom na ust.
§ 301 Obch. zák. dôvodil, že účelom moderačného práva je umožniť súdu dodatočne po vzniku nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu z dvoch dôvodov. Predovšetkým preto, aby bolo
možné odstrániť tvrdosť zákona, ale tiež preto, aby mal súd
v konkrétnom prípade možnosť zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom
v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť až k neprimeraným ziskom vo vzťahu
k majetkovej ujme na strane oprávneného a k neprimeranému (vo vzťahu
k porušenej povinnosti) hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu, prípadne až k jeho likvidácii.
Naplnenie moderačného práva spočíva v tom, aby súd mohol uvážiť všetky okolnosti konkrétneho
prípadu a práve týmto konkrétnym okolnostiam podriadil aj svoje rozhodnutie. Žalobca sa domáhal
zaplatenia zmluvnej pokuty v podstate za rovnaké obdobie ako pri úroku z omeškania, teda požadoval
ju priznať do dňa zaplatenia, t.j. do 01.06.2012. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bola zjavne
snaha žalobcu dosiahnuť včasné a riadne zaplatenie ceny za dielo a predovšetkým k tomu mala
zmluvná pokuta slúžiť. V prípade priznania zmluvnej pokuty tak, ako to požaduje žalobca, teda zo
sumy 350.734,12 Eur za dobu od 25.02.2012 do 01.06.2012 (resp. do 30.05.2012), by žalobca získal
neprimerane vysokú sankciu (majetkovú výhodu) za omeškanie žalovaného (17.010,60 Eur) vo vzťahu
k pohľadávke, ale i vo vzťahu k prípadnej škode, ktorá mu mohla oneskorenou úhradou vzniknúť. Patrí
mu už za dobu omeškania úrok z omeškania, ktorý nie je zanedbateľný
a patrila by mu i zmluvná pokuta. Omeškanie žalovaného pritom nebolo príliš dlhé (97 dní)
s ohľadom na súčasnú hospodársku situáciu a neschopnosť subjektov splácať svoje záväzky. Navyše,
žalobcovi včasným nezaplatením ani reálna škoda nevznikla, keďže svojmu subdodávateľovi uhrádzal
cenu za dielo až v čase, kedy mal uhradenú cenu za dielo od žalovaného (v tomto prípade mal v
zmluve s N., a.s., zmluvné dojednania, ktoré ho chránili). Jediným, komu v danom prípade mohla reálne
vzniknúť škoda spôsobená oneskorenou úhradou bola spoločnosť N., a.s., ktorá dielo zhotovovala,
zabezpečovala materiál a teda mala v diele vložené vlastné prostriedky. Súd prvej inštancie uzavrel, že
priznanie uplatnenej zmluvnej pokuty by bolo nespravodlivé, preto znížil zmluvnú pokutu na primeranú
sumu, ktorá zohľadňuje význam tejto majetkovej sankcie- teda potrebu nútiť žalovaného k zaplateniu.
Preto znížil zmluvnú pokutu na sumu 1.000,-Eur, ktorá v prípade žalovaného je sumou, ktorá ho núti k
zaplateniu dlžnej sumy riadne a včas a zároveň zohľadňuje i celkovú situáciu, za ktorej sa žalovaný do
omeškania dostal (nedbanlivosťou
a nie úmyselne). Žalovaný mal záujem zaplatiť dlžnú sumu čo najskôr, ale reálne prostriedky na to nemal,
keďže platby mal mať realizované z európskych fondov. Vybavil si úver, aby mohlo dôjsť k zaplateniu,
nejde teda o subjekt, ktorý by sa úmyselne splneniu povinnosti vyhýbal. Táto suma zároveň zohľadňuje
i to, že žalobcovi konkrétna škoda v tomto prípade nevznikla. Uplatnenie zmluvnej pokuty vyžadovalo
podľa č.l. 9.4. uzatvorenej zmluvy písomnú formu. Pokiaľ žalovaný namietal, že nárok na zmluvnú pokutu
nebol uplatnený
v čase podania návrhu, je potrebné uviesť, že k jej uplatneniu došlo písomne vo vzťahu k nemu
najneskôr doručením návrhu na začatie konania (29.04.2013). Nie je pritom rozhodujúce, či bolo
uplatnenie zmluvnej pokuty zrealizované už v čase podania žaloby na súd, keďže pre rozhodnutie súdu je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie preto žalovaného zaviazal k zaplateniu
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 350.734,12 Eur od 25.02.2012 do 31.05.2012 (97 dní),
t.j. 8.365,87 Eur a k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 1.000 Eur. Vo zvyšnej časti bol návrh žalobcu
zamietnutý.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v časti, v ktorej bol návrh vzatý
späť, keďže k späťvzatiu návrhu došlo až potom, čo žalovaný uhradil dlžnú sumu. Vo zvyšnej časti súd
o trovách konania rozhodol podľa 142 ods. 3 O.s.p. Po späťvzatí návrhu v časti týkajúcej sa zaplatenia
istiny zostal predmetom konania návrh na zaplatenie úrokov z omeškania a návrh na zaplatenie zmluvnej



pokuty. V časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania bol žalobca úspešný v prevažnej časti
(domáhal sa zaplatenia sumy 8.648,23 Eur, priznaná mu bola suma 8.365,87 Eur). V časti týkajúcej sa
zaplatenia zmluvnej pokuty súd konštatoval, že nárok žalobcovi patrí, došlo iba k použitiu voľnej úvahy
pri využití moderačného oprávnenia súdu. žalobcovi tak patria trovy konania v celej výške.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote, za účinnosti O.s.p. odvolanie čo do výroku
v ktorej bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a do trov konania žalobca. Odvolaciemu súdu navrhol
napadnuté rozhodnutie zmeniť, návrh žalobcu na priznanie zmluvnej pokuty v plnom rozsahu vyhovieť a
priznať náhradu trov konania v celom rozsahu ako aj náhradu odvolacieho konania. V odvolaní namietal
nesprávnu aplikáciu ust.
§ 301 Obch. zák. súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o posúdenie otázky primeranosti zmluvnej pokuty.
Zároveň namietal nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie tohto rozhodnutia nakoľko sa súd prvej
inštancie vôbec nevysporiadal s jednotlivými skutkovými okolnosťami a právnou argumentáciou žalobcu.
S poukazom na ust. § 301 Obch. zák. namietal, že súd prvej inštancie sa pri úvahách o primeranosti
zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva mal zaoberať relevantnými okolnosťami
prípadu. Mal sa zamerať nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej pohľadávky, ale aj na iné
skutočnosti s touto vecou súvisiace, t.j. spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, jej reciprocitu,
druh zavinenia dlžníka, význam zabezpečovanej povinnosti. Zdôraznil, že primeranosť dohodnutej výšky
zmluvnej pokuty je potrebné posúdiť aj s prihliadnutím na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a
účel, ktorý zmluvná pokuta sledovala. Žalovaný bol v omeškaní 120 dní, pričom mal možnosť si zariadiť
zabezpečenie finančných prostriedkov. Uviedol, že zmluvná pokuta má predovšetkým sankčnú funkciu,
keď hrozba majetkovej ujmy na strane dlžníka ho núti, aby plnil svoj záväzok riadne a včas. Súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil tie skutočnosti, že žalovaný poznal situáciu a stav stavby,
mal možnosť ju riešiť viacerými spôsobmi, a to buď zabezpečiť finančné prostriedky na splatenie dlhu
v lehote splatnosti, alebo uzavrieť dodatok k zmluve o dielo, ktorým by zmenil splatnosť faktúr alebo
dohodnúť odkladaciu podmienku splatnosti faktúry viazanú na zaplatenie platby zo strany poskytovateľa
príspevku. Ani jednu z týchto možností žalovaný nevyužil, na čo bolo potrebné prihliadnuť pri uplatnení
moderačného oprávnenia súdu. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezdôvodnil priznanú výšku
zmluvnej pokuty v sume 1.000 Eur, preto je jeho rozhodnutie v tomto smere nezrozumiteľné. Mal za
to, že v tomto prípade vôbec neprichádzalo do úvahy uplatnenie moderačného práva súdu a dal do
pozornosti skutočnosť, že týmto svojim rozhodnutím porušil zásady uplatnené pri moderačnom práve,
pretože v pomere k uplatnenej zmluvnej pokute v sume 17.536,71 Eur priznaná výška eliminuje v celom
rozsahu sankčnú funkciu zmluvnej pokuty.

3. V písomnom vyjadrení žalovaného k odvolaniu žalobcu tento navrhol napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že žalobcovi nevznikla oneskoreným zaplatením žiadna škoda,
pretože realizáciu diela financoval subdodávateľ N., a.s., pričom podľa dohodnutých zmluvných
podmienok medzi žalobcom a touto spoločnosťou sa žalobca nemohol dostať do omeškania, pokiaľ
mu žalovaný nezaplatil. Súd prvej inštancie preto mal právo v zmysle § 301 Obch. zák. priznanú
zmluvnú pokutu znížiť, ešte aj pod 1.000 Eur. Poukázal na nevyváženosť uzatvorenej zmluvy v prospech
žalovaného v čl. IX. Bod 9.1.1 a čl IX bod 9.2., kedy bola za porušenie zmluvných ustanovení pre
žalovaného dohodnutá niekoľkonásobne vyššia zmluvná pokuta než pre žalobcu. Mal za to, že súd prvej
inštancie sa pri rozhodovaní zameral nielen na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti, ale aj na
iné skutočnosti s touto vecou súvisiace t.j. spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, reciprocitu
zmluvne pokuty, druh zavinenia dlžníka, význam zabezpečovacej povinnosti, celkové okolnosti úkonu
a jeho pohnútky

4. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.).

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

6. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval,



či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú
procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

7. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu.

11. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalobcu
tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení nevysporiadal a riadne nezdôvodnil ani
využitie moderačného práva súdu, ani dôvody, na základe ktorých zmluvnú pokutu moderoval na
sumu 1.000 Eur. Odvolací súd sa s uvedeným názorom žalobcu nestotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je riadne a presvedčivo zdôvodnené a je v ňom vysvetlená hodnotiaca úvaha a myšlienkový
postup súdu, tak pre využitie moderačného práva, ako aj pri určení výšky priznanej zmluvnej pokuty.
Zákon nestanovuje žiadnu paušálnu hranicu, od ktorej by mala byť zmluvná pokuta považovaná
za neprimeranú. Zákonodarca ponechal posúdenie prípadného neprimeraného charakteru výšky
dohodnutej zmluvnej pokuty na súde a obmedzil sa na určenie kritérií, vo svetle ktorých má súd výšku
zmluvnej pokuty posudzovať: hodnota zabezpečovaného záväzku a jeho význam. Žalovaný pred súdom
prvej inštancie v rámci svojej obrany vzniesol námietku neprimeranosti zmluvnej pokuty a požiadal súd
o jej zníženie. Súd prvej inštancie využil svoje moderačné právo v zmysle § 301 Obch. zák. a zmluvnú
pokutu moderoval na výšku 1000 Eur v zákonnom určenom rozmedzí t.j. medzi v žalobe uplatnenou
výškou zmluvnej pokuty a výškou škody. V odôvodnení rozhodnutia vysvetlil svoj myšlienkový postup
pri jej určení, zohľadnil hodnotu zabezpečovaného záväzku a jeho význam. Preto jeho úvahu pri
určení výšky priznanej zmluvnej pokuty nemožno označiť za ľubovoľnú/svojvoľnú. Odvolací súd sa
plne stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v tejto časti, rešpektoval jeho myšlienkový postup a
závery, ktorými odôvodnil využitie moderačného práva, rovnako aj výšku moderovanej zmluvnej pokuty
a po dôslednom preskúmaní obsahu spisu, vrátane podaného odvolania, nezistil dôvod na zmenu
rozhodnutia v napadnutej časti.

12. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené bez opory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Tieto odvolacie námietky sú totožné s námietkami, ktoré žalobca prezentoval v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení svojho
rozsudku.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny a táto vecná správnosť
predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového
stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho
úvahy vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní
nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.



14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

15. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania. Žalobca v podanom odvolaní naviac ani nezdôvodnil v čom videl nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne nevznikli. Písomné vyjadrenie k
odvolaniu žalobcu vypracoval žalovaný a nie jeho právny zástupca.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).