{"guid": "e7054c3d-aa8a-42d1-bccb-d195fa2dab5e:312feec9-b78d-4df3-8ac6-b8d4dedb7244", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1511209694.1", "spisova_znacka": "11CoP/566/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/566/2013 z 14. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. apríla 2014, sp. zn. 11CoP/566/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1511209694.1", "identifikacne_cislo": "1511209694", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2014-04-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-4", "nazov": "§ 25 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-26", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/312feec9-b78d-4df3-8ac6-b8d4dedb7244", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1511209694.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1511209694.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1511209694.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/566/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511209694
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511209694.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti U.: L., F.. XX.XX.XXXX I. J., F.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, deti rodičov: A. H., Q. T. T., H. X, zast. AK KRAKOVSKÝ
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 25, a D. U., Q. T. T., T. XX, zast. JUDr.
Barborovu Vrbovou, advokátkou, AK Bratislava, Bernolákova 1, o návrhoch otca o zmenu zverenia
maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, o zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov a o úpravu styku a o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o vystavenie
cestovných dokladov pre maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V,
zo dňa 11.09.2013, č.k. 17P 164/2011-312, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa   p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho  konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 11.09.2013, č.k. 17P 164/2011-312 návrh otca na zmenu
zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti zamietol, konanie o návrhu otca o zmenu zverenia
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a úpravu styku a o návrhu otca
na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o vystavenie cestovných dokladov pre maloleté deti  zastavil.
Učil, že trovy znaleckého dokazovania hradí štát. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania o návrhoch otca na zmenu zverenia maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a návrhu otca na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti
o vystavenie cestovných dokladov pre maloleté deti odôvodnil ust. § 96 ods. 1 O.s.p., s poukazom
na späťvzatie návrhov zo strany otca. Rozhodnutie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí
do jeho osobnej starostlivosti odôvodnil ust. § 26 Zák.  o rodine, pričom pri rozhodovaní v intenciách
citovaného zákonného ustanovenia vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré  podľa
názoru súdu prvého stupňa nepreukázali potrebu zmeny výchovného prostredia maloletých detí z
výchovného prostredia matky do výchovného prostredia otca. S poukazom na vykonané dokazovanie
mal za to, že súčasné výchovné prostredie maloletých detí u ich matky nijakým spôsobom neohrozuje
ich ďalší fyzický, či psychický vývoj. Zo šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom mal preukázané,
že matka maloletým deťom vytvorila zodpovedajúce životné podmienky, pričom nie je podstatné, či  byt
ktorý v súčasnosti s deťmi obýva je jej vlastníctvom alebo sa jedná len o nájomný vzťah na dobu určitú.
Pokiaľ ide o školské výsledky detí, mal preukázané, že maloletá Ema dosahovala dobré školské výsledky



ako na predošlej škole, tak aj na škole, ktorú v súčasnej dobe navštevuje. V rozpore so záujmami
maloletých detí  podľa názoru súdu nie je ani  tá skutočnosť, že ich matka prihlásila do cirkevnej školy.
Nespokojnosť otca so starostlivosťou matky o maloleté deti týkajúcej sa údajného zanedbávania návštev
logopéda, očného lekára, nočného pocikávania alebo absencie účasti detí v záujmových krúžkoch
podľa názoru súdu neodôvodňuje zmenu ich výchovného prostredia u matky, keďže sa nejedná o také
závažné okolnosti, ktoré by mohli podstatným spôsobom ohrozovať záujmy maloletých detí, naviac
v konaní nebolo preukázané zanedbávanie detí matkou v zmysle tvrdení otca. V tomto smere súd
prvého stupňa vyhodnotil aj svedecké výpovede svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí. Pokiaľ ide o
podaný znalecký posudok, tento vyhodnotil ako absolútne neprijateľný dôkazový prostriedok vzhľadom
na jeho obsahovú rozpornosť a protirečivé stanoviská súdnej znalkyne, postup ktorej považoval za
neprofesionálny. Z uvedeného dôvodu na vykonané znalecké dokazovanie neprihliadal. Pri rozhodovaní
naopak prihliadol na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý počas celého priebehu konania a ani v
minulosti nezaznamenal žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti, nereferoval o žiadnej
signalizácii ohľadne pochybností o kvalite opatery detí matkou, či už od ošetrujúceho lekára detí, školy,
materskej školy, ktoré deti navštevujú, prípadne od iného subjektu. Na základe uvedeného mal za
to, že doteraz vo výchovnom prostredí maloletých detí u matky nedošlo k takým zmenám, ktoré by
odôvodňovali zmenu ich zverenia. Pokiaľ otec svoj návrh na zmenu zverenia maloletých detí oprel o
ust. § 25 ods. 4 Zák. o rodine mal za to, že dôvod otca na zmenu zverenia maloletých detí pre ignoráciu
súdneho rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletými deťmi matkou neobstojí, pretože k porušeniu
úpravy styku v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia nedošlo v takom rozsahu a po tak dlhú dobu,
ktorá by nasvedčovala zámeru matky znemožniť otcovi styk s deťmi. Naviac v konaní bolo preukázané,
že samotný otec porušil súdnu úpravu styku tým, že v čase od 27.07. do 31.07.2013 boli deti nie v jeho
starostlivosti vyplývajúcej zo súdnej úpravy styku, ale v spoločnosti jeho matky. V neprospech matky
vyhodnotil jej nespoluprácu so súdom, resp. súdnym znalcom a jej zavádzajúce vyjadrenia týkajúce
sa napríklad údajného odkúpenia bytu na H. K. R. T., či ohľadne náplne jej zárobkovej činnosti, avšak
tieto okolnosti podľa názoru súdu nemôžu mať vplyv na samotné rozhodnutie v prospech návrhu otca.
Podľa názoru súdu, z vykonaného dokazovania, či už z výpovedi jeho účastníkov alebo svedkov a ani z
ďalších dôkazov  nebolo identifikované nič, čo by mohlo oprávňovať domnienku, či vyvodiť priamo záver
v zmysle možného ohrozenia vývoja maloletých detí, a to psychického, sociálneho,  mentálneho alebo
mravného v súčasnom výchovnom prostredí u matky. O trovách štátu pozostávajúcich z trov  znaleckého
dokazovania rozhodol podľa                   § 148 O.s.p. tak, že tieto bude znášať  štát, keď nepovažoval
za spravodlivé, aby rodičia boli zaviazaní úhradou za nekvalitne vykonanú prácu súdneho znalca.   O
trovách   konania rozhodol podľa     § 146 ods. 1 písm. a/  O.s.p..

Proti tomuto rozsudku prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podal odvolanie otec maloletých
detí, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnúť v zmysle jeho návrhu, alternatívne
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.  Poukázal na to, že
dôvodom podania jeho návrhu a následnej zmeny jeho prvotného návrhu bola zmena pomerov na strane
matky, spočívajúca v opakovanom, bezdôvodnom, a zámernom neumožňovaní mu realizovať styk s
deťmi upravený súdnym rozhodnutím. Na túto závažnú skutočnosť niekoľko krát v konaní poukazoval,
súd prvého stupňa sa uvedenou skutočnosťou však zaoberal len veľmi okrajovo, pričom položenie
otázky koľkokrát mu matka bránila v styku s deťmi počas roka 2013 nepovažoval za dostatočné
vyhodnotenie tohto dôkazného prostriedku, pretože súdne rozhodnutie upravujúce styk s deťmi bolo
právoplatné a vykonateľné dávno pred rokom 2013. Počas konania na súde prvého stupňa bolo
preukázané, že matka nie je vhodný človek na výchovu maloletých detí, nevie im dať do budúcnosti
žiadne návyky. Tento záver jednoznačne vyplýva zo skutočnosti, že matka bola schopná cca rok
ignorovať rozhodnutie súdu o povinnosti podrobiť sa znaleckému dokazovaniu, čím marila rozhodnutie
súdu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom alebo termíny pojednávania. V
priebehu konania niekoľko krát klamala, najpreukázateľnejšie klamstvá sa týkali výkonu povolania a
bytovej otázky. Ďalšou dôležitou okolnosťou, ktorou sa súd nezaoberal je podľa jeho názoru jeho tvrdenie
zhodné s tvrdením svedkyne E. H., že maloleté deti majú problém s pomočovaním, čo matka opakovane
poprela, pritom svedkyňa E. H. zastávala funkciu opatrovateľky maloletých detí, teda mala vedomosť o
tom, čo sa v domácnosti matky robí. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvého stupňa nedôsledne
vyhodnotil či už listinné dôkazy, svedecké výpovede, ale hlavne skutočnosti, ktoré vyšli počas samotného
prvostupňového konania najavo. Pokiaľ ide o jeho schopnosť zabezpečovať riadnu starostlivosť o
deti zdôraznil, že vedie usporiadaný život v stabilnom partnerskom niekoľko ročnom vzťahu, má s
partnerkou v podielovom spoluvlastníctve štvorizbový byt, v ktorom sú vytvorené podmienky na výchovu



maloletých detí, má stabilnú prácu, ktorá dokáže pokryť jeho materiálne potreby, ako aj materiálne
potreby oboch detí. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na judikatúru sp.zn. 16CoP 37/2004 a
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 09.02.1965 sp.zn. 4Cz 4/65, r 2165 upravujúce podmienky a
predpoklady rodičov na riadnu starostlivosť  o deti a hodnotenie záujmu maloletých detí pri rozhodovaní
v konaní týkajúceho sa maloletých detí.

K odvolaniu otca sa písomne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadrila matka maloletých
detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec vo
svojom odvolaní sa opätovne opiera o znalecký posudok vyhotovený H.. L. T. zo dňa 23.11.2012. Za
dôležité považovala uviesť, že závery znaleckého posudku, na ktorý sa otec opätovne odvoláva boli
úplne a celkom zmenené jeho doplnením zo dňa 02.03.2013. Výsledok celkového znaleckého skúmania
je uvedený v závere doplneného znaleckého posudku, podľa ktorého znalec celkom jednoznačne
odporučil, aby obe maloleté deti zostali v jej starostlivosti. Disproporcia medzi pôvodným znaleckým
posudkom a jeho doplnením bola spôsobená tým, že pôvodný znalecký posudok nevychádzal zo
znaleckého skúmania a psychologického vyšetrenia oboch rodičov, ale len z vyšetrenia otca. Preto
treba znenie znaleckého  posudku až v zmysle jeho doplnenia považovať za úplné a relevantné. V
súvislosti s tvrdením otca o opakovanom, bezdôvodnom a zámernom neumožňovaní mu realizovať
jeho styk s deťmi uviedla, že uvedené tvrdenia sú zavádzajúce a nevytvárajú hodnoverný obraz o
skutočnom skutkovom stave. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k uvedenému bráneniu styku
otca s maloletými deťmi nedošlo, resp. iba v jednom prípade počas leta, aj to z dôvodov nedorozumenia,
keď si inak vysvetlila úpravu styku otca s maloletými deťmi počas školských prázdnin. Tvrdenia otca,
že nie je vhodný človek na výchovu maloletých detí, že im nevie dať v budúcnosti žiadne návyky nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní. Uvedené tvrdenia považovala za zavádzajúce, neprimerané, nakoľko
sú v rozpore so závermi znaleckého posudku v znení jeho doplnenia, ako aj v rozpore s inými dôkazmi
vykonanými súdom  prvého stupňa. Podľa jej názoru pre dané konanie nie je určujúce, že omylom a
nedopatrením uviedla niektoré skutočnosti týkajúce sa jej  bývania, pre toto konanie je podstatný záver
znaleckého posudku v zmysle jeho objektívneho doplnenia, ako aj samotný názor kolíznej opatrovníčky,
ktorá sa celkom jednoznačne vyjadrila, že vzhľadom na vykonané dokazovanie odporúča návrh otca na
zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti zamietnuť. V súvislosti s vyjadrením kolízneho opatrovníka
vyzdvihla jeho funkciu, keďže najdôležitejším poslaním kolízneho opatrovníka v tomto konaní je hájenie
záujmov maloletých detí. V zmysle § 43 ods. 1 Zák. o rodine poukázala tiež na to, že v konaní týkajúcom
sa maloletého dieťaťa musí byť názoru dieťaťa venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a
rozumovej vyspelosti. V tomto kontexte poukázala na záznam kolízneho opatrovníka zo dňa  05.10.2011,
v ktorom obe deti prejavili svoj názor na prejednávanú vec, keď maloletá L. spontánne uviedla, že by
chcela, aby to zostalo tak ako to je, rovnako J. bez položenia otázky povedal, že takisto chce, aby to
zostalo ako doposiaľ.

Kolízny opatrovník maloletých detí ktorý sa taktiež k odvolaniu otca písomne vyjadril navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, vysloviac názor, že vykonaným dokazovaním sa
nepreukázalo, že vo výchovnom prostredí matky prišlo k takým zmenám, ktoré by opodstatňovali zmenu
zverenia maloletých detí.

Odvolací súd preskúmal   rozsudok súdu prvého stupňa  v jeho napadnutom výroku (  výroku o zamietnutí
návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, keďže otec iné výroky rozsudku
nenapadol ), podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a  dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( 120 ods. 1, 2 O.s.p. )
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní otcom podaného návrhu, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p. ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ). Podľa § 132
O.s.p. dôkazy súd vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomných
súvislostiach, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo



uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako
má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť, uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov ku ktorým dospel súd sa uskutočňuje najmä prostredníctvom
inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

V danej veci z odôvodnenia otcom napadnutého rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú
v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v
súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného okolnosti namietané otcom vo vzťahu
k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov súvisiacich so zisťovaním rozhodujúcich skutočností
právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca nemajú za následok úvahu odvolacieho
súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa.

Pre doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k námietkam otca uvedených v
odvolaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dôvodom podania pôvodného návrhu otca na
zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti zo dňa 28.06.2011 boli otcom tvrdené skutočnosti :
spôsobilosť oboch rodičov deti vychovávať, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť, záujem
maloletých detí, ktoré majú silné citové väzby na oboch rodičov, pričom otec v návrhu ani len
okrajovo nepoukázal na to, že by mu matka opakovane, bezdôvodne a zámerne bránila v realizácii
jeho styku s deťmi. Z uvedeného dôvodu výtka otca k postupu súdu prvého stupňa, keď sa podľa
názoru otca uvedenou skutočnosťou zaoberal len veľmi okrajovo nie je dôvodná, naviac keď k
zmene  pôvodného návrhu otca došlo až 19.02.2013 a až v tomto návrhu otec začal poukazovať
na nerešpektovanie súdneho rozhodnutia, ktorým mu bol upravený styk s deťmi zo strany matky,
pričom dôvody pozmeneného návrhu rozšíril o ignorovanie rozhodnutia súdu o vykonaní znaleckého
dokazovania zo strany matky a dôvody pozmeneného návrhu postupne rozširoval o klamanie matkou
ohľadne bývania, jej zamestnania, ako aj jej nedostatočnej starostlivosti o deti v oblasti zdravotnej
starostlivosti, či záujmových aktivít. Uvedený vývoj „ nedostatkov “ matky ako osoby, ktorej sú deti
zverené do osobnej starostlivosti, odvolací súd považoval za nevieryhodný, a to poukazom na dôvod
podaného návrhu otca z 28.06.2011, priebeh konania a dokazovania do podania znaleckého posudku,
po ktorom otec dňa 19.02.2013 zmenil svoj návrh a začal tvrdiť tak závažné skutočnosti smerujúce
k spochybneniu matky ako vhodnej osoby pre riadnu starostlivosť o deti. Uvedené tvrdenia otca z
obsahu spisu nevyplývajú, a to napriek tomu, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie.
Pokiaľ ide o svedecké výpovede, tieto vyhodnotil súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia,
rovnako ako aj podaný znalecký posudok na ktorý správne neprihliadal. V tomto kontexte odvolací súd
vyhodnotil aj obranu otca uvedenú v odvolaní, keďže táto, ako aj samotný - pozmenený návrh otca
na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti je postavený práve na podanom znaleckom posudku.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu zo šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka, ktoré šetrenie vrátane
pohovoru s maloletými deťmi považoval za objektívne, ani  z ďalších vykonaných dôkazov nevyplývajú
také skutočnosti, ktoré by zakladali potrebu zmeny výchovného prostredia maloletých detí, rovnako
z vykonaného dokazovania nebolo preukázané také bránenie styku otca s deťmi zo strany matky,
ktoré by si vyžiadali zmenu výchovného prostredia detí. Je pravdou, že na tom, že znalecký posudok
nebolo možné použiť ako jeden z dôkazných prostriedkov sa výraznou mierou pričinila matka, keď sa
nedostavovala na vyšetrenia k znalcovi, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne matke aj vytkol,
zároveň však odvolací súd konštatuje, že ani ďalšie vykonané dôkazy nedali o matke taký obraz,
aký prezentoval v konaní otec, a teda v súhrne súd prvého stupňa nemal z vykonaného dokazovania
preukázané splnenie podmienok na zmenu zverenia detí v zmysle § 26, ani v zmysle § 25 ods. 4 Zák.
o rodine.

Záverom odvolací súd dáva obom rodičom do pozornosti, že ani súdne rozhodnutie o úprave styku otca
s deťmi nebráni rodičom dohodnúť sa podľa ich potrieb, najmä v súvislosti s výkonom povolania na
takom modeli ich osobnej starostlivosti o deti, ktorý bude na prospech detí.

S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa jeho napadnutom výroku je vecne správny,
preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.



O trovách  konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17P/164/2011", "guid": "c07c5f93-8d6c-4431-a4ca-ef5429ad5cf3:08b8c723-9267-40b1-bc47-29e382ec197e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}