Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/149/2012 z 13. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 13. novembra 2012, sp. zn. 13Cob/149/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5110220727.1 Krajský súd Žilina | 13Cob/149/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5110220727.1 | 2012-11-13 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 142 ods. 3 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/887129db-82b6-4df8-9ba2-eae170a5c703 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5110220727.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/149/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110220727
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110220727.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV
- SK, a.s., so sídlom Hlinská 40, 011 18 Žilina, IČO: 31 356 648, zastúpeného právnym zástupcom
Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom, so sídlom V. H. Y., XXX XX I., proti žalovanému: TRA - staving,
s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 54, 010 01 Žilina, IČO: 36 442 542, zastúpenému právnou zástupkyňou
JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou, so sídlom F. X, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 4.131,28 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 20Cb 297/2010-112
zo dňa 21.02.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 20Cb 297/2010-112 zo dňa 21.02.2012 v napadnutom výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.131,28 Eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e.

Rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 20Cb 297/2010-112 zo dňa 21.02.2012 v napadnutom výroku o
trovách prvostupňového konania v časti trov právneho zastúpenia m e n í tak, že žalovaný j e p o v i
n n ý nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 1.128,91 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Jána Páchnika, advokáta, so sídlom v I..

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.131,28
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 553,06 Eur od 06.02.2009 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % zo sumy 3.578,22 Eur od 26.10.2008 do zaplatenia, v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 247,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.319,33 Eur, na účet
právneho zástupcu žalobcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia
okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy z dvoch právnych titulov.
Prvým bola zmluva a z nej vyplývajúce právo na zaplatenie 2% z objemu zrealizovaných obchodov.
Žalovaný v odpore uznal nárok, uplatnený faktúrou č. 330811609, avšak v ďalšom konaní spochybnil
oprávnenosť sumy vyúčtovanej uvedenou faktúrou, nie však samotnú výšku, na základe čoho okresný
súd považoval sumu 553,60 Eur za skutočnosť, ktorá nebola medzi sporovými stranami sporná, a preto
sa zameral výlučne na posúdenie skutočnosti, či v danom prípade ustanovenie zmluvy je v súlade s
poctivým obchodným stykom. V posudzovanom prípade žalobca svoj nárok odvodzoval zo zmluvy, ktorá
bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami, teda medzi žalobcom a žalovaným. Táto zmluva, ktorú
sporové strany označili ako rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb dopravy a mechanizácie, je zmluvou
nepomenovanou/atypickou, pričom z jej ustanovení vyplýva, že v sebe zahŕňa niekoľko typov zmlúv.
Okresný súd ju vyhodnotil ako zmluvu uzatvorenú v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Spornú



otázku posúdil ako skutočnosť, ktorú si zmluvné strany dohodli ako zľavu z dohodnutej odmeny za
vykonané úkony v prípade, ak hodnota týchto úkonov presiahne dohodnutú hranicu. V takejto dohode
nezistil žiadny rozpor s poctivým obchodným stykom a ani dohodnutú výšku tejto „zľavy“ nepovažoval
za neprimeranú.

Druhým titulom, na základe ktorého sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.578,22 Eur, bol nárok
žalobcu na zaplatenie odmeny za zrealizovanie opravy autožeriavu T148 ZA 137 CF. Žalobca nepredložil
písomnú zmluvu, na základe ktorej mala byť táto oprava realizovaná. Predložil objednávku na vykonanie
požadovanej opravy, faktúru a preberacie protokoly.

Na posúdenie tohto právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným okresný súd aplikoval ustanovenia
zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal na ust. § 269 ods.
2, § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcom
označená oprava autožeriavu bola žalovaným skutočne objednaná a u žalobcu aj skutočne realizovaná,
čo nespochybnil ani sám žalovaný. Spornou zostala otázka oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie
žalovanej/vyúčtovanej sumy, nakoľko žalovaný spochybňoval samotnú výšku, pričom sa odvolával na
inú dohodu so žalobcom a zároveň na skutočnosť, že autožeriav mal vady už v čase, keď si ho žalovaný
od žalobcu preberal. Okresný súd vykonal v rozsahu sporných skutočností dokazovanie, z ktorého
zistil, že žalobca pre žalovaného vykonával opravu autožeriavu T148 ev.č.: ZA 137CF. Vykonaným
dokazovaním, najmä výsluchom svedkov bolo zistené, že žalobca vykonal pre žalovaného práce, ktorých
zaplatenie si žalobca od žalovaného nárokuje, a to najmä na základe odovzdávajúcich - preberacích
protokolov, ktoré predložil žalobca, a ktoré obsahujú podpisy žalovaného, ako aj z výsluchu svedkov -
X. H., P. J., P. K.. Okresný súd sa zaoberal aj výsluchom ostatných svedkov, avšak z ich výpovedí neboli
potvrdené skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný. Na základe toho mal za to, že oprava autožeriavu bola
vykonaná v rozsahu, ako to uviedol žalobca. V konaní bola zároveň spochybnená odplata za vykonanú
opravu. Oprávnenosť tejto výšky žalovaný (správne malo byť uvedené žalobca) preukázal vyjadrením
spoločnosti GTB, a.s., so sídlom SNP 1, 033 01 Liptovský Hrádok, z ktorého vyplýva, že odmena
vyúčtovaná žalobcom je primeraná vykonanej práci. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd
dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel.
Návrh na vykonanie dôkazu - znalecký posudok, ktorý by mal stanoviť potrebný čas na vykonanie opravy
v rozsahu, ako to uviedol žalobca, okresný súd zamietol, nakoľko táto skutočnosť bola preukázaná
ostatnými, vyhodnotenými dôkazmi. Okresný súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý
žalobca uplatnil v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tým, že žalovaný neuhradil žalovanému
sumy riadne a včas, dostal sa do omeškania. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania v sume
247,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.319,33 Eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a), b), d), f) O.s.p.. Uviedol, že peňažnú čiastku 553,06 Eur vyfakturovanú faktúrou č. 330811609
žalobca požadoval v súvislosti s Dodatkom č. 1/2008 zo dňa 25.4.2008, platným od 1.5.2008, k Zmluve
č. VHS-2008/0033 o poskytovaní služieb dopravy a mechanizácie zo dňa 29.1.2008. Pred okresným
súdom žalovaný objasnil podstatu daného dodatku i okolnosti, za ktorých došlo k jeho podpisu a
žiadal, aby okresný súd nepriznal ochranu výkonu práva zo strany žalobcu z dôvodu, že takýto výkon
práva zo strany žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Podstata žalobcom
vypracovaného dodatku spočívala v tom, že žalovaný mal žalobcovi platiť 2 % z ním zarobenej čiastky
za to, že žalobcovi poskytovali služby. Takéto konanie je v zreteľnom rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nakoľko žalovaný mal platiť za to, že služby vôbec poskytuje. Jedná o zneužívanie
ekonomickej prevahy žalobcu voči žalovanému. Hoci dodatok nadobudol platnosť dňom 1.5.2008,
žalobca si uplatňoval 2 % už od januára 2008, t.j. aj za čas, kedy daný dodatok ešte neexistoval. Mal
za to, že okresný súd mal posudzovať Dodatok č. 1/2008 zo dňa 25.4.2008 i cez ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Čo sa týka ďalšieho žalobcom uplatňovaného finančného nároku vo výške 3.578,22 Eur,
vyfakturovaného faktúrou č. 330811099, tak tento žalobca odvíja od opravy autožeriavu Tatra, ev. č.:
ZA 137 CF, ktorá oprava mala byť v porovnaní s pôvodne dohodnutým rozsahom údajne rozšírená.
Žalovaný potvrdil, že si u žalobcu objednal opravu, avšak výlučne iba opravu hlavnej prevodovky na
žeriave, a to za dohodnutú cenu 30.000,- Sk. Nedošlo k žiadnym ďalším dohodám medzi žalobcom a
žalovaným o rozšírení predmetu opravy - na čo žalovaný poukazoval počas celého konania. Okresný súd
pochybil, pokiaľ vychádzal z toho, že žalobcom označená oprava autožeriavu bola žalovaným skutočne
objednaná a u žalobcu skutočne realizovaná. Počas celého konania žalovaný spochybňoval, že by
došlo k oprave autožeriavu nad rámec objednanej opravy hlavnej prevodovky. Cena za opravu bola



dohodnutá na 30.000,- Sk s tým, že žalovaný žalobcovi doniesol na osadenie plne funkčný náhradný
diel - prevodovku vymontovanú z funkčného domiešavača, ktorý nevedel efektívne využiť, a teda ho
zužitkoval na náhradné diely. Túto prevodovku si žalobca nechal pre svoje účely a žalovanému osadil
náhradný diel zmontovaný z viacerých kusov, čo zistil žalovaný, nakoľko ním prinesenú prevodovku na
osadenie označil zásekom a farbou, čo potvrdili aj svedkovia V. A. a X. V.. Čo sa týka tvrdenia žalobcu v
súvislosti s cenou za opravu, aj z logického hľadiska je nezmyselné, aby súhlasil s opravou autožeriavu
za cenu vypočítanú za použitia hodinovej sadzby žalobcu vo výške 350,- Sk / osobohodinu - keď
vykonával pre žalobcu práce za cca 320,- Sk / osobohodinu. Toto tvrdenie je v rozpore aj s tým, ako sa
vyjadril svedok X. H. - vedúci opráv u žalobcu, a síce, že existovala dohoda o cene opravy, ktorá nemala
presiahnuť 30.000,- Sk. Túto existenciu dohody potvrdil aj svedok X. V., ktorý bol prítomný pri jednaní
s X. H.. Aj svedok V. A. mal vedomosť o dohodnutej cene 30.000,- Sk za opravu, čo vyplynulo z jeho
výpovede. Tvrdenie žalobcu, že sa dohodli na výpočte ceny opravy s použitím hodinovej sadzby vo výške
350,- Sk/hod. je účelové. Je fakt, že opravu prevodovky u žalobcu objednal žalovaný (tá nebola vykonaná
riadne), o žiadnu ďalšiu opravu nemal záujem, o žiadnej inej oprave so žalobcom nejednal, a ani sa
nedohodol - a to ani konkludentne. Nedal k žiadnej inej oprave súhlas a žiadna iná oprava ani nebola na
predmetnom autožeriave žalobcom vykonaná, ako tvrdí žalobca. Tieto skutočnosti žalobca počas celého
konania nepreukázal. Uvedené tvrdí len svedok X. H.. Iné osoby zo strany žalobcu neboli nikdy prítomné
pri jednaní žalovaného a vedúceho opráv - p. H.. Nie je teda pravdou, že žalovaný nespochybňoval
rozsah opravy, ktorý prezentoval v konaní žalobca. Už len tým, že nevyjadril súhlas na odovzdávajúcom
protokole zo dňa 22.9.2008 s rozsahom opravy a údajne vykonanými prácami, jasne prejavil svoje
stanovisko. Keďže p. H. poznal názor žalovaného na rozsah opráv, požiadal, aby aspoň podpísal, že
prevzal autožeriav, keď už nesúhlasil s vykonanými opravami, ktorú skutočnosť podpisom vyznačil v
pravom dolnom rohu odovzdávacieho protokolu. Žalovaný popieral, že by oprava bola vykonaná v
rozsahu, ako uviedol žalobca na pojednávaní, čoho si bol vedomý aj sám žalobca, pretože ani jeho
faktúra č. 330811099 neobsahuje konkretizáciu vyúčtovaných položiek, ale len všeobecné položky. Ani
z listu žalovaného, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 16.1.2009, v rámci ktorého došlo k vráteniu faktúry
č. 330811099, nemožno vyvodiť, že by žalovaný súhlasil s rozsahom opráv, prevedením opravy a cenou
opravy. Naopak, namietal v ňom kvantitu opravy - teda jej rozsah, ako aj kvalitu opravy. Zároveň namietal,
že vozidlo bolo po prevzatí z opravy ešte v horšom stave, v akom bolo privezené a požadovaná závada
nebola odstránená. Poukázal na to, že žalobcom vyfakturovaná cena nekorešponduje s dohodnutou
cenou opravy vo výške 30.000,- Sk. To, že autožeriav nebol riadne opravený, bolo potvrdené aj svedecky,
a to svedkom V. A., ako aj X. V.. Mal za to, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože ani na jednom z odovzdávajúco-preberacích protokolov
(ktoré doložil žalobca do spisu v počte 7 ks) nie je uvedený podpis žalovaného. Tieto dokumenty
žalovanému neboli predložené, hoci okresný súd vychádzal z toho, že tieto protokoly, ktoré majú
preukazovať rozsah údajnej opravy, žalovaný odobril podpisom. Žalovaný už počas konania zdôraznil,
že tieto protokoly sú právne irelevantné, pretože nimi nie je možné preukazovať práce, ktoré mali
byť vykonané, keď sú vyhotovené a podpisované jednostranne len žalobcom. Ďalej žalovaný v rámci
konania pred súdom prvého stupňa spochybnil dôveryhodnosť svedkov žalobcu, keďže v čase výsluchu
boli tieto osoby stále zamestnancami žalobcu. Žalovaný vytkol, s dôrazom na hodnovernosť výpovedí
svedkov žalobcu, že títo vypovedali takým spôsobom, že z priameho pozorovania bolo zreteľné, že
boli pripravení. S týmito námietkami sa okresný súd nevysporiadal. Ďalej poukázal na to, aby okresný
súd odvíjal oprávnenosť výšky ceny za opravu od prípisu istej spoločnosti (GTB, a.s.) predloženého
súdu žalobcom bez toho, aby mal preukázanú objektívnosť tohto dokumentu. Taktiež nie je zrejmé,
aké zadanie predostrel žalobca danej spoločnosti k tomu, aby mu takýto prípis poskytla. Pokiaľ mal
okresný súd za to, že je potrebné zisťovať výšku odmeny za opravu, mal vyhovieť návrhu žalobcu,
ktorý žiadal vykonať znalecké dokazovanie. Názor okresného súdu, že by spornou zostala iba otázka
výšky vyúčtovanej sumy, nakoľko sa žalovaný mal odvolávať na inú dohodu a na vady opravy, je
nesprávny. Žalovaný nepopieral dohodu o oprave hlavnej prevodovky na autožeriave za cenu 30.000,-
Sk, avšak namietal vykonanie ďalšej opravy na autožeriave v inom rozsahu, ako aj existenciu inej
dohody o ďalšej oprave v inom rozsahu, a zároveň kvalitu dohodnutej opravy a neprimerane dlhý čas
jej trvania. Existenciu dohody o oprave prevodovky, ktorá nemala prekročiť sumu 30.000,- Sk potvrdil aj
svedok protistrany X. H., ako aj svedok X. V.. Žalobca tak nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku
titulom údajne rozšíreného predmetu opravy. Zároveň žalovaný poukázal na ust. § 132, § 157 ods.
2 O.s.p. a mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnený, čo považuje za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a zároveň odňatie reálnej možnosti konať pred súdom.
Okresný súd vec nesprávne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nesprávne interpretoval príslušné ustanovenia právnej normy. Vo vzťahu k výroku o trovách



prvostupňového konania uviedol, že úkon právnej služby pod písm. e), t.j. podanie, ktorým žalobca
navrhol dôkazy, nemožno považovať za taký úkon právnej pomoci, za ktorý by mu prináležala odmena
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a
žalobu zamietol, resp. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.131,28 Eur s príslušenstvom potvrdený ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o trovách prvostupňového konania bol zmenený podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/149/2012-134 zo dňa 23.10.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi a žalovanému prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v
lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 06.
novembra 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským
súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Na základe aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu
posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní
zo dňa 3.4.2012 a z nich len tých dôvodov, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností, oproti
tvrdeniam a skutočnostiam, ktoré boli uvádzané pred súdom prvého stupňa.

Vo vzťahu k námietke odňatia možnosti konať pred súdom, spočívajúcej k vade nedostatku riadneho
odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu uvádza krajský súd, že rozsudok súdu prvého stupňa je v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď prvostupňový súd stručným a jasným spôsobom uviedol, čoho sa
žalobca domáhal, uviedol dôvody obrany žalovaného, poukázal na vykonané dokazovanie, skonštatoval
dôvodnosť nároku žalobcu v rozsahu ním uplatnenom, ktorá vyplývala z predložených listinných dôkazov
a výpovedí svedkov, a to vo vzťahu k nároku na zaplatenie odplaty za vykonanie opravy žeriavu a vo
vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 553,06 Eur. Okresný súd zhodnotil dodatok č. 1/2008 vo vzťahu k
rámcovej zmluve so záverom zľavy dohodnutej odmeny za vykonané úkony, pričom sa i vyjadril v tom
smere, že nezistil vo vzťahu k tomuto nároku rozpor s poctivým obchodným stykom. V tejto súvislosti
uvádza krajský súd, že pokiaľ i okresný súd stručným a jasným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie,
tak týmto postupom nedošlo k odňatiu práva žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Krajský
súd preto konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu netrpí vadou namietanou v odvolaní, ktorou
by došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. V tejto
súvislosti poukazuje krajský súd na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a prijaté rozhodnutia
- Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005, Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky III. ÚS 209/2004 zo dňa 23. júna 2004, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 a sp. zn. IV. ÚS 340/04 zo dňa 27. októbra 2004.
V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného, ktoré sa vzťahovali k výrokovej časti rozsudku okresného
súdu o uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 553,06 Eur, ako i nároku na zaplatenie ceny
vykonanej opravy autožeriavu T 148 ev.č.: ZA 137 CF v sume 3.578,22 Eur, uvádza krajský súd, že ako
rozhodné bolo posúdenie uplatnených nárokov žalobcu vo väzbe na dôkazný stav zistený vykonaným
dokazovaním, ktorým bol krajský súd viazaný podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná
žiadna z výnimiek uvádzaných v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.. Je potrebné uviesť, že nepochybne
s uplatnenými nárokmi žalobcu uvedenými v podanej žalobe, ako aj doplnenými v rámci konania pred
súdom prvého stupňa, bola spojená dôkazná povinnosť žalobcu podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k napadnutému výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 553,06 Eur
s príslušenstvom sa krajský súd opätovne oboznámil s Rámcovou zmluvou č. VHS-2008/033 o
poskytovaní služieb dopravy a mechanizácie, uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa 29. januára
2008 vo väzbe na pripojené prílohy, ktoré skúmal v spojení s Dodatkom č. 1/2008 k zmluve č.



VHS-2008/0033 o poskytovaní služieb dopravy a mechanizácie z 29.1.2008 zo dňa 25. apríla 2008,
ktorým došlo k doplneniu čl. 3. „Cena“ o bod f), podľa znenia ktorého ...„Ak objednávateľ umožní
poskytovateľovi za obdobie celého roku 2008 uskutočniť pre neho výkony nad hranicu 500 tis. Sk, slovom
päťstotisíckorúnslovenských, je objednávateľ oprávnený poskytovateľovi vyfakturovať sumu rovnajúcu
sa 2% z objemu realizovaných výkonov za toto obdobie. Fakturácia bude zo strany objednávateľa
uskutočnená 1 krát ročne za celé obdobie do 20. januára nasledujúceho roka“ (č.l. 6 - 22 spisu).
Pokiaľ žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 330811609 sumu 553,06 Eur, v zhode so záverom
prvostupňového súdu nepovažoval krajský súd oprávnenosť účtovania predmetnej sumy za nedôvodnú
a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Súhlasí krajský súd s zhodnotením okresného
súdu, ktorý rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb dopravy a mechanizácie zhodnotil so záverom
inominátnej zmluvy uzavretej v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v rámci plnenia ktorej
došlo následne predmetným dodatkom k dohode o zľave z dohodnutej odmeny za vykonané úkony, za
splnenia podmienky, že hodnota týchto úkonov presiahne dohodnutú hranicu. Ani krajský súd nevidí
v uzavretí takejto dohody rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, keďže zmluvné strany v
dodatku č. 1/2005 stanovili podmienku, až za splnenia ktorej poskytne žalovaný žalobcovi zľavu z ceny
dohodnutej v čl. 3. rámcovej zmluvy. Žalovaný nenaplnenie tejto podmienky, t.j. nenaplnenie objemu
výkonov pod hranicu 500.000,- Sk netvrdil a ani nepreukázal. V prípade, ak nastala podmienka splnenia
výkonov zo strany žalovaného nad hranicu 500.000,- Sk v zmysle rámcovej zmluvy v prospech žalobcu,
splnenie tejto podmienky malo premietnutie do ceny dohodnutej v čl. 3. rámcovej zmluvy, vo forme
zľavy z dojednanej ceny výkonov. Primárne, pokiaľ medzi účastníkmi zmluvného vzťahu došlo k takejto
úprave - dohodou vzájomných práv a povinností, nebolo možné hodnotiť tento účastníkmi zvolený postup
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pre ktorý by mu nebolo možné priznať súdnu
ochranu. Zároveň predložený dodatok nebolo možné zhodnotiť ani so záverom jeho neplatnosti cez
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže sa jednalo o vzájomne a slobodne prejavenú vôľu oboch
zmluvných strán. Pokiaľ žalovaný poukazoval na tieseň, tak v tomto prípade krajský súd uvádza, že
medzi účastníkmi išlo o obchodno-záväzkový vzťah, pre ktorý neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho
zákonníka. K námietke, že žalobca účtoval v zmysle dodatku zľavu za celý rok 2008, pričom dodatok
nadobudol platnosť 1. mája 2008, uvádza krajský súd, že rozhodným bolo znenie dodatku uzatvoreného
medzi zmluvnými stranami, z ktorého výslovne vyplýva možnosť uplatniť zľavu z ceny výkonov, ktoré bolo
vymedzené - za celé obdobie roku 2008. Teda pokiaľ účastníci zmluvného vzťahu sami určili obdobie, v
rámci ktorého mala nastať skutočnosť viažuca sa na splnenie podmienky, nevidel krajský súd relevantný
dôvod vstupovať do takto prejavenej vôle účastníkov.
Čo sa týka druhého uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.578,22 Eur titulom odplaty za
opravu autožeriavu T 148 ev.č.: ZA 137 CF, krajský súd uvádza, že sa v podstatných zhodnoteniach
stotožňuje so záverom prvostupňového súdu. Považuje za potrebné uviesť, že rozhodným boli
predložené listinné dôkazy, výpovede účastníkov a svedkov, ktoré zo strany prvostupňového súdu boli
zhodnotené za aplikácie ust. § 132 O.s.p., a to jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Určujúcim bolo
znenie objednávky žalovaného zo dňa 23.06.2008 (č.l. 23 spisu), ktorou si žalovaný objednal u žalobcu
opravu autožeriavu TATRA 148 ev.č.: ZA 137 CF. Z jej obsahu vyplynul návrh žalovaného, že celková
cena za vykonané práce bude daná násobkom vzájomne dohodnutých pevných jednotkových cien a
skutočne realizovaných výmer, vzájomne potvrdených zodpovednými zástupcami obidvoch zmluvných
strán. V objednávke sa nenachádzalo iné dojednanie týkajúce sa výšky ceny vykonanej opravy a ani
času plnenia. Takto formulovaná objednávka bola prijatá žalobcom, čo bolo preukázané nečitateľným
podpisom v jej spodnej časti. K vymedzeniu, čo všetko tvorilo predmet opravy vykonanej žalobcom
na základe objednávky žalovaného, žalobca predložil listinné dôkazy, a to faktúru č. 330811099,
Interný podklad pre externú fakturáciu zo dňa 22.9.2008, Odovzdávajúci - preberajúci protokol o oprave
(nachádzajúce sa na č.l. 26 - 29 spisu), Odovzdávajúci protokol zo dňa 22.9.2008 so špecifikáciou
vykonaných prác - oprava prevodovky z 2ks, oprava satelitných košov, pričom je perom uvedené:
„mat. dodaný“. Predmetný odovzdávajúci protokol je podpísaný tak za dodávateľa, ako i odberateľa -
žalovaného, a to v spodnej časti. K zhodnocovaniu námietky žalovaného, týkajúcej sa dohodnutej opravy
za cenu 30.000,- Sk, vychádzal krajský súd z predložených listinných dôkazov, ako aj výpovedí svedkov,
primárne z výpovede svedka X. H. na č.l. 83 - 87 spisu, ktorý potvrdil dohodu: ...„Ja som povedal p. V.,
že ak si donesie dobrú prevodovku, ktorú bude môcť použiť, bude cena do 30.000,- Sk + DPH“. Túto
okolnosť dohodnutej ceny potvrdil aj V. A. na č.l. 88 spisu, ktorý uviedol: ...„Pán V. mi povedal, že je to za
30.000,- Sk...“. Pre posúdenie (ne)dôvodnosti žalobcom účtovanej ceny opravy bol určujúci dohodnutý
rozsah. Žalovaný na otázku, čo bolo predmetom opravy, do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.5.2011
uviedol: ...„Bola to výmena prevodovky asi hlavnej“(č.l. 56 spisu). Z tohto vyjadrenia žalovaného potom
správne vo vzťahu k vymedzeniu rozsahu opravy prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom



svedkov, ktorí potvrdili, že primárne predmetom opravy mala byť poškodená prídavná prevodovka s
tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný priviezol na výmenu staršiu prídavnú
prevodovku, avšak bolo zistené, že predmetná prevodovka má dva vylámané zuby. Následne bola
uzavretá dohoda, že sa z dvoch kusov prevodoviek urobí jedna prevodovka. Predmet opravy, po
informovaní žalovaného a jeho odsúhlasení o zistených vadách satelitného koša a hlavnej prevodovky,
bol však rozšírený i o opravu satelitného koša, hlavnej prevodovky. Skutočnosť rozšírenia predmetu
opravy, a to o opravu satelitného koša a hlavnej prevodovky, ktorá nastala v rámci vykonávania
opravy, bolo oznámené žalovanému, a to p. V., bola preukázaná svedkami X. H., P. J., ako aj P.
K.. Pokiaľ žalovaný v rámci konania pred súdom prvého stupňa, ako i v podanom odvolaní zotrval
na tvrdení, že predmetom opravy mala byť len oprava hlavnej prevodovky, tak toto bolo vyvrátené
svedeckou výpoveďou V. A., ktorý do Zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa
10.01.2012, konkrétne na č.l. 89 spisu uviedol: ...„Pán V. mi hovoril, že sa menili satelitné koše a iné
veci, ja som nevidel dôvod, prečo boli iné veci menené, ale nemôžem sa k tomu vyjadriť, ja som pri
oprave nebol“. Teda, pokiaľ svedecké výpovede X. H., p. J. a p. K., i svedka V. A. dotvrdili tvrdenia
žalobcu vo vzťahu k rozsahu predmetu opravy, t.j. že došlo k rozšíreniu predmetu diela so súhlasom
žalovaného, potom správne uzavrel prvostupňový súd, že oprava autožeriavu bola vykonaná v rozsahu,
ako uviedol žalobca. Sám žalobca, ako aj svedkovia potvrdili spôsob vykonávania tejto opravy a jej
prebiehajúci dej, teda to, že v prípade, ak sa zistila nutnosť vykonania ďalšej opravy, o tejto skutočnosti
bol informovaný samotný žalovaný, resp. mechanici žalobcu informovali svojho šéfa, a ten následne
túto skutočnosť oznámil žalovanému, a až po odsúhlasení oprava bola vykonaná. Tým, že došlo k
zmene diela, ktorá sa netýkala výlučne opravy prídavnej prevodovky, ustálil krajský súd, že nebolo
možné vychádzať zo žalovaným tvrdenej dohodnutej ceny 30 000,- Sk + DPH, pričom považuje za
potrebné zvýrazniť, že cena do 30.000,- Sk bola dohodnutá za podmienky dodania „dobrej prevodovky“
žalovaným, čo dokázané nebolo, primárne za dôkaznej povinnosti žalovaného (ust. § 120 ods.1
O.s.p.). Vzhľadom na rozsah vykonaného diela žalobcom, toto malo premietnutie do povinnosti zaplatiť
cenu zvýšenú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a nákladov spojených so zmeneným
vykonávaním diela v zmysle ust. § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný v rámci konania
pred súdom prvého stupňa poukazoval na list, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 16.01.2009, v ktorom
namietal kvantitu diela, ako aj kvalitu, tak po oboznámení sa s predmetným listom na č.l. 95 spisu
krajský súd konštatuje len všeobecné tvrdenie žalovaného viažuce sa k doručenej faktúre s tým, že
fakturovaná suma nezodpovedá množstvu, ani kvalite, pričom žiada o vykonanie opravy faktúry v časti,
aby nepresahovala ústne dohodnutú cenu opravy. Odvolací súd nehodnotí predmetný list žalovaného
so záverom reklamácie so zvoleným zodpovednostným nárokom. Žalovaný v rámci konania pred súdom
prvého stupňa a ani v podanom odvolaní netvrdil uplatnenie výhrad voči vykonanej oprave, resp.
zodpovednostného nároku voči žalobcovi. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na Zápisnicu o
pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 12.5.2011 (č.l. 56 spisu), kde žalovaný na otázku, prečo
nikdy nevzniesol výhrady, uviedol: ...„Lebo som si myslel, že sa s VÁHOSTAVOM dohodnem a dáme
to do poriadku. Nestalo sa tak a potom som to už z vlastnej nevedomosti neriešil“. Pokiaľ žalovaný
relevantným spôsobom vykonanú opravu nereklamoval a súčasne nezvolil nárok z vád, nebolo možné
zo strany odvolacieho súdu prihliadať na jeho tvrdenia, ako i tvrdenia svedkov týkajúce sa vadnosti
diela, t.j. tvrdené nevykonanie opravy riadne a včas. Za absencie uplatnenia takéhoto nároku potom bolo
potrebné konštatovať, že oprava bola vykonaná riadne a dielo bolo odovzdané žalovanému v zmysle ust.
§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, čím došlo k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny vykonanej
opravy v rozsahu § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka. Krajský súd uvádza, že prvostupňový súd na
základe vykonaného dokazovania nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, týkajúcim sa rozsahu
predmetu opravy a jej riadneho vykonania žalobcom, keď žalovaným opak preukázaný nebol.
K námietke nedôveryhodnosti svedkov krajský súd zvýrazňuje, že vypočutí svedkovia v predmetnej veci
boli poučení podľa § 126 O.s.p.. Čo sa týka zamestnaneckého pomeru svedkov k žalobcovi, uvádza
krajský súd, že práve vypočutí svedkovia sa reálne zúčastnili pri dojednávaní právneho vzťahu a úprave
predmetu opravy počas priebehu vykonávania prác (sv. H.), reálne vykonávali opravu (sv. J.), resp. boli
prítomní pri zistení vád (sv. J., K.) a pri kontakte žalovaného so žalobcom. Výpovede svedkov, a to p. K. a
p. J. sa viazali len k tým častiam právneho vzťahu, prípadne jednaniam žalobcu so žalovaným, v ktorých
boli reálne prítomní, resp. ich osobného vnemu a priameho zistenia pri vykonávaní predmetnej opravy,
pričom z ich výpovedí na niektoré položené otázky vyplývalo, že nemajú vedomosť, čo sa sami vo svojich
výpovediach vyjadrili. Krajský súd uvádza, že nehodnotí svedecké výpovede za nevierohodné len z
dôvodu postavenia svedkov ako zamestnancov žalobcu. Ďalej považuje za potrebné uviesť, že námietky
voči svedeckým výpovediam svedkov zamestnaných u žalobcu právna zástupkyňa žalovaného vzniesla



až v záverečnej reči, pričom po vykonaní jednotlivých svedeckých výpovedí sa k týmto svedeckým
výpovediam nevyjadrovala.
Z tohto doplneného záveru krajského súdu bol preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.131,28 Eur s príslušenstvom potvrdený ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Žalovaný v rámci podaného odvolania osobitne napadol i výrok o trovách prvostupňového konania,
a to v časti priznaných trov právneho zastúpenia, keď namietal priznanie odmeny za úkon právnej
služby žalobcu zo dňa 18.01.2012 na č.l. 93 spisu. Po oboznámení sa s predmetným podaním
právneho zástupcu žalobcu súhlasí krajský súd s odvolateľom, že jeho obsahom je primárne návrh na
vykonanie dôkazov, a preto predmetný úkon nezhodnotil ako úkon podľa ust. § 14 vyhlášky č. 655/2004
Z.z.. Z tohto dôvodu došlo k zmene výroku rozsudku prvostupňového súdu v časti trov právneho
zastúpenia, keď odvolací súd odmenu za úkon právnej služby zo dňa 18.01.2012 právnemu zástupcovi
žalobcu nepriznal. Preto dôvodná výška trov právneho zastúpenia v rámci prvostupňových trov konania
predstavuje sumu 1.128,91 Eur za štyri úkony právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a)
prevzatie a príprava, b) podanie návrhu c) úkon účasti na pojednávaní dňa 12.05.2011, d) úkon účasti
na pojednávaní dňa 10.01.2012 (s prihliadnutím na dĺžku trvania pojednávania od 8,15-11,30 hod.), e)
úkon účasti na pojednávaní dňa 21.02.2012, režijný paušál za štyri vykonané úkony podľa ust. § 16
ods. 3 citovanej vyhlášky + DPH, ktoré trovy právneho zastúpenia priznal žalobcovi krajský súd týmto
rozhodnutím vzhľadom na zmenu výroku rozsudku okresného súdu v časti trov prvostupňového konania
v zmysle § 220 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 3, § 151
ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní žalobca mal neúspech v nepatrnej časti, a to v časti trov právneho
zastúpenia, preto mal právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca však neuskutočnil návrh
na priznanie trov odvolacieho konania a z dôvodu absencie tohto návrhu preto krajský súd rozhodol tak,
že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.