{"guid": "e7c463e0-fe5a-4ebe-bf30-eb184455a138:fbc86bcb-0b5a-4cf5-a1be-2803deac8286", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7215211641.1", "spisova_znacka": "11Co/292/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/292/2015 z 30. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 30. júna 2015, sp. zn. 11Co/292/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7215211641.1", "identifikacne_cislo": "7215211641", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Ondrejová", "sudca_id": 152, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-ondrejova-152", "datum_vydania": "2015-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbc86bcb-0b5a-4cf5-a1be-2803deac8286", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7215211641.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7215211641.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7215211641.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/292/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215211641
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7215211641.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Bc. A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom A. 1, G.,
proti odporcovi: O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, Košice, v konaní o nariadenie predbežného
nariadenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 4. mája 2015 č. k.
25C/283/2015-41

r o z h o d o l :

M e n í   uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania vo veci samej je nárok navrhovateľa proti odporcovi, aby súd vyhlásil kúpnu
zmluvu na byt uzatvorenú podľa Rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-6282/13 zo dňa
1.8.2013-2576/13 LV č. XXXXX na A. ul. č. 8, katastrálnym úradom na katastrálnom území H. voči
žalobcovi za neúčinnú.

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vydal predbežné
opatrenie, ktorým zakázal odporcovi, nakladať s nehnuteľnosťou vedenou Katastrálnym úradom na LV
č. XXXXX, katastrálne územie H., na A. ulici č. 8, podľa F. o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-6282/13
zo dňa X.X.XXXX-XXXX/XX LV č. XXXXX až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ svoj návrh na vydanie
predbežného opatrenia odôvodnil tým, že odporca kúpil byt, ktorý bol predtým predmetom návrhov
podaných na určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy voči žalobcovi a uvedený byt v priebehu krátkeho času
zmenil troch vlastníkov (LV č. XXXXX), preto má navrhovateľ dôvodnú obavu, že by v krátkom čase
mohli byť vykonané úkony vedúce k zbaveniu sa, odpredaju, resp. založeniu nehnuteľného majetku.
Na základe uvedeného preto navrhol, aby súd nariadil vo veci predbežné opatrenie, aby tak zabránil
odporcovi nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXXX na A. ulici č. 8, pričom poukázal na
skutočnosť že v minulosti bol byt pôvodne odpredaný R. G. (vlastník č. X), pánovi M. T. (vlastník č.
X), ktorý by následne opätovne predal odporcovi. Uviedol, že prvý vlastník predmetného bytu R. G.
po poskytnutí pôžičky v zmysle rozsudku sp.zn. 18C 209/13 bol účastníkom dedičského konania, v
ktorom zdedil polovicu 2 - izbového bytu a ten predal, a nijako si nesplnil povinnosť voči navrhovateľovi.
Taktiež vykonal predaj a prepis uvedeného bytu, a to aj napriek skutočnosti, že voči nemu bolo vedených
niekoľko exekučných konaní. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX  zo dňa 1.12.2012 vyplýva, že R. G.
sa stal  vlastníkom vyššie uvedeného bytu v podiele 1/2, pričom titulom nadobudnutia bolo osvedčenie
o dedičstve 25D 160/2012, Z-7470/2012 - v.z.XXXX/XXXX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že M. T. sa stal výlučným vlastníkom vyššie uvedeného bytu, pričom titulom
nadobudnutia bolo rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX -
XXXX/XX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že odporca sa stal výlučným
vlastníkom vyššie uvedeného bytu, pričom titulom nadobudnutia bolo rozhodnutie o povolení vkladu
kúpnej zmluvy V XXXX/XX zo dňa 1.8.2013.



Z rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16.4.2014, č.k. 18C 209/2013-42, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 6.6.2014, súd prvého stupňa zistil, že odporcu bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 179,50 Eur spolu s príslušenstvom titulom nevrátenej pôžičky.

Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e), f), § 76 ods. 2, 4, §
77 ods. 1 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a uzavrel, že
v danom prípade navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy, a teda, že tu sú okolnosti, ktoré by opodstatňovali nárok, ktorého sa podaným návrhom domáha,
t.j. že už samotné konanie odporcu, ako aj tretích osôb (predchádzajúcich vlastníkov bytu) spočívajúce
v prevodoch vlastníckeho práva k vyššie uvedenému bytu, zapísanému na LV č. XXXXX, na A.. X, v
G., ktorého pôvodným vlastníkom bol R. G. na ďalšie osoby, t.j. odporcu (ktorý  je v poradí jeho 3.
vlastníkom), vzbudzuje u navrhovateľa dôvodnú obavu, že konaním tretích osôb môže dôjsť k ďalším
disponovaniam s nehnuteľnosťou, a tým sťaženiu právneho postavenia navrhovateľa domôcť sa v
budúcnosti v prípade svojho úspechu v konaní vedenom pod sp.zn.25C 283/2015 svojho práva (t.j.
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy).
Súd taktiež pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj zásadu, že v dôsledku jeho nariadenia nevznikne
neprimeraná ujma druhému z účastníkov, t.j., že ujma druhého účastníka v nesmie byť neprimeraná
výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia dosiahne navrhovateľ.
Keďže v konaní bol navrhovateľom podaný aj návrh vo veci samej, súd prvého stupňa vymedzil platnosť
tohto predbežného opatrenia do právoplatného skončenie konania vo veci samej vedenej na tamojšom
súde pod sp. zn. 25C 283/2015.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Uviedol že z odôvodnenia
uznesenia mu nie je jasné, za akým účelom bolo toto rozhodnutie vydané. Súd poukazuje na rozsudok
Okresného súdu Košice II, sp. zn 18C 209/2013-42, na základe ktorého bol odporca zaviazaný zaplatiť
navrhovateľovi sumu 179,50 Eur s príslušenstvom, ale pokiaľ bolo predbežné opatrenie vydané za
účelom vymoženia tejto sumy, odvolateľ ho považuje za zjavne neprimerané s ohľadom na výšku
zabezpečovanej pohľadávky vo vzťahu k výške ceny bytu.

Aj pokiaľ súd prvého stupňa poukazuje na konanie vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 25C/283/2015,
ktorého predmetom je neplatnosť kúpnej zmluvy, odporcovi nie je jasné, určenia neplatnosti ktorej zmluvy
sa navrhovateľ domáha. Pritom táto okolnosť môže mať vplyv aj na jeho postavenie ako vlastníka
predmetnej nehnuteľnosti. Ani z výroku uznesenia nie je zrejmé, do právoplatnosti ktorého konania vo
veci samej je toto predbežné opatrenie nariadené. Pritom zákaz nakladať s nehnuteľnosťou je podľa
napadnutého uznesenia veľmi široký, a teda neprimeraný, lebo odporcu neobmedzuje iba v prevádzaní
alebo zaťažení nehnuteľnosti, ale v nakladaní s ňou akýmkoľvek spôsobom.

Odvolateľ zdôrazňuje, že nehnuteľnosť zakúpil z dôvodu, že plánuje uzavrieť manželstvo a v tomto byte
mieni bývať. Žiadnym svojím úkonom nedal dôvod pre obavu, že predmetný byt chce predať.

K odvolaniu odporcu podal písomné vyjadrenie navrhovateľ, ktorý navrhol uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že podstatné skutočnosti súd preukázané v
prechádzajúcom konaní pod sp. zn. 25C/123/2014 (opakovaný, niekoľkonásobný predaj majetku). Čo
sa týka dlžnej sumy, pre ktorú je predbežné opatrenie vydané, tak jej výška pre takéto rozhodnutie je
irelevantná.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal odporca
v zákonnej lehote (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s
veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Občiansky súdny poriadok rozlišuje dve skupiny predbežných opatrení:



- opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Keďže ide o úpravu pomerov
účastníkov, nemožno nariadiť predbežné opatrenie len preto, aby bolo zaistené vedenie konania.
- opatrenia, ktoré majú zaistiť výkon súdneho rozhodnutia, ak je obava, že by tento výkon bol ohrozený
z chovania dlžníka.

Z ustanovenia § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. vyplýva možnosť súdu predbežným opatrením uložiť
účastníkovi, okrem iného, aby nenakladal s určitými právami, alebo sa niečoho zdržal, pričom povinnosť
môže súd uložiť aj niekomu inému, než účastníkovi, ale iba za predpokladu, že to od neho možno
spravodlivo požadovať.

Uloženie povinnosti v zmysle § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. je zásahom aj do vlastníckeho práva (Čl. 20
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj do iných ústavou zaručených práv (nedotknuteľnosť osoby
a súkromia v zmysle Čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, právo brániť sa pred neoprávneným zasahovaním do
rodinného a súkromného života podľa Čl. 19 ods. 2 Ústavy SR). Z tohto dôvodu je treba pred nariadením
predbežného opatrenia venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami
nedochádza k zásahu do vlastníckych, ako aj iných práv účastníka nad nevyhnutnú mieru, prípadne až
k znemožneniu uspokojovania osobných potrieb povinného účastníka, ako aj plnenia povinností voči
účastníkovi, ktorý podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia alebo voči tretím osobám.

Obsahom predbežného opatrenia sa nesmie neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd
garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd (Ústavný zákon č.
23/1991 Zb.), ktorá je súčasťou ústavného poriadku Slovenskej republiky, ako aj Dohovorom o ochrane
ľudských práv a slobôd (uverejnený v Zbierke zákonov SR oznámením pod č. 209/1992 Zb. a 102/1999
Zb.).

Pokiaľ je navrhované predbežné opatrenie svojim dôvodom neprimerané tvrdenému a osvedčenému
zásahu do práv navrhovateľa, resp. pokiaľ neprimeraným spôsobom zasahuje do práv dotknutého
účastníka, teda ak by odporca bol obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci, takémuto
návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie predbežného
opatrenia.

Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 16. apríla 2014, č.k. 18C
209/2013-42, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. júna 2014, bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 179,50 Eur s príslušenstvom titulom nevrátenej pôžičky.

Odporca v odvolaní argumentuje tým, že pokiaľ bolo predbežné opatrenie vydané za účelom vymoženia
vyššie uvedenej sumy, považuje ho za zjavne neprimerané s ohľadom na výšku zabezpečovanej
pohľadávky vo vzťahu k výške ceny bytu.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou námietku odporcu, že by v danom
prípade bol obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci, nakoľko súdom priznaná pohľadávka
navrhovateľa voči odporcovi prestavuje sumu 179,50 Eur, ktorá je voči hodnote bytu (cene bytu)
skutočne neprimeraná, preto takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených
predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia.

Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na odvolacie dôvody odporcu, osvedčenie okolností
zo strany navrhovateľa, z ktorých možno vyvodiť opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie, nie je
jednoznačné, ani dostatočne presvedčivé. Odporca v odvolaní uvádza, že ničím nezadal príčinu pre
obavu, že by chcel predmetný byt predať, pričom navrhovateľ túto skutočnosť ani nijako nepreukázal
(obava vyplýva iba z presvedčenia navrhovateľa, ktoré nadobudol v dôsledku opakovaných prevodov
predmetného bytu). V danom štádiu konania nie je preukázaná bezprostredne hroziaca ujma, ktorá by
odôvodnila vydanie predbežného opatrenia pred konečným rozhodnutím vo veci samej.

Aj keď súd si môže pri nariadení predbežného opatrenia osvojiť tvrdenia uvedené navrhovateľom v
návrhu na jeho nariadenie, nie je možné vychádzať len účelovo z tvrdenia navrhovateľa, ktorý nijako
neosvedčil zámer odporcu nehnuteľnosť previesť na inú osobu a pod., čiže nepreukázal naliehavú
potrebu vydania predbežného opatrenia.



V prejednávanej veci preto nebolo možné vyhovieť navrhovanému predbežnému opatreniu ani z dôvodu
možnej obavy navrhovateľa, žeby výkon budúceho súdneho rozhodnutia vo veci bol ohrozený, pretože
neosvedčil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali konaniu odporcu, smerujúceho k zmareniu výkonu
rozhodnutia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o tom, že odporca prevedie nehnuteľnosť na inú osobu,
neosvedčil, a tak zostali v rovine ničím nepodložených tvrdení, ktoré nemôžu byť podkladom pre
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zásadným spôsobom obmedzuje výkon vlastníckeho
práva odporcu. Samotná abstraktná možnosť odporcu nakladať s predmetom svojho vlastníctva,
bez preukázania reálnej a bezprostrednej hrozby takéhoto konania odporcu s účinkami zmarenia
budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, neodôvodňuje potrebu okamžitej úpravy zo strany súdu vo
forme nariadenia predbežného opatrenia. Odporca akúkoľvek dispozíciu s nehnuteľnosťou vylučuje,
a odvolací súd ani z obsahu spisu nezistil také jeho konanie, ktorým by bolo právo navrhovateľa
bezprostredne a reálne ohrozené a z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho úmysel nakladať s predmetnou
nehnuteľnosťou, ktorý by prípadne ohrozil budúci výkon rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací
súd v súlade s ust. § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol, pretože neboli
splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia, a zákon neumožňuje jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť na ustanovenie § 77 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého ak
predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej
vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy
tomu, komu predbežným opatrením vznikli.

O trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v konaní o veci samej (§ 145 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/283/2015", "guid": "f2885b75-18b7-4af0-9bf7-41a29b9b43b8:1b5983cb-2371-4225-ae71-a714b2c445d1", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}