Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/177/2016 z 16. 8. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. augusta 2016, sp. zn. 41Cob/177/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6713217443.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/177/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6713217443.1 | 2016-08-16 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 17 ods. 1 ZZŠ, § 52 ods. 2 OZ, OZ, § 53 ods. 1 OZ, ZZŠ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbc0f4ca-38e2-494f-bb73-1fc069d10993 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6713217443.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/177/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217443
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713217443.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v
právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanému C. P., trvale bytom P. č. XX, štátny občan SR, o zaplatenie zmenkovej
sumy 0,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k.
17C/213/2013-66 zo dňa 9. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.960,41
Eur od 31.3.2009 do 17.8.2009; zo sumy 960,41 Eur od 9.6.2011; zo sumy 0,41 Eur od 10.6.2011
pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 17C/213/2013-66 zo dňa 9. septembra 2014 v tejto
časti zrušuje a konanie zastavuje.

II. Vo zvyšku rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 17C/213/2013-66 zo dňa 9. septembra 2014
potvrdzuje.

III.Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že žalovanému náhradu
trov konania nepriznáva. Žalobou podanou na súd dňa 28. 3. 2013 si žalobca uplatnil voči žalovanému
právo na zaplatenie istiny 0,41 Eur s príslušenstvom, špecifikovaným ako zmluvné úroky vo výške 0,25%
denne a zákonné úroky vo výške 6% zo zmenkovej sumy za obdobie 15.6.2009 do 17.8.2009, zo sumy
1.960,41 Eur vo výške 20,68 Eur a zo sumy 960,41 Eur od 18.8.2009 do 9.6.2011 v sume 104,64 Eur.
Ďalej požadoval zmenkovú odmenu 1/3% zmenkovej sumy t.j. 6,53 Eur a náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa
19.12.2008 na zmenkovú sumu 1.960,- Eur, indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca tiež uviedol, že indosant
predložil zmenku k zaplateniu, žalovaný však na zmenku žiadnu úhradu nevykonal. Žalobca podal návrh
na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Súd prvej inštancie doručoval žalovanému tlačivo C na odpoveď
za účelom vyjadrenia sa k žalobe. Žalovaný tlačivo prevzal, ale k návrhu sa nevyjadril ani späť nevrátil
vyplnené tlačivo.

2. Súd prvej inštancie nariadil v tejto veci pojednávanie v súlade s § 115 a nasl. O.s.p. a v súlade s
Nariadením článok 5, bod 1 v spojení s článkom 7, bod 1 písm. c) pretože to považoval za potrebné
a navyše o ústne pojednávania požiadal žalovaný, ktorý s návrhom nesúhlasil a považoval uplatnenú
pohľadávku za nedôvodnú.



3. Z originálu zmenky predloženej žalobcom súd zistil, že táto bola vystavená v C. dňa 19.12.2008,
bola vydaná k zmluve č. XXXXXXX a vyplnená na sumu 59.059,31 Sk (1.960,41 Eur ). Žalovaný
sa v zmenke zaviazal zaplatiť za zmenku pri predložení veriteľovi uvedenú sumu a zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne od 31.3.2009, v zmenke bola dohodnutá doložka „bez protestu“ a „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza rubopis (indosament), ktorým
bola zmenka prevedená na žalobcu. S poukazom na úpravu § 120 ods. 1 OSP súd vykonal aj iné
dôkazy, ako navrhovali strany, predovšetkým sa oboznámil s exekučným spisom OS Zvolen, sp. zn.
21Er/238/2010 vedeného v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti žalovanému, ako
povinnému na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 13098/09
zo dňa 27.8.2009, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 1.960,41 Eur s príslušenstvom.
Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 2.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol. Uznesenie bolo zrušené Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 21.12.2012
sp.zn. 2CoE/94/2012. K dnešnému dňu nie je vo veci žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
rozhodnuté.

4. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovení § 52 ods.
1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, §54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 2009 a
podľa ustanovení § 48 ods. l, § 75; § 11 ods. 1, § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového
a šekového v znení neskorších predpisov a ustanovení § 4 ods. 6 a 52 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah,
o čom už rozhodol aj exekučný súd. Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie,
ale aj na uhradenie dlhu vzniknutého zo Zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským úverom. Zmluva bola
uzatváraná na predtlačenom formulári veriteľa ( právneho predchodcu žalobcu ) vrátane označenia
veriteľa ako zmluvnej strany a do predtlače sa dopisovali len údaje týkajúce sa dlžníka, výšky
poskytnutého úveru, výšky poplatku a spôsob splatnosti. Rovnako aj v prípade zmenky, ktorá bola
predtlačená a dopisovali sa údaje týkajúce sa zmluvy, ktorú mala zabezpečovať, miesta vystavenia
a dátumy vystavenia, ako aj vystaviteľa. Následne, tak ako to vyplynulo z rozhodnutia Stáleho
rozhodcovského súdu bola zmenka vypísaná a doplnená o údaje zmenkovej sumy, dátumu začiatku
úročenia. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, išlo o spotrebiteľský
úver, teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca si v konaní uplatňoval plnenie zo zmenky, preto
súd posudzoval dôvodnosti nároku a vychádzal nielen zo zmenkového a šekového zákona, ale aj zo
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2011 Z.z. V čase vystavenia zmenky mal postavenie lex
specialis k zmenkovému zákonu s poukazom na znenie § 4 ods. 6 citovaného zákona. Spotrebiteľský
úver podľa vyššie citovaného zákona mohol byť zabezpečovaný zmenkou len v zákonom stanovenom
prípade. Ďalšou podmienkou bolo to, že zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Túto skutočnosť však žalobca preukázať nevedel, nevedel uviesť aká bola
aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia a nevedel sa
vyjadriť k tomu, ktorým dňom bola zmenka vypísaná. Súd mal preto za to, že neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal, že zmenka bola pripojená k návrhu, od ktorej si odvodzoval právo na plnenie
je platná a uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má postavenie
špeciálneho zákona k zmenkovému a šekovému zákonu ( zákon č. 191/1950 Sb ).

6. V danej veci je nesporné, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere bol zabezpečený blankozmenkou,
ktorá bola následne indosovaná. Z činnosti súdu je známe, že indosácia zmeniek nepredstavuje
v prípade spoločnosti pohotovosť činnosť ojedinelú, ale zavedenú rutinnú prax. Tieto skutočnosti
tak vzbudzujú dôvodné pocybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky, ktorý podľa názoru súdu
nedochádza k výkonu práva, ale práve naopak k jeho zneužívaniu. Zmenka je tu uplatňovaná medzi
subjektami, ktorí zásadne nie sú v rovnakom postavení a ktorí nemôžu a ani to nemožno od nich
spravodlivo očakávať vnímať zmenkový vzťah v celej šírke a reflektovať na prípadné riziká z toho
vyplývajúce. Z týchto dôvodov okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko si trovy neuplatnil, a ani žiadne trovy mu nevznikli. Preto vyslovil, že ani jeden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.



8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky vyhovie v celom rozsahu. Žalobca
namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, strane konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalobca predovšetkým namietal, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva EÚ,
pretože súd nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia č. 861/2007. Žalobca namietal
proti postupu súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s úverovou
zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca podľa dostupných informácií, ani
žalovaná takéto dokazovanie súdu nenavrhli. Úprava § 120 ods. 1 OSP síce výnimočne umožňuje súdu
vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany, v tomto konaní však podľa žalobcu na to dôvod nebol,
súd mohol a mal rozhodnúť v tejto veci o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva, len na
základe predloženej zmenky. Poukazoval na to, že žalovaný voči forme a obsahu zmenky nevzniesol
žiadne námietky, pričom zmenka je vo vzťahu k žalobcovi, ako indosatárovi jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalobca ďalej poukazoval na koncentračnú zásadu
konštruovanú Nariadením, keď žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke v zmysle čl. 5 ods. 3 až
6 Nariadenia, ak to však neurobil, musia byť námietky odmietnuté. Súd prvej inštancie podľa žalobcu
z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu vykonal na ťarchu žalobcu
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného, ako spotrebiteľa, pritom takéto skutočnosti
podľa žalobcu nemožno jednoznačne považovať za nesporné, žalovaný a ani žalobca sa k týmto
skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Pokiaľ súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje
meritórne rozhodnutie, je toto rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.
Žalobca ďalej namietal, že súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov a aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ. Poukazoval na
to, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať,
alebo podmieňovať inými okolnosťami, než ktoré sú na zmenke uvedené, súd prvej inštancie sa však
aplikáciou príslušných ustanovení ZZŠ vôbec nezaoberal a ignoroval tak predmet sporu. Vzhľadom na
úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je podľa žalobcu možné hovoriť
o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje.
Tvrdil, že zmenka, ktorú predložil v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, ide o
platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca tiež poukazoval na
uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013 a uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré boli vydané v skutkovo a
právne zhodnej veci žalobcu a potvrdzujú vyššie uvedené závery žalobcu.

10. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril. Uviedol, že zo zmenky, ktorá má zabezpečovací charakter nie je
jasné kto a kedy zmenku doplňoval. Býva zvykom, že veriteľ upozorní dlžníka, že mu je dlžný 41 centov,
čo sa ale v danom prípade nestalo. Po prevzatí zmenky sa žalobca vrhol na vymoženie zmenky, hoci si
zmenku sami prispôsobili. Namietal, že nikdy nedostal výzvu na úhradu 41 centov. Platnosť zmenky je
spochybnená aj tým, že vychádza zo sumy 1.960,41 Eur, v čom bola zahrnutá aj tzv. zmluvná pokuta.
Táto však bola zaúčtovaná neoprávnene, pretože v zmluve nebola dohodnutá žiadna pokuta, bola
len uvedená vo všeobecných zmluvných podmienkach. Žalobca ako sesterská spoločnosť spoločnosti
Pohotovosť s.r.o., ma upozornila na povinnosť zaplatiť cca 3000,-Eur za pôžičku, pokračuje v nekalých
praktikách a spolu koordinujú svoju činnosť, čo len potvrdzuje úžernícke praktiky. Okresný súd Zvolen
správne posúdil nekalé praktiky žalobcu, a na základe priložených dôkazov nie je dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku a rozsudok navrhujem potvrdiť.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal na spoločnom zasadnutí občiansko-právneho a obchodno-
právneho kolégia dňa 20.10.2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 z 11.7. 2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod číslom 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení
I. Žalobca ako dôkaz osvedčenenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že :



1) Pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex-offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnu absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom ( bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom ), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nárok na uplatnený zmluvný úrok, ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

12. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu článku I., §
17 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do
inštitútu zmenky, ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej
zmenky.

13. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
( ďalej len „CSP“ ) , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncetrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

15. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

16. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

17. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

18. Podľa článku I. v § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkový a šekový zákon v znení platnom
od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

19. Podľa článku I. v § 17 ods. 2 citovaného zákona, v konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok
zo zmeky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré
by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou.

20. S prihliadnutím na Spoločné stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 zverejneného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR 8/2015 a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým
sa novelizoval článok I. § 17 a § 3a zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového, § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých na všetky konania, a teda
aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti



tohto zákona, vrátane ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy,
práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.

21. Po vyhlásení napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, žalobca podaním zo dňa 21.12.2015,
doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 22.12.2015 zobral čiastočne žalobu späť v časti týkajúcej sa
zaplatenia zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne z pôvodne uplatnenej výšky 0,25 % denne zo
zmenkovej sumy voči žalovanému, pričom zotrval na zmenkovom úroku len vo výške 0,06 % denne zo
zmenkovej sumy od jej splatnosti až do dňa zaplatenia istiny.

22. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 0,19 % denného úroku z omeškania oproti
pôvodnému 0,25 % dennému úroku a jeho zníženiu na výšku 0, 06 % denne nevyjadril súhlas.

23. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „CSP“), ak je žaloba vzatá
späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací
súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

24. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví.

25. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcih odsekov primerane.

26. Čiastočným späťvzatím žaloby sa podľa § 370 CSP rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že na prejednaní žaloby v ním určenom rozsahu netrvá. Rešpektujúc dispozičné
právo žalobcu so žalobou, využitím ktorého vzal žalobu počas odvolacieho konania sčasti späť, odvolací
súd s poukazom na ustanovenie § 370 ods. 2 CSP čiastočné späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok
okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP,
rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1, CSP rozsudok súdu prvej
inštancie, ako vecne správne potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený odvolacím súdom podľa § 219
ods. 1 CSP, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný vystavil zmenku v C. dňa 19.12.2008 v
prospech zmenkového veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava ,
pričom žalovaný sa ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť pri jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. Bratislava sumu 59.059,31 Sk ( 1.960,41 Eur ) a zmenkový úrok 0,25 % denne od 31.3.2009.
Zmenka obsahuje údaj „ bez protestu“ s poznámkou „ na predloženie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ s adresou, rodným číslom a jeho
podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané údaje o mieste a
dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanom, zatiaľ čo zmenková suma a dátum začiatku
úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o indosácii: „ namiesto nás
na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha, ČR, IČO: 264 297 05“ s podpisom
konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. D. M.. Zmenka obsahuje v ľavom dolnom rohu číslo zmlvy
XXXXXXX.

29. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. vedie voči
dlžníkom, ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá
Zmluvy o úvere, návratnosť ktorých bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Už okresný súd vykonal
dokazovanie exekučným spisom sp.zn. 21Er/238/2010, ktorý je priložený k spisu, vrátane Zmluvy o
úvere č. XXXXXXX zo dňa 19.12.2008. Zmluva o úvere obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky.



30. Z jej obsahu odvolací súd zistil, rovnako ako aj súd prvej inštancie, že žalovanému bol spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 40.000,-Sk (1.327,76 Eur ). Žalovaný ako
dlžník sa v nej zaviazal zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.327,76 Eur ( 40.000,-Sk )
v dvoch mesačných splátkach po 24.680,-Sk ( 819,23 Eur ). Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa
19.12.2008, kedy bola podpísaná žalovaným, ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo forme blankozmenky.
Dlžník podpísal prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienky poskytnutia úveru ( ďalej „ VPPÚ“ ),
ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady.

31. Z článku 17 VPPÚ vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník,
ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi, ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent ( POHOTOVOSŤ s.r.o. ) najskôr v deň , kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o
úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.

32. Odvolací súd zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačnom formulári
A bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7. 2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu ( ďalej „Nariadenie“ ) na súd návrh na zaplatenie zmenky
ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil indosovaná. Žalobca na
preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „ na rad“,
vystavenej žalovaným. Žiadne iné listiny žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi
nedisponoval. Žalovaný nepodal podľa článku 5 ods. 2 a 3 citovaného Nariadenia na tlačive „C“ k návrhu,
ktorý mu súd doručil vyjadrenie, ale sa zúčastnil vytýčeného pojednávania.

33. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007 o Európskom
konaní o veciach s nízkou hodnotou sporu ( ďalej „ Nariadenie“ ) pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie.

34. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

35. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadilo sa do 30.6.2016 zákonom č.
99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 1.7.2016 sa
konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z Civilným sporovým poriadkom.

36. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod
1. písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že
aj keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré
je právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje
z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj
podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva,
že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

37. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné
aplikovať všetky procesno právne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a
teda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.6.2016 a od 1.7.2016 ustanovenie § 290 a §
295 CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že CSP z vecnej pôsobnosti



nevylučuje spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen na strane žalobcu,
ale aj na strane žalovaného.

38. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho
právneho názoru vyjadreného vo svojich rozhodnutiach vydaných v konaniach o nároku z indosovanej
zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval len podľa zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval
o ňom, ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru,
že účastníci sporu nemali postavenie, ako zmluvné strany kauzálneho ( úverového ) vzťahu, a teda
ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú
nadobudol indosamentom voči žalovanému, ako vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa,
a preto ani žalovaný nemohol mať v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky
nie je možné určiť, aký charakter mal právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo
možné určiť, či žalovaný mal alebo nemal pri vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o
abstraktnom charaktere zmenky vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/V/31/2010
zo dňa 24.5.2012, na ktoré odvolací súd odkazoval.

39. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.6.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a 2
zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového zákona, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená
zákonom č. 438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky
tých úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostanú zachované,
je v konaniach o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca,
ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa
týkajú vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k žalobe musí pripojiť okrem
zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej.

40. Okresný súd rovnako ako aj odvolací súd v konaní zistil, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie
záväzkov z písomnej zmluvy, ktorú ak žalobca nepredložil, má súd podľa § 295 CSP právo si túto
zaobstarať. Keďže ju zaobstaral okresný súd a vykonal ňou aj dokazovanie, odvolací súd z jeho
zistení pri skúmaní charakteru úverového vzťahu vychádzal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi
žalovaným, ako dlžníkom a veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru sú dôkazom o tom, že zmenka má k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy
zabezpečovací charakter a že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

41. Z novelizovaného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového
v platnom znení vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z odseku 2
citovaného ustanovenia vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý
má postavenie spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne
námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré
vyplývajú z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, z § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods. 2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali
námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k pôvodnému majiteľovi, tzv.
kauzálne námietky, ktoré by žalovaný bol mohol v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či
jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preskúma, či vrámci
uplatneného nároku zo zmenky, táto vznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.

42. Pre samotné posúdenie uplatneného nároku zo zmenky je preto zásadný záver, či je správne tvrdenie
žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok iného záväzkového právneho
vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako indosatára
na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentnom
(spoločnosťou POHOTOVOSŤ ) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať, že žalobca
bol v čase nadobudnia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže



vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať
na skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ako aj to, či sú
kauzálne námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa
zmenky podľa § 17 článok I. ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyselný, či dohoda o vyplnení
zmenky má vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná, a či má žalobca nárok na primeranú výšku
zmenkového úroku.

43. Podľa článku č. 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb Zákon zmenkový a šekový ( ďalej len ZZŠ ) Majiteľ
môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

44. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 15.11.2010,
sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

45. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

46. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka ( ďalej OZ ), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

47. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

48. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

49. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

50. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

51. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

52. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.



53. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

54. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

55. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k právnemu názoru, že zmenka vystavená dlžníkom, ako
zmenka vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. ZZŠ a je
zmenkou platnou. Žalovaný ju vystavil ako zmenku na rad s doložkou bez protestu, ktorá zabezpečovala
splnenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel v postavení spotrebiteľa, pričom sa nejedná o
spotrebiteľský úver na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností.

56. Zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Z vykonaného dokazovania
je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá bola veriteľom vyplnená v súlade s Dohodou o vyplnení
zmenky obsiahnutej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmenka bola vystavená
na predtlači pripravenej vopred veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a okrem zákonom predpísaného textu
„ zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava“, bol na nej vopred
uvedený aj zmenkový úrok 0,25 % denne, údaj o splatnosti v prospech veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, ako aj ďalšie údaje „ bez protestu“ a „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Na zmenke bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia dopísaný neskôr, a to až
po podpísaní zmenky žalovaným, ako vystaviteľom. Zmenka bola remitentnom POHOTOVOSŤ s.r.o.
prevedená nedatovaným indosamentom na žalobcu.

57. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa
19.12.2008, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmenky a Dohody o vyplnení zmenky žalovaným, ktorú
osobitne nepodpísal, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
zmluvy o úvere dňa 19.12.2008, sa v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak, aby boli zachované všetky práva
dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú. Príslušenstvom
sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

58. Z vykonaného dokazovania okresného súdu, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil nesporne
vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, pretože
ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHTOVOSŤ s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie
úverov, a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanému v pozícii podnikateľa, ktorý je dodávateľom a na druhej
strane ju uzavrel žalovaný, ako fyzická osoba, ktorý žiadal o poskytnutie finančných prostriedkov pre
vlastnú potrebu, ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou a v
záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne
oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ na zadnej strane formulárovej,
veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bola aj v tomto prípade.

59. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode
o vyplnení zmenky začlenenej do článku 17 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri vystavení
blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola ( zmenkou sa blankozmenka stala až
doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti ), avšak nesporne tak, ako to
vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie
spotrebiteľského úveru postupoval tak, aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému
nadobúdateľovi zmenky, akú by bol mal voči pôvodnému veriteľovi, a zároveň remitentovi zmenky, t.j.
voči spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. , ako veriteľ
a pôvodný remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník
vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje
blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „ na rad“, tzv. ordre zmenku, a teda že sa nejedná o zmenku



„ nie na rad“, tzv. rekta zmenku, a že by bolo z tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník
mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú
sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie žalovaného, a
tým aj jeho obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykeľvek, aj
bez súhlasu žalovaného, ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva
dlžníka zo zmenky podľa tzv. kauzálnej námietky, na ktoré by bol mal právo podľa článku I. § 17 ZZŠ v
znení účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke
bola táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto konaní, ako majiteľ
zmenky uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy aj so zmenkovými úrokmi a zmenkovou odmenou,
pričom okrem iného uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a žalovaný, ako vystaviteľ ním
uplatnenú sumu nezaplatil.

60. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel odvolací súd podľa § 17 ods. 2
Zákona zmenkového a šekového, ktorého zmena nadobudla účinnosť 23.12.2015, z úradnej povinnosti
prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by bol mohol žalovaný v konaní uplatniť, v najmä v súvislosti s
Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola zmenka veriteľom a remitentom vyplnená a následne
indosovaná na žalobcu, aj keď žalovaný relevantné námietky nevzniesol.

61. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ bola
vyhotovená dopredu na predlačenom formulári, rovnako ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do
VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane.
Táto spoločnosť, ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom
tento dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku výslovne v Dohode o vyplnení zmenky
neuviedla. Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých
by mohol žalovaný zistiť výšku a spôsob splatenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška
zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemal žalovaný vopred žiadnu
vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky
údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec
predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

62. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady
neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré
umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaný musel na zabezpečenie návratnosti
úveru vystaviť blankozmenku „ na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ
nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne
námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ mohol zmenku previesť,
a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi zmenky vzniesť,
posúdil odvolací súd, ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

63. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom k podstatnému sťaženiu
postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení námietok
týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojím veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový majiteľ
zmenky, musel splniť podmienky v zmysle citovaného § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22.12.2015.

64. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode
o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva
obsahovala dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležitosti individuálnej dohodnutej podmienky úverovej zmluvy,
a preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 OZ neplatná.

65. Okrem toho, že odvolací súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods.
2 OZ v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore
s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej uzatvorenia.

66. Dohoda o vyplnení zmenky vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková
suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a



zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku čoho odvolací
súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

67. Takýto právny názor odvolacieho súdu vyplýva aj z gramatického výkladu § 52 ods. 1 a ods. 2 a §
53 ods. 1 OZ, ale aj § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zákona č. 129/2010 Z.z.,
keďže každý veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak to isté platí
aj pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa.

68. Zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky
nespôsobuje jej neplatnosť podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak zakladá dôvodnú obranu
vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale aj
indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. prijať. Odvolací
súd je toho názoru, že žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. zrejmé, že ak sú zmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby, a ak boli na zmenkách uvedené
čísla zmluvy, tieto boli vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného
majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníka, inak by nebol mal informácie o tom, koľko
zo zmenkovej sumy na splátky úveru už dlžník spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatil a o akú sumu
zníži ním uplatňovaný nárok zo zmenky. Musel preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru, keď v niektorých návrhoch žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru, ale aj len
zmenkové úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov predložených zo strany pôvodného
veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“, keďže boli na neho
indosované, ale aj to, že medzi dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.,bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, bez ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť všetky relevantné
údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že bol pri
nadobúdaní zmenky dobromyseľný.

69. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že záväzok žalovaného, ako spotrebiteľa
k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na
nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Aj keď žalovaný kauzálne námietky,
t.j. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou na ujmu jeho práv, ako spotrebiteľa, ktoré by bol mohol žalovaný namietať
nepodal, okresný súd správne zistil všetky relevantné skutočnosti ex offo vykonaným dokazovaním, a
to v intenciách platného a účinného ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy,
a teda nielen u tých zmenkových nárokov, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2016, ale aj pred týmto
dátumom. Žalobca netvrdil, ale ani v konaní nevyvrátil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter, a
že nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca
uplatnil voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský úver,
vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré odvolací súd
z Dohody o vyplnení zmenky zistil vyplýva, že pre jej rozpor so zákonom nie je žalovaný povinný, ako
dlžník, jej majiteľovi na zmenku plniť.

70. Zmenkový úrok 0,25 % denne, ktorého ročná sadzba dosahuje až 91,25 % je nielenže dohodnutý
v rozpore s dobrými mravmi, čo je v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu, ako aj vo vzťahu k
zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne a včas, ale je dohodnutý aj neplatne, pretože zmenka
nie je zmluva.

71. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo
zvyšku po zastavení konania vecne správne, preto ho podľa ustanovenia § 398 ods. 1 CSP potvrdil.

72. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie
§ 251 CSP súd prvej inštancie.

73. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)