{"guid": "e9489f99-5dab-4c24-a2d4-7ab03aa99e90:aa1cf396-4a2d-4cbe-a2bd-ace56caaef19", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6013201293.1", "spisova_znacka": "27Sp/42/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/42/2013 z 14. 1. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. januára 2014, sp. zn. 27Sp/42/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201293.1", "identifikacne_cislo": "6013201293", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2014-01-14", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa1cf396-4a2d-4cbe-a2bd-ace56caaef19", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201293.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201293.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201293.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/42/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201293
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201293.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Žarnovica, katastrálny odbor, Bystrická 467/53, 966 81 Žarnovica za účasti: D. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/X, XXX XX Z. B. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra
Žarnovica č. V-483/2013 zo dňa 06.06.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Žarnovica č. V-483/2013 zo dňa 06.06.2013

p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej
Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Žarnovica (ďalej aj
„správny orgán“ alebo „odporca“) č. V-483/2013 zo dňa 06.06.2013. Predmetným rozhodnutím správny
orgán zamietol návrh na vklad záložného práva s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že správnemu orgánu bol 28.05.2013
doručený návrh na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-
RAČ zo dňa 14.05.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom
D. B., Z. B., predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Z. B. zapísané na LV č. XXXX.
Odporca v odôvodnení uviedol, že zmluvu za záložcu podpísal predseda združenia ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Bratislava X. F. na základe dohody o plnomocenstve. Na základe doterajšej
praxe správneho orgánu, ako aj z doterajších súdnych konaní pri obdobných záložných zmluvách
horeuvedeného záložného veriteľa podľa odporcu vyplýva, že záložca - splnomocniteľ nepozná svojho
splnomocnenca, s ktorým uzavrel dohodu o plnej moci a ani nevedel, že takúto dohodu uzatvoril.
Poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a
splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu a pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s
ust. § 34 a nasl. OZ. Poukázal aj na ust. § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého, ak nie sú splnené základné
podmienky, nemôže ísť o platný právny úkon. Toto potvrdzuje podľa odporcu aj tá skutočnosť, že v
dohode o plnej moci absentuje konečné číslo pri roku v podpise záložcu, splnomocnenec si teda môže
doplniť rok ľubovoľne (napr. 2011 alebo 2012). Odporca v odôvodnení ďalej uviedol, že na vážnosť
prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany nepostačuje písomná forma
a v takomto prípade je nevyhnutné, aby splnomocniteľ takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej
strane (splnomocnencovi) aj adresoval, odoslal, resp. urobil právny úkon k tomu, aby mohla byť takto
prejavená vôľa odoslaná a doručená. V tomto prípade podľa odporcu právny úkon nie je urobený vážne.



Správny orgán ďalej uviedol, že podľa jeho názoru došlo aj k porušeniu § 22 ods. 2 OZ, nakoľko
záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ako vyplýva z predložených dokladov, dohoda
o plnomocenstve je s predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci) na konanie so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ktorá je na tlačive dohody o splnomocnení tiež
predtlačená. Keďže dohoda o plnomocenstve bola podpísaná v deň podpisu zmluvy o úvere, je podľa
správneho orgánu dôvodný predpoklad, že dohoda bola na podpis predložená záložným veriteľom a
menované združenie tu uskutočňuje zámery a napĺňa záujmy záložného veriteľa a nie záložcu. Správny
orgán poukázal aj na to, že nehnuteľnosť, ktorú záložca založil, majú manželia v BSM, pričom poukázal
na ust. § 151b OZ. Podľa odporcu daný právny úkon taktiež odporuje dobrým mravom, pretože využíva
ľahkomyseľnosť, stav núdze, neskúsenosť a hospodársku slabosť niekoho iného takým spôsobom, že
sebe za poskytnutie plnenia nechá poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k
plneniu v nápadnom nepomere. Na základe vád dohody o plnej moci, nedostatkov v zmluve o úvere
a rozporu s dobrými mravmi odporca nepovažoval záložnú zmluvu za spôsobilú na vklad do katastra
nehnuteľností, a preto návrh zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie
konanie. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s
príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Na základe platne uzavretej dohody
o splnomocnení vzniklo preto splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu
(splnomocniteľa), pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Odvolateľ
nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože
v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v
dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť
rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je
dvojstranným právnym úkonom uzavretým bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal,
je nezávislým od veriteľa  a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do
tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Odvolateľ uviedol, že plnomocenstvo
bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, pričom zástupca
splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch
v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Pokiaľ odporca v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že nehnuteľnosť, ktorú záložca založil, je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov a poukázal na § 151b OZ, odvolateľ uviedol, že v danom prípade by sa
mohlo jednať len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa však opomenutý manžel musí
dovolať. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd, či iný orgán právnej
ochrany, bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu
neplatnosť. Správa katastra je preto zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. záložného práva bez ohľadu na to, že právny úkon
je relatívne neplatný. V prípade nečinnosti účastníkov konania by však mala vklad povoliť. Pokiaľ bol
jedným z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vklad záver správneho orgánu o hrubom nepomere
medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o
zriadení záložného práva a tento nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými
mravmi, odvolateľ namietal, že odôvodnenie odporcu v rozhodnutí týkajúce sa tejto skutočnosti je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi
v poskytnutí úveru alebo v poplatku. Naviac, správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu
ust. § 39 OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265
Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon v rozpore s pravidlami poctivého obchodného
styku. Odvolateľ napokon namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich mu z
ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy
o úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho
konania a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné.



Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 29.07.2013 uviedol, že rozhodnutie o
zamietnutí návrhu na vklad je vecne správne a žiadal ho potvrdiť. Predložil súčasne súdu písomné
vyjadrenie záložcu k odvolaniu zo dňa 15.07.2013.

Ďalší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu z 15.07.2013 uviedol, že nesúhlasí so
záložnou zmluvou a žiada návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť. Uviedol, že uvedeného zástupcu
nikdy nevidel, nehovoril s ním a nevedel, že ho niekto bude zastupovať v právnych veciach, nie si je
istý, čo podpisoval.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2
O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle

§ 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu,
pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal najmä pripojený návrh na vklad
záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, zmluvu o zriadení záložného práva, dohodu o splnomocnení,
napadnuté rozhodnutie, písomné vyjadrenie odporcu z 29.07.2013 a písomné vyjadrenie ďalšieho
účastníka z 15.07.2013.

Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom
podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na
okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle §
2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom
v rozsahu svojej pôsobnosti.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

§ 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 28.05.2013 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa
14.05.2013, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom D.
B., Z. B.. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa v k.ú. Z. B..
Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 03.07.2012. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli záložná zmluva, kolky, oznámenie o
zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia o dohody o splnomocnení.

Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom
D. B. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom názov splnomocnenca
je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola podpísaná
splnomocniteľom dňa 03.07. (rok nie je uvedený) v Z. B., pričom podpis bol overený dňa 03.07.2012
na Meste Nová Baňa, vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov
ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov
uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou
so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na
konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode
vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo
veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o
splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o
úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením
ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie



záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo
strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 03.07.2012 v Bratislave. Z obsahu spisu
nie je zrejmé, kto a akým spôsobom doručil tlačivo dohody o splnomocnení splnomocnencovi a ani
to, či zástupca splnomocnenca bol osobne prítomný pri podpise dohody o splnomocnení samotným
splnomocniteľom. Z vyjadrenia ďalšieho účastníka zo dňa 15.07.2013 vyplýva, že svojho zástupcu nikdy
nevidel, nehovoril s ním a nevedel, že ho bude zastupovať v právnych veciach, pričom si nie je istý,
čo podpisoval. Z uvedeného je možné predpokladať, že splnomocnenec nebol osobne prítomný pri
podpise návrhu dohody o splnomocnení (vo forme tlačiva) dňa 03.07.2012 v Novej Bani, ako aj to, že
splnomocnenec osobne zástupcu združenia nepozná. Dohoda o splnomocnení bola navyše zo strany
zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 03.07.2012 v Z. B., t.j. v rovnaký deň ako Zmluva o úvere č.
XXXXXXXX zo dňa 03.07.2012, ktorá skutočnosť vyplýva z čl. II predloženej zmluvy o zriadení záložného
práva.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia  z dôvodov uvedených v odvolaní súd
dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len \"vklad\"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len \"záznam\") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len \"poznámka\").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou na vklad je okrem iných aj dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru,
že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k



nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami
Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom
neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v Z. Bani dňa
03.07.2012 (t.j. v deň uzatvorenia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom
a D. B. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na
uzatvorenie dohody o plnomocenstve, pričom z vyjadrenia ďalšieho účastníka z 15.07.2013 vyplýva,
že si nebol istý, aké listiny podpisoval, nevedel, že ho niekto bude zastupovať v právnych veciach,
nikdy svojho zástupcu nevidel a nehovoril s ním. Nebolo preukázané tvrdenie odvolateľa, že by bol
zástupca splnomocnenca ProHelp osobne prítomný pri podpise dohody v Novej Bani dňa 03.072012,
ktorá skutočnosť vyplýva aj z toho, že toto tlačivo dohody o plnomocenstve podpísal splnomocnenec v
Bratislave, pričom ďalší účastník uviedol, že uvedeného zástupcu nepozná, ani sa s ním nikdy nestretol.
Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo
zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je
adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od
okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti
druhej strany preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci
(splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval
t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné
k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo
podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o
splnomocnení, ako aj z písomného vyjadrenia samotného dlžníka, ktoré je obsiahnuté v spise, vyplýva,
že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie



občianskoprávnej pomoci a uvedeného zástupcu nepozná a nikdy sa s ním nestretol. Z uvedeného
potom logicky vyplýva, že dlžník nepoznajúc subjekt ProHelp, resp. jeho štatutárneho zástupcu,
nemohol odoslať ním podpísanú dohodu, resp. návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane
- splnomocnencovi ProHelp. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v súvislosti s uzatvorením
dohody o splnomocnení došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a
zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred
predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ktorý
subjekt podľa vyjadrenia splnomocniteľ ani nepozná, bolo podpísané splnomocniteľom v neprítomnosti
splnomocnenca, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (podpis dohody o splnomocnení v
deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami nasvedčujúcimi tomu, že uzavretie úverovej zmluvy
bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, spochybňujú konanie splnomocnenca v
záujme splnomocniteľa. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp.
vylučuje jeho konanie zároveň aj v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžník
podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby zástupcu združenia ProHelp, resp. jeho predsedu
vôbec poznal. Navyše nie je ani preukázané, v akom rozsahu bola listina - dohoda o splnomocnení v
čase jej podpisu dlžníkom vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v
bode 4. predmetnej dohody a chýbajúci rok v dátume podpísania dohody splnomocniteľom). Dohoda
o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca)
nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto mu možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by
za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, mu bola
obmedzená, resp. odňatá.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v
spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je rovnako povinný realizovať
záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
\"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.



Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. § 52 - §
54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú
uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo bolo udelené na
uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového
balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl.
OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a
je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených
v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k
zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami
navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou
obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď prihliadol aj na nekalý charakter
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre
rozpor s

§ 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec
vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola
odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, ktorú skutočnosť konštatoval odporca
v odôvodnení svojho rozhodnutia, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola
predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára v súvislosti s uzatváraním úverovej zmluvy, nejedná
sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly.
Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca mimo jeho
slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne
neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Z
uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad
takejto zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudky
sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo
dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť
v tom zmysle, že by boli spôsobilé spôsobiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto
neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by mal byť
vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na klad a už
takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky
uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než
k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na
tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne
Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré



jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd
považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný
titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným
zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31
ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:fcd1dcb9-081e-46db-9111-c9b7768bf963", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 237/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 237/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 508, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcd1dcb9-081e-46db-9111-c9b7768bf963"}], "citovane_v": []}