{"guid": "e914d68b-ca99-4719-9fe2-41fb4318dc92:fab2b38d-5dcc-4b1d-9c80-e297e7f3dead", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8314207656.3", "spisova_znacka": "17CoP/25/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoP/25/2015 z 27. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. apríla 2016, sp. zn. 17CoP/25/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8314207656.3", "identifikacne_cislo": "8314207656", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2016-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fab2b38d-5dcc-4b1d-9c80-e297e7f3dead", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8314207656.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8314207656.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8314207656.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/25/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207656
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314207656.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. N., nar. XX.XX.XXXX
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, dieťa rodičov
S.. Q. N., trvale bytom K. XXXX/XX, D., toho času bytom SNP XXXX/X, D., zastúpený JUDr. Alexandrom
Farkašovským, advokátom, advokátska kancelária Pri A. 1, E. a matky Z.. H. N., trvale bytom K. XXXX/
XX, D., zastúpená JUDr. Danielom Finkom, advokátom, Valaškovská 6210/21, Humenné, o návrhu
matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
19P 185/2014-160 zo dňa 8.9.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 19P 185/2014-160 zo dňa 8.9.2015 tak, že mení rozsudok
Okresného súdu Humenné č.k. 10P 102/2011-51 zo dňa 9.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 18CoP 66/2012-75 zo dňa 26.9.2012 tak, že zvyšuje výživné zo  strany otca na
mal. Z. N. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne počnúc dňom 16.11.2015, ktoré výživné
je povinný poukazovať do každého 15-ho dňa v mesiaci k rukám matky.

V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10P
102/2011-51 zo dňa 9.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoP
66/2012-75 zo dňa 26.9.2012 tak, že zvýšil výživné pre mal. Z. N. zo sumy 70 eur na sumu 110 eur
mesačne za čas od 18.6.2014 do 31.3.2015 tak, že otec mal. je povinný výživné zasielať k rukám matky
maloletého.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 18.6.2014 do 30.3.2015 činí 352,39 eur, ktorý súd otcovi
povolil splatiť po 30 eur mesačne počnúc mesiacom september 2015 tak, že splátky je povinný zasielať
spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého.

Súd návrh matky na zvýšenie výživného za čas od 1.4.2015 ako aj návrh v prevyšujúcej časti zamietol.
Súd nepriznal štátu náhradu trov tohto konania a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Prvostupňový súd vychádzal z návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorá žiadala zvýšiť výživné zo strany
otca na mal. Z. N. zo sumy 70 eur na sumu 400 eur mesačne a žiadala  určiť finančnú čiastku 100



eur na tvorbu úspor pre maloletého a to od podania návrhu na začatie konania, teda dňa 18.6.2014,
pretože doposiaľ stanovené výživné Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 10P 102/2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 18CoP 66/2012 na mal. Z. je nedostatočné.

Prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a ust. § 63 ods.
3 Zákona o rodine. Mal zistené, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P 102/2011 zo dňa
9.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoP/66/2012 zo dňa 26.9.2012
zmenil súd rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 22C 45/2011 zo dňa 20.5.2011  v časti výšky
výživného tak, že zvýšil výživné pre mal. Z. N., nar. XX.X.XXXX zo sumy 50 eur mesačne na sumu 70
eur mesačne.

Prvostupňový súd zistil, že matka mal. dieťaťa v čase od júna do júla 2014 poberala dávku v hmotnej
núdzi vo výške 110,50 eur, v mesiacoch august až december 2014 vo výške 140,40 eur, v januári 2016 vo
výške 39,60 eur, vo februári 8,10 eur, v marci 2015 25 eur. Od 1.12.2014 do 28.2.2015 jej bol vyplatený
príspevok za vykonávanie aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby v celkovej výške 448,84 eur.
Otec maloletého dieťaťa bol zaevidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Humennom dňa 10.4.2015
ako uchádzač o zamestnanie. Podľa rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Humennom otec je
fyzickou osobou v hmotnej núdzi, bola mu priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne
od 1.5.2015.

Otec mal. dieťaťa uzatvoril v prospech maloletého dieťaťa poistné zmluvy (3 druhy poistenia).

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie a zistil, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný len
sčasti. Od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P 102/2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoP 66/2012 uplynuli necelé dva roky ku dňu
podania návrhu. V čase poslednej úpravy výživného bola matka mal. dieťaťa na rodičovskej dovolenke a
poberala rodičovský príspevok vo výške 194 eur mesačne a na základe dohody o vykonaní práce mala
príjem okolo 80 - 100 eur mesačne. Otec v tom čase bol v zahraničí, opatrovník otca mal. dieťaťa Z..
Z. N. - starý otec nevedel, kde sa syn zdržiava a sumu 70 eur platili pre maloletého dobrovoľne za otca
starí rodičia. Prvostupňový súd v tom čase nezistil výraznejšiu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala
zmenu výšky výživného a výživné zo sumy 50 eur zvýšil na sumu 70 eur len z dôvodu, že starí rodičia
maloletého boli ochotní za otca výživné v tejto výške plniť.

V súčasnosti matka mal. dieťaťa je od 3.9.2015 zamestnaná v Spojenej škole internátnej, Komenského
3, Humenné, na dobu určitú do 31.6.2016 s tým, že jej pracovný čas je 18,75 hodín týždenne a jej príjem
predstavuje 200 eur mesačne v čistom.

Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili oprávnené potreby maloletého Z., pretože
okrem zmeny pomerov, ktorá sa týka jeho veku, u maloletého, stúpli náklady na jeho výchovu a výživu
v súvislosti s rastom cien tovarov, potravín a iných životných nákladov, ktoré je potrebné zohľadniť. Je
však potrebné uviesť tak, ako to skonštatoval prvostupňový súd, že podstatnejšia zmena pomerov u
mal. Z. nastala až od 1.9.2015 v súvislosti s jeho nástupom do prvého ročníka základnej školy.

V súčasnosti je otec maloletého nezamestnaný a od 1.5.2015 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi
vo výške 61,60 eur. Bez pomoci svojich rodičov by nebol schopný uhrádzať ani výživné vo výške 70 eur
mesačne, ktoré má stanovené vyššie citovaným rozsudkom.

Keďže podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, prvostupňový súd bol toho názoru, že od 1.4.2015 nie je
v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. Z. zvýšeným výživným. Otec mal. dieťaťa
bol v čase od podania návrhu od 18.6.2014 do apríla 2015 v zahraničí, nemal stále príjmy, nepracovala a
žil len za pomoci priateľov a známych. Tieto tvrdenia však ničím nepreukázal a na pojednávaní odmietol
sa vyjadriť k otázkam, kde sa v zahraničí zdržiaval a čo tam robil. Preto za toto obdobie prvostupňový
súd vyživovaciu povinnosť posúdil inak, prihliadol na vek maloletého, rozsah zmeny pomerov u dieťaťa
a matky a na výšku rodinných prídavkov a na vyživovaciu povinnosť matky maloletého. Preto zmenil
vyššie citované rozhodnutie tak, že zvýšil výživné pre mal. Z. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 110
eur mesačne na čas od 18.6.2014 do 31.3.2015. Návrh na zvýšenie výživného na čas od 1.4.2015 ako
aj návrh na tvorbu úspor pre maloletého zamietol.



Prvostupňový súd určil nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 18.6.2014 do 31.3.2015 na 352,39
eur. Otec dieťaťa má poskytnúť za čas od 18.6.2014 do 30.6.2014 sumu 17,29 eur (1,33 eur x 13
dní), za čas od 1.7.2014 do 31.3.2015 sumu 360 eur (40 eur x 9 mesiacov), spolu 377,29 eur. Mal
preukázané, že za tento čas otec nad rámec bežného výživného pre maloletého prispel kúpou topánok
prostredníctvom svojich rodičov v hodnote 24,90 eur. Hodnotu vaku, trička a bundy nebolo možné z
nedoplatku na zvýšenom výživnom odpočítať, lebo išlo o darčeky zakúpené k narodeninám mal. Z..
Keďže otec je nezamestnaný, bola mu priznaná pomoc v hmotnej núdzi, prvostupňový súd mu povolil
nedoplatok splácať v splátkach po 30 eur mesačne počnúc mesiacom september 2015.

O trovách konania prvostupňový súd  rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.  a o trovách štátu
podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá
navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako nezákonné zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu
v celom rozsahu vyhovel.

Odvolanie matky maloletého dieťaťa smeruje proti výroku napadnutého rozsudku v časti, v ktorej súd
zmenil rozsudok prvostupňového súdu a proti výroku o povolení splácať nedoplatok na zvýšenom
výživnom v splátkach a proti výroku, ktorým bol návrh matky zamietnutý.

Uviedla, že predtým, ako otec maloletého dieťaťa odišiel do zahraničia, pracoval na Slovensku s
priemerným zárobkom mesačne 1.000 eur v čistom. Otec sa dobrovoľne vzdal tohto zárobku a
ukončil túto prácu z vlastného podnetu bez toho, aby ho ktokoľvek nútil, resp. aby zamestnávateľ
s ním nedobrovoľne ukončil jeho pracovnoprávny či iný vzťah. Súd žiadnym spôsobom neskúmal a
nevyhodnotil, či v danom prípade možno pri určení výživného aplikovať ust. § 75 ods. 1 druhá veta, keď
neskúmal, a z akého dôvodu došlo k strate tohto zárobku u otca mal. dieťaťa, čím pochybil. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa je nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Nie je možné preskúmať, či sa otec nevzdal
zárobku, resp. z akých dôvodov bol tento pracovnoprávny či iný vzťah ukončený. Je potrebné brať
do úvahy aj potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo objektívne
môže zarobiť vzhľadom na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti a podobne. Otec mal. dieťaťa dobrovoľne odišiel do zahraničia a preto je potrebné pri
stanovení výživného vychádzať zo sumy príjmu otca najmenej 1.000 eur v čistom.

Otec maloletého dieťaťa tvrdil, že viac ako 3 roky v zahraničí nemal žiaden príjem, čo je však mimoriadne
nepresvedčivé. V tomto období trávil dovolenku na Malorke so svojou priateľkou, kde prišiel letecky.
Odmietol preukázať podrobnosti o jeho pobyte. Pokiaľ by otec v zahraničí pracoval, matka maloletého
dieťaťa poukázal na minimálne mzdy v niektorých krajinách Európskej únie.

Pri skúmaní potencionality otca maloletého dieťaťa nemôže zaťažiť dôkazným bremenom navrhovateľa,
teda matku  maloletého dieťaťa, ale sám aktívne musí vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie
objektívneho stavu veci. Otec nepreukázal ani to, že by si aktívne nejakým spôsobom hľadal prácu.
Matka maloletého dieťaťa namietala odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré nie je v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa súd nezaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami potrebnými pre
posúdenie veci, ktoré sú súčasťou spisu. Matka maloletého dieťaťa popísala zvýšené náklady a mala
nachystané všetky potrebné podklady na preukázanie výdavkov na maloleté dieťa. Odporca žiadnym
relevantným spôsobom nebol schopný preukázať výdavky na mal. dieťa. Súd však z nepochopiteľných
dôvodov upustil od rozsiahlejšieho dokazovania vo veci a to aj napriek tomu, že kolízny opatrovník
sa vo veci vyjadril, že zvýšenie je na mieste. Tým zo strany súdu došlo k odňatiu práva konať matke
pred súdom. Rozhodnutie prvostupňového súdu nie je náležite odôvodnené aj v súvislosti s aplikáciou
príslušných ustanovení Zákona o rodine na skutkový stav zistený súdom. Prvostupňový súd sa mal
vysporiadať v odôvodnení so všetkými dôležitými otázkami pre rozhodnutie vo veci.

Otec mal. dieťaťa v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti prvého a
druhého výroku zmenil a návrh zamietol. Namietal rozhodnutie súdu prvého stupňa v prvom a druhom
výroku, keď nevychádzal z ust. § 163 O.s.p., podľa ktorého rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti
z ročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,



ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od
času, keď došlo k zmene pomerov. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na
základe akých skutočností dospel prvostupňový súd k záveru, že za obdobie od 18.6.2014 do 31.3.2015,
za ktoré bolo otcovi maloletého zvýšené výživné zo sumy 70 eur mesačne na 110 eur mesačne došlo k
takej podstatnej zmene okolností, ktoré sú rozhodujúce pre zvýšenie výživného.

Od posledného rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým bolo zvýšené výživné pre mal. Z. N. k
žiadnej podstatnej zmene pomerov na strane otca maloletého vôbec nedošlo. Podstatnú zmenu
pomerov na strane otca maloletého prvostupňový súd ani bližšie neskúmal. Nie je zrejmé, z akých
skutočností vychádzal, keď zistil, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré sú nevyhnutné pre zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia a zvýšenia výživného za obdobie od 18.6.2014 do 31.3.2015. Sám
skonštatoval, že podstatnejšia zmena pomerov nastala až 1.9.2015 v súvislosti s nástupom maloletého
do prvého ročníka základnej školy. Teda nebola splnená základná podmienka a to podstatná zmena
pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného za obdobie od 18.6.2014 do 31.3.2015. Otec maloletého
dieťaťa bol zaviazaný k plateniu výživného 110 eur mesačne za čas od 18.6.2014 do 31.3.2015 len z
dôvodu, že v uvedenom čase bol v zahraničí. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa arbitrárne
a bez akéhokoľvek právneho základu. Pri určení výšky výživného prvostupňový súd sa nezaoberal
majetkovými pomermi otca maloletého a svoje rozhodnutie založil len na tom, že otec bol v zahraničí.
Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na domnienke, že pokiaľ osoba, ktorá má zákonnú povinnosť
platiť výživné je mimo územia Slovenskej republiky, je majetná a odôvodňuje to zvýšenie výživného.
Prvostupňový súd však opomenul, že dôkazné bremeno svojich tvrdení znáša matka maloletého dieťaťa,
ktorá sa domáha zvýšenia výživného. Preto nie je dôvodné zvýšenie výživného až na sumu 110 eur za
obdobie od 18.6.2014 do 31.3.2015.

K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý v odvolaní uviedol, že
svoj pracovný pomer v spoločnosti ING, životná poisťovňa, ukončil dňa 30.6.2010 po vzájomnej dohode,
keďže už nedosahoval predpísané limity uzatvorených poistných zmlúv stanovených poisťovňou. K
tomuto došlo ešte predtým, než bol podaný návrh na rozvod manželstva. V čase podania návrhu na
rozvod manželstva už bol otec maloletého nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V
konaní o rozvod manželstva bola schválená dohoda rodičov o výške výživného pre maloletého v sume
50 eur mesačne. Následne bolo zvýšené výživné zo sumy 50 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne
a to rozsudkom Okresného súdu Humenné z 9.5.2012. Teda je zrejmé, že tieto okolnosti nastali v
období, ktoré už súd nie je oprávnený skúmať. V čase, keď bol v zahraničí, nemal žiaden príjem a túto
skutočnosť nemá ani ako preukázať. Pokiaľ matka tvrdí, že bol majetný, resp. že mal príjem, alebo že je
potrebné vychádzať z minimálnej mzdy tej ktorej európskej krajiny, je povinnosťou matky tieto okolnosti
preukázať. Naviac, k zmene výživného môže dôjsť len v prípade, ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok. K zmene pomerov na strane otca nedošlo,
matka maloletého dieťaťa žiadala však zvýšiť výživné na sumu 400 eur a požadovala 100 eur na tvorbu
úspor. Matka maloletého dieťaťa, pokiaľ sa týka jej vlastných príjmov, nepreukázala zmenu v mesačných
nákladoch na maloleté dieťa po sumu vo výške 330 eur. Nebola preukázaná z jej strany ani podstatná
zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného.

Preto, aj keď je otec momentálne poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne,
uhrádza za pomoci svojich rodičov výživné na maloleté dieťa vo výške 70 eur mesačne a uhrádza mu
mesačne sumu 63 eur ako poistné na 3 poistné zmluvy, súčasné majetkové pomery mu neumožňujú
uhrádzať ani dohodnuté výživné, čo by bolo odôvodnením pre zníženie výživného. Napriek tomu, na
znížení výživného netrvá a je toho názoru, že suma výživného by mala ostať zachovaná.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., aplikujúc ust. § 213 O.s.p. vo veci nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 písm. a/
O.s.p., pretože bolo potrebné dokazovanie zopakovať a naviac ho aj odvolacím súdom doplniť a zistil,
že rozhodnutie súdu  prvého stupňa nie je možné ani potvrdiť a ani zrušiť, preto ho podľa § 220 O.s.p.
zmenil.

Matka maloletého dieťaťa žiadala zvýšiť výživné na maloleté dieťa oproti predchádzajúcemu
rozhodnutiu, kde bolo stanovené výživné na sumu 70,- eur mesačne na súčasnú sumu 400,- eur
mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do prvého dňa toho-ktorého v mesiaci vopred



od podania návrhu. Návrh na začatie konania bol podaný na prvostupňový súd dňa 18.06.2014. Ďalej
žiadala, aby otec bol zaviazaný platiť sumu 100,- eur mesačne určenú na tvorbu úspor pre maloleté
dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. V návrhu na začatie konania popísala zmenu pomerov na
strane maloletého dieťaťa, keď má dieťa 5 rokov, zvýšili sa jeho výdavky na stravu, na tanečný krúžok,
doplnkovú stravu a ďalej na platby v súvislosti s návštevou materskej školy. Maloleté dieťa má zdravotné
problémy (nočné pomočovanie), s čím má výdavky nielen na oblečenie, ale aj na podložky, plienky
a ďalšie hygienické potreby. Dieťa rastie, potrebuje väčšie veľkosti, má záujem o šport, zakupuje mu
športové potreby, a to korčule s výbavou, sánky a pod.. Počas víkendov absolvujúc výlety a dovolenky.

Matka maloletého dieťaťa v návrhu tvrdila, že jej príjem oproti predchádzajúcemu obdobiu sa znížil o
220,- eur, naviac náklady na bývanie sa zvýšili o 228,04 eura. Poukázala na to, že otec sa o dieťa
nestará a nezaujíma, dlhodobo sa zdržiava v zahraničí, dokonca letecky absolvuje dovolenky so svojou
priateľkou.

Bolo zistené, že posledná úprava výživného na maloleté dieťa bola rozsudkom Okresného súdu
Humenné č. k. 10P/102/2011-51 zo dňa 09.05.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 18CoP/66/2012-175, pričom bolo rozhodnuté o zvýšení výživného na sumu 70,- eur mesačne od
09.05.2011. V tom čase mal mal. Z. 3,5 roka, mal výdavky primerané potrebám a veku a v rozsudku
súdu prvého stupňa je konštatované, že od poslednej úpravy výživného (v roku 2011), kedy bolo výživné
stanovené na 50,- eur mesačne nedošlo k žiadnej zmene. Už vtedy matka maloletého dieťaťa návrh
na zvýšenie výživného podala z dôvodu, že otec maloletého odišiel za prácou do zahraničia a došlo
k zmene výšky príjmu na jeho strane. Už v tom čase prvostupňový súd nemal zistené, v ktorej krajine
sa otec maloletého dieťaťa zdržiava a nezistil ani žiadne informácie o výške jeho príjmov a výdavkov.
Zvýšené výživné na sumu 70,- eur mesačne bolo len z dôvodu dohody účastníkov konania, pričom už
v tom čase výživné na mal. Z.a uhrádzali starí rodičia dieťaťa.

V čase podania návrhu na zvýšenie výživného v tejto veci mal mal. Z. N. 5 rokov, matka tvrdila, že na
strane dieťaťa sa zvýšili výdavky, čo deklarovala aj potvrdeniami z materskej školy a preukazovaním
platieb, maloleté dieťaťa trpelo zdravotnými problémami, s čím mala zvýšené výdavky a boli postupne
zvyšované výdavky aj na voľnočasové aktivity, pretože v tom čase dieťa navštevovalo materskú školu.
Matka tvrdila, že na jej strane príjem klesol a na druhej strane príjem otca matke nebol známy, avšak
vychádzala zo skutočnosti, že je dlhodobo v zahraničí, preto bola toho názoru, že je potrebné výživné
zvýšiť od podania návrhu na začatie konania.

V rámci odvolacieho konania odvolací súd zistil, že matka maloletého dieťaťa odôvodňovala zmenu
pomerov k podaniu návrhu na začatie konania o zvýšenie výživného, teda k 18.06.2014 skutočnosť, že
je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi, vzhľadom na prudký rast cien a nákladov výdavky na
dieťa sa zväčšovali a otec, keďže je v zahraničí a pracuje, má príjem, z ktorého môže hradiť potreby
dieťaťa.

Odvolací súd zistil, že matka maloletého dieťaťa v čase od 01.06.2013 poberala dávku v hmotnej núdzi
111,02 eur mesačne. V novembri 2013 až januári 2014 mala uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti,
kde jej odmena predstavovala 40,- eur mesačne, ktorá dohoda o pracovnej činnosti bola predĺžená do
júna 2014. V januári a februári 2014 jej bola vyplatená z tejto dohody suma 61,10 eur, v marci 2014
suma 91,40 eur. Od 01.04.2014 do júla 2014 poberala matka maloletého dieťaťa dávku hmotnej núdzi
vo výške 110,50 eur. V čase od augusta 2014 do decembra 2014 dávka v hmotnej núdzi predstavovala
136,40 eur. Od decembra 2014 do mája 2015 vykonávala dobrovoľnícku službu, v tomto období od
decembra 2014 do februára 2015 jej bol vyplatený tzv. aktivačný príspevok spolu vo výške 448,84 eur.
Od 01.01.2015 sa jej dávka v hmotnej núdzi znížila na 39,60 eur, ďalej vo februári 2015 na 8,10 eur
a v marci 2015 na 25,- eur.  V apríli 2015 jej táto dávka v hmotnej núdzi bola odňatá. Od septembra
2015 do 31.08.2016 matka maloletého dieťaťa vykonáva funkciu pedagogického asistenta s priemerným
mesačným zárobkom 375,498 eur.

Matka maloletého dieťaťa býva v byte, ktorý patrí jej rodičom. Podľa toho čo uviedla pred odvolacím
súdom, byt má od spoločnosti svojho otca prenajatý, uhrádzať predpísané nájomné jej pomáha matka,
ktorá tieto platby platí zo svojho účtu. Za byt platí 36,90 eur nájomné, za služby 158,47 eur a predpis
SIPO za elektrickú energiu sumu 32,67 eur. Za odpad uhrádza ročne 27,01 eur.



V čase podania návrhu na začatie konania maloleté dieťa navštevovalo materskú školu, kde matka
uhrádzala poplatky v roku 2014 - 46,50 eur a v roku 2015 poplatok predstavoval 49,- eur. Dieťa
navštevovalo tanečný krúžok, kde potrebovalo špeciálnu obuv a oblečenie, uhrádzala mu stavebné
sporenie 25,- eur, poistku 28,90 eur, zabezpečila mu športovú výstroj a ďalšie potreby primerané veku.
V tom čase už dieťa trpelo nočným pomočovaním, kde na hygienu a zabezpečenie bielizne a pomôcok
vynakladá finančné prostriedky.

Od septembra 2015 dieťa nastúpilo na základnú školu, ktorú v súčasnej dobe navštevuje. Kolízna
opatrovníčka zistila, že náklady na školskú dochádzku predstavujú okrem nákladov súvisiacich s
vstupom dieťaťa na základnú školu a zoznamom, ktorý vyhotovila škola s pomôckami, ktoré potrebuje
dieťa od rodičov na zabezpečenie v priebehu celého školského roka, priebežne výdavky na obedy v
školskej jedálni 1,- euro/deň. Za školskú družinu matka uhrádza 7,- eur mesačne a poplatok za ZRPŠ
10,- eur ročne. Poplatok do triedneho fondu predstavuje 5,- eur mesačne a písacie pero PILOT približne
3,- eurá/kus a náplň predstavuje 1,70 eur/kus podľa potreby.

Jednorazové výdavky so začiatkom školského roka predstavovali výdavky na školskú tašku, peračník,
prezuvky, hygienické potreby, výdavky na predpísané pomôcky na telesnú výchovu, výdavky na
predpísané pomôcky na výtvarnú výchovu. Dieťa navštevuje krúžok karate, kde sa platia 2,- eurá/
mesačne. Maloleté dieťa rado trávi svoj čas športovými aktivitami, navštevuje kúpalisko, klzisko, jazdí
na bicykli, navštevuje detské centrum, kino a pod., kde má matka v súvislosti so vstupmi výdavky.
Kolízna opatrovníčka potvrdila po zistení u ošetrujúcej lekárky maloletého dieťaťa, že dieťa má zdravotné
problémy a maloletý musí mať upravený jedálny lístok a pitný režim a matka má výdavky na čistiace
a pracie prostriedky  a chrániče matracov a nepremokavé podložky. Dieťa absolvovalo očkovanie proti
žltačke, kde za vakcínu matka uhradila 17,- eur.

Odvolací súd zistil z listinných dôkazov, ale aj z výsluchu otca maloletého dieťaťa, že tento po rozvode
manželstva odišiel do zahraničia. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nepriznaní nároku na dávku v
nezamestnanosti pre otca maloletého dieťaťa bolo zistené, že za obdobie od 10.04.2012 do 09.04.2015
otec maloletého dieťaťa nepreukázal žiadnu dobu poistenia. Pred odvolacím súdom otec maloletého
dieťaťa uviedol, že v tom čase si aktívne v zahraničí hľadal prácu, preukázal mailovú komunikáciu, ale aj
osobnú komunikáciu s potencionálnymi zamestnávateľmi. Zamestnanie sa mu nepodarilo zabezpečiť,
pričom finančné prostriedky na cestovanie a pobyt v zahraničí mu poskytli jeho rodičia, ktorí za neho
uhrádzali aj výživné na mal. Z. a uhrádzali aj tri poistky v prospech maloletého dieťaťa.

Pred odvolacím súdom bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa nielenže nemal uplatnenie vo
vlastnom vyštudovanom odbore (manažment turizmu a hotelierstva), ale nezískal ani krátkodobú,
resp. brigádnickú činnosť mimo odboru. Priznal, že občas za stravu a nocľah brigádoval drobnými
výpomocami (napr. upratovacie služby) u svojich kamarátov, z tejto činnosti nemal žiaden príjem. Podľa
výpisu z účtu v peňažnom ústave, ktorý účet patrí otcovi bolo zistené, že skutočne na jeho účet rodičia mu
zasielali finančné sumy (200 -300 eur), dokonca dostal aj finančnú čiastku po svojej starej matke (2.000,-
eur), ktoré finančné prostriedky boli minuté počas cestovania v zahraničí. Otec maloletého dieťaťa
žije u svojich rodičov, za ubytovanie a stravu ničím neprispieva, resp. minimálnou čiastkou. Pomáha
otcovi dobrovoľne, bez nároku na odmenu, prekladať a jazykovo upravovať texty do náboženského
časopisu (Prameň). Platby v súvislosti so zdravotným poistením a ďalšie povinné platby uhrádzajú za
otca maloletého dieťaťa jeho rodičia.

Odvolací súd zistil, že otec maloletého dieťaťa bol v čase od 10.04.2015 evidovaný na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Humennom, pričom v tom čase všetky jeho platby uhrádzal voči zdravotnej aj
Sociálnej poisťovni štát. V tom čase otec maloletého dieťaťa od 01.05.2015 do 31.11.2015 poberal dávku
v hmotnej núdzi vo výške mesačne 61,60 eura. Sám otec na pojednávaní potvrdil, že od 15.11.2015
s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny nespolupracoval, pretože v tom čase už nemal nárok na
žiadnu dávku v hmotnej núdzi. Priznal, že je si vedomý, že z vlastnej viny ho vyradili z evidencie
nezamestnaných a prišiel o výhody z evidencie.

Otec maloletého dieťaťa prispieva na poistky pre mal. Z., a to v sume 17,99 eura, v sume 15,- eur a v
sume 30,- eur. Všetko ide o poistky, ktoré majú sporivý charakter. Tieto poistky mu pomáhajú uhrádzať
jeho rodičia.



Ďalej pred odvolacím súdom bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa nad rámec bežného výživného
prispel dieťaťu z príležitosti narodenín zakúpením vetrovky, turistického vaku a trička, ktorú sumu za
tieto veci nežiadal odrátať z nedoplatku na prípadnom zvýšení výživného. Taktiež nesúhlasil s odrátaním
nedoplatku v súvislosti s topánkami, ktoré predstavovali dar od jeho rodičov dieťaťu.

Potvrdil, že jeho rodičia sa snažia z vlastných finančných prostriedkov zabezpečovať dieťaťu občas
dary, pripustil však, že vzhľadom na odstup času a na skutočnosť, že dieťa dlhší čas nevideli, tieto dary
nemusia byť primerané potrebám dieťaťa. Uviedol, že je ochotný venovať svoj čas dieťaťu aj v prípade,
pokiaľ by matka mala nejaké obmedzenia v súvislosti so zabezpečením si výhodnejšieho zamestnania,
je ochotný napr. zabezpečiť dieťa po ukončení vyučovania.

Kolízna opatrovníčka v správe zo šetrenia rodinného prostredia maloletého dieťaťa uviedla, že dieťa
má vytvorené všetky podmienky pre zdravý vývoj a rast, matka sa o dieťa náležite stará, spolu s
dieťaťom žijú v rozľahlom 3-izbovom byte s balkónom a s možnosťou funkčne využívať aj spoločné
priestory. Byt je priestranný, vybavený všetkými potrebnými spotrebičmi, zariadený moderným štýlovým
nábytkom, vrátane doplnkov a obrazov. Byt pôsobí veľmi príjemným dojmom. Matka má k dispozícii
vlastnú spálňu a menšiu pracovňu, izba pre mal. Z. je veľká, dostatočne presvetlená, sú v nej dve
okná, jedny balkónové dvere. Dieťa má v izbe vlastnú posteľ, menšiu sedaciu súpravu, skriňu, písací
stôl, televízor, samostatne stojacu tabuľu na písanie, knihy a hračky. Sociálne zariadenie a kúpeľňa sú
vybavené potrebným príslušenstvom. Všetky tieto náklady uhrádzajú rodičia matky maloletého dieťaťa.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny k návrhu matky maloletého dieťaťa uviedol, že potreby mal. Z.
sú zabezpečované v prevažnej väčšine matkou a jej rodičmi. Otec dieťaťa na jeho výživu nad rámec
bežného výživného ničím neprispieva a maloletého neobdarúva ani na narodeniny, meniny, či iné sviatky.
Trvá na zvýšení výživného v prospech maloletého dieťaťa.

Pred odvolacím súdom kolízny opatrovník maloletého dieťaťa uviedol, že na svojich správach, ktoré
písomne predložil v celom rozsahu trvá a navrhol zvýšiť výživné na maloleté dieťa, pretože takéto
rozhodnutie je vždy v záujme dieťaťa.

Podľa  §163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzenie alebo
pozbavenie rodičovských práv a povinností, alebo o pozbavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Podľa  §78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Matka maloletého dieťaťa žiadala zmeniť pôvodný rozsudok súdu prvého stupňa o určení výživného
vo výške 70 eur na sumu 400 eur mesačne vrátane uloženia povinnosti otcovi tvoriť dieťaťu úspory
a to všetko počnúc dňom 18.6.2014 (od podania návrhu). Zmeniť rozhodnutie o výške výživného je
prelomením zásady uvedenej v ust. § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorej len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Túto zásadu už aj s poukazom na ust. § 163 O.s.p. nie je
možné vždy a celkom dodržať, v určitých zákonných intenciách je možné výnimočne rozhodnutie súdu
zmeniť. Hmotnoprávne ust. § 78 Zákona o rodine s použitím procesných predpisov ustanovuje osobitný



mechanizmus nápravy pre prípad, keď sa aktuálny skutkový stav rozhodný pre určenie výživného,
odchýli od podmienok daných pri rozhodovaní v predchádzajúcom období.

Vždy je potrebné skúmať zmenu pomerov, ktorá môže nastať na strane maloletého dieťaťa, povinného
rodiča, ale aj rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti.

Podľa okolnosti konkrétneho prípadu môže dôjsť k zmene pomerov zo subjektívneho, ako aj
objektívneho hľadiska, pričom na rozdiel od ust. § 163 O.s.p., kde sa vyžaduje podstatná zmena
okolností rozhodujúcich pre stanovenie výšky povinnosti, Zákon o rodine ráta so zmenou pomeru
závažnejšieho charakteru, teda so zmenou pomerov, ktoré majú závažnejšiu (nižšiu ako podstatnú)
intenzitu. Nie je totiž prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu
pomerov, dokonca pre akúkoľvek nevýznamnú, nezávažnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o zmene
výšky výživného je vždy potrebné vyhodnotiť, ako sa tieto pomery účastníkov konania závažnejšie
prejavujú. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov
s pôvodnými pomermi. Je potrebné tak veľmi dôkladne zistiť skutkovú situáciu medzi účastníkmi
konania a vyhodnotiť, či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Teda
zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom
existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu.

V súvislosti so zmenou pomerov je potrebné vyhodnotiť aj okolnosti, za ktorých sa uloží aj ďalšia
povinnosť povinnému rodičovi, a to povinnosť tvoriť úspory dieťaťu, ktorá svojim spôsobom má
charakter určitého finančného plnenia obdobného úhrade bežného výživného, ktoré je však určené na
spotrebovanie v budúcnosti.

Odvolací súd, ako bolo vyššie uvedené, skúmal všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie a dospel k
záveru porovnávajúc predchádzajúce rozhodnutie o určení výživného na sumu 70 eur a súčasný stav,
že na strane otca maloletého dieťaťa od podania návrhu dňa 18.6.2014 až do momentu, kedy bol
vyradený z evidencie nezamestnaných osôb dňa 15.11.2015 nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá
má závažnejší charakter, pre ktorú zmenu pomerov by bolo možné rozhodnúť o zvýšení výživného na
maloleté dieťa. Otec maloletého dieťaťa tak, ako to bolo konštatované už v predchádzajúcom rozhodnutí
o zvýšení výživného vo veci 10P 102/2011 bol v zahraničí a nemal žiaden príjem. V zahraničí sa zdržiaval
od rozvodového konania, teda aj v čase, ktorý bol preskúmavaný rozsudkom v pôvodnom konaní.
Neprislúcha ani odvolaciemu ani prvostupňovému súdu prehodnocovať toto obdobie, pretože o tomto
období vo vzťahu k výživnému bolo už právoplatne rozhodnuté. Odvolací súd musel vychádzať len z
momentu tvrdeného matkou, že došlo k zmene pomerov. Na strane otca pomery zmenené neboli, jeho
príjem a stav bol totožný ako v predchádzajúcom rozhodnutí. Jeho stav sa zmenil až po vyradení z
evidencie nezamestnaných osôb pre nespoluprácu, pretože do tej doby jeho príjem nikdy nebol vyšší
ako občasná odmena za prípadnú brigádnickú, resp. výpomocnú činnosť a vždy bol  podporovaný zo
strany svojich rodičov. Naviac, v čase evidencie na úrade práce, soc. vecí a rodiny poberal dávku v
hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur, ktorá suma je tak nízka, že z tejto sumy neprichádza do úvahy zvýšiť
výživné nad sumu 70 eur mesačne.

K zmene pomerov závažnejšieho charakteru došlo na strane otca maloletého dieťaťa po tom, čo bol dňa
16.11.2015 vyradený z evidencie nezamestnaných a sám sa vzdal výhod vyplývajúcich z tejto evidencie
a ochrany štátu a možnosti zamestnať sa či už vo vlastnom odbore, na ktorý má kvalifikáciu, alebo v
zamestnaní, ktoré mu bude úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ponúknuté. Týmto momentom nie je
možné na otca prihliadať ako na osobu, ktorá nemá žiaden príjem, jeho konanie je potrebné vyhodnotiť
podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu zárobku, majetkového
prospechu, kedy táto okolnosť je na ťarchu otca maloletého dieťaťa ako povinného rodiča, a od tohto
obdobia na strane povinného rodiča je možné uvažovať o zvýšení výživného, tak, ako to nakoniec
vykonal aj odvolací súd v tomto rozsudku.

Odvolací súd nezistil, že by na strane maloletého dieťaťa počnúc dňom 18.6.2014 došlo k zmene
pomerov závažnejšieho charakteru, keď ani v predchádzajúcom rozsudku súdu prvého stupňa táto
zmena pomerov nebola žiadnym spôsobom konštatovaná, naviac, k zvýšeniu výživného došlo aj
napriek tomu, že zhodne v tom čase uviedli rodičia, že k zmene pomerov na strane dieťaťa nedošlo.
Zmena pomerov na strane dieťaťa závažnejšieho charakteru nastala nie tým, že sa výdavky a
potreby dieťaťa postupom času zvyšovali, nie tým, že matka zabezpečovala všetky (aj nad rámec)



požiadavky maloletého dieťaťa, ktoré vzhľadom na vek a fyzické dispozície dieťaťa často krát sa nejavia
byť adekvátne veku dieťaťa (množstvo krúžkov a aktivít na pomerne krátky čas). Zmena pomerov
závažnejšieho charakteru nastala momentom, kedy dieťa nastúpilo na základnú školu. Uvedené obdobie
je obdobím, kedy sa mení nielen ošatenie dieťaťa, zásadne stravovací režim dieťaťa, trávenie voľného
času, ale aj potreby dieťaťa v súvislosti  s návštevou školy. Dieťa sa rozvíja, vyvíja, mení svoje
názory, potrebuje väčší kontakt nielen s kamarátmi, ale aj s novými technológiami. Vtedy je možné bez
akýchkoľvek pochybností konštatovať zmenu pomerov závažnejšieho charakteru u dieťaťa. v priebehu
konania otec maloletého dieťaťa a matka to nevyvrátila, uviedol, že prispel dieťaťu zabezpečením časti
(polovice) pomôcok určených školou pri nástupe dieťaťa do školy. Je pravdou a otec to pred odvolacím
súdom aj vysvetlil, že dieťaťu poskytol aj iné pomôcky, ktoré mal k dispozícii doma a ktoré využívalo
dieťa v čase, keď dieťa ho ešte navštevovalo. To nie je možné pričítať na ťarchu otca. Čiže v čase, keď
dieťa nastúpilo na základnú školu a otec ešte bol riadne evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny, zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom do školy malo dieťa touto jednorazovou výpomocou zo
strany otca čiastočne pokryté. Preto odvolací súd nezvýšil výživné na mal. Z. počnúc dňom 1.9.2015,
kedy na strane otca na to neboli splnené podmienky, aj keď na strane dieťaťa už k závažnejšej zmene
pomerov došlo, ale až od 16.11.2015, kedy vplyv prvej výpomoci otca na zabezpečenie základných
školských potrieb bol minutý a na otca už nie je možné prihliadať ako na nezamestnaného, resp. ako
osoby, ktorá je v hmotnej núdzi.

Preto odvolací súd zvýšil výživné na mal. Z. zo sumy 70 eur na sumu 90 eur mesačne práve počnúc
dňom 16.11.2015, kedy je možné vyhodnotiť stret závažnejších zmien pomerov na strane otca, ale aj
na strane mal. dieťaťa.

Pokiaľ sa týka výšky výživného, odvolací súd je toho názoru, že primeraná suma vzhľadom na vek
dieťaťa a vzhľadom na potreby dieťaťa a štandard, v ktorom dieťa sa nachádza v súčasnej dobe, je suma
90 eur mesačne, ktorá suma by mala pokryť nie všetky náklady potrebné na výživu a výchovu maloletého
dieťaťa, ale časť týchto nákladov s prihliadnutím na to, že osobnou účasťou, ako aj prídavkami na
dieťa a minimálne tou istou sumou je potrebné zo strany matky zabezpečovať potreby maloletého
dieťaťa. Pokiaľ má matka možnosti a schopnosti zabezpečiť si zamestnanie s vyšším príjmom, je však
obmedzená časom v súvislosti so zabezpečením osobnej starostlivosti o dieťa po ukončení vyučovania,
nič jej nebráni, aby v rámci možnosti využila, resp. poskytla otcovi dieťaťa, ktorý momentálne nepracuje,
priestor na kompenzáciu tejto situácie. Osobnou účasťou na výchove dieťaťa sa zo strany otca taktiež
zabezpečí plnenie si vyživovacej povinnosti, samozrejme, bez vplyvu na mesačnú výšku výživného
stanovenú súdom.

Táto výška výživného zatiaľ zodpovedá potrebám dieťaťa, nie je vylúčené, že pokiaľ dôjde k závažnejšej
zmene pomerov aj pred nástupom dieťaťa na druhý stupeň základnej školy, a bude táto závažnejšia
zmena pomerov preukázaná, je možné opäť výšku výživného zmeniť.

Preto v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Odvolací súd zamietol návrh
matky na zvýšenie výživného od podania návrhu dňa 18.6.2014 do 15.11.2015, ďalej návrh matky
na zvýšenie výživného nad rámec 90 eur a tvorbu úspor ako určitú formu poskytnutia finančných
prostriedkov na budúce využitie pre mal. dieťa. K uvedenému dospel odvolací súd po tom, čo vyhodnotil
všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o uplatnenom nároku matky, ktorá svoj návrh podala v rozsahu,
ktorý nezodpovedá zákonným kritériám.

Odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
výrok o dlžnom výživnom a v súvisiaci výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní presne vyčísliť nedoplatok na výživnom zo strany
otca maloletého dieťaťa od 16.11.2015 bez toho, aby odrátaval topánky, resp. iné predtým poskytnuté
plnenie tak, ako to bolo uvedené aj pred odvolacím súdom. Ustáli výšku nedoplatku a rozhodne o jeho
úhrade.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. V konečnom rozhodnutí
prvostupňový súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19P/185/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}, {"sz": "10P/102/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}, {"sz": "18CoP/66/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "e914d68b-ca99-4719-9fe2-41fb4318dc92:19b48a18-c00b-458b-8097-0fe113789631", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8314207656.3", "spisova_znacka": "17CoP/25/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoP/25/2015 z 27. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8314207656.3"}, {"guid": "191afeab-837c-4b6b-a336-62a3f2fdbc29:7b107eae-6bce-4f73-bc1b-c2ac45628b8e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8311211665.1", "spisova_znacka": "18CoP/66/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoP/66/2012 z 25. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311211665.1"}], "citovane_v": []}