Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/1/2012 z 13. 2. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. februára 2012, sp. zn. 5CoP/1/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8609206875.1 Krajský súd Prešov | 5CoP/1/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8609206875.1 | 2012-02-13 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 62 ZoR, § 75 ZoR, § 78 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f49d402f-eae3-4021-8a86-bb38dc298f2a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8609206875.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8609206875
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8609206875.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a sudcov
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľa W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX Y. č. XX, štátny občan M. proti odporcovi G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M., N. č. XXX/
X, štátny občan M., o zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Svidník, č.k. 7C 245/2009 - 110 zo dňa 17. októbra 2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník sp.zn. 3C 41/2008
zo dňa 18.9.2008 tak, že výživné zo strany navrhovateľa W. T. , nar. X.XX.XXXX na odporcu G. T., nar.
XX.X.XXXX znižuje zo sumy 1 617,-Sk na sumu 30,-eur mesačne od 1.1.2010, ktoré je splatné vždy do
25. dňa v mesiaci vopred k rukám odporcu pod následkami výkonu rozhodnutia.

Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 62 ods. 1 - 3 a ods. 5 a ust. § 63 ods. 1 a 2 Zákona
o rodine, ust. § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, ust. § 120 ods. 1 a § 153 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“ ).

Za závažnú a výraznú zmenu pomerov, ktorá súdu umožňuje zmeniť pôvodné rozhodnutie o výške
výživného považuje súd 1. stupňa nezamestnanosť navrhovateľa, jeho sociálnu odkázanosť a zhoršený
zdravotný stav následkom úrazu hornej končatiny, čím sa znížila pracovná schopnosť a uplatniteľnosť
navrhovateľa na trhu práce. Táto závažná zmena pomerov u navrhovateľa nie je krátkodobá.
Navrhovateľ je od 14.12.2009 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Jediným zdrojom
príjmov v rodine navrhovateľa je dávka a príspevky v hmotnej núdzi v sume 396,14 eur priznané
rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove pracovisko Svidník zo dňa 28.1.2010.
Navrhovateľ má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Možnosti a schopnosti navrhovateľa umiestniť sa
na trhu práce sú výrazne obmedzené následkom úrazu hornej končatiny zo dňa 26.1.2010, pri ktorom
došlo k amputácii článku palca pravej ruky. Súd rozhodol o znížení výživného od 1.1.2010 na sumu 30,-
eur mesačne v zmysle návrhu navrhovateľa. Splatnosť výživného určil súd k 25. dňu v mesiaci vopred
z dôvodu zosúladenia s termínom vyplácania dávky v hmotnej núdzi, ktorú poberá navrhovateľ.



Výrok o trovách konania odôvodnil súd 1. stupňa podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p., pretože vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré je možné začať i bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil alebo alternatívne aby návrh navrhovateľa na zníženie výživného
zamietol ako nedôvodný. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 205 ods. 2 O.s.p. S rozhodnutím
prvostupňového súdu nesúhlasí. Čo sa týka jednotlivých dôvodov zmeny pomerov uviedol, že aj napriek
hospodárskej kríze je údajná nezamestnanosť navrhovateľa len účelová. Navrhovateľ sám požiadal
o pozastavenie prevádzkovania živnosti a pozastavenie živnosti vykonal ešte pred úrazom. Podľa
vyjadrenia matky odporcu aj podľa vedomosti odporcu navrhovateľ pracuje mimo miesta bydliska,
turnusovo odchádza na výkon práce pravdepodobne do J. republiky alebo I.. Účelovo predstiera, že
nepracuje a že sa zdržiava v mieste svojho bydliska. Podľa názoru odporcu bolo potrebné zo strany
súdu vykonať ďalšie dokazovanie na preukázanie týchto tvrdení a to dotazom na Sociálnu poisťovňu
na území Slovenskej republiky alebo aj iný úrad v J. republike alebo v I., ktorý eviduje zamestnancov
na svojom území. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že navrhovateľ pracoval v I. aj predtým, čo
uvádza aj v predchádzajúcich konaniach o výživnom. Súd by mohol pravdepodobne aj na základe
doručených zásielok zisťovať, či navrhovateľ preberá alebo nepreberá pravidelne poštu, z čoho by mohlo
vyplývať, či sa zdržiava navrhovateľ doma alebo je turnusovo odcestovaný. Ako študent nemá odporca
žiadnu možnosť a ani finančné prostriedky na preukázanie navrhovateľovej pracovnej činnosti, aj keď
je presvedčený, že navrhovateľ turnusovo pracuje. Taktiež súd mohol vykonať dôkaz aj požiadaním
príslušnej obce, či navrhovateľ vykonáva alebo vykonával aktivačné práce a v prípade ak ich vykonával
a teraz ich nevykonáva dôvody ich nevykonávania. Podľa vedomosti odporcu navrhovateľ v minulosti
počas krátkeho obdobia, keď sa zdržiaval doma, vykonával aktivačné práce a teraz ich nevykonáva,
pretože sa zdržiava v práci. Nezamestnanosť ako dôvod zmeny pomerov preto považuje odporca ako
nedôvodný a účelový zo strany navrhovateľa vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Podľa názoru odporcu
navrhovateľ sa zbavil nehnuteľného majetku prepisom na svoju terajšiu manželku len z dôvodu zníženia
vyživovacej povinnosti. Čo sa týka úrazu má odporca za to, že je to dôvod účelový, poukázaný zo strany
súdu. Samotný navrhovateľ na pojednávaní dňa 12.4.20101 uviedol, že úraz palca nie je prekážkou v
práci.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že odporca takmer vo všetkých svojich
pripomienkach používa slovo účelový. Čo všetko robí navrhovateľ účelovo a čo by bolo potrebné zo
strany súdu ešte vykonať na ďalšie dokázanie preukázania odporcových tvrdení. Jeho celé odvolanie
je postavené na nepravdivosti, neznalosti a nevedomosti. Ak je navrhovateľ prihlásený na Sociálnej
poisťovni vo Svidníku nevie, ako môže byť prihlásený ešte niekde na Slovensku, v J. alebo v I.. Čo
sa týka aktivačných prác, pokiaľ by ich nevykonával, tak by príspevok nepoberal, ale navrhovateľ ho
poberá. V I. pracoval v roku 1992 - 1997 . Všetko navrhovateľ podľa odporcu robil účelovo, aby sa vyhol
vyživovacej povinnosti, ktorú mimochodom si plní do dnešného dňa riadne. Dokonca aj úraz palca pravej
ruky s amputáciou jedného článku je podľa odporcu účelový. Navrhovateľ nevie, čo si má o tom myslieť.
Je to slušne povedané nezmysel ako aj to, že úraz palca nie je prekážka v práci navrhovateľa. Je to
len vybraná časť výpovede. Je pravda, že o pozastavenie živnosti požiadal navrhovateľ pred úrazom
palca. Za rok 2009 mal navrhovateľ čiastkový základ dane 3.053 Eur, musel platiť odvody, postarať
sa o existenciu rodiny a platiť výživné. Tak čo iné navrhovateľovi zostávalo. Aspoň neplatil odvody.
Navrhovateľ má taký dojem, že účelovo to robí odporca a naťahuje čas neustálymi požiadavkami, aby
súd vykonával ďalšie a ďalšie dokazovanie. V poslednom rozsudku zo dňa 17.10.2011 je napísané, aké
dokazovanie urobil súd a zmestilo sa to na 15 riadkov. Ešte stále to odporcovi nestačí a chce nové
a nové. Až to bude pokračovať ďalej, tak to vyzerá na nekonečný príbeh. Ak sa navrhovateľ nemýli,
bolo už päť alebo šesť pojednávaní. Celé sa to ťahá už dva roky a navrhovateľ stále platí pôvodnú
sumu z príjmu 396 Eur pre celú rodinu. On sa tiež nemôže iba stále zadlžovať. O tom, že si odporca
vymýšľa a nehovorí pravdu svedčí aj skutočnosť, že za posledné dva roky odporca mal dva krát výhrady
k neplneniu vyživovacej povinnosti. Raz to oznámil exekútorovi a raz na políciu na trestné stíhanie. V
obidvoch prípadoch exekútor a polícia jeho návrh na trestné stíhanie zastavila z dôvodu nepravdivosti.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.



2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 8.2.2012 ( §
156 O.s.p. ) a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ je otcom odporcu. Rodičia
odporcu sú rozvedení. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi rozhodované
rozsudkom Okresného súdu Svidník sp.zn. 3C 41/2008 zo dňa 18.9.2008, ktorým bol zmenený rozsudok
Okresného súdu Svidník sp.zn. 1P 13/2004 zo dňa 16.6.2005 tak, že výživné zo strany navrhovateľa
na odporcu bolo zvýšené zo sumy 624,- Sk na sumu 1617,- Sk mesačne od 1.7.2008 do budúcna.
Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou terajšou manželkou V. T., nar. XX.X.XXXX a
maloletým synom V. T., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcim z druhého manželstva navrhovateľa. Ďalšiu
vyživovaciu povinnosť má navrhovateľ k dcére z predchádzajúceho manželstva, sestre odporcu, W. T.,
nar. X.X.XXXX. O vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletej W. T., nar. X.X.XXXX bolo naposledy
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Svidník, č.k. 7P 75/2009-82 zo dňa 1.7.2010 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.zn. 7CoP 25/2010 zo dňa 6.12.2010 tak, že výživné zo strany
navrhovateľa na maloletú bolo znížené zo sumy 1 500,-Sk na sumu 30,- eur mesačne od 1.1.2010.
Manželka navrhovateľa je nezamestnaná a v zmysle rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Bardejove pracovisko Svidník, č. 2010/21983/002-Ba zo dňa 28.1.2010 sú posudzovaní ako rodina v
hmotnej núdzi, pričom im bola priznaná dávka a príspevky v sume 396,14 eura mesačne od 1.12.2009. Z
výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že navrhovateľ má pozastavené prevádzkovanie živnosti od
14.12.2009 do 14.12.2011. Navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14.12.2009,
pričom nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikol. Navrhovateľ sa chodí pravidelne hlásiť na
úrad práce, pričom žiadna práca mu ponúkaná nebola. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov,
pracovisko Svidník uviedol, že v súčasnej dobe neeviduje vhodné pracovné miesta a taktiež neprebieha
rekvalifikácia. Podľa posledného daňového priznania navrhovateľa k dani z príjmov za rok 2009 bol
čiastkový základ dane z príjmov navrhovateľa 3053,39 eura. Podľa údajov z peňažného denníka
navrhovateľa, tento mal naposledy príjem zo živnosti dňa 31.10.2009 vo výške 477,90 eur. Z peňažného
denníka navrhovateľa súd nezistil žiadne výdavky, ktoré by nebolo nevyhnutné vynaložiť alebo nie v
takom rozsahu v súvislosti s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa. Navrhovateľ je v súčasnosti po
úraze palca hornej končatiny, ku ktorému došlo dňa 26.1.2010 a z uvedeného dôvodu bol v ambulantnej
chirurgickej, ortopedickej a rehabilitačnej starostlivosti.

Navrhovateľ má bežné výdavky na bývanie, inkaso vo výške cca 123,- eur , živobytie, starostlivosť
o maloletého V., ktorý navštevuje Základnú školu vo M., lieky a podobne. Okrem odporcu má ďalšie
dve vyživovacie povinnosti. Z výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že tento bol vlastníkom osobného
motorového vozidla Škoda Felícia pred 13 rokmi. Rodinný dom, v ktorom býva navrhovateľ s manželkou
a so synom je vlastnícky vedený na LV č. XXX kat. úz. Y. na jeho manželku. Tento získal navrhovateľ
od svojich rodičov, ktorí ho postavili v roku 1960. Súd prvého stupňa zároveň zistil, že navrhovateľ
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, pričom ide o lesné pozemky, u ktorých na navrhovateľa
pripadá podiel 10 053 m2, trvale trávnaté porasty, kde podiel navrhovateľa činí 2,9 m2, potom trvalé
trávnaté porasty, kde navrhovateľov podiel činí 1,3 m2.

Odporca navštevuje 3. ročník Stavebnej fakulty Technickej univerzity v N.. Štúdiom na vysokej škole
sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Finančné prostriedky potrebuje na cestovné SAD a MHD,
ubytovanie na internáte za dva mesiace po 139,41 eura, stravu, skriptá a rôzne študijné pomôcky. Matka
mu poskytuje vreckové v sume 30,-eur týždenne.

Podľa ust. § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.



Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav a správne rozhodol. Odstránil i pochybenia, ktoré
mu boli vytýkané uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co 103/2010 - 63 zo dňa 15. februára 2011.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že sudca si urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených
skutočností z poznatkov získaných vykonaným dokazovaním na základe tvrdených skutočností záver,
pričom tento záver je aj vecou vnútorného presvedčenia sudcu a jeho logického myšlienkového postupu.
Výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa zodpovedá pravidlám formálnej logiky. Súd prvého
stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a neopomenul rozhodné skutočnosti,
ktoré vyšli v konaní najavo. Preto nemožno polemizovať o skutkových záveroch teda že by z vykonaných
dôkazov vyplývali iné skutkové zistenia, na rozdiel od zistení súdu prvého stupňa.

Aj keď navrhovateľ sám požiadal o pozastavenie prevádzkovania živnosti ešte pred úrazom, uvedené
nemusí jednoznačne znamenať, že navrhovateľ len účelovo predstiera, že nepracuje a že sa zdržiava v
mieste svojho bydliska. Na preukázanie takéhoto tvrdenia odporcu nestačí domnienka alebo vyjadrenie
matky odporcu alebo vedomosti odporcu. Tieto skutočnosti musia byť v konaní riadne preukázané.
Dôkazná povinnosť a povinnosť tvrdenia je v danom prípade na odporcovi.

Neobstojí ani námietka odporcu čo do evidencie navrhovateľa v Sociálnej poisťovni mimo územia
Slovenskej republiky a vyžiadanie prípadného stanoviska z takejto zahraničnej poisťovne. Z oznámenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník na č.l. 87 jednoznačne vyplýva, že u povinného W. T. neeviduje
nedoplatok z titulu sociálneho poistenia. K odvolacej námietke odporcu, že navrhovateľ nepreberá
pravidelne poštu odvolací súd uvádza, že v priebehu konania bola zo strany navrhovateľa riadne pošta
preberaná. Aj keď niektoré zásielky boli preberané splnomocnencom. Následne sa však na úkonoch
navrhovateľ väčšinou osobne zúčastnil. Otázka vykonávania alebo nevykonávania finančných prác
zo strany odporcu vyplýva z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove zo dňa
28.1.2010, ktorým bolo rozhodnuté, že T. V., terajšia manželka navrhovateľa je občanom v hmotnej núdzi
a spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

Čo sa týka zbavenia majetku zo strany navrhovateľa prepisom na svoju terajšiu manželku odvolací súd
uvádza, že súd prvého stupňa správne zistil, že v nehnuteľnosti, ktorú prepísal navrhovateľ na svoju
manželku realizuje svoje právo bývania. Nejde o nehnuteľnosť, ktorá by mu prinášala zisk.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že úspešný navrhovateľ si trovy
odvolacieho konania neuplatnil, pričom ide o návrhové konanie ( § 151 ods. 1 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.