Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/22/2012 z 9. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 9. decembra 2012, sp. zn. 20Co/22/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8610206205.2 Krajský súd Prešov | 20Co/22/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8610206205.2 | 2012-12-09 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 88 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/48e417fa-ff5f-48c3-b8f2-c4338437f773 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8610206205.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/22/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610206205
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8610206205.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne H. C., bytom Z. XXX/X, XXX XX Z., zastúpenej
splnomocneným zástupcom O. C., bytom Z. XXX/X, XX XX Z., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 5C/105/2010-109 zo dňa 27.10.2011
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti žalovanému, aby súd vyhlásil zmluvu o úvere č. 8402269
za bezúročnú a bez poplatkov, vyhlásil rozhodcovskú doložku zo zmluvy č. 8402269 za neplatnú,
vyhlásil rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 01913/09 za neplatný, nariadil žalovanému vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 213,14 Eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, nariadil
žalovanému uhradiť žalobkyni úroky z omeškania zo sumy 213,14 Eur od 12.5.2009 až do zaplatenia,
vyhlásil splnomocnenie advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve č. 8402269 na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu za neplatné a nariadil žalovanému uhradiť žalobkyni trovy konania do
3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) rozhodol, že na konanie je miestne príslušný
Okresný súd Svidník. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si zvolila podľa
ust. § 87 písm.f/ O.s.p. súd, v obvode má ktorého bydlisko a vykonáva tak v súlade so zákonom a
na konanie je príslušný Okresný súd Svidník. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.
2Ncc/29/2010-44 zo dňa 10.3.2011.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Bratislava 4 alebo aby uznesenie súdu
prvého stupňa odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 20Co/22/2012-123 zo dňa 30.04.2012 prerušil konanie do
rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev o prejudiciálnej otázke predloženej Krajským
súdom v Prešove v konaní 5Co/143/2010. Uznesením Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z
22.10.2012 bolo konanie o uvedenej prejudiciálnej otázke zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobkyňou v uvedenej veci.

Krajský súd (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ustanovení §212 o.s.p vec prejednal
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.



Žalovaný namieta postup prvostupňového súdu a považuje ho za pokus o prelomenie zásady osobitnej
výlučnej miestnej príslušnosti upravenej v ustanovení § 88 ods.2 posledná veta O.s.p (platného v čase
rozhodovania súdu). Nesúhlasí s aplikáciou práva európskych spoločenstiev.

Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od doterajšej judikatúry súdov o tejto otázke . Poukazuje
predovšetkým na Uznesenia Krajského súdu v Bratislave 5 NcC/56/2011-50 z 19. januára 2012 a č.
k. 16 NcC/2/2011-81 z 21. decembra 2011“ Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Európskeho
súdneho dvora aj vnútroštátnych súdov je zjavné, že súdy Slovenskej republiky nemajú uplatňovať §
88 ods. 2 posledná veta O. s. p. v „spotrebiteľských konaniach“. Vzhľadom na rozpor tohto ustanovenia
s komunitárnym právom a článkom 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vzhľadom na
záväznosť komunitárneho práva, ktorá je nepochybná, eurokonformný výklad vnútroštátneho práva
umožňuje neaplikovať ustanovenia vnútroštátneho poriadku, ktoré sú v rozpore s komunitárnym právom.

Ústavný súd v uznesení III.ÚS 260/2012 zo dňa 19.6.2012 prijal k tejto otázke nasledovné závery:
„Ústavný súd pritom vychádzal z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“) a
toho, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Európskom spoločenstve predstavuje aj
povinnosť dodržiavať komunitárne právo, teda právo orgánov Európskeho spoločenstva.

Základnou charakteristikou komunitárneho práva je jeho prednosť pred právom vnútroštátnym.
Rozhodnutím, ktoré napríklad obsahuje problematiku princípu prednosti komunitárneho práva, je
rozsudok súdneho dvora č. 106/77 vo veci Administrazione delle finanze dello Stato c/a S. p. A.
Simmenthal, podľa ktorého každý vnútroštátny súd má povinnosť úplne aplikovať komunitárne právo
a chrániť práva zverené komunitárnym právom jednotlivcovi, pričom má ponechať neaplikované každé
prípadné ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s komunitárnym právom a to bez
ohľadu na to, či ustanovenie vnútroštátneho práva bolo prijaté pred alebo po prijatí komunitárnej
úpravy. V prípade, že dôjde ku konfliktu komunitárneho práva s vnútroštátnou právnou normou, je
povinnosťou orgánu aplikujúceho právo vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom komunitárnym
(tzv. eurokonformný výklad). Pokiaľ právna norma členského štátu nepripúšťa eurokonformný výklad, je
povinnosťou orgánu aplikujúceho právo nepoužiť túto normu, pokiaľ odporuje komunitárnemu právu.

Pri výklade smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách súdny dvor vo viacerých veciach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi smernice, ak vnútroštátna
právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa, a to napríklad v rozsudku vo veci č. C-473/00
Cofidis.

Ďalej v rozsudku č. C 243/08 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi súdny dvor konštatuje,
že účinnú ochranu spotrebiteľa možno zaručiť len vtedy, ak má vnútroštátny súd možnosť posúdiť
takúto podmienku ex offo. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto
podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia, okrem prípadu, že to spotrebiteľ namieta. Vnútroštátny
súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju vlastnú miestnu príslušnosť. Vnútroštátnemu
súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné
kvalifikovať ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka
obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola
do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého
obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. V predmetných
veciach rozhodcovská doložka nebola v spotrebiteľskej zmluve dohodnutá individuálne, pričom bez
ďalšieho priznáva právomoc riešiť spory zo zmluvy rozhodcovskému súdu v Bratislave (odôvodnenie
rozhodcovského rozsudku); vzhľadom na vzdialenosť bydliska spotrebiteľa je preto možné považovať
ju za nekalú. Vzhľadom na záväznosť komunitárneho práva nie je v predmetných veciach daná miestna
príslušnosť v zmysle § 88 ods. 2 poslednej vety OSP“.

Na základe vyššie uvedených dôvodov, správne postupoval prvostupňový súd správne pokiaľ vyslovil,
že, miestne príslušným súdom je Okresný súd Svidník ako súd v obvode ktorého má žalobkyňa bydlisko
ako spotrebiteľ (§ 87 písm.f O.s.p).

Na záver odvolací súd dodáva.



Podľa § 88 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2011 na konania vo veciach týkajúcich sa
rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo
miesto podnikania. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania, na konanie
vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa navrhovateľ
zdržiava. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike,
na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania
odporca. Ak ani odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na
konanie je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Na konanie
o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto
rozhodcovského konania.

Podľa § 88 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2012 (s účinnosťou zákona č. 388/2011 Z.z.)
na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode má
navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo
alebo miesto podnikania, na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný
súd, v ktorého obvode sa navrhovateľ zdržiava. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo
miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko
alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak ani odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto
podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto
rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd,
v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na
konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.

Podľa § 372u O.s.p. na konania začaté do 31. decembra 2011 sa použijú predpisy účinné od 1. januára
2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nemožno považovať odvolacie námietky žalovaného za dôvodné.
Napadnuté uznesenie odvolací súd potvrdil postupom podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.