{"guid": "e7a06fc9-3d87-4c4a-9dce-f9018cd2aa05:7ddcb92b-c924-4aca-8018-e960d331e0ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6614211371.1", "spisova_znacka": "41CoE/133/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/133/2016 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júna 2016, sp. zn. 41CoE/133/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6614211371.1", "identifikacne_cislo": "6614211371", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ddcb92b-c924-4aca-8018-e960d331e0ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6614211371.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6614211371.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6614211371.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/133/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614211371
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614211371.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, XXX XX R., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 23328/14, o vymoženie
1.224,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.
11Er/627/2014-18 zo dňa 5. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/627/2014-18 zo dňa 5. októbra 2015      p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 11Er/627/2014-18 zo dňa 5. októbra 2015 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.
zn. EX 23328/14.

Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava
sp. zn. SR 5949/07 zo dňa 06.09.2007, vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi
oprávneným a povinným dňa 07.03.2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. V bode 17 týchto podmienok si zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku.

Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti veriteľa a obsah zmluvy, okresný
súd posúdil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
ust. § 2 písm. b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase podpísania zmluvy.

Okresný súd na prebiehajúce exekučné konanie aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98 a na rozsudok
Cofidis, C-473/00.

Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo vyplýva
z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere.
Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1
prílohy ku smernici Rady 93/13/EHS z apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
v tom, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.
Vychádzajúc z povahy zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude v končenom dôsledku
mať právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera
jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje takmer



úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu  a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany
dlžníka. Z uvedeného mal za zrejmé, že veriteľ od počiatku koncipovaním rozhodcovskej doložky
sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza
v mieste jeho sídla. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou aj napriek jej formálnemu zneniu
reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. K závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici Rady
93/13/EHS dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v
prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie
na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ podpisom
zmluvy, obsahom ktorej je rozhodcovská doložka sa vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v demokratickom zriadení a v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola
v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa ust.
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných
strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na
vykonanie exekúcie. V dôsledku toho okresný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný
a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Preto
okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že okresný
súd nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru okresný súd
nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera v
napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a
nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Okresný súd sa v rámci materiálneho
prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia
exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu,
čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.
Konštatoval, že postupom okresného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel
k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Uviedol, že
oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného
dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke okresného súdu ohľadom znemožnenia
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. V danej veci okresný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu, ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 20.05.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn.
SR 5949/07 zo dňa 06.09.2007. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola
žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 1.237,27
Eur (37.274,-- Sk) s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere
uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 07.03.2007. Rozhodcovský súd si právomoc predmetný
spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej doložky dojednanej v bode 17. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Napadnutým uznesením okresný
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,
či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,
ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).

Pokiaľ oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom a poukázal na to, že
okresný súd aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú, pretože okresný súd v napadnutom uznesení na
predmetnú vec uvedené ustanovenie neaplikoval.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (07.03.2007)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania



bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonní, ako aj podľa ust.
§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Preto je potrebné na tento právny vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom
potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a
Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu  spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je
možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v
čase uzavretia zmluvy o úvere predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust.
§ 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré
podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o úvere č. XXXXXXX  zo dňa 07.03.2007, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,
obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.
Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V
danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
sú súčasťou zmluvy o úvere, kde v článku 17. si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Trnavská
cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanom v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto



vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného
vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva
na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je
v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je
podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so
smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

Námietku oprávneného, že medzi zmluvnými stranami bola dojednaná rozhodcovská doložka formou
samostatného právneho úkonu, t.j.  na samostatnej listine, odvolací súd vzhľadom na to, že
rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere, považoval za irelevantnú.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že  rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, a preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust.  § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/627/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e7a06fc9-3d87-4c4a-9dce-f9018cd2aa05:aab333a9-dd12-4e3b-b453-48a6cc48c4fa", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6614211371.1", "spisova_znacka": "41CoE/133/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/133/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6614211371.1"}], "citovane_v": []}