Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/28/2016 z 27. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. septembra 2016, sp. zn. 6CoP/28/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5815202975.2 Krajský súd Žilina | 6CoP/28/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5815202975.2 | 2016-09-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 397 ods. 1 CSP, § 388 CSP, § 2 ods. 1 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/971dfd43-898b-4d89-b7fc-e6bfda452900 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5815202975.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/28/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202975
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815202975.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matky Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX-
XX, XXX XX D., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom
Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, a otca: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, so sídlom N. C.. XXX, XXX
XX C., o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca i matky
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/53/2015-310 zo dňa 18. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/53/2015-310 zo dňa 18. marca 2016 vo výrokoch
I. a V. p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/53/2015-310 zo dňa 18. marca 2016 vo výroku II. v
časti, v ktorej súd uložil matke Q. N., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť prispievať na výživu maloletého B.
sumou 100,00 Eur mesačne za obdobie od 01.05.2015 do 11.05.2015 m e n í t a k , že
návrh otca na určenie výživného z a m i e t a ; vo zvyšnej časti výroku II. , t.j. v časti o
určenie výživného matky na maloleté dieťa za obdobie od 12.05.2015 do budúcna a vo výrokoch III. a
VI. rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/53/2015-310 zo dňa 18. marca 2016 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/53/2015-310 zo dňa 18. marca 2016 vo výroku IV. m
e n í t a k , že matka j e o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým B. každý víkend v nepárnom
týždni vždy od piatku od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý štvrtok v párnom týždni v čase
od 15.00 hod. do 18.00 hod.

Matka si dieťa v určenom čase prevezme od otca v mieste bydliska maloletého dieťaťa a na tomto mieste
ho v určenom čase otcovi aj odovzdá.

Otec j e p o v i n n ý maloleté dieťa na stretnutia s matkou riadne pripraviť a poskytnúť súčinnosť
pri výkone práva styku.

Rodičia s ú p o v i n n í bezodkladne navzájom sa informovať o objektívnych prekážkach brániacich
uskutočneniu styku s dieťaťom počas stanovenej doby.

o d ô v o d n e n i e :



Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého B. do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja
rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.). Súčasne uložil matke povinnosť
prispievať na výživu maloletého B. sumou 100,00 Eur mesačne počnúc od 01.05.2015 do budúcna vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca maloletého (výrok II.). Zameškané výživné vo výške 937,22 Eur
za obdobie od 01.05.2015 do 31.03.2016 uložil matke zaplatiť v lehote troch mesiacov od právoplatnosti
rozsudku do rúk otca maloletého B. (výrok III.). Zároveň upravil styk matky s maloletým B. tak, že matka
je oprávnená stretávať sa s maloletým B. každý víkend v nepárnom týždni vždy od piatku od 15.00 hod.
do nedele do 17.00 hod. a každý štvrtok v párnom týždni v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. tak, že
maloletého prevezme a odovzdá v bydlisku otca v určenú hodinu a deň. Otcovi uložil povinnosť maloleté
dieťa na stretnutia riadne pripraviť a poskytnúť súčinnosť pri výkone práva styku (výrok IV.). Vo zvyšku
návrh na určenie výživného na maloletého B. zamietol (výrok V.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania (veta VI. výroku).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 12.05.5015 sa otec
maloletého dieťaťa domáhal zverenia maloletého B. do jeho osobnej starostlivosti, určenia výživného
matky na syna v sume 200,00 Eur mesačne a tiež na tvorbu úspor v sume 200,00 Eur mesačne s
účinnosťou od 15.01.2015 a žiadal tiež upraviť styk matky s maloletým B. tak, že matka sa bude so
synom stretávať každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 8:00 hod. do 16:00 hod., nakoľko rodičia
maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti.

3. Okresný súd zveril maloletého B. do osobnej starostlivosti otca, s čím súhlasila tak matka, ako aj
kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. Maloletý B. bol do osobnej starostlivosti otca už dočasne zverený
predbežným opatrením súdu. V jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, a preto súd v tejto
časti návrhu otca vyhovel.
.
4. Ďalej súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletého B. nežijú v
spoločnej domácnosti od mesiaca január 2015. Otec podal návrh na súd na zverenie maloletého dieťaťa
a určenie výživného matky na syna dňa 12.05.2015. Matka maloletého potvrdila, že v mesiaci január
2015 bola na operácii a starostlivosť o dieťa v tom čase zabezpečoval otec. Neskôr rodičia zabezpečovali
dieťaťu striedavú starostlivosť. Dieťa bolo na základe dohody rodičov v starostlivosti matky v čase od
02.06.2015 do 05.06.2015 a v starostlivosti otca od 17.07.2015 a následne bolo
v starostlivosti matky od 24.07.2015 do 31.08.2015. Jedná sa teda o dobu nasledujúcu
po podaní návrhu na súd. Iné dôkazy o tom, že by sa obaja rodičia podieľali na zabezpečení potrieb
maloletého B., účastníci neprodukovali. Obidvaja rodičia súhlasne potvrdili, že len náklady na škôlku
platili každý v jednej polovici. Za takéhoto stavu je zrejmé, že potreby dieťaťa zabezpečoval otec, v
ktorého starostlivosti sa maloletý B. nachádzal. V starostlivosti matky bol B. len prechodne krátku dobu,
čo vyplýva aj z listiny podpísanej obidvoma rodičmi. Otec tvrdil, že všetky náklady dieťaťu uhrádza
sám a matka mu kúpila nejaké veci, ktoré však mohlo dieťa používať len v čase, keď trávilo čas s
ňou. Z uvedených skutočností okresný súd uzavrel, že starostlivosť o dieťa zabezpečoval otec, ktorý
ju zabezpečuje aj v súčasnosti, ako aj to, že všetky potreby maloletého syna zabezpečuje otec. Otec
podal návrh v tejto veci na súd dňa 12.05.2015 a nepreukázal v konaní žiaden dôležitý dôvod osobitného
zreteľa (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), pre ktorý nepodal návrh ihneď po tom, čo odišiel s dieťaťom od
matky zo spoločnej domácnosti. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh otca v časti o určenie
výživného za obdobie od 01.01.2015 do 30.04.2015 zamietol a matke uložil povinnosť platiť výživné
počnúc prvým dňom mesiaca, v ktorom bol podaný návrh.

5. Matka v konaní nepreukázala svoj príjem. Tvrdila, že pracovala v prvom polroku 2014 vo Švajčiarsku
a za toto obdobie dosahovala príjem cca 3.000,00 Eur mesačne. V druhom polroku 2014 bola
nezamestnaná, nepoberala podporu v nezamestnanosti, dávky alebo iné príjmy. Z výpisu z účtu
vedeného na matku dieťaťa súd zistil, že v roku 2014 boli na tento účet vkladané finančné prostriedky
predstavujúce rodičovský príspevok, rodinné prídavky na maloletého B. a rôzne sumy tak, že v
priemere bol jej príjem (podľa vkladov na účet) vo výške 495,00 Eur. Z uvedenej sumy je podľa názoru
prvoinštančného súdu matka schopná na výživu maloletého B., ktorý bol ku dňu 01.05.2015 vo veku 4
rokov, prispievať sumou 100,00 Eur mesačne. K tejto sume dospel súd aj s prihliadnutím na
čiastočnú úhradu nákladov na škôlku zo strany matky a tiež s prihliadnutím na jej vykonávanie osobnej
starostlivosti o dieťa v kratších časových intervaloch, túto považoval za primeranú a
pokrývajúcu jeho potreby. Matka tvrdila, že je schopná prispievať na výživu dieťaťa maximálne sumou
zodpovedajúcou 30 % sumy životného minima, keďže v súčasnosti nemá žiadne peniaze. Okresný súd



zistil, že matke na jej účet sú pripisované sumy aj v súčasnej dobe. V roku 2015 sa jednalo sumy v
priemere 220,00 Eur a tiež bol na účte evidovaný ku dňu 31.12.2015 stav finančných prostriedkov v sume
vyššej ako 3.000,00 Eur, a to aj napriek tomu, že začiatkom roku 2015 matka absolvovala operáciu,
ktorú uhrádzala zo svojich finančných prostriedkov, kúpila si osobné motorové vozidlo v hodnote
3.100,00 Eur. To je dôkazom, že finančné prostriedky matka použila na účel, pred ktorým má výživné
na maloleté dieťa prednosť. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že matka má príjmy, je zdravá, schopná
sa zamestnať, čím by si zvýšila mesačný príjem. Matka sa však dobrovoľne vzdala príjmu tým, že sa
nezaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie, ani nepožiadala o výplatu dávok v hmotnej núdzi. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že matka je schopná platiť na
dieťa výživné vo výške 100,00 Eur mesačne aj v budúcnosti.
6. Vo zvyšku súd návrh otca na určenie výživného zamietol, keď vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že suma 100,00 Eur mesačne pokryje všetky jeho potreby. Dieťa je zdravé, nemá zvýšené
výdavky na voľnočasové aktivity, lieky a podobne.

7. Zároveň súd vyčíslil nedoplatok matky na výživnom na dieťa za obdobie od 01.05.2015
do 30.03.2016. Za uvedené obdobie bola matka povinná zaplatiť výživné na maloletého
B. vo výške 1.100,00 Eur, no zaplatila len výživné vo výške 27,13 Eur za mesiace december
2015 až marec 2016, a teda zostáva jej doplatiť zameškané výživné vo výške 937,22 Eur, ktorú
sumu jej uložil okresný súd zaplatiť do rúk otca v lehote troch mesiacov, s prihliadnutím na fakt, že matka
k poslednému dňu roka 2015 mala dostatok finančných prostriedkov na svojom účte, aby zameškané
výživné mohla zaplatiť jednorazovo v celej sume (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

8. Súd tiež upravil styk matky s maloletým B. na každý víkend v nepárnom týždni v čase od piatku od
15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. tak, ako bol upravený predbežným opatrením. Matka požiadala
o úpravu styku počas týždňa na dlhšie časové obdobie, z dôvodu väčšej vzdialenosti od jej terajšieho
bydliska do bydliska otca maloletého B. a možnosti stráviť so synom viac času, ktorý inak musí pri
krátkom časovo úseku trvania styku využívať na cestovanie. Okresný súd v tejto časti návrhu matky
vyhovel a upravil jej styk s maloletým synom na párny týždeň na jeden deň od 15.00 hod. do 19.00 hod.
Na strane druhej nevyhovel otcovi maloletého B. zúžiť styk z dôvodu, že matka nevyužíva na styk so
synom ani tie dni, ktoré môže aktuálne využívať v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu. Na takýto
postup súdu neboli nezistené žiadne dôvody.

9. Zároveň okresný súd konštatoval, že nevykonal dôkazy navrhované otcom, ktorý sa domáhal
opätovného vyžiadania si spisu od dopravného inšpektorátu policajného zboru za
účelom zistenia, či je osobné motorové vozidlo evidované na matku dieťaťa, pretože do spisu bola
predložená kúpna zmluva, z ktorej je táto skutočnosť zrejmá. Zároveň súd nevykonal ani dokazovanie
oboznámením sa so súdnym spisom týkajúcim sa matky maloletého B., v ktorom prebiehalo konanie v
čase maloletosti matky, pretože toto konanie je k aktuálne prejednávanej veci irelevantné. Rovnako súd
nevykonal ani dôkaz vyžiadaním si daňového priznania matky zo Švajčiarskej konfederácie z dôvodu, že
matka potvrdila vykonávanie práce v tomto štáte, svoje príjmy, ako i to, že daňové priznanie nepodávala,
pretože tam pracovala bez zmluvy. Podľa názoru okresného súdu by si vyžiadanie takéhoto dôkazu
predĺžilo konanie a z výpovede matky je zrejmé, že by neboli zistené iné skutočnosti.

10. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, a to proti jeho výrokom
II. až V., ktorý sa domáhal jeho zrušenia v napadnutej časti a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie
konanie.
12. Uviedol, že rodičia maloletého v konaní súhlasne potvrdili, že žili v spoločnej domácnosti do konca
roku 2014. Od toho času sa o maloletého B. staral výlučne otec. Striedavá starostlivosť o dieťa bola
rodičmi realizovaná v čase od 15.05.2015 do 17.07.2015, no otec v tom čase výlučne zo svojich
finančných prostriedkov uhrádzal všetky výdavky na syna, s výnimkou stravy v čase, keď bol
maloletý B. u svojej matky. V priebehu tohto konania bolo tiež preukázané, že matka maloletého mala odo
dňa 01.03.2010 do dňa 11.03.2014 platné živnostenské oprávnenie a vykonávala podnikateľskú činnosť
na území Slovenskej republiky. Následne matka pracovala ako masérka vo Švajčiarskej konfederácii. Z
uvedených dôvodov mal súd podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výšky výživného matky
na dieťa a príspevku na tvorbu jeho úspor vychádzať z toho, že príjem matky maloletého v súčasnosti
predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Matka maloletého do dnešného dňa nepodala



daňové priznanie na daň z príjmov za zdaňovacie obdobie rokov 2013 a 2014 Daňovému úradu Žilina,
pracovisko Námestovo, a ani inému daňovému úradu v Slovenskej republike, alebo vo Švajčiarskej
konfederácii. Dňa 17.02.2016 sa matka účelovo zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, keď súčasne nepožiadala o priznanie sociálnych dávok a
dávok hmotného zabezpečenia uchádzača o zamestnanie. Matka tak postupovala preto, aby nemusela
sama platiť zdravotné poistenie a aby mohla v tomto konaní vystupovať ako osoba bez príjmu na území
Slovenskej republiky a zároveň, aby nemusela vykonávať aktivačné a verejno-prospešné práce. Zároveň
otec uviedol, že matka znovu pracuje vo Švajčiarskej konfederácii, kam odišla dňa 28.03.2016 a vrátila
sa dňa 01.04.2016. Z uvedených skutočností je zrejmé, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec
nesprávne právne posúdil (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.).
13. Odvolateľ ďalej uviedol, že vzhľadom na nesprávnosť výroku II. napadnutého rozsudku je
nesprávnym aj jeho výrok III. o výške zameškaného výživného matky na maloletého B..
Pri jeho výpočte totiž súd vychádzal z nesprávne určenej výšky bežného výživného matky na maloleté
dieťa a tiež z nesprávneho určenia začiatku tejto vyživovacej.
14. Vo vzťahu k výroku IV. rozsudku odvolateľ namietal, že okresný súd tiež nesprávne rozhodol o
styku matky s maloletým dieťaťom. V priebehu tohto konania otec totiž preukázal, že matka nevyužívala
dostatočne ani rozsah úpravy styku, ktorý jej bol súdom určený predbežným opatrením a tento nebude
využívať ani v budúcnosti, keďže odišla pracovať do Švajčiarskej konfederácie. Naviac,
maloletý B. chodí pravidelne spávať o 20.00 hod. a zakrátko nastúpi do základnej školy, takže sa bude
musieť pripravovať na vyučovanie, čo nebude možné, ak bude s matkou tráviť čas až do 19.00 hod.
Otec tiež poukázal na fakt, že matka sa sama dobrovoľne presťahovala ku svojmu priateľovi B. M. do U.,
čím uprednostnila svojho priateľa pred svojím jediným dieťaťom a iba týmto argumentom a zvýšenými
nákladmi na pohonné hmoty na trase U. - D. a späť odôvodňovala navrhovanú zmenu úpravy styku s
maloletým synom.
15. Výrok V. tohto rozsudku o zamietnutí návrhu otca vo zvyšku označil otec za
nadbytočný, keďže sa jedná o tzv. nesporové konanie.

16. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj matka maloletého dieťaťa,
a to proti jeho výroku II., v ktorom sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd uloží matke povinnosť
prispievať na výživu maloletého B. sumou 27,13 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a tiež proti výroku III., ktorý navrhla zrušiť.
17. Uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne, pretože súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Matka
namietala, že súd pri rozhodovaní o určení výšky vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa
vychádzal najmä z tvrdení otca a zároveň nezohľadnil vyjadrenia ani výdavky, ktoré má matka. Okresný
súd dospel k záveru, že matka sa dobrovoľne vzdala príjmu tým, že sa nezaevidovala ako uchádzačka
o zamestnanie a ani nepožiadala o výplatu dávok v hmotnej núdzi. Len tieto zistenia mu postačili na
to, že matka je schopná platiť výživné na syna vo výške 100,00 Eur mesačne aj v budúcnosti. Matka
zdôraznila, že v konaní pred okresným súdom uviedla, že aktuálne žije s priateľom, od polovice roku
2014 nemá vlastný príjem, a preto priateľ jej zasielal na účet financie, z ktorých následne spoločne
uhrádzali výdaje spojené s chodom spoločnej domácnosti (nájomné vo výške 155,00 Eur, náklady na
stravovanie vo výške 100,00 Eur na osobu). Prvoinštančný súd však nesprávne tieto vklady na účet
matky vyhodnotil ako jej príjem. Matka tiež namietala, že do jej príjmu súd zahrnul aj jej vlastný vklad
na účet vo výške 3.100,00 Eur z roku 2014, na ktorý si sama vložila ňou našetrené peniaze, ktoré do
toho momentu boli uložené na inom jej patriacom účte, resp. vkladnej knižke. Podľa jej názoru okresný
súd tiež nesprávne zahrnul do jej príjmu aj platby poukázané na účet matky od zdravotnej poisťovne
Union, a.s., (za rok 2014 sumu celkom 117,54 Eur a za rok 2015 sumu 57,08 Eur), ktoré predstavovali
refundáciu nákladov za základné stomatologické úkony, ktoré matka podstúpila v Poľsku. Nejednalo sa
teda o nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Výdaje, ktoré matka maloletého za tieto
úkony zaplatila celkom vo výške 389,95 Eur sú preukázateľné z výpisu z jej účtu za rok 2014. Navyše
súd do príjmu matky nesprávne zahrnul aj vklady matky, ktoré sama uskutočňovala a ktoré nemohli byť
jej príjmom a aj platbu vo výške 684,50 Eur v roku 2015 od Pavla Jakubca, hoci vklady od tejto osoby
predstavovali len vrátenie peňazí, ktoré matka menovanému v minulosti požičala.
18. Na strane druhej sa súd v konaní nezaoberal výdavkami matky, ktoré predstavujú okrem už vyššie
uvedených nákladov, aj náklady spojené s nákupom hygienických potrieb, oblečenia, či už pre seba
alebo maloletého B. vo výške 50,00 Eur a tiež mesačné náklady spojené s nákupom pohonných hmôt
do auta vo výške cca 50,00 Eur, ktoré matka využíva aj za účelom návštev maloletého dieťaťa. Ďalej sú
to výdavky za nákup kreditu na telefón vo výške 30,00 Eur mesačne. V záujme pestrejšie tráviť



čas s maloletým má matka tiež náklady spojené s ich občasným spoločným výletom, prípadne nákupom
hračiek pre syna, čo predstavuje mesačne sumu cca 50,00 Eur. Okrem toho v období od mesiaca 9/2014
do 17.02.2016 bola matka dobrovoľne nezamestnaná, v dôsledku čoho si uhrádzala mesačné preddavky
zdravotného poistenia na zdravotné poistenie, ktoré predstavovali v roku 2014 mesačne sumu 56,35
Eur a v roku 2015 mesačne sumu 57,68 Eur. Vklady matky na účet za účelom
úhrady týchto preddavkov súd tiež nesprávne zahrnul do jej príjmov. Ďalším výdavkom na strane matky
je aj úhrada zákonného poistenia za motorové vozidlo vo výške 103,50 Eur ročne, ktorý matka uhrádza,
čo preukazuje aj priloženým potvrdením z Prima banka Slovensko, a.s. Od času, kedy boli na účet
matky poukazované prídavky na dieťa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, tieto matka
pravidelne v sume 20,00 Eur mesačne poukazovala na vkladnú knižku maloletého s názvom A. B., a to až
do 13.11.2015, čo vyplýva aj z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 13.11.2015 označené ako
zrušenie trvalého platobného príkazu na úhradu. Matka tiež vložila maloletému B. dňa 18.04.2016 na
účet vklad vo výške 81,70 Eur, ktorá bola zostatkom finančných prostriedkov na jej vkladnej knižke.
Odvolateľka označila za nepravdivé tvrdenia otca, že všetky náklady uhrádzal dieťaťu sám a ona mu
kúpila len nejaké veci, ktoré mohlo dieťa používať len v čase, ktorý trávilo s matkou. Zdôraznila, že
synovi priebežne kupovala oblečenie, obuv, hračky a iné lieky veci podľa potreby a situácie v čase, keď
trávila s B.as. Otec vždy od matky vyžaduje, aby mu dieťa odovzdala v oblečení, v ktorom si ho prevzala.
Z uvedených skutočností vyplýva, že príjmy matky sú podstatné nižšie, ako tie, z ktorých súd vychádzal
pri vydaní napadnutého rozsudku, a ktorý vôbec nezohľadnil výdavky, ktoré matka má. Odvolateľka
zdôraznila, že vzhľadom na neexistenciu príjmu, nie je schopná platiť na syna výživné v sume 100,00
Eur mesačne. Tak ako to vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín, matka je
evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia vedenom Sociálnou
poisťovňou ako fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa do 6 rokov jeho veku a v čase od 17.02.2016
do 17.04.2016 vrátane bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo vyplýva z potvrdenia ÚPSVaR
Námestovo zo dňa 29.04.2016. Matka prejavila záujem stráviť so synom čím viac času. Z tohto dôvodu
si rieši aj svoju bytovú otázku. Do budúcna už neplánuje odchádzať do zahraničia, práve
naopak, chce pracovať v mieste svojho bydliska a požiadať súd o zverenie maloletého syna do svojej
osobnej starostlivosti. Na strane druhej odvolateľka namietala, že okresný súd sa v konaní nedostatočne
zaoberal otázkou príjmov otca, keď pri jeho hodnotení vychádzal len z daňového priznania
predloženého otcom a neskúmal podrobnejšie jednotlivé výdavky, ktoré si otec uplatňoval ako živnostník.
Keďže sa jedná o fyzickú osobu - živnostníka, je potrebné podrobnejšie skúmať, či už peňažný denník,
ako aj odpočítateľné položky, ktoré si otec uplatňoval do výdavkov. Matka tiež podotkla, že v čase, keď
otec pracoval v zahraničí, sa sama starala o dieťa na Slovensku, pričom otec jej prispieval na výživu
maloletého syna len sumou 50,00 Eur mesačne, čo vyplýva aj z výpisu jej účtu za rok 2014. Aktuálne
však otec od matky požaduje niekoľkonásobne vyššiu sumu, pričom náklady na výživu znášajú rodičia
maloletého rovným dielom a matka je nezamestnaná. Odvolateľka poprela, že by aktuálne pracovala
vo Švajčiarskej konfederácii. Zotrvala na tvrdení, že nebola v zahraničí a ani sa tam
už nechystá. V zmysle uvedených skutočností a pripojených listinných dôkazov je matka toho názoru,
že prvoinštančný súd pri určení výšky jej vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa nezohľadnil všetky
jej výdavky a preto jej určil neprimerane vysoké výživné na syna, ktoré aj napriek veľkému úsiliu nie je
v jej schopnostiach a možnostiach plniť.

19. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniam navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť.
20. Vo vyjadrení k odvolaniu matky zdôraznil, že v čase rozhodovania okresného súdu matka nebola v
evidencii uchádzačov o zamestnanie ako nezamestnaná a ani nepoberala, a ani v súčasnosti nepoberá
dávku v hmotnej núdzi, čím sa dobrovoľne vzdala príjmu.

21. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

22. Účastníci nepodali vyjadrenie k vyjadreniam kolízneho opatrovníka k opravným prostriedkom.

23. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že na vyjadrenie otca, ktoré došlo na Krajský súd v Žiline od
jeho splnomocneného zástupcu JUDr. Jána Vajdu faxom dňa 28.09.2016 o 8:10 hod. už neprihliadal.
Formu podania (ako úkonu adresovaného súdu § 123 CSP) upravuje ust. § 125 ods. 1 CSP (s použitím
§ 2 ods. 1 CMP). Podanie môže aktuálne účastník urobiť len písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe spôsobom uvedeným v § 125 ods. 2 CSP. Zároveň v ust. § 125 ods. 3 CSP je
upravené, čo má obsahovať podanie urobené v listinnej podobe. Okrem tohto, v mimosporovom konaní



je každý okresný súd povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bezodkladne príslušnému súdu
(ust. § 14 CMP ). Inú formu podania na súd, (tak to do 30.06.2016 umožňovalo ust. § 42 ods. 1 O.s.p.),
aktuálna právna úprava už nepripúšťa.

24. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie matky i otca bolo podané včas a
smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (66 CMP) a toto
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vo výrokoch I. a V. podľa ust. §
387 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil; v časti II. výroku, v ktorej súd uložil matke
povinnosť prispievať na výživu maloletého B. sumou 100,00 Eur mesačne za obdobie od 01.05.2015
do 11.05.2015 zmenil tak, že návrh otca na určenie výživného zamietol (§ 388 CSP) a vo
zvyšnej časti, t.j. v časti o určení výživného matky na maloleté dieťa za obdobie od
12.05.2015 do budúcna a tiež v závislých výrokoch III. o určení nedoplatku matky na výživnom a VI. o
trovách konania rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a § 2 ods. 1 CMP zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a vo výroku IV. o úprave styku matky s maloletým dieťaťom odvolací súd
rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP a § 2 ods. 1 CMP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku
tohto rozhodnutia.

25. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nových
procesných kódexov (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu
úpravu (§ 370 ods. 1 CSP, § 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie i
účastníkov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP, § 395 ods. 2 CMP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia
krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje civilné sporové a civilné mimosporové
konanie.

26. Výrok I. rozsudku okresného súdu účastníci nenapadli odvolaním. Odvolací súd ho však preskúmal s
prihliadnutím na znenie ust. § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej
inštancie vecne správne nakoľko vychádza z ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej
len „Zákon o rodine“) v ňom citovanému a zodpovedá skutočnému stavu veci zistenému
vykonaným dokazovaním a zároveň rešpektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu v predmetnej časti je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

27. Vo vzťahu k výroku II. odvolací súd poznamenáva, že z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že
právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné
pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Hoci okresný súd pri zamietnutí návrhu otca vo zvyšnej časti (veta V. výroku) poukázal práve na
vyššie citované zákonné ustanovenie a správne konštatoval, že otec v konaní nepreukázal žiaden
dôležitý dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý nepodal návrh ihneď po tom, čo odišiel s dieťaťom zo
spoločnej domácnosti (t.j. od 01.01.2015), v dôsledku čoho jeho návrh na určenie výživného za obdobie
od 01.01.2015 do 30.04.2015 zamietol, následne nesprávne uložil matke povinnosť platiť výživné na
dieťa počnúc prvým dňom mesiaca, ktorým bol podaný návrh na súd. Takýto je v rozpore z vyššie
citovaným zákonným ustanovením, nakoľko z ust. § 24 CMP (predtým § 82 O.s.p.) jednoznačne vyplýva,
že konanie začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí
konania. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otec podal návrh na začatie konania v tejto veci na
súd až dňa 12.05.2015, hoci žil s matkou v spoločnej domácnosti len do 31.12.2014.
V priebehu prvoinštančného konania otec napriek výzve sudkyne na pojednávaní
neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý podal návrh na súd v prejednávanej veci až dňa 12.05.2015,
a preto súd môže určiť výživné na dieťa až týmto dňom, ktorý je dňom začatia tohto súdneho konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v II. vete výroku tak, že návrh otca
na určenie výživného na maloletého B. za obdobie od 01.05.2015 do 11.05.2015 zamietol. Výživné na
maloletého B. za mesiac máj 2015 musí teda zodpovedať pomernej časti sumy zo súdom určeného
výživného (od 12.05.2015 do 31.05.2015).



29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd ako vecne správny potvrdil výrok súdu
o zamietnutí návrhu otca v časti o určenie výživného za obdobie od 01.01.2015 do 30.04.2015, ktorý
je v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. (veta V. výroku).

30. Vo vzťahu k zvyšnej časti výroku II., t.j. v časti o určenie výživného na maloletého B. za obdobie od
12.05.2015 do budúcna a vo vzťahu k výroku III. o vyčíslení zameškaného výživného matky na dieťa
však odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, z nasledovných
dôvodov:

31. Zákon o rodine v ust.§ 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na
dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci matky)
musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu.
Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná
tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné
príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda
príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce
a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní vo veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu,
sa súd naďalej spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za
zistenie skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné
návrhy a aktivitu účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Predtým túto povinnosť súdu upravovalo ust. § 120
ods. 2 O.s.p. Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to
potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Okresný súd sa napriek rozporom vo výpovediach matky
odmietol zaoberať návrhmi otca na ďalšie dokazovanie za účelom zistenia jej príjmu vo Švajčiarsku. Súd
prvej inštancie mal však postupovať v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a vykonať
dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, na základe ktorého by mohol ustáliť, v akom rozsahu
sú v súdenej veci dané predpoklady na určenie výživného na maloletého B. na základe podaného
návrhu. Zárobkové schopnosti a možnosti matky okresný súd zistil nedostatočne a jeho rozhodnutie je
v tomto smere predčasné. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že matka mala v mesiacoch 1/2014
až 6/2014 pracovať vo Švajčiarsku. Od mesiaca január 2015 (kedy 09.01.2015
podstúpila operáciu prsných implantátov, za ktorú uhradila cca sumu 3.000,00 Eur), matka nepracovala
a napriek tomu boli na jej účet poukazované finančné prostriedky v nemalých čiastkach. Počas celého
roka 2015 matka nepracovala, nebola evidovaná v evidencii nezamestnaných úradu práce sociálnych
vecí a rodiny, nehľadala si prácu za účelom zvýšenia príjmov, no najmä za účelom zabezpečenia
výživy jej syna. Až dňa 17.02.2016 sa matka zaevidovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Námestovo do evidencie nezamestnaných, s tým, že nepožiadala o vyplácanie dávok v hmotnej núdzi,
ani príspevku v nezamestnanosti. Je zrejmé, že matka je zdravá a v produktívnom veku, a preto
jej nič nebráni, aby pracovala. Na pojednávaní dňa 24.07.2015 sa matka jednoznačne
vyjadrila, že vo Švajčiarsku pracovala na živnosť ako kozmetička a masérka na povolenie, ktoré jej
vydal imigračný úrad, pričom teraz by mala podať daňové priznanie s tým, že jej za tým účelom majú
dôjsť od úradu zo Švajčiarska nejaké papiere. Potvrdila tiež, že najskôr išla do Švajčiarska
ako pekárka, ktorú prácu vykonávala 3 mesiace bez povolenia. Do 04.07.2015 bolo dieťa v striedavej
starostlivosti rodičov, ktorú skutočnosť tiež treba zohľadniť pri určení výživného na dieťa. Zároveň matke
neboli zo strany súdu zohľadnené plnenia, ktoré poskytovala dieťaťu v čase, keď ho mala v opatere.
Otec v priebehu prvoinštančného konania opakovane navrhoval vykonať dôkaz daňovým priznaním
matky zo Švajčiarskej konfederácie za rok 2014. Okresný súd však na preukázanie príjmov a výdavkov
matky (okrem ňou doložených dokladov) nevykonal žiadne dokazovanie. Nezisťoval zo strany matky
ani poberanie dávok vo Švajčiarsku. Aj bez akéhokoľvek procesného návrhu účastníkov mal súd za
účelom zistenia skutočného stavu veci takto postupovať v súlade s Haagským dohovorom o vykonávaní
dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 18. marca 1970 a mal požiadať príslušný
súd ako prijímajúci kantonálny orgán vo Švajčiarskej konfederácii o vykonanie tohto dôkazov na zistenie
príjmov matky počas jej pôsobenia v predmetnom období v uvedenej krajine. Podrobnejší postup v tomto



smere upravuje Smernica 1/1987 MS SR z 8. januára 1987 č. 4313/1986-60, ktorou sa upravuje postup
súdov a štátnych notárstiev pri vykonávaní Haagského dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v
občianskych a obchodných veciach z 18. marca 1970. Hoci matka pracovala ako pekárka 3 mesiace
vo Švajčiarsku v predmetnom období bez povolenia, nepochybne aj v tomto čase poberala príjem,
ktorú skutočnosť mal súd tiež v konaní skúmať. Zároveň mal tiež súd v konaní podrobnejšie skúmať
aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Zároveň pokiaľ boli v konaní matkou vznesené námietky
voči príjmu otca a k jeho zisťovaniu zo strany súdu, k tomuto odvolací súd dodáva, že nepochybne je
potrebné zohľadniť jeho osobnú starostlivosť o dieťa, ktorému otec zároveň uspokojuje aj jeho bytovú
potrebu. Tento výkon je nepochybne plnením vyživovacej povinnosti v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona
o rodine.

33. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v
prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti,
ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú
mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) súd
neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa
z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne
preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav,
schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

34. Pokiaľ matka namietala otázku zisťovania príjmov otca, odvolací súd poznamenáva, že v zmysle
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného (t.j. maloletého dieťaťa), ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (t.j.
v súdenej veci matky). Námietka matky tak nemôže byť dôvodná.

35. Ani námietka otca o tom, že ak matka mala v období od 01.03.2010 do 11.03.2014 platné
živnostenské oprávnenie a vykonávala podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, je
potrebné pri určení výživného vychádzať zo znenia ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, neobstojí. Keďže
návrh na začatie konania v tejto veci bol podaný na súd až dňa 12.05.2015, takéto dokazovanie je bez
akéhokoľvek právneho významu a za doposiaľ zisteného skutkového stavu matku nemožno považovať
za osobu, ktorá vykonáva činnosť na základe platného živnostenského oprávnenia. V prípade,
že sa táto skutočnosť preukáže na základe dôkazov predložených zo Švajčiarskej konfederácie,
bude sa ňou súd v ďalšom konaní v rámci dokazovania zaoberať. Daňové priznanie za zdaňovacie
obdobie roku 2013 je pre konanie v tejto veci tiež bez právneho významu. Aktuálne nebola preukázaná
skutočnosť, že by matka vo Švajčiarskej konfederácii opätovne pracovala, čo bude okresný súd povinný
tiež zistiť vo Švajčiarsku prostredníctvom dožiadaného súdu.

36. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v
predmetnej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,.

37. Vo vzťahu k IV. vete výroku odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, keď čo do
rozsahu stretávania sa matky v každý štvrtok v párnom týždni v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod.,
keď prihliadol na skutočnosť, že maloletý chodí o 20:00 hod. spať. Pri určovaní rozsahu styku rodiča s
dieťaťom je potrebné zohľadňovať nielen požiadavky matky, ale najmä denný režim dieťaťa. Za situácie,
že dieťa v nasledujúci deň ide do predškolského zariadenia, je nevyhnutné, aby dve hodiny predtým,
než sa uloží na spánok, bolo doma. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že
psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne jeho všestranný vývoj na fungujúcu,
citovo a psychosociálne zrelú osobnosť s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo
výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo (povinnosť)
chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo
mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo sa o neho osobne starať. Rodičia sú pri
výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú obaja
nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať



na sa výchove ich maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že rodičia spolu nežijú. Je
potrebné, aby maloleté dieťa nestratilo osobný a citový kontakt so svojou mamou. Pokiaľ otec namietal,
že dieťa pôjde čoskoro do školy, túto jeho námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pre súd
v prejednávanej veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP a
§ 2 ods. 1 CMP). Obidvaja rodičia sú povinní rešpektovať najlepší záujem dieťaťa. Pokiaľ aj matka
nevyužíva súdom určený rozsah styku so synom, táto okolnosť nie je dôvodom na jeho zúženie do
menšieho rozsahu. Matka totiž len nevyužíva svoje právo priznané jej súdnym rozhodnutím. Zároveň
odvolací súd aj z tohto dôvodu doplnil výrok prvoinštančného súdu o vzájomnú informačnú povinnosť
rodičov v prípade nemožnosti realizácie styku.

38. Zrušenie napadnutého rozsudku odvolacím súdom vo výroku III. o nedoplatku matky na výživnom
a vo výroku VI. o trovách konania a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie v predmetnej časti
vyplynulo z ich závislosti na predchádzajúcej zrušenej časti rozsudku okresného súdu, konkrétne jeho
časti výroku II. (§ 379 písm. a) CSP a § 2 ods. 1 CMP).

39. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere tak, že dôsledne zistí jednak
odôvodnené potreby maloletého B., no najmä zárobkové a majetkové schopnosti a možnosti, ako aj
potencionalitu príjmov povinného rodiča - t.j. matky, a to s ohľadom na všetky kritériá uvedené odvolacím
súdom vyššie. Rovnako je potrebné, aby boli v konaní riadne preukázané aktuálne pomery matky, otca
i maloletého dieťaťa. Okresný súd tiež doplní dokazovanie vyžiadaním si správ, doplnením výsluchov
rodičov na pojednávaní, a tiež podľa návrhov účastníkov a až následne po vykonanom dokazovaní
postupom v súlade s ust. § 35 až § 37 CMP vo veci opätovne rozhodne, s tým, že v ďalšom konaní je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP a § 2 ods. 1 CMP).
Následne okresný súd vydá meritórne rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní postupom v súlade s ust. §
220 CSP a § 2 ods. 1 CMP.

40. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.