Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoP/24/2015 z 18. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. novembra 2015, sp. zn. 17CoP/24/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8315201210.1 Krajský súd Prešov | 17CoP/24/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8315201210.1 | 2015-11-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2630dbf-5041-4247-b66c-60c4ef834d92 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8315201210.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17CoP/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201210 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8315201210.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci navrhovateľa O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, t.č. bytom D. XX, zast. JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné proti odporkyni L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zast. JUDr. Jánom Husárom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, za účasti mal. D. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P 40/2015-74 zo dňa 30.6.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca a v súvisiacom výroku o trovách konania. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo účastníkov konania zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z. vo zväzku 8, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozviedol. Na čas po rozvode mal. D. D. a mal. J. D. zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. D. D. sumou 80 eur mesačne a na výživu mal. J. D. sumou 60 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne od právoplatnosti tohto rozsudku. Styk navrhovateľa s mal. D. a J. neupravil. Otcovi uložil stretnutie s maloletými deťmi oznámiť matke SMS správou 24 hodín vopred. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľa, ktorý žiadal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol. Zistil, že v danom prípade boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva, pretože vzťahy medzi manželmi boli vážne narušené. Následne prvostupňový súd podľa § 24 Zákona o rodine a § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine rozhodoval o rodičovských právach a povinnostiach k maloletým deťom na čas po rozvode. Prvostupňový súd zistil, že uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P 57/2015 z 10.3.2015 bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou po 100 eur mesačne na každé dieťa. V danom prípade sú vhodné podmienky na výchovu maloletých detí vhodné u matky. Preto aj na základe odporúčania kolíznej opatrovníčky a dohody rodičov boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke. Styk otca a maloletých detí súd neupravoval, vzhľadom na vek detí a dohodu rodičov ponechal úpravu styku voľnejšiu, s avizovaním kontaktu 24 hodín pred stretnutím. Vo vzťahu k výživnému prvostupňový súd zistil z výpovede matky maloletých detí, že je zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny s príjmom 480 eur mesačne. Býva v rodinnom dome, ktorý je jej výlučným vlastníctvom a spláca úver vo výške 10.000 eur po 79 eur mesačne, ktorý úver bol použitý na rekonštrukciu rodinného domu. Náklady na bývanie predstavujú zhruba 33,50 eur mesačne za elektrinu, 7 eur mesačne za plyn a 300 eur za drevo na kúrenie. Mal. D. navštevuje druhý ročník Gymnázia v G., matka jej hradí 25 eur mesačne na obedy, na angličtinu 30 eur mesačne, na matematiku 40 eur mesačne, na mobil 17 eur mesačne a má aj náklady na cestovné vo výške 35 eur. Je poistená, kde mesačné poistné predstavuje 20 eur. Dvakrát ročne sa skladá na stužkovú po 40 eur. Mal. D. je poistená aj v ďalšej poisťovni vo výške 30,84 eur, dostáva vreckové 30 eur, na oblečenie minie priebežne mesačne 45 eur, na školské potreby 20 eur. Okrem toho liečba kožných problémov ju stojí 36,50 eur, zažívacích ťažkostí v marci 2015 stála 13,20 eur, berie vitamíny proti vypadávaniu vlasov vo výške 24,90 eur, matka jej uhradil gymnaziálny ples 35 eur. Podľa tvrdenia matky pravidelné výdavky mal. D. predstavujú sumu približne 300 eur. Okrem toho je potrebné prihliadnuť aj na neočakávané výdavky vo výške 100 až 150 eur. Maloletý J. navštevuje ôsmy ročník Základnej školy v Z., má náklady na obed vo výške 14 eur mesačne, doučuje sa angličtinu mesačne. to stojí 30 eur, navštevuje posilňovňu za 15 eur mesačne. Okrem toho na cestovné pre syna hradí matka 7 eur mesačne a taktiež mu uhrádza poistenie. Mal. D. absolvovala autoškolu v G., čo bude stáť 350 eur. Ďalej matka maloletých detí pred prvostupňovým súdom tvrdila, že okrem uvedených poplatkov musí uhrádzať ešte sumu 14 eur za internet, 90 eur za benzín, stavebné sporenie predstavuje 30 eur, má ďalšie sporenie vo výške 33,19 eur, uhrádza si telefón vo výške 35,26 eur, sumu 300 eur dáva na stravu, na krmivo pre psa a morča dáva 25 eur, na záhradkárske potreby 20 eur, za prezutie letných pneumatík uhradila 174 eur, zabezpečil prístrešky proti zatekaniu vody za 300 eur, za služby traktoristu na pooranie pozemku zaplatila 20 eur, na lieky proti chrípke detí vo februári 2014 a na vitamíny zaplatila 31,50 eur. Preto žiadala, aby bolo určený výživné na mal. D. sumou 150 eur a na mal. J. sumou 100 eur. Otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť. Je nútený si nájsť nové bývanie. Zatiaľ býva u svojich rodičov, prispieva im na chod domácnosti. Jeho príjem je premenlivý, nie je pravidelný a značne za posledné obdobie poklesol z dôvodu problémov, ktoré musel riešiť aj zavinením odporkyne. Otec maloletých detí v roku 2013 začal podnikať, podnikal 2 mesiace a v tom čase mal nulový daňový základ. V roku 2014 mal príjem zo živnosti 5.255,69 eur, výdavky 2.697,83 eur a základ dane predstavoval 2.590,86 eur. V roku 2015 boli príjmy otca do rozhodnutia prvostupňového súdu vo výške 150 eur a 1.050 eur. Otec maloletých detí s poukazom na problémy v rodine musel opustiť spoločnú domácnosť a musí si zabezpečiť samostatné bývanie. Otec navrhol, aby výška výživného bola stanovená vo výške 50 eur na mal. J. a vo výške 80 eur na mal. D.. Prvostupňový súd aplikujúc ust. § 24 Zákona o rodine a následne aj § 62 Zákona o rodine vyhodnotil, že priemerný príjem matky z činnosti je 480,45 eur. Priemerný príjem otca v roku 2015 je približne 200 eur. Matka maloletých detí síce tvrdila, že navrhovateľ má podstatne vyšší príjem, v niektorých mesiacoch 1000 až 1500 eur, tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Preto prvostupňový súd na tieto tvrdenia neprihliadal. Tomuto tvrdeniu nenasvedčuje ani daňové priznanie otca za rok 2014, kde z príjmu 5.288,68 eur predstavuje priemerný mesačný príjem 440 eur. Podľa zákona o rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výdavky maloletých detí tak, ako ich opísala matka maloletých detí, sú tak vysoké, že nezodpovedajú životnej úrovni rodičov. Preto prvostupňový súd konštatoval, že je potrebné zvážiť, ktoré výdavky maloletých detí sú nevyhnutné, a to napríklad náklady na stravu, ošatenie, cestovné, stužkovú, na lekárske ošetrenie, lieky a podobne. Absolvovanie autoškoly súd nepovažoval za prioritu u mal. D., keď dovŕšila vek 17 rokov, autoškolu môže absolvovať o ďalší rok, po dovŕšení veku 18 rokov. U mal. J. sú náklady nižšie, pretože tento navštevuje základnú školu a nemá výdavky na cestovné. Prvostupňový súd sa zaoberal aj nie nevyhnutnými výdavkami v súvislosti s poistením, s nákladmi na mobilný telefón. Prvostupňový súd vychádzal pri určení výživného z opodstatnených potrieb maloletého dieťaťa a z reálnych schopností a možností rodičov. Zatiaľ v reálnych schopnostiach otca je prispievať na výživu maloletej D. sumou 80 eur mesačne a na výživu mal. J. sumou 70 eur mesačne od právoplatnosti rozvodového rozsudku. Prvostupňový súd pritom prihliadol najmä na príjmy otca a na skutočnosť, že nemá kde bývať, býva u rodičov a musí si riešiť svoju bytovú otázku. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako matka dostatočne preukázala výšku nákladov na obidve deti, ako aj ich oprávnené potreby. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že je potrebné zvážiť, ktoré výdavky na maloleté deti sú nevyhnutné. Mal za to, že absolvovanie autoškoly u mal. D. súd nepovažuje za prioritu. Ide o jednorazový výdavok, na ktorý matka bola nútená požičať si finančné prostriedky od príbuzných. Pokiaľ by dcéra nemohla ísť na vodičské oprávnenie so svojimi spolužiakmi a rovesníkmi, znášala by to veľmi zle. Potreby maloletých detí od času, kedy ich otec odišiel zo spoločnej domácnosti sa nezmenili, resp. len v nepatrnej miere primeranej ich vývoju. Nie je však hospodárne, aby matka rušila poistné zmluvy uzatvorené pre deti už takmer od ich narodenia. Naviac, mal. D. sa už pripravuje na svoje budúce povolanie a všetky výdavky, ktoré boli preukázané, sú určite opodstatnené. Ďalej matka maloletých detí namietala, že na strane otca je potrebné, aby zabezpečil si finančné prostriedky na výživu detí svojimi schopnosťami, možnosťami, pretože ide o mladého zdravého muža v produktívnom veku, ktorý je schopný prispievať na výživu svojich detí oveľa vyššou sumou, ako bolo určené. Otec mal. detí je SZČO a jeho príjem je veľmi skreslený a nepresný. Prvostupňový súd neurobil žiadne šetrenie ohľadom jeho výdavkov, koľko vlastne predstavujú a z čoho pozostávajú. Vychádzal len z príjmu matky vo výške 480 eur. Uviedla, že súd nezisťoval, aké výdavky má otec maloletých detí a či sú vôbec nevyhnutné. Naviac, ona dostala právnu pomoc z prostriedkov štátu prostredníctvom Centra bezplatnej právnej pomoci, ale otec si zvolil právneho zástupcu sám. Je na mieste, aby otec si hľadal výhodnejšie zamestnanie, avšak nie je na to žiadnym spôsobom motivovaný, má nezodpovedný a ľahostajný postoj k rodičovským povinnostiam. Jeho podnikanie mu neprináša takmer žiadne zisky, len riziká a tento stav otcovi vyhovuje. Preto žiadala, aby súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a určil vyživovaciu povinnosť otca na mal. D. po 150 eur mesačne a na mal. J. po 100 eur mesačne. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdil. Poukázal na to, že sa nachádza v zlej životnej situácii, bol vyhodený z rodinného domu a bol mu tam zakázaný vstup na základe predbežného opatrenia, ktoré bolo Krajským súdom v Prešove zrušené. Snažil sa platiť výživné na mal. deti tiež stanovené predbežným opatrením. Prostriedky na takto stanovené výživné získal okrem iného aj zrušením svojej životnej poistky a požičaním si od rodiny. V silách otca nie je platiť vyššie výživné, ako to rozhodol prvostupňový súd. Potvrdenia o svojich príjmoch predložil na pojednávaní. Poukázal na to, že finančné prostriedky, ktoré nadobudli účastníci konania počas svojho spoločného života boli investované do postavenia rodinného domu, kde býva odporkyňa, resp. matka s maloletými deťmi. Kolízna opatrovníčka vo svojom vyjadrení uviedla, že uznesením Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 10P 57/2015-4 zo dňa 10.3.2015 bol na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Humenné otcovi stanovená povinnosť predbežne prispievať na výživu mal. D. sumou 100 eur mesačne a na výživu mal. J. mesačne sumou 100 eur. Súdom stanovené výživné navrhla zvýšiť na sumu 100 eur u mal. D. a na výživu mal. J. na sumu 80 eur mesačne. Odvolací súd zistil, že aj napriek tomuto vyjadreniu kolízna opatrovníčka odvolanie proti rozsudku nepodala. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie matky maloletých detí nie je dôvodné. Prvostupňový súd vo vzťahu k výživnému správne aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, správne zisťoval vo vzťahu k výživnému skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje so zisteniami prvostupňového súdu a na tento stav platný v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a na správne dôvody poukazuje. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodičov a maloletých detí je potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Záväzok rodičov však nie je solidárny a pri nedostatku schopnosti, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Prvostupňový súd správne a podrobne prihliadal na všetky majetkové pomery a na možnosti a schopnosti oboch rodičov samostatne a dospel k správnym právnym záverom. Prvostupňový súd nezistil, že by sa otec maloletých detí vzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, nebolo preukázané, že berie na seba neprimerané majetkové riziká, jeho príjem je adekvátny okolnostiam, ktoré boli prezentované pred prvostupňovým súdom, že s podnikateľskou činnosťou začal len v roku 2013, takže nie je možné očakávať, že v roku 2014, resp. ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v roku 2015 bude mať otec taký príjem, ktorý zodpovedá dlhodobej úspešnej podnikateľskej činnosti. Tvrdenia matky o tom, že príjem otca nie je dostatočne preukázaný a že jeho príjem bol aj vo výške 1.000 eur a viac mesačne, nebolo podložené žiadnymi dokladmi. Naviac, je pravdou, že otec maloletých detí môže takéto sumy fakturovať, ako to predložil aj prvostupňovému súdu, avšak uvedené finančné prostriedky nemôžu byť všetky určené na spotrebu a už vôbec nie na to, aby v celom rozsahu boli započítané do možnosti a schopnosti otca a odrážali by čistý príjem pre určenie výživného. Matka maloletých detí nepreukázala a ani nebolo zistené, že by otec bezdôvodne zastával horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii. V priebehu konania takáto okolnosť tvrdená nebola a nie je možné nútiť otca, aby si popri zárobkovej činnosti, ktorej sa venuje a ktorá predstavuje hlavný zdroj jeho príjmov, naviac si obstaral ešte ďalšiu pracovnú činnosť len preto, že matka maloletých detí v tom vidí potenciálny ďalší zdroj príjmov otca a možnosti zvýšenia vyživovacích povinností na maloleté detí. Pri určovaní výživného tak, ako bolo vyššie uvedené, nie je možné mechanicky vypočítať výšku výživného na deti a platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Prvostupňový súd správne poukázal na to, že otec maloletých detí v súčasnej dobe po tom, čo opustil spoločnú domácnosť s matkou maloletých detí musí si zabezpečovať vlastné bývanie a vlastnú domácnosť, keď dokonca prvostupňovým súdom bola mu zakázaná možnosť nakladať so spoločným majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a bol vykázaný z rodinného domu, v ktorom predtým ako rodina spolu žili a ktorý zo spoločných finančných prostriedkov zrekonštruovali (predbežné opatrenie nakoniec odvolacím súdom zrušené - pozn. odvolacieho súdu). V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na to, že v podmienkach, ktoré si manželia vytvorili spoločne pre spoločný život a spoločnú výchovu maloletých detí, ostali bývať matka maloletých detí spolu s deťmi bez toho, aby adekvátna náhrada bola poskytnutá otcovi maloletých detí. Je preto namieste, aby táto okolnosť bola pri určovaní výšky výživného zohľadnená, keď otcovi maloletých detí je odopieraná účasť na spoločných hodnotách vytvorených v predchádzajúcom období v manželstve, ktoré si musí v súčasnej dobe zabezpečovať samostatne znova a sám. Prvostupňový súd veľmi podrobne zisťoval výdavky, a to pravidelné ako aj nepravidelné, u všetkých zúčastnených osôb. Podrobne zistil pomery matky ako aj otca maloletých detí, pričom vyhodnotil aj potreby primerané veku maloletých detí. Je potrebné konštatovať, že príjem matky vo výške 480 eur nezodpovedá výdavkom, ktoré vynakladá podľa vlastného tvrdenia nielen na maloleté deti, ale ani na prevádzku domácnosti. Tu je možné vidieť veľmi vysokú disproporciu pri súčte reálnych príjmov matky a výdavkoch tvrdených matkou. Matka prvostupňovému súdu nevysvetlila dostatočným spôsobom a nepreukázala zdroje, z ktorých tento rozdiel pokrýva. Správne prvostupňový súd preto poukázal na niektoré výdavky matky, ktoré vzhľadom na to, že matka maloletých detí podľa tvrdenia sa zadlžuje, že na seba berie neprimerané majetkové riziká, ktoré môžu mať pri tom, keď bude musieť splácať tieto dlhy, negatívny dopad na životnú úroveň maloletých detí. Prvostupňový súd preto poukázal na niektoré výdavky, ktoré nie je nevyhnutné momentálne na maloleté deti vynakladať, pričom odvolací súd naviac ešte dodáva, že pasíva, ktoré tvoria výdavky rodičov (rôzne úvery, pôžičky a podobne) sú položky, na ktoré pri stanovení výživného súd neprihliada, pretože zadlžovanie rodičov nie je nevyhnutné. Odôvodnené potreby maloletých detí totiž nepredstavujú výdavky na uspokojenie všetkých nákladov maloletých detí, ktoré je možné očakávať u maloletých detí. Miera potrieb detí je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti a zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, prípadne aj formy prípravy na budúce povolanie. Táto životná úroveň maloletých detí a odôvodnené potreby maloletých detí však musia byť „vtesnané“ len do rozsahu, ktorý zodpovedá a je úmerný životnej úrovni rodičov. Preto závery prvostupňového súdu vo vzťahu k výživnému sú správne, prvostupňový súd správne vo veci rozhodol a odvolací súd ako správne toto rozhodnutie, a to výrok o výživnom a súvisiaci výrok o trovách konania podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Keďže ide o konanie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti, ktoré môže začať aj bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.