Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoE/93/2012 z 17. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. septembra 2012, sp. zn. 11CoE/93/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3210202598.1 Krajský súd Trenčín | 11CoE/93/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3210202598.1 | 2012-09-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/240b3f3b-e468-4033-b88a-1e4e306c2300 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210202598.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/93/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210202598
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210202598.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom Bratislava, Bottova č.
7, IČO: 17 324 220, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Partizánska č. 2, proti povinnému: Q. K., bytom W. č. XXX, o vymoženie 752,31 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3Er/344/2010-24
zo dňa 28. júna. 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a vyhlásil ju za neprípustnú. Svoje
rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom na § 58 ods. 1, § 200 ods.
2 Exekučného poriadku, na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, § 52
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, § 53 ods. 1, 4 písm. r) a ods. 5, § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
ako aj na príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie
príslušenstva na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn.: M0609068 zo dňa 11.01.2010. Súd prvého
stupňa konštatoval, že súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť a v
prípade, že zistí existenciu dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môže ex offo exekúciu vyhlásiť
za neprípustnú a zastaviť ju. V danom prípade bol dôvodom neprípustnosti exekučný titul, ktorý je
podkladom pre exekúciu, a ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou jej neplatnosť. Rozhodcovská doložka je súčasťou
obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd prvého stupňa zistil, že v predmetnej
exekúcii sa vymáha plnenie zo Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 22.11.2007,
uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na
znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý je nutné okrem zmluvných
dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Prvostupňový súd ďalej zistil, že súčasťou Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch sú aj
Obchodné podmienky úverových produktov (verzia 2/2006), ktoré v článku V. Spoločné a záverečné
ustanovenia, upravujú rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa zastával názor, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú



aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, to znamená, že spotrebiteľ ju
mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré
so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého
stupňa rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Čo sa týka náhrady trov
exekúcie, poukázal na ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Dal do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady
Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej
postup exekučného súdu považoval za nesprávny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie
iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú. Bol toho názoru, že v zmysle tejto dôvodovej správy je predmetná rozhodcovská
doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje
práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si
uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej
doložky. Zdôraznil, že v období do 31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená len v Obchodnom
zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z. a ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka sa na ňu
nevzťahovali. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť vyplývajúca
z § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54
Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov od 01.04.2004 a ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z
odseku 4 tohto ustanovenia. Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 9CoE/18/2010 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/09. Zdôraznil rozsudok Súdneho
dvora zo dňa 9. októbra 2009 vo veci C-40/08 v ktorom sa uvádza, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom skutkovom stave, aj
bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzavretej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
takéto posúdenie v rámci obchodných konaní na základe vnútroštátneho práva. Na základe vyššie
uvedeného bol presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje
neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na
vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným
a vykonateľným rozsudkom.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 08.08.2012, ak súd rozhoduje podľa odseku
g) a k), nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd
exekúciu zastaví.

Podľa § 243 ods. 1 cit. zákona, tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti
tohto zákona.

Odvolací súd konštatuje, že s účinnosťou od 08.08.2012 bolo do Exekučného poriadku zákonom č.
230/2012 Z.z. zavedené ustanovenie § 57 ods. 5, v zmysle ktorého je v prípade zastavenia exekúcie
pre neprípustnosť (§ 57 ods. 1 písm. g)) potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa v danom



prípade exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorú prvostupňový súd posúdil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a z toho dôvodu považoval rozhodcovský rozsudok za nespôsobilý
exekučný titul, na základe ktorého nemôže byť vedená exekúcia. Exekučné konanie v danom prípade
začalo dňa 06. augusta 2010. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení novely č. 230/2012 Z.z. bolo aj v danom prípade nevyhnutné nariadiť pojednávanie. Nakoľko však
z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania,
uvedeným spôsobom bolo účastníkom konania odňaté právo konať pred súdom.

Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, a pre ktorý je právny záver odvolacieho súdu záväzný
(§ 226 O.s.p.), po opätovnom preskúmaní veci znovu rozhodne o zastavení exekúcie podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .