Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/18/2014 z 30. 3. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 30. marca 2014, sp. zn. 23Sp/18/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4014200192.1
Krajský súd Nitra | 23Sp/18/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4014200192.1 | 2014-03-30 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/62f3a664-e0f9-4f93-a0e3-6aa4ebcb2b5e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4014200192.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sp/18/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200192
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200192.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: A. B., bytom Z. XXX, zastúpená Mgr. Bc. Janou
Petrikovičovou, bytom Bošany, Ul. Mládeže 334/9, proti odporcovi: Okresný úrad Komárno, pozemkový
a lesný odbor, Senný trh 4, Komárno, o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 30. 12. 2013, č. OU-KN-
PLO-2013/00013/7, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd  potvrdzuje rozhodnutie odporcu č.  OU-KN-PLO-2013/00013/7 zo dňa 30. 12. 2013.

Navrhovateľke súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. OU-KN-PLO-2013/00013/7 zo dňa 30. 12. 2013, odporca nepriznal navrhovateľke právo
navrátenie vlastníctva k pozemkom v kat. území Čalovec zapísané v PKV č. 306 parc. č. 339/8 roľa o
výmere 20911m2, parc. č. 340/8 lúka o výmere 11320m2, parc. č. 340/9  lúka o výmere 25030m2, parc.
č. 347/12 pasienok o výmere 25365m2, parc. č. 349/6 roľa o výmere 21800m2, parc. č. 351/15 roľa o
výmere 26170m2, parc. č. 358/2 lúka o výmere 2300m2 z dôvodu, že navrhovateľka A. B., rod. G., nar.
XX. XX. XXXX bytom Z. XXX nespĺňa podmienky podľa § 2 zákona.

V odôvodnení správny orgán poukázal, že navrhovateľka si dňa 05. 11. 2004 uplatnila reštitučný nárok
na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. území Čalovec po pôvodných vlastníkoch K. B. a
manželka A., rod. I. (rodičia manžela). V žiadosti navrhovateľka uviedla, že nehnuteľnosti boli pridelené
v II. pozemkovej reforme manželovým rodičom: K. B. a manželka A., rod. I. a pozemky v r. 1949 museli
opustiť, nakoľko začali vznikať JRD, ktoré pridelenú pôdu začali obrábať.

Správny orgán po získaní všetkých relevantných dokladov a listín od navrhovateľky a príslušných
orgánov a po ich preštudovaní dospel k záveru, že navrhovateľka nie je oprávnenou osobou podľa § 2
zákona č. 503/2003 Z. z., ktoré si môžu uplatniť nárok. Z písomného  nároku doručeného správnemu
orgánu nevyplýva, že by navrhovateľka konala v mene niekoho iného. Zo žiadneho ustanovenia
právnych predpisov, upravujúcich zastupovanie, nemožno vyvodiť ako podmienku platnosti plnej moci
jej preukázanie tretej osobe. Rozhodujúca je jej objektívna existencia, čo znamená, že z prejavu
splnomocnenca musí vyplýva, že právny úkon robí v mene splnomocniteľa na základe plnej moci. Nie je
na prekážku, resp. vadu právneho úkonu, ak súčasne s týmto úkonom nepredloží plnú moc. Z písomného
prejavu navrhovateľky vôbec nevyplýva, že by konala v mene niekoho iného. Splnomocnenie, ktoré
predložila v priebehu správneho konania a bolo doručené správnemu orgánu dňa 12. 12. 2013 bolo
podpísané dňa 25. 03. 2003, teda ešte pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z. z., ktorý bol účinný od
01. 01. 2004. V tom čase ešte tento zákon neexistoval. Toto splnomocnenie je určené na prejednanie
dedičstva po neb. manželovi žiadateľky P. B., ktorý zomrel dňa 06. 10. 2002. Dedičstvo po ňom bolo



prejednané v konaní D 1382/02 dňa 25. 03. 2003 u notárky JUDr. Ľudmily Kutišovej. Správny orgán toto
splnomocnenie pre reštitučný nárok neuznal.

Proti tomuto rozhodnutiu  podala navrhovateľka návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom  uviedla,
že s rozhodnutím nesúhlasí, pretože na všetky výzvy správneho orgánu reagovala  a doplnila všetky
požadované doklady. Správny orgán dobre vedel, že koná v mene svojich detí a nesúhlasí s tým, aby
postupom správneho orgánu ona ako účastníčka konania a jej deti utrpeli ujmu.

V písomnom vyjadrení odporca uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť,
pretože  zákon č. 503/2003 Z. z. v ustanovení § 2 taxatívnym spôsobom upravuje, kto je oprávnenou
osobou na navrátenie vlastníctva, alebo priznania práva na náhradu za pozemky v zmysle ustanovenia
reštitučného zákona.

Zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uvádzala, že
navrhovateľka bola oprávnená na podanie návrhu, pretože jej manžel P. B., ktorý bol synom pôvodných
vlastníkov zomrel dňa 06. 10. 2002, teda v čase účinnosti zákona mohli tento návrh podať navrhovateľka
A. B., ktorá predmetné nehnuteľnosti zdedila podľa dedičského rozhodnutia D 1382/02, prípadne jej deti
P., J. a C.. Všetky deti však boli uzrozumené tým, že majetok patrí jej po manželovi a na znak právnej
istoty jej dali právnu moc v r. 2003, keď prejednávali dedičstvo po neb. manželovi. Žiadala napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Zástupca odporcu na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť,  trval na
podanom písomnom vyjadrení.

Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1 O.
s. p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
nie je dôvodný.

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia
k pozemkom, ktoré tvoria
a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria,
b/ lesný fond.

Podľa  § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť
oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát,
alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990, spôsobom uvedeným v ustanovení
§ 3.

Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu,
alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred
uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby
v tomto poradí:

a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak  bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti  pozemku, na ktorú  sa vzťahuje povinnosť vydania,
c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty
uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1,
e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.



Podľa § 5 ods. 1,  právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.
12. 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže
skutočnosti podľa § 3.  Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa
§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu
obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde.

V predmetnej veci bolo úlohou súdu  posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu  ako i správnosť
jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.

Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľka si uplatnila dňa 05. 11. 2004
žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v kat. území L. po
pôvodných vlastníkoch K. B. a manželke A., rod. I., ktorým  bola pôda pridelená na základe výmeru č.
32648/48 zo dňa 14. 05. 1948.

Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa
osobitného predpisu aj cieľom tohto zákona spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi je zabezpečiť
tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne
ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne
ustanovených prípadov straty majetku. Rozhodujúcu právomoc zákon zveril obvodným pozemkovým
úradom, ktorých povinnosťou  je postupovať v správnom konaní podľa jednotlivých ustanovení zákona
71/1967 Zb. a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania tak, ako sú zakotvené
v ustanovení § 3 citovaného zákona.  Správny orgán je viazaný  zásadou zákonnosti, teda je povinný v
konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať
v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v
nadväznosti na ochranu  záujmov štátu a spoločnosti. Jedná sa o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej
úpravy konkrétnej veci.

V danom prípade sa správny orgán zaoberal splneniu podmienky § 2  ods. 2 zákona č. 503/2003
Z. z., teda skutočnosti, či navrhovateľka je oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva v zmysle
reštitučného zákona.

V danej právnej veci je spornou otázka oprávnenej osoby v zmysle ustanovenia § 2 reštitučného zákona.
Reštitučný zákon v tomto ustanovení v prvom rade považuje za oprávnenú osobu štátneho občana SR
s trvalým pobytom na území SR a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období
od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

V prípade, že ak oprávnená osoba, alebo  bola vyhlásená za mŕtvu, prichádzajú do úvahy ako oprávnené
osoby štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí:

a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak  bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti  pozemku, na ktorú  sa vzťahuje povinnosť vydania,
c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty
uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1,
e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

V predmetnej veci sa navrhovateľka domáhala navrátenia nehnuteľností v PKV č. 306 kat. území L.,
ktoré pôvodne vlastnili jej svokrovci K. B. a manželka A., rod. I.. Po ich smrti ich zdedil jej neb. manžel P.
B. na základe dedičského rozhodnutia D 141/2001 po matke A. B.. Po smrti P. B., ktorý zomrel dňa 06.
10. 2002 na základe osvedčenia o dedičstve D 1382/02 zo dňa 25. 03. 2003 nadobudla do vlastníctva
predmetné nehnuteľnosti v kat. území L. manželka - navrhovateľka A. B..



Zákon č. 503/2003 Z. z. je špeciálnym zákonom, ktorý taxatívne uvádza poradie oprávnených osôb
a keďže navrhovateľka nesplnila ani jednu podmienku uvedenú v tomto ustanovení, správne správny
orgán rozhodol tak, že jej nenavrátil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podľa tohto zákona.

Keďže navrhovateľka nespĺňa podmienky oprávnenej osoby o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam
podľa  § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd nepriznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania, pretože v konaní nemala úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu
na NS SR v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom  sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.