Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/270/2016 z 13. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. septembra 2017, sp. zn. 6S/270/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016202561.3 Krajský súd Bratislava | 6S/270/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1016202561.3 | 2017-09-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, SSP, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19c216e8-db67-4a13-a0fb-8bc00a0b44d7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016202561.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/270/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202561
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202561.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r.o., so
sídlom Vlčany 155, Vlčany, IČO: 34 127 313, zastúpený advokátskou kanceláriou AK GG, s.r.o., so
sídlom Agátová 2513/15, Galanta, IČO: 50 954 709, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.:103947208/2016 zo dňa 20.09.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 103947208/2016 zo dňa 20.09.2016 z r
u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Na základe protokolu z daňovej kontroly vydal správca dane Daňový úrad pre vybrané daňové
subjekty, prvostupňové rozhodnutie č. 103406677/2016 dňa 27.06.2016, ktorým žalobcovi ako platiteľovi
dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. O správe daní, v znení
neskorších predpisov (ďalej len DP) vyrúbil rozdiel dane v sume X.XXX,- EUR na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodlo
Finančné riaditeľstvo SR pod č.: 103947208/2016 dňa 20.09.2016 tak, že rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdilo.

II. Žaloba.

2. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2016 sa žalobca domáhal
preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č.:103947208/2016 zo dňa 20.09.2016, ako aj
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č.
103406677/2016 zo dňa 27.06.2016 a žiadal ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie ako aj
náhrady trov konania.

3. Žalobca uviedol, že je právnickou osobou - podnikateľom, ktorého hlavnou činnosťou je skladovanie,
nákup a predaj pohonných látok. V daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 si
žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr za nákup pohonných látok. Daňový
úrad začal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011, ktorá začala dňa
11.04.2014. Následne dňa 15.04.2014 Prezídium Policajného zboru SR, Národná kriminálnej agentúra



- expozitúra Bratislava (ďalej len NAKA), vykonala prehliadku kancelárskych a iných priestorov žalobcu.
Na základe výzvy, žalobca odovzdal NAKA okrem iného všetky účtovné, daňové a iné doklady týkajúce
sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, ktoré sa stále nachádzajú u Prezídia Policajného zboru SR.
Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, na základe zabezpečených dokladov vydal prvostupňové
rozhodnutie č. 103406677/2016 dňa 27.06.2016, ktorým žalobcovi vyrúbil rozdiel dane v sume X.XXX,-
EUR za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a namietal,
že nepriznanie práva na odpočítanie dane z tuzemských nákupov tovaru bolo nesprávne z dôvodu
nesprávne vyhodnotenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho
procesného postupu Daňového úradu, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

4. Námietka posúdenia obstarania tovaru od spoločnosti POLARON.
Podľa Finančnej správy žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na
faktúrach spoločnosť POLARON, s.r.o. a tým ani vznik daňovej povinnosti v tuzemsku, ktorý je zákonnou
podmienkou vzniku práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH.
-žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči orgánom finančnej správy jeho
dodávateľom. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné
bremeno ako aj dôkaznú núdzu správca dane.
-žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľa, nemôže preto preukazovať, akým
spôsobom tovar nadobudol a ako ho prepravil.
-žalobca ako daňový subjekt preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu, na
rozdiel od Daňového úradu ako správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal, že dodávateľ tovar nedodal, resp. ho nedodal žalobcovi. Prípadné
podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za následok
odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť.
-žalobca namieta, skutočnosti o ktoré žalovaný oprel svoje rozhodnutie, že spoločnosť POLARON, s.r.o.
resp. jej právny nástupca (RICHI RESTAURANT & CATERING s.r.o.) nepredložila žiadne doklady a
dôkazy preukazujúce dodanie pohonných látok, na adrese sídla sa nenachádza a nevykonáva tam
žiadnu ekonomickú činnosť; že spoločnosť POLARON, s.r.o. resp. jej právny nástupca, v čase výkonu
daňovej kontroly bola nekontaktná a miestne príslušný správca dane nevedel potvrdiť uskutočnenie
zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a uvedeným dodávateľom; svedok J. Q. (konateľ dodávateľa
v čase realizácie dodávok) uviedol, že spoločnosť vystavila predmetné faktúry a dodala daňovému
subjektu pohonné látky, ale v rámci dokazovania vykonaného správcom dane neboli získané žiadne
dôkazy a doklady, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
Žalobca takúto argumentáciu namieta, nakoľko J. Q. nemal prístup k účtovným dokladom spoločnosti
POLARON, s.r.o. nakoľko v čase daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania už nebol konateľom
spoločnosti, preto nemohol Daňovému úradu predložiť príslušné doklady. To, že správca dane nezískal
žiadne dôkazy a doklady od dodávateľa, ktoré by potvrdzovali tvrdenia J. Q., nemôže byť na ťarchu
žalobcu.

5. Prepravu tovaru, v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2011 (medzi žalobcom a spoločnosťou
POLARON, s.r.o.), ako aj informácií uvedených bývalým konateľom spoločnosti POLARON, s.r.o.
zabezpečoval dodávateľ, preto nie je odôvodnené, aby žalobca mal k dispozícii akékoľvek doklady o
preprave tovaru. Z výpovede bývalého konateľa spoločnosti vyplýva, že prepravu tovaru od dodávateľa
spoločnosti POLARON, s.r.o. do skladu, ktorý mala spoločnosť POLARON, s.r.o. v nájme od žalobcu,
zabezpečoval dodávateľ spoločnosti POLARON, s.r.o. od ktorého táto spoločnosť tovar nakúpila. Pri
predaji tovaru žalobcovi sa predávaný tovar nachádzal v prenajatom sklade. Na základe uvedeného,
preprava tovaru v prípade predaja tovaru žalobcovi nebola realizovaná, pretože tovar sa nachádzal
priamo v prenajatom sklade, kam si ho žalobca prišiel prevziať (stočiť do autocisterien).
V spoločnosti POLARON, s.r.o. neboli zo strany Daňového úradu zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré
by mohli preukazovať, že dodanie tovaru žalobcovi nebolo uskutočnené. Preto Daňový úrad nesprávne
vyhodnotil existujúce dôkazy a rozhodol v neprospech žalobcu, v rozpore so zákonom.

6. V zmysle ust. § 24 ods.1, ods.2 DP dokazovanie vedie správca dane a daňový subjekt je povinný
preukazovať v zásade len skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a ktoré uvádza v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, resp. na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.
K rozloženiu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane vyslovil právny názor
Najvyšší správny súd ČR (rozsudok sp. zn. 5Afs 131/2004) „Dúkazní bremeno stíha daňový subjekt
pouze ohledně skutečností, které tvrdí a uvádí ve svém účetnictví. ... Má-li správce daně pochybnosti o



dúkazní hodnotě prostředku, jimiž daňový subjekt prokazuje ve smyslu ust. §31 ods. 9 zák. č. 337/1992
Sb. svá tvrzení, přenáší se dúkazní bremeno z daňového subjektu na správce daně. Jeho povinností dle
§ 31 ods. 8 cit. zákona je pak prokázat existenci takových skutečností, které věrohodnost, prúkaznost,
správnost, či úplnost účetnictví, evidence, či jiných záznamu z cela vyvracejí. Dúkazní bremeno nelze
pojímat extenzívně a rozšiřovat je na prokazování všech, resp. jakýchkoli skutečností, tedy i těch,
ohledně kterých taková povinnost stíha zcela jiný subjekt."
Uvedené zásady prevzal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Sžf 1/2011.

7. Žalobca postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď k predmetným dodávkam tovaru od
spoločností POLARON, s.r.o. zaevidoval dodávateľskú faktúru, potvrdenia o úhrade, dodací list a
doklady skladovej evidencie. Nákupy uskutočnené žalobcom, vrátane obstarania pohonných látok, od
spoločnosti POLARON, s.r.o. zodpovedali množstvám pohonných látok, ktoré ďalej dodával na výstupe
svojim odberateľom. Skladové evidencie a vyššie uvedené doklady preukázali nadobudnutie tovaru a
boli počas daňovej kontroly nepretržite Daňovému úradu k dispozícii.
Aj svedok J. Q. (konateľ dodávateľa) potvrdil:
- že spoločnosť POLARON, s.r.o. vyhotovila predmetné faktúry,
- že predmetné obchody deklarované na faktúrach sa uskutočnili (objednávky sa prijímali
telefonicky, resp. osobne od zamestnancov žalobcu),
- že prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ na svoj účet a bola zahrnutá do ceny tovaru,
- že odovzdávania tovaru sa zúčastňovali konatelia oboch spoločností.
Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia a navrhoval výsluch svedkov (osoby zodpovednej za skladovú evidenciu). Daňový úrad všetky
predložené dôkazy označil za nedostatočné, pričom vlastné dokazovanie neviedol dôsledne, nevykonal
navrhované výsluchy svedkov, neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania vyšli najavo.

8. Žalovaný v niektorých častiach rozhodnutia spochybňuje skutočnosť, že dodanie bolo uskutočnené
dodávateľom uvedeným na faktúrach, v iných častiach rozhodnutia spochybňuje samotnú existenciu
fyzického plnenia. Takéto tvrdenia žalovaného sú vnútorne rozporné a preto je rozhodnutie žalovaného
nepreskúmateľné.
Ak žalovaný nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale tvrdí, že dodávateľom nebol
subjekt uvedený na faktúre (POLARON, s.r.o.) Daňový úrad mal uviesť, ktorý iný subjekt mal byť podľa
jeho zistení skutočným dodávateľom predmetných plnení alebo akým iným spôsobom mali byť uvedené
plnenia uskutočnené, a na základe týchto zistení mal transakciu posúdiť z hľadiska DPH.

9. Žalobca počas daňovej kontroly navrhol vo vyjadrení k Protokolu (bod 88) preverenie uskutočnenia
dodaní realizovaných žalobcom u jeho tuzemských odberateľov, keďže žalobca dodaný tovar ďalej
predával; navrhol preverenie fyzického pohybu tovaru (prijatie, naskladnenie, vykládka, dodanie) a jeho
evidenciu v skladovom systéme žalobcu; navrhol výsluch osoby zodpovednej za skladovú evidenciu.
Uskutočnenie dodaní realizovaných žalobcom u jeho tuzemských odberateľov Daňový úrad
nepreveroval, čo odôvodnil tým, že obchodovanie žalobcom s predmetným tovarom nespochybňuje.

10. Žalobca predložil všetky účtovné doklady, ktoré mohol mať reálne k dispozícii a to Kúpnu zmluvu
z 15.01.2011, Nájomnú zmluvu z 31.01.2011, príjemky tovaru, faktúry, dodacie listy (žalobca ako
odberateľ potvrdil prevzatie tovaru), saldokonto záväzkov voči dodávateľovi, evidenciu príjmu a výdaja
tovaru, pričom bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti potvrdil realizáciu predmetných obchodov,
popísal spôsob objednávania a prepravy tovaru, navrhol ďalšie úkony pre zaobstaranie dôkazov, ktorých
vykonanie je v právomoci Daňového úradu.
Napriek uvedenému žalovaný na str. 12 rozhodnutia, druhý odsek tvrdí, že „Dodávateľom POLARON,
s.r.o. ani samotným daňovým subjektom neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukázali, že
skutočnosti uvádzané na faktúrach sú odrazom reálneho plnenia a ktoré by preukázali vznik daňovej
povinnosti."

11. Žalovaný na str. 17 svojho rozhodnutia uvádza, že „nebola preukázaná preprava pohonných látok
k daňovému subjektu, nebol preukázaný pôvod pohonných látok a tieto skutočnosti nepreukázal ani
samotný daňový subjekt."



Žalobca namieta, že do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré ako daňový subjekt
nemôže ovplyvniť. Žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľa, nemôže preto
preukazovať, akým spôsobom tovar nadobudol a ako ho prepravil.
Ako žalobca uviedol, tovar nadobudol od dodávateľa spoločností POLARON, s.r.o., obdržal faktúru,
ktorú riadne zaúčtoval a uhradil. Žalobca predložil všetky doklady, ktoré sú pod jeho kontrolou a ktoré
sú vo všeobecnosti dostatočným dôkazom toho, že dodanie tovaru sa naozaj uskutočnilo tak, ako je
deklarované na faktúrach. Žalobca nemal možnosť ani povinnosť vedieť, overovať a zisťovať, akým
spôsobom nadobudol tovar jeho dodávateľ a nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu.
Rovnako žalobca nemal možnosť ani povinnosť evidovať doklady k vnútroštátnej preprave tovaru, keď
túto prepravu ako zákazník nezabezpečoval. Preprava sa uskutočnila výlučne na základe dvojstranného
právneho vzťahu medzi predávajúcim (dodávateľom tovaru) a dopravcom. Na základe uvedeného
doklady o preprave tovaru tvoria účtovnú dokumentáciu iných daňových subjektov (dodávateľa a
dopravcu). Plnenie povinností iných subjektov nepatrí do dôkazného bremena žalobcu a nemožno ich
od neho spravodlivo požadovať. Daňový úrad nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena, keď
ho v celom rozsahu preniesol na žalobcu a zaťažil ho nad rámec zákona dokazovaním, ktoré sa týka
iných daňových subjektov (dodávateľov tovaru).

12. Žalobca navrhol v priebehu konania nasledujúceho po vydaní Protokolu vykonať dôkazy, ktorými
bolo možné objektívnejšie zistiť okolnosti týkajúce sa predmetných zdaniteľných obchodov, ktoré nemal
možnosť sám zo svojej pozície zadovážiť, avšak tento návrh nebol Daňovým úradom akceptovaný.
Vo veci dodávok od spoločnosti POLARON, s.r.o. žalobca navrhoval vypočutie ďalších svedkov, ktorí
sa zúčastňovali rokovaní pri uzatváraní obchodov a to Z.. T. X., H.. H. F., čo Daňový úrad odmietol
napriek tomu, že svedeckú výpoveď J. Q. považoval za nedostačujúcu. Tento postup žalobca namietal
vo vyjadrení k Zápisnici, odmietnutie výsluchu navrhnutých svedkov bolo nedôvodné, v rozpore s § 24
ods. 4 DP.

13. Daňový úrad vyslovil pochybnosť o spôsobe nadobudnutia tovaru a má podozrenie, že došlo k
podvodnému konaniu na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca (str. 12 a 13 rozhodnutia),
avšak neuviedol žiadne konkrétne objektívne skutočnosti, ktoré by Daňový úrad zistil a ktoré by
nasvedčovali zneužitiu práva v oblasti DPH a umožňovali by vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca
vedel alebo musel vedieť o prípadnom podvodnom konaní svojho dodávateľa.
Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za
následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcu, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť.
Žalobca tvrdí, že v čase realizácie obchodov dodávateľ tovaru nebol nekontaktný (inak by sa predmetné
obchody nemohli realizovať) a skutočnosť, že dodávateľ v súčasnosti so správcom dane nespolupracuje,
nie je možné pripísať na zodpovednosť žalobcovi, pretože na uvedené skutočnosti nemá objektívne
žiaden vplyv. Daňový úrad žiadnym spôsobom nepreukázal, že dodávateľ POLARON, s.r.o. bol v čase
dodania tovaru nekontaktný.

14. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/49/2010 poukázal na skutočnosť, že všeobecné dôkazné
bremeno je modifikované právom EU, podľa ktorého je možné odoprieť nárok na odpočítanie dane
na vstupe platiteľovi dane len v prípade, ak sa preukáže, že platiteľ dane o podvodnom konaní
na predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch obchodného reťazca vedel (všeobecné dôkazné
bremeno daňového subjektu vyplývajúce z ust. § 29 ods. 8 DP je v danom prípade modifikované
právom Európskej únie). Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutiach Optigen Ltd C-354/03, Fulcrum
Electronics Ltd C-353/03 a Bond House Systems Ltd C-484/03 konštatoval, že uplatnenie nároku na
odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s
úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto
osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopreté.

15. Námietka nesprávneho procesného postupu Daňového úradu.
Napadnuté rozhodnutie DÚ vychádzalo z dôkazných prostriedkov, získaných nezákonne vedenou
daňovou kontrolou.
Daňová kontrola zdaňovacieho obdobia začala dňa 11.04.2014 na základe Oznámenia o daňovej
kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin z 11.03.2014. Z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií, správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9900430/5/287689/2015/
Krin zo 06.02.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 09.02.2015. Po doručení odpovedí k žiadostiam
o medzinárodnú výmenu informácií, pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo a Daňový úrad dňa



07.08.2015 pokračoval v daňovej kontrole, o čom upovedomil žalobcu Oznámením č. 20641473/2015
z 10.08.2015. Od začatia daňovej kontroly (11.04.2014) do skončenia daňovej kontroly, t.j. do doručenia
Protokolu (22.09.2015) uplynulo 529 dní, čo predstavuje jeden rok a viac ako päť mesiacov. Podľa §
46 ods. 10 DP, lehota na vykonanie daňovej kontroly je vo všeobecnosti najviac jeden rok odo dňa
jej začatia. Daňovú kontrolu možno prerušiť aplikujúc primerane ustanovenia § 61 DP okrem iného, aj
vtedy, ak je potrebné získať informácie podľa osobitného predpisu (napr. podľa zák. č. 442/2012 Z.z.
O medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov). Ak je daňová
kontrola prerušená, lehoty podľa DP neplynú, teda neplynie ani stanovená maximálna jednoročná lehota
na vykonanie daňovej kontroly (§ 61 ods. 5 DP).
Daňový úrad odôvodnil prerušenie daňovej kontroly zisťovaním skutočností prostredníctvom
medzinárodnej výmeny informácií, avšak v kontrolovanom zdaňovacom období žiadne informácie z
medzinárodnej výmeny informácií nepotreboval, keďže predmetom kontroly neboli faktúry za dodanie
tovarov do iných členských štátov (intrakomunitárne dodania tovaru), ale len tuzemské transakcie.
Daňový úrad nemal dôvod predlžovať trvanie daňovej kontroly, preto žalobca prerušenie daňovej
kontroly namieta, považuje ho za neopodstatnené, neúčelné a nezákonné. Daňová kontrola predstavuje
značný zásah do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného daňového subjektu, preto sa má spravovať
zásadou proporcionality (primeranosti) a zásadou účelnosti. Preto daňová kontrola za zdaňovacie
obdobia, v ktorých Daňový úrad žiadne informácie z medzinárodnej výmeny informácií nepotreboval
(tuzemské transakcie), mala byť ukončená v zákonnej lehote 1 roka vo vzťahu k jednotlivým obdobiam
samostatným protokolom. V dôsledku postupu Daňového úradu lehota na vykonanie daňovej kontroly
nebola dodržaná, prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu
bolo nezákonné a Protokol má preto charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010).

16. Daňový úrad sa nevysporiadal jednotlivými skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení žalobcu k
zápisnici o ústnom pojednávaní zo 14.06.2016, ktoré podal dňa 23.06.2016, ale len stroho konštatoval,
že z predložených dôkazov nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod meniť závery
uvedené v rozhodnutí Daňového úradu.
Takýto postup Daňového úradu je v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 ods. 3 Daňového poriadku a
zároveň ide o vadu rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie.

III. Vyjadrenie žalovaného.

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 25.01.2017, doručeným tunajšiemu súdu 30.01.2017 s tým,
že považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedol, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení
neskorších predpisov. Na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho
konania vydal prvostupňový správca dane rozhodnutie č. 103406677/2016 z 27.06.2016, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vo výške X.XXX,-
EUR.
Žalovaný odvolací orgán v odvolacom konaní svojim rozhodnutím č. 103947208/2016 z 20.09.2016
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

18. Žalobou napadnutým rozhodnutím nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty v sume X.XXX,- EUR z faktúry od dodávateľa POLARON, s.r.o., Sv. Cyrila a Metoda 15,
Vrútky, IČO: 45433836, DIČ: 2022998219 (od 09.04.2014 právny nástupca RICHI RESTAURANTS &
CATERING s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, IČO: 43789242) za dodanie pohonných látok. Dôvodom
neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru - pohonných látok
deklarovaným dodávateľom POLARON, s.r.o. uvádzaným na preverovaných faktúrach, čím nepreukázal
splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. l zák. č.
222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 citovaného
zákona.

19. Žalovaný má zato, že správca dane pri vydávaní predmetného rozhodnutia vychádzal zo správne
zisteného skutkového a právneho stavu, ktorý preveril u žalobcu a zároveň ho preveril u dodávateľa,
výsluchom svedkov, pričom počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania umožnil žalobcovi, aby
sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie



dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských faktúr. Správca dane viedol dokazovanie
a preveroval nárok uplatnený žalobcom, pričom dôkazy o dodaní pohonných látok dodávateľom
POLARON, s.r.o. nezískal. Túto skutočnosť preukazujú zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré sú jednoznačne a dostatočne uvedené v rozhodnutí správcu
dane, ako aj v napadnutom rozhodnutí odvolacieho orgánu. Správca dane všetky dôkazy získal
zákonným spôsobom v zmysle § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. O správe daní v znení neskorších
predpisov. Z uvedených dôkazov vyplýva, že žalobca nepreukázal nákup pohonných látok od dodávateľa
POLARON, s.r.o. uvedeného na dodávateľských faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane.

20. Žalovaný k námietkam žalobcu týkajúcich sa dodania pohonných látok uvádza, že dodanie
pohonných látok dodávateľom POLARON, s.r.o. uvedených na faktúrach, nebolo preukázané. Zo zistení
správcu dane vyplýva, že dodávateľská spoločnosť POLARON, s.r.o. nepredložila žiadne doklady a
dôkazy preukazujúce dodanie pohonných látok, na adrese sídla sa nenachádza a nevykonáva tam
žiadnu ekonomickú činnosť. J. Q. (vtedajší konateľ spoločnosti POLARON, s.r.o.) síce v rámci svedeckej
výpovedi uviedol, že spoločnosť vystavila predmetné faktúry a dodala žalobcovi pohonné látky, ale v
rámci dokazovania vykonaného správcom dane neboli získané žiadne dôkazy a doklady, ktoré by jeho
tvrdenia potvrdili.
Žalovaný poukazuje na skutočnosť, ktorá vyplýva zo zistení správcu dane a zo získaných a predložených
dokladov žalobcu, že pohonné látky, ktoré mali byť predmetom dodania podľa faktúr od dodávateľa
POLARON, s.r.o. mali byť týmto dodávateľom uskladňované a dodávané v priestoroch prenajatých
od žalobcu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31.01.2011 (prenajaté nádrže č. 3, 4, 7, 8 na ropné
produkty). Z vyjadrení svedka J. Q. bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti POLARON, s.r.o.
vyplynulo, že si žalobca naložil tovar do cisterny, stočil si toľko litrov koľko sa dohodli a následne mala
prebehnúť fakturácia na základe stáčacích lístkov, ktoré mali byť odovzdané žalobcom dodávateľovi
POLARON, s.r.o.. Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že s tovarom manipulovali zamestnanci žalobcu.
K faktúram od dodávateľa POLARON, s.r.o. boli priložené dodacie listy, z ktorých nevyplývali žiadne
skutočnosti o dodaní a preprave tovaru od dodávateľa POLARON, s.r.o.. Správcom dane bola získaná
Kúpna zmluva z 15.01.2011 uzatvorená medzi predávajúcim POLARON, s.r.o. a kupujúcim JOPI
TRADE, spol. s r.o., predmetom ktorej v bode II. je dodanie objednaných množstiev minerálnych olejov,
miesto a spôsob konkrétneho plnenia budú dohodnuté v príslušnej objednávke a ak nebude v budúcnosti
dohodnuté inak, budú dodávky realizované podľa INCOTERMS 2000 na parite FCA a CPT podľa
objednávok. Podľa bodu III. predmetnej kúpnej zmluvy, spôsob dodania určí kupujúci v objednávke;
dodávku minerálnych olejov zabezpečí predávajúci cisternovými vozidlami na účet predávajúceho. Zo
zmluvy tiež vyplýva, že predávajúci je povinný odovzdať príjemcovi pri každej dodávke dodací list a atest
(ak o to kupujúci požiada). Zmluva stanovuje formu dodacieho listu pri parite CPT - pričom predávajúci
odovzdá vodičovi plniaci list z rafinérie - doklad o plnení/výdaji minerálnych olejov a dodací list - doklad
o plnení minerálneho oleja, ktorý okrem iných údajov má obsahovať aj údaj o vozidle zabezpečujúceho
prepravu. Pri parite FCA zmluva stanovuje odovzdanie dodacieho listu -dokladu o plnení minerálneho
oleja vodičovi so stanoveným obsahom, ktorý má rovnako obsahovať aj údaj o vozidle zabezpečujúceho
prepravu. V bode IV. predmetnej kúpnej zmluvy je stanovené, že originál faktúry s priloženým nákladným
listom - dokladom o plnení/výdaji minerálnych olejov a dodacím listom zašle predávajúci kupujúcemu do
troch dní poštou. Dodávateľom POLARON, s.r.o. ani samotným žalobcom neboli predložené, stáčacie
lístky, atesty, plniace listy ani nákladné listy, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom došlo k preprave
a dodaniu pohonných látok od dodávateľa POLARON, s.r.o.. Z výpovede J. Q. nebolo možné určiť,
kto bol prepravcom pohonných látok, nebolo možné určiť dodávateľa pohonných látok pre spoločnosť
POLARON, s.r.o., jedine z jeho výpovede vyplýva, že pohonné látky mali byť skladované v priestoroch
žalobcu a dokonca s nimi mali manipulovať zamestnanci žalobcu. Doklady sa nepodarilo získať ani
správcovi dane v rámci vykonaného dokazovania, nakoľko právny nástupca spoločnosti POLARON,
s.r.o. spoločnosť RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o., v čase dokazovania bola nekontaktná,
nespolupracovala so správcom dane a nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali dodanie
pohonných látok žalobcovi.
Žalovaný zistil, že spoločnosť RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. zanikla a od 25.09.2015 sa
jej právnym nástupcom stala spoločnosť DEBET INVEST, s.r.o., ktorá bola zrušená dňa 09.12.2015 a
od 16.12.2015 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť RELCO s.r.o..
Správca dane požadoval od žalobcu len také doklady, ktorými mal pri dodaní tovaru disponovať a na
základe, ktorých bolo možné identifikovať, že k dodaniu tovaru došlo dodávateľom POLARON, s.r.o..
Napriek uvedenému nebola spochybnená reálna existencia pohonných látok, ktorú žalobca následne
dodával svojim odberateľom v rámci svojich podnikateľských aktivít, ale správca dane preveroval nárok



uplatnený žalobcom a to nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa POLARON,
s.r.o., na základe ktorých mali byť pohonné látky dodané. Daňová kontrola bola zameraná nielen na
obsahovú stránku faktúr podľa § 71 zákona o DPH, ale predovšetkým bola zameraná na skutkový
stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na zistené
skutočnosti a predovšetkým, či došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle zákona o DPH na
základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania tovaru a následného práva na odpočet
dane z pridanej hodnoty.
S námietkami žalobcu vo veci nevypočutia svedkov Z.. T. X. a H.. H. F. sa správca dane dostatočne
vysporiadal v rámci prerokovania pripomienok predložených k protokolu z daňovej kontroly ako aj v
napadnutom rozhodnutí. Žalobcom neboli predložené žiadne špecifikácie, na základe ktorých by bolo
možné navrhovaných svedkov vypočuť a ani dokazovaním správcu dane neboli získané dôkazy a
doklady, v zmysle ktorých by mali byť navrhovaní svedkovia priamo zúčastnení na dodaní pohonných
látok dodávateľom POLARON, s.r.o..
Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte a ten nepreukázal, že pohonné látky
skutočne dodal deklarovaný dodávateľ POLARON, s.r.o., rovnako nepreukázal prepravu, ktorá nebola
preukázaná ani dodávateľom POLARON, s.r.o.. Zo zistení správcu dane vyplýva, že motorová nafta
dodávateľa POLARON, s.r.o. sa nachádzala v priestoroch žalobcu, pričom manipuláciu s tovarom mali
zabezpečovať len zamestnanci žalobcu. Žalobca v žalobe uvádza, že pohonné látky následne dodával
odberateľom. Správca dane však zistil, že manipuláciu a skladovanie tovaru zabezpečovali zamestnanci
žalobcu, preprava tovaru bola vykonaná dodávateľom do skladov, ktoré mal dodávateľ spoločnosť
POLARON, s.r.o. v prenájme od žalobcu, čím je spochybnené postavenie spoločnosti POLARON,
s.r.o., ktorá by mala tvoriť medzičlánok v obchodnom reťazci. Podľa názoru žalovaného, spoločnosť
POLARON, s.r.o. u ktorej, nebolo možné preveriť reálnosť obchodných transakcií, vystupovala v
deklarovaných obchodných transakciách ako formálny dodávateľ a v priebehu konania nebolo žiadnym
relevantným spôsobom žalobcom preukázané, že mu tovar skutočne dodala táto spoločnosť tak, ako
deklarujú dodávateľské faktúry a zároveň, že táto spoločnosť bola priamym účastníkom obchodu,
ktorá predmetný tovar prebrala a následne dodala žalobcovi a nebola iba umelo vytvoreným článkom
obchodného reťazca.

21. Z ustanovenia § 24 ods. 1 DP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje
daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane; a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov; skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly
alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je
povinný viesť. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré
umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých
vyžadovaných podmienok, nie je vylúčený. Ide o hmotno-právne podmienky, preto k takému záveru
nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti, ale
musia sa overiť údaje v nej uvedené, či naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Ako dôkaz možno v
zmysle § 24 ods. 4 DP použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Z dôvodu
ľahkej zneužiteľnosti zákonodarca požaduje, aby platiteľ dane, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie
dane, preukázal existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, najmä musí
byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené so subjektom uvedeným na
faktúre. Vychádzajúc z ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, nárok
na odpočítanie dane nie je preukázaný iba predložením dokladov ako faktúra, výdajka tovaru, skladová
a účtovná evidencia tovaru, doklady o zaplatení za fakturované plnenie. Nárok na odpočítanie dane
nemá základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávke tovaru, alebo služby, nakoľko
zákon o dani z pridanej hodnoty nestojí len na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru
alebo služby, preto dôkaz predložením daňových dokladov je iba formálnym dôkazom dovršujúcim
hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného prevedenia dodávky tovaru alebo služby. Na druhej strane
zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú
hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má



správca dane v priebehu konania k dispozícii. Keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti,
úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca, ale
vykonal aj ďalšie dokazovanie (rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžf/l8/2011 a 6Sžf/14/2012 vo
veci nepreukázania dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach, v ktorých NS SR vyslovil
právny názor, že ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, dodacích listov,
ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre
uvedenou. Dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky
tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva).
Správca dane postupoval v súlade s uznesením Ústavného súdu SR III.ÚS 401/09-17, keď
preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom,
splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených v
prvostupňovom rozhodnutí.
Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, v zmysle § 3 zák. č. 563/2009 Z.z. DP posudzoval všetky
aspekty deklarovaných obchodov s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom dbal na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov kontrolovaného daňového subjektu ako aj ostatných osôb zúčastnených
na konaní. Písomnosti vydané správcom dane v priebehu výkonu daňovej kontroly a v priebehu
vyrubovacieho konania dokumentujú priebeh daňovej kontroly a preukazujú, že správca dane vo veci
odpočítania dane zo sporných dodávateľských faktúr vykonal preverovania aj na strane deklarovaných
dodávateľov tovaru, u ktorých sa sporné dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt nepotvrdilo.
Preto bolo úlohou žalobcu, aby dodanie tovaru deklarovaného na sporných faktúrach preukázal.
Neobstojí tvrdenie žalobcu, že správca dane ohľadne preukázania existencie sporného nákupu tovaru
neprimerane preniesol dôkazné bremeno na kontrolovaný daňový subjekt. Pri realizácii obchodných
transakcií takého rozsahu, ako v tomto prípade, s ohľadom na všetky správcom dane zistené skutočnosti,
je neprípustné prenášať zodpovednosť preukázateľnosti dodania tovaru len na dodávateľa alebo
správcu dane.

22. K námietke rozhodnutia č. 900430/5/287689/2015/Krin zo 06.02.2015, ktorým správca dane prerušil
daňovú kontrolu z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, pričom daňový úrad žiadne informácie z
medzinárodnej výmeny informácií nepotreboval (predmetom dodania neboli žiadne faktúry za dodanie
tovarov do iných Členských štátov), žalovaný má zato, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia január až december 2011 bola vykonaná ako jeden celok na základe jedného
Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin z 11.03.2014, z čoho vyplýva, že za
jednotlivé obdobia neboli vykonané samostatné daňové kontroly, ktoré by mali byť začaté samostatnými
oznámeniami. V odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane dostatočne jasne a
zrozumiteľne uviedol ako dôvod prerušenia daňovej kontroly zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií z dôvodu preverenia dodania tovaru do iných členských štátov v súvislosti s vykonávanou
daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011. Táto
skutočnosť je legitímny dôvod pre prerušenie daňovej kontroly. V súvislosti k prerušením daňovej
kontroly a otázky zachovania zákonnej lehoty pre vykonanie daňovej kontroly, žalovaný poukázal na
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. č.k. 3 Sžf/24/2012 z 13.11.2012. Správca dane
postupoval v súlade so zákonom, keď z daňovej kontroly vyhotovil protokol za zdaňovacie obdobia, pri
ktorých došlo k zisteným rozdielom a za zdaňovacie obdobia pri ktorých nebol zistený rozdiel. Námietky,
na ktoré žalobca poukazuje, že mal správca dane vyhotoviť za každé zdaňovacie obdobie samostatný
protokol v inom časovom vymedzení, považuje žalovaný za irelevantné, nakoľko ani daňový poriadok
neumožňuje vyhotoviť zvlášť za každé zdaňovacie obdobie samostatný protokol v prípade kontroly
viacerých období jedným oznámením, ale rozlišuje len protokol z daňovej kontroly v prípade zistených
rozdielov a v prípadoch keď neboli zistené rozdiely.

23. K námietke, že sa správca dane nevysporiadal s vyjadrením žalobcu k zápisnici o ústnom
pojednávaní zo 14.06.2016 žalovaný uviedol, že v podanom vyjadrení neboli žalobcom predložené
žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potvrdené dodanie tovaru dodávateľom POLARON,
s.r.o., s čím sa správca dane vysporiadal v rozhodnutí č. 103406677/2016 z 27.06.2016 aj žalovaný
v rozhodnutí č. 103947208/2016 z 20.09.2016, t.j. so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní
voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Na zistenie sporných skutočností správny orgán vykonal



dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 DP, t. j. vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko
čo v daňovom konaní vyšlo najavo, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal
so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. V
rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k právnemu záveru a dostatočným
spôsobom sa vysporiadal aj s právnou argumentáciou žalobcu v súlade s ustanoveniami zákona o DPH
v znení neskorších predpisov.

IV. Administratívne konanie.

24. Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca
dane“) vykonal u daňového subjektu spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), začatú dňa 11.04.2014, na základe Oznámenia o daňovej
kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin zo dňa 11.03.2014. V oznámení bol žalobca vyzvaný v zmysle
ust. § 46 ods. 1 DP na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly v lehote
8 dní od začatia kontroly.
Dňa 15.04.2014 Prezídiom Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou
finančnej polície boli žalobcovi zaistené všetky doklady a písomnosti za roky 2009 až do 15.04.2014,
o čom boli spísané zápisnice (Zápisnica PZ SR č. PPZ-585/NKA-FP-BA-2013 z 15.04.2014, Zápisnica
o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov z 15.04.2014, Zápisnica o vykonaní prehliadky
iných priestorov alebo pozemkov pokračovanie - časť prehliadky II. + archív z 15.04.2014). Žalobca
správcovi dane na pojednávaní dňa 12.05.2014 oznámil túto skutočnosť a predložil uvedené zápisnice.
Správca dane podaním zo 16.05.2014 v zmysle § 26 ods. 1 DP požiadal Prezídium Policajného zboru
o súčinnosť pri poskytovaní fotokópií dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly.

25. Zo zabezpečených dokladov správca dane zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie apríl
2011 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 612039 z 26.04.2011 od
dodávateľa POLARON, s.r.o., Sv. Cyrila a Metoda 15, Vrútky, IČO: 45 433 836, za dodanie pohonných
hmôt v celkovej sume XX.XXX,-EUR.

26. V zmysle rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 03.01.2011, uzatvorenej medzi predávajúcim JOPI
TRADE, spol. s r.o. a kupujúcim POLARON, s.r.o., predmetom ktorej je záväzok predávajúceho dodať
kupujúcemu tovar - motorovú naftu a automobilový benzín v celkovom množstve 700.000 litrov na
základe objednávok kupujúceho. Miestom plnenia je sklad kupujúceho. Predmet kúpy bude dodávaný
do pripravených nádrží kupujúceho.

27. V zmysle zmluvy o preprave vecí z 03.01.2011, uzatvorenej medzi odosielateľom POLARON,
s.r.o. a dopravcom JOPI TRADE, spol. s r.o., predmetom ktorej je záväzok dopravcu prepraviť veci
odosielateľovi podľa telefonickej objednávky a odosielateľ zaplatí prepravné podľa vystavenej faktúry.

28. V zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2011, uzatvorenej medzi predávajúcim POLARON, s.r.o. a
kupujúcim JOPI TRADE, spol. s r.o., predmetom kúpy je dodanie objednaných množstiev minerálnych
olejov, miesto a spôsob plnenia budú dohodnuté v príslušnej objednávke a ak nebude v budúcnosti
dohodnuté inak, budú dodávky realizované podľa INCOTERMS 2000 na parite FCA a CPT podľa
objednávok. Podľa bodu III. zmluvy, spôsob dodania bude dohodnutý v príslušnej objednávke. Dodávku
minerálnych olejov zabezpečí predávajúci cisternovými vozidlami na účet predávajúceho. Zo zmluvy
tiež vyplýva, že predávajúci je povinný odovzdať príjemcovi pri každej dodávke dodací list a atest (ak
o to kupujúci požiada).

29. V zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 31.01.2011, uzatvorenej medzi prenajímateľom - JOPI TRADE,
spol. s r.o. a nájomcom POLARON, s.r.o., prenajímateľ nájomcovi prenajal v areály býv. PVOD Vlčany
skladovací priestor - nádrž na ropné produkty. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od
01.02.2011.

30. Správca dane dňa 02.02.2015 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9900430/5/240650/2015/
Krin z 02.02.2015) vypočul konateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o., ktorý uviedol, že
spoločnosť sa v rámci svojho podnikania a vyhľadávania nových obchodných partnerov kontaktovala



na spoločnosť POLARON, s.r.o., za ktorú vystupoval konateľ J. Q.S., s ktorým bola uzatvorená kúpna
zmluva zo dňa 15.01.2011. Spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. nakupovala pohonné hmoty, lebo
pravdepodobne ponúkali výhodnejšie podmienky, napr. cenu, dodacie podmienky a pod.. Tovar bol ďalej
predávaný tuzemským odberateľom, prepravu tovaru od spoločnosti POLARON, s.r.o. v prevažnej miere
zabezpečoval dodávateľ.

31. Správca dane za účelom preverenia reálnosti dodania tovaru od dodávateľa POLARON, s.r.o.,
dožiadal miestne príslušného správcu dane daňového subjektu RICHI RESTAURANTS & CATERING
s.r.o. (od 09.04.2014 právny nástupca spoločnosti POLARON, s.r.o.), ktorý v odpovedi z 01.12.2014
uviedol, že počas miestneho zisťovania dňa 05.11.2014 bolo zistené, že na adrese sídla uvedenej
v Obchodnom registri, sa nenachádza označenie spoločnosti RICHI RESTAURANTS & CATERING
s.r.o. a nenachádza sa tam ani poštová schránka, žiadosť o zapožičanie dokladov sa z adresy sídla
tejto spoločnosti vrátila späť s poznámkou „adresát neznámy“. Spoločnosti RICHI RESTAURANTS
& CATERING s.r.o. bola k 15.10.2014 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Právnym
nástupcom neboli predložené žiadne doklady dodávateľa pohonných látok POLARON, s.r.o., preto
miestne príslušný správca nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi daňovými
subjektmi POLARON s.r.o. a platiteľom JOPI TRADE, spol. s r.o..

32. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím zo 06.02.2015 pod č. 9900430/5/287689/2015/Krin,
doručeným žalobcovi dňa 09.02.2015, z dôvodu preverenia dodania tovaru do iného členského štátu,
uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu a podmienok prepravy súvisiacej s dodaním
tovaru.

33 Správca dane listom z 10.08.2015, doručeným žalobcovi dňa 13.08.2015 oznámil, že dňa 07.08.2015
pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia mesiacov január až
december 2011 prerušená.

34. Dňa 14.08.2015 bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, o čom
bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20670104/2015 dňa 14.08.2015.

35. O výsledku daňovej kontroly boli spísané dva protokoly:
-Protokol č. 20845372/2015 z 10.09.2015 za zdaňovacie obdobie január 2011 a júl 2011,
-Protokol č. 20845374/2015 z 10.09.2015 za zdaňovacie obdobie február 2011 až jún 2011 a august
2011 až december 2011.

36. Po doručení protokolov o výsledku daňovej kontroly daňovému subjektu, sa žalobca vyjadril
písomne, nesúhlasil so závermi správcu dane s tým, že dodanie tovaru bolo preukázané dokladmi aj
vyjadreniami konateľa a navrhol výsluch svedkov bývalých konateľov J. Q. a U. F., Z.. T. X.-bývalého
zamestnanca spoločnosti POLARON, s.r.o., H.. H. F.-právneho zástupcu spoločnosti POLARON, s.r.o.,
J. U. - bývalú zamestnankyňu daňového subjektu, ktorá môže poskytnúť informácie o dodaní tovaru.

37. Správca dane vypočul svedka J. Q. - bývalého konateľa spoločnosti POLARON, s.r.o., o čom bola
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102527746/2016 dňa 10.02.2016.

38. Dňa 17.05.2016 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami vykonaného dokazovania a
žalobca požiadal o dopočutie svedkov Z.. T. X.P., H.. H. F. na dovysvetlenie obchodu medzi spoločnosťou
JOPI TRADE, spol. s r.o. a spoločnosťou POLARON, s.r.o., o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 103155420/2016.

39. Dňa 14.06.2016 správca dane so žalobcom prerokoval pripomienky a dôkazy predložené
v písomnom vyjadrení k protokolu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
103336309/2016 zo dňa 14.06.2016 so záverom, že žalobca požiadal o lehotu 15 dní na predloženie
vyjadrenia k pripomienkam uvedeným v predmetnej zápisnici, čo správca dane vyhodnotil tak, že v
zmysle DP vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania predmetnej zápisnice.

40. Dňa 23.06.2016 žalobca doručil správcovi dane písomné vyjadrenie k Zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 103336309/2016 zo 14.06.2016 v ktorom uviedol, že postupoval v súlade so
všeobecnými záväznými predpismi v oblasti daní a účtovníctva, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.



zn. 8Sžf/55/2014 nemožno aplikovať automaticky na ostatné prípady a opätovne navrhoval vypočuť
svedkov Z.. T. X., H.. H. F. a opätovný výsluch J. Q..

41. Na základe takto zisteného skutkového stavu Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty rozhodnutím
č. 103406677/2016 dňa 27.06.2016 podľa § 68 ods. 5 DP, vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,-
EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011.
V odvolacom konaní žalovaný ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č.:103947208/2016 zo dňa
20.09.2016 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

42. Žalobca dňa 24.11.2016 podal podľa § 77 DP podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky ako orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
Ministerstvo financií SR listom č. MF/008587/2017-77 z 02.02.2017 oznámilo žalobcovi, že
preskúmaním rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 103949017/2016 zo dňa 20.09.2016 dospelo k
záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie uvedeného rozhodnutia podľa § 77 ods. 3 DP.

V. Právne posúdenie žaloby.

43. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

46. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

47. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

48. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a
povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

49. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo.



50. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane je povinný vykonať úkony
pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu
daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

51. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké
práva a povinnosti.

52. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

53. Podľa §24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

54. Podľa §24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim.

55. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

56. Podľa § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, zamestnanec správcu dane z daňovej
kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov;
protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou
kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca
dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie
kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v
priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

57. Podľa § 46 ods. 9 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

58. Podľa § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, lehota na vykonanie daňovej kontroly
je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.
Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného
predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného
odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

59. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane daňové konanie



a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

60. Podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane v rozhodnutí vydanom vo
vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

61. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

62. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať
s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné
veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

63. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

64. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

65. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

66. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

67. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.



68. Podľa § 71 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo
oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje.

69. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť
pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie
faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry
možno použiť
a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

70. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

71. Podľa § 191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného,
v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne
a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo,
b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
postupoval podľa § 27 ods. 1.

72. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

73. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného
č.:103947208/2016 zo dňa 20.09.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
č. 103406677/2016 dňa 27.06.2016 tak, že žalobcovi podľa § 68 ods. 5 DP vyrubil rozdiel dane z pridanej
hodnoty v sume X.XXX,- EUR za zdaňovacie obdobie apríl 2011.

74. DP v ustanovení § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je
zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Vo
vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nie v tom zmysle, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor
nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo
ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo
zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní preto je dodržiavať všeobecne záväzné
právne predpisy (hmotnoprávne aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého



rozhodnutia. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania
daní, ktorý je upravený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Rovnako je treba poukázať na podmienky v § 49
ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH s tým, že sú hmotnoprávnej povahy a na
ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Nesplnenie uvedených podmienok nie je
možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne
uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že
daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo.
Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane vychádza
nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba
materiálny základ.

75. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou
uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom
preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými
dokladmi), ale aj materiálnej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné
preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt
skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo.

76. Ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH určuje podmienky, za akých si daňový subjekt
môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar, ktorý bol dodaný platiteľom
dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na
odpočítanie dane správne vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo
zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad.

77. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa výkladu záväzných
dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (napr. rozsudok C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében
a Dávid, rozsudok C-285/11 zo 06.12.2012 - Bonik, rozsudok C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen) z ktorej
vyplýva, že „právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, splatnú alebo už zaplatenú na
vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného
systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie“. Súdny dvor zdôraznil, že „právo na odpočítanie
dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH
a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky
dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola
jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené
tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a
že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Ak sú tieto podmienky
splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté.“ (citovaný rozsudok C-285/11
zo 06.12.2012 - Bonik)
Právo na odpočítanie dane však možno zdaniteľnej osobe zamietnuť, ak sa na základe objektívnych
skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar a uplatňuje si právo na odpočítanie
dane vedela, alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru zúčastní na transakcii zakladajúcej
daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na
vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie
dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady (článok 167 a nasl. smernice 2006/112), preto je
povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy o tom, že právo na
odpočítanie dane daňovému subjektu neprináleží.

78. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid vyplýva, že nemožno
zdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré
jej boli poskytnuté z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru alebo jeden z jej
poskytovateľov sa dopustila nezákonnosti, bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že dotknutá
zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane
je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho
subjektu dodávateľského reťazca.



Zároveň však platí, že daňový orgán je oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že
sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru na základe ktorej sa požaduje
vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným
tovarom, bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH,
alebo z dôvodu, že zdaniteľná osoba nemá okrem faktúry iné dokumenty, ktoré by preukazovali, že
uvedené podmienky boli splnené.

79. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf 1/2010 z 19.08.2010 vyplýva, že skutočnosť, či
žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na konaní,
ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa
zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v
rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov.

VI. Závery správneho súdu.

80. Námietku žalobcu vo veci dodania tovaru spoločnosťou POLARON, s.r.o. (nákup tovaru -pohonných
látok od tuzemského dodávateľa uvedený na faktúre č. 612039 z 26.04.2011 vystavenou spoločnosťou
POLARON, s.r.o., súd vyhodnotil ako dôvodnú.
Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov
sú v namietanom rozsahu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a skutkový stav bol zistený
nedostatočne na riadne posúdenie veci.
Úlohou súdu bolo posúdenie otázky, či z preskúmavaného rozhodnutia a z jeho podkladov plynie
konzistentný záver, že dodanie tovaru spoločnosťou POLARON, s.r.o. pre žalobcu ako aj pôvod tohto
tovaru, bolo vykonané v súlade so zákonom o DPH.

81. Posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu z pohľadu námietky nepreskúmateľnosti je
vždy nevyhnutné, aby preskúmavané rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom kladené formálne náležitosti
Daňového poriadku. Zároveň rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania, ako aj osobitnými
právnymi predpismi (v danom prípade DP). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť
všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi,
námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda.
Odôvodnenie musí byť presvedčivé, ktoré jasne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom konania.
Súd má zato, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových.
Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia.
Za také vady sú podľa judikatúry správnych súdov považované prípady, keď správny orgán oprie
rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom,
alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Vadou, ktorá má za následok následnú
nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný
skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré
boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne
opísaný celý skutok (pôvod tovaru vo vzťahu k možnému obchodnému reťazcu), ktorý bol dôvodom
pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie
rozhodnutia.

82. Pri posúdení zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu z pohľadu námietky nedostatočne zisteného
skutkového stavu, súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01,
podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe
ktorých bolo vydané. V predmetnej veci skutkový stav nebol podľa názoru Krajského súdu v Bratislave
správnym orgánom dostatočne zistený. Daňové konanie je ovládané určitými zásadami, z ktorých jednou
je zásada materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil
skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Úplnosť zistenia znamená, že boli
vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam.



83. Súd má zato, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k ďalším dodávateľom
tovaru pre spoločnosť POLARON, s.r.o. tak, aby bolo možné objasniť, či išlo o obchodný reťazec
alebo nie (správca dane vôbec neskúmal faktické dodanie tovaru pre POLARON, s.r.o. od dodávateľov
CHEMATRADING alebo CHEMAHOLDING z Bratislavy a uspokojil sa v tejto časti len s výpoveďou
svedka J. Q. - konateľ POLARON, s.r.o. od 23.03.2010 do 09.03.2012), či niekto z dodávateľov sa
mohol dopustiť nezákonnosti a či žalobca ako dotknutá osoba vedel, mal vedieť alebo mohol vedieť,
že predmetné plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu dodávateľa
alebo jeho predchádzajúceho dodávateľa, v rámci obchodného reťazca; ak išlo o obchodný reťazec, čo
je úlohou správcu dane zistiť.

84. V súvislosti s objasnením celého obchodu, súd poukazuje na skutočnosť, že správca dane sa vôbec
nevenoval a nevysporiadal s rámcovou kúpnou zmluvou z 03.01.2011 špecifikovanou v bode 26. tohto
rozsudku, zmluvou o preprave vecí z 03.01.2011 špecifikovanou v bode 27. tohto rozsudku, kúpnou
zmluvou z 15.01.2011 špecifikovanou v bode 28. tohto rozsudku, nájomnou zmluvou z 31.01.2011
špecifikovanou v bode 29. tohto rozsudku, ktoré s poukazom na ich obsah môžu mať priamy súvis a
dopad na objasnenie skutkových okolností.
Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca pri prehliadke kancelárskych priestorov
odovzdal NAKA všetky účtovné, daňové a iné doklady. Preto ak mal správca dane pochybnosť o reálnom
uskutočnení obchodu a preprave tovaru, bolo k rozhodnutiu správcu dane potrebné zabezpečiť aj iné
dôkazy, čo síce správca dane vykonal, avšak pre závery uvedené v predmetných rozhodnutiach, neboli
podľa názoru súdu dostatočné, nepochybne preukazujúce tvrdenia žalovaného. A ako dôkaz možno v
zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o správe daní v znení neskorších predpisov použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi.

85. Námietku žalobcu vo veci nesprávneho procesného postupu Daňového úradu špecifikovanú v
odseku 15. tohto rozsudku (rozhodnutie DÚ vychádzalo z dôkazných prostriedkov, získaných nezákonne
vedenou daňovou kontrolou, rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo 06.02.2015 bolo nedôvodné,
keďže žiadne informácie z medzinárodnej výmeny informácií správca dane nepotreboval, predmetom
kontroly nebola faktúra za dodanie tovaru do iných členských štátov, ale tuzemská transakcia, lehota na
vykonanie daňovej kontroly nebola dodržaná, prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému
zdaňovaciemu obdobiu bolo nezákonné), súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Je potrebné konštatovať, že každá daňová kontrola, hoci je vykonávaná v rámci zákonnej právomoci
správcu dane, predstavuje zásah do individuálnej autonómnej sféry kontrolovaného subjektu. Pri tomto
legitímnom zásahu správca dane nesmie zasahovať do sféry súkromnej autonómie daňového subjektu
nad rámec zákonom stanovených oprávnení (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).
Prerušenie daňovej kontroly je na mieste, keď správca dane preveruje daňové okolnosti obchodovania
kontrolovaného daňového subjektu v zahraničí a za týmto účelom zaslal správca dane dožiadanie
daňovému orgánu v zahraničí. Z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií medzi daňovými orgánmi
daňová kontrola sa preruší a vtedy neplynú lehoty správcovi dane ani daňovému subjektu. O prerušení
daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 10 DP, zákon jednak ukladá správcovi dane
povinnosť prerušiť daňové konanie (ak má vedomosť, že začalo konanie o predbežnej otázke) a zároveň
umožňuje fakultatívne prerušiť daňové konanie (ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej
o vydaní rozhodnutia).

86. V preskúmavanej veci je dôležitá skutočnosť, že daňová kontrola sa týkala celého zdaňovacieho
obdobia január až december 2011 a začala dňa 11.04.2014, oznámením o daňovej kontrole č.
9900430/5/925107/2014/Krin z 11.03.2014, ako jeden celok (neboli za jednotlivé obdobia vykonané
samostatné daňové kontroly, ktoré by začali samostatnými oznámeniami), preto i procesný postup
správcu dane bol podmienený touto skutočnosťou. Z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií, správca dane vydal, v súlade s § 61 ods. 1 a § 46 ods. 10 DP, rozhodnutie o prerušení
daňovej kontroly č. 9900430/5/287689/2015/Krin zo 06.02.2015 ako celku, v súvislosti s vykonávanou
daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie január až december 2011, ktoré bolo žalobcovi doručené
dňa 09.02.2015. Po doručení odpovedí k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií, pominuli
dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo a Daňový úrad dňa 07.08.2015 pokračoval v konaní ako celku
a vydal v jeden deň dva protokoly z daňovej kontroly č. 20845372/2015 z 10.09.2015 za zdaňovacie
obdobie január 2011 a júl 2011, v ktorom neboli zistené rozdiely; a č. 20845374/2015 z 10.09.2015
za zdaňovacie obdobie február 2011 až jún 2011 a august 2011 až december 2011, v ktorom boli



zistené rozdiely. Daňový poriadok explicitne neupravuje vyhotovenie samostatného protokolu za každé
zdaňovacie obdobie v prípade kontroly viacerých období jedným oznámením, upravuje len rozlíšenie
protokolu z daňovej kontroly v prípade zistených rozdielov a prípade, keď rozdiely zistené neboli.

87. Podľa názoru súdu, správca dane mal podľa citovaných ustanovení § 46 ods. 10 a § 61 ods. 1
DP oprávnenie na prerušenie daňovej kontroly, pričom v oznámení o prerušení daňovej kontroly jasne
a zrozumiteľne uviedol vecný dôvod prerušenia daňovej kontroly (žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií z dôvodu preverenia dodania tovaru do iných členských štátov za zdaňovacie obdobia január
až december 2011). Ak sa žalobca s rozhodnutím o prerušení konania nestotožnil, mohol sa domáhať
súdneho prieskumu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, keďže takéto rozhodnutie môže byť
spôsobilé obmedziť právo podnikať podľa čl. 35 Ústavy SR ako aj právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov pred orgánmi daňovej správy zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozsudok
rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu č.j. 9Afs 13/2008 z 24.11.2009), čo však žalobca
neurobil.
Za daných skutkových okolností Krajský súd v Bratislave zastáva názor, že posúdenie zákonnosti
rozhodnutia správcu dane o prerušení daňovej kontroly by mohol správny súd v konaní o preskúmanie
daňového rozhodnutia správneho orgánu preskúmať len vtedy, ak by proti rozhodnutiu správcu dane o
prerušení daňovej kontroly nebola žaloba prípustná, čo nie je tento prípad (takýto názor vyslovil NS SR
vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti vo veci I.ÚS 492/2012).
Napriek uvedenému, správny súd z opatrnosti, s poukazom na priebeh daňovej kontroly vyslovuje
názor, že táto námietka je účelová, keďže daňová kontrola začala jedným protokolom a týkala sa
zdaňovacieho obdobia január až december 2011. Takže aj keď za zdaňovacie obdobie apríl 2011 nebola
potrebná informácia titulom medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu preverenia dodania tovaru do
iných členských štátov, žalobca daňovému orgánu predkladal doklady za celé kontrolované zdaňovacie
obdobie január až december 2011, ktoré bolo ukončené vydaním dvoch protokolov. Následne prebehlo
vyrubovacie konanie a jednotlivo na základe zistení za každý mesiac vydal daňový orgán rozhodnutie;
takže nijakým spôsobom nemohol byť obmedzený žalobca na jeho podnikateľskej činnosti. V konečnom
dôsledku žalobca na konkrétne faktické obmedzenie v námietke nepoukázal.

88. Námietku žalobcu, že lehota na vykonanie daňovej kontroly s odkazom na prerušenie daňovej
kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu (začiatok daňovej kontroly 11.04.2014, koniec daňovej
kontroly 22.09.2015, čo je jeden rok a viac ako päť mesiacov) nebola dodržaná, súd vyhodnotil ako
nedôvodnú.
Podľa § 46 ods. 10 a § 61 ods. 5 DP, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo
dňa jej začatia a v prípade, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Z administratívneho spisu je nepochybné, že daňová kontrola začala dňa 11.04.2014 na základe
Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin z 11.03.2014; daňová kontrola
bola prerušená 09.02.2015 rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly č. 9900430/5/287689/2015/
Krin zo 06.02.2015 (žalobcovi doručené 09.02.2015); pokračovanie daňovej kontroly dňa 07.08.2015
oznámením č. 20641473/2015 z 10.08.2015; koniec daňovej kontroly dňa 22.09.2015 doručením
protokolu o výsledku daňovej kontroly.
Od začiatku daňovej kontroly po prerušenie daňovej kontroly uplynulo 9 mesiacov 29 dní, od
pokračovania daňovej kontroly po koniec daňovej kontroly uplynul 1 mesiac 15 dní, spolu 11 mesiacov
14 dní. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenom limite 12
mesiacov.

89. Námietku žalobcu vo veci nesprávneho procesného postupu Daňového úradu špecifikovanú v
odseku 16. tohto rozsudku, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Podľa názoru súdu z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že zápisnica o ústnom pojednávaní
zo dňa 14.06.2016 bola záverečnou zápisnicou (§68 ods. 3 v spojení s § 19 zákona o správe
daní), v rámci ktorej sa správca dane riadne vysporiadal so všetkými vecnými námietkami a dôkazmi
predložených žalobcom a v závere zápisnice správca dane konštatoval, že v zmysle § 68 ods.3 zákona
o správe daní, vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania zápisnice, pričom žalobca ako daňový
subjekt požiadal o lehotu 15 dní na predloženie vyjadrenia k pripomienkam daňového úradu uvedených
v predmetnej zápisnici. Žalobca dňa 23.06.2016 predložil správcovi dane vyjadrenie z 22.06.2016
k zápisnici o ústnom pojednávaní zo 14.06.2016 a Dňový úrad vydal dňa 27.06.2016 prvostupňové
rozhodnutie č.:103408514/2016. V rozhodnutí sa správca dane venoval všetkým vecným námietkam



podaných žalobcom, podrobne sa zaoberal obsahom zápisnice o ústnom pojednávaní zo 14.06.2016
(námietkami a dôkazmi) a keďže vyjadrenie žalobcu z 22.06.2016 k zápisnici o ústnom pojednávaní
zo 14.06.2016 neobsahovalo žiadne nové skutočnosti a dôkazy s ktorými by sa správca dane už
nevysporiadal a ktoré by zakladali zmenu záverov správcu dane do vydania rozhodnutia, Daňový úrad
vydal v súlade s §68 ods. 3 v spojení s § 19 zákona o správe daní rozhodnutie, ktoré má všetky zákonné
náležitosti. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej námietke nedošlo k pochybeniu správneho orgánu,
ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

90. Pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Ministerstvom financií SR podľa § 77 ods.4 zákona
o správe daní so záverom z 02.02.2017 pod č.: MF/008587/2017-77, že nie je dôvod na jeho zmenu
alebo zrušenie podľa § 77 ods.3 zákona o správe daní, Krajský súd v Bratislave konštatuje, že ide o
výlučnú kompetenciu Ministerstva financií SR na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Rozhodnutie je po preskúmaní príslušným orgánom síce konečné, avšak je preskúmateľné súdom a
nemá procesný ani hmotnoprávny vplyv na správne konanie pred súdom.

91. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave konštatuje, že rozhodnutie žalovaného
je predčasné a tým vecne nesprávne, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádzajúce z
nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci, preto ho podľa § 191 ods. 1 písm.
d), e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správca dane po doplnení dokazovania
na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodne.

VII. Trovy konania.

92. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

93. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).