Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/23/2014 z 31. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 31. marca 2014, sp. zn. 14CoP/23/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6112226153.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoP/23/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6112226153.1 | 2014-03-31 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 25 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/388d0927-bc4f-4242-9de1-fee982b2afb3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6112226153.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/23/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112226153
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112226153.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Oľgy Maľovej v právnej veci starostlivosti o
maloletého Y. Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, soc. vecí a rodiny X. X., dieťa otca: T.. Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., C. S. XXX/XXX,
zastúpený JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou, AK X. X., V. XX a matky: T.. N. T., nar. XX.
XX. XXXX, bytom X., I. XXX/XX, zastúpená JUDr. Dianou Messingerovou, advokátkou, AK GEREG &
MESSINGEROVÁ, J. XX, X. X., o úpravu styku, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 14. 01. 2014 č. k. 34P/297/2012-168, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil styk otca s maloletým Y. Y. J., tak, že otec je oprávnený
stýkať sa s maloletým každý štvrtok v mesiaci od 16.00 h do 18.30 h a tiež každý párny víkend v mesiaci
tak, že dieťa prevezme v sobotu o 10.00 h na určenom mieste O. ulica XXX a na rovnakom mieste ho
odovzdá matke o 18.00 h, v nedeľu dieťa prevezme o 10.00 h a na rovnako mieste odovzdá o 17.00 h
matke. Matke uložil povinnosť dieťa na styk pripraviť a styk otca s dieťaťom umožniť. Prvostupňový súd
rozhodoval o návrhu otca, ktorý sa pôvodne domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti, neskôr zmenou návrhu sa domáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom na každý nepárny
víkend v mesiac od piatku do nedele, každý párny týždeň v mesiaci vo štvrtok, každý nepárny týždeň
v mesiaci v utorok a tiež počas jarných prázdnin, počas veľkonočných sviatkov, počas letných prázdnin
a tiež vianočných sviatkov a zimných prázdnin. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie okrem iného aj
znalecky vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov maloletého dieťaťa o negatívnom vplyve styku otca
s dieťaťom. Zo znaleckého posudku považoval za jednoznačne preukázaný pozitívny vzťah dieťaťa
k otcovi, dieťa má záujem s otcom sa stretávať a je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa s otcom
stýkalo rešpektujúc právo otca podieľať sa na výchove maloletého prostredníctvom úpravy styku. Súd
vychádzajúc aj z okolností na strane maloletého - vek, zdravotný stav, vzťah k otcovi, okolností na strane
oprávneného rodiča - rodinné prostredie, pracovná doba, upravil styk rešpektujúc závery znaleckého
posudku, keď znalkyňa neodporučila v súčasnej dobe vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu medzi
rodičmi upraviť styk v širšom rozsahu. Podľa názoru súdu tak, ako ho určil v napadnutom rozhodnutí,
je styk primeraný okolnostiam prípadu a je na rodičoch, aby svojím dobromyseľným a konštruktívnym
prístupom pomohli dieťaťu rozvíjať jeho pozitívny vzťah k otcovi tak, aby styk maloletého s otcom
bol v záujme maloletého a neohrozoval jeho zdravie a psychiku a aby pre dieťa nebol traumatizujúci.
Súd nevylúčil, aby v prípade zlepšenia vzťahov a komunikácie medzi rodičmi, ako aj pri stabilizovaní
výchovného prostredia mohol otec maloletého dieťaťa v budúcnosti podať návrh na rozšírenie úpravy
styku s dieťaťom.



Proti rozsudku okresného súdu podala matka maloletého v zákonom stanovenej lehote odvolanie. S
rozhodnutím nesúhlasí, má za to, že častejší a dlhšie trvajúci styk maloletého s navrhovateľom nemá
v súčasnosti na syna priaznivý vplyv a nie je ani v záujme jeho zdravého psychického vývoja. Rovnaký
názor mala vysloviť aj znalkyňa L.. T. X., ktorá sa v znaleckom posudku vyjadrila tak, že odporúča styk
skôr na kratšie časové úseky behom dňa, kedy bude na pravidelnosť režimu a dodržiavanie výchovných
hraníc dohliadať matka. Vyslovene neodporučila rozšíriť styk v rozsahu navrhnutom otcom a vyslovila
názor, že pre dieťa je užitočnejšie, aby sa na jeho výchove dominantne podieľala matka a styk otca s
dieťaťom aby bol obmedzený v rozsahu, ktorý navrhovala ona. S týmito závermi sa stotožnila aj znalkyňa
z odboru psychiatrie T.. X.. Matka poukázala na to, že v čase, keď umožňovala otcovi s maloletým styk
podľa dohody, bolo dieťa po návrate v zlom psychickom stave, bolo agresívne, nervózne, plakalo, v
noci sa pocikávalo, bálo sa spať samo, v noci vystrašene volalo na matku. Od dieťaťa sa dozvedela,
že navrhovateľ viní z rozpadu manželstva matku a rozpráva dieťaťu, že ona rozbila rodinu. Poukázala
na to, že otec maloletého je fanaticky nábožensky založený, správa sa tak, že desí aj ich spoločných
známych. Syn sa po stretnutiach s ním niekoľkokrát v noci vystrašený a pocikaný zobudil s tým, že
tvrdil, že pri postieľke mu kľačal L. a že sa bojí. Vzhľadom na tieto okolnosti a aj na skutočnosť, že
navrhovateľ sa jej priznal k dlhoročnému N. vzťahu s P. U., iniciovala stretnutie otca maloletého aj s jeho
právnou zástupkyňou v advokátskej kancelárii svojej právnej zástupkyne. Tam došlo k ústnej dohode,
kde bol zúžený styk navrhovateľa so synom na každú párnu sobotu od 10.00 h do 17.00 h a každú
nepárnu stredu od 16.00 h do 18.00 h, s čím otec vyslovene súhlasil. Po tomto si u maloletého všimla
zlepšenie zdravotného aj psychického stavu, a preto trvá na takomto režime. Otca dieťaťa informovala
o možnosti zúčastniť sa spoločných sedení u psychologičky, ktoré so synom navštevuje matka, na tieto
sa nikdy nedostavil. Poukazuje tiež na psychologické vyšetrenia L.. Y. R., ktorá odporúča len kratšie
stretnutia otca so synom počas prítomnosti matky. Vzhľadom na uvedené, ako aj na nízky vek dieťaťa a
psychické problémy, ktoré mu spôsobuje dlhé trávenie času s otcom, sa javí takýto styk ako vhodnejší.
Pokiaľ sa do budúcna vzťah medzi dieťaťom a otcom zlepší a dieťa nebude prejavovať známky stresu a
nepohody, nebude brániť intenzívnejšiemu a častejšiemu stretávaniu. Je si vedomá potreby mužského
vzoru správania sa pre maloletého. Za tejto situácie sa však bojí nechávať otca so synom osamote
dlhšie než navrhla.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Stotožňuje sa so závermi znaleckého posudku, nenamieta voči nemu a má za to, že rozsudkom
prvostupňového súdu bol upravený styk maloletého s otcom v záujme maloletého, keď aj zo záverov
znaleckého posudku vyplynul pozitívny vzťah dieťaťa k otcovi a záujem stretávať sa s otcom.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril aj otec maloletého poukazujúc pritom na závery znaleckého
posudku znalkyne L.. T. X.. Zdôraznil, že ani u jedného z rodičov nebola zistená duševná porucha a
ani choroba, prípadne závislosť, ktoré by mohli nejakým spôsobom ohroziť riadnu výchovu dieťaťa.
Za nepravdivé označil, že mu matka umožňovala styk so synom podľa dohody, pretože táto nikdy
neexistovala. Boli dve vzájomné dohody o úprave styku, ktoré boli podpísané pred právnym zástupcom
matky, ale ani jedna z nich nebola schválená súdom. Nie je tiež pravdou, že by z rozpadu manželstva
vinil matku dieťaťa ani to, že by túto skutočnosť riešil so synom. O matke sa pred synom vždy vyjadroval
iba ako o jeho milujúcej matke, ktorej na ňom veľmi záleží. Pokiaľ odporkyňa poukazuje na jeho vzťah
so U., všetky tieto okolnosti jej osobne vysvetlil, bola o nich dôkladne informovaná už pred podanou
žiadosťou o rozvod a tiež tri mesiace pred jej súhlasom s prvou dohodou o úprave styku a štyri mesiace
pred jej súhlasom s druhou, výrazne rozšírenou dohodou o úprave styku so synom. Napadnutý rozsudok
podľa jeho názoru nie je zďaleka dostatočný pre zdravie a optimálny duševný vývin maloletého. On sa
neodvolal len z dôvodu, že by mal rád v rukách aspoň nejaký platný dokument, na ktorého vykonateľnosť
by sa dalo dohliadať a trvať na nej. Za posledných deväť mesiacov mu nebolo umožnené sa so synom
stretnúť ani podľa súčasne výrazne obmedzeného režimu spolu až deväťkrát, pričom nemal ani možnosť
dostať náhradný termín za neuskutočnené stretnutie. Stále je presvedčený, že by mal mať možnosť
stretnúť sa s dieťaťom aj na dlhšie časové obdobie (napr. Vianoce, prázdniny) majúc za to, že len takýto
kontakt by bol v súlade s právom a potrebami maloletého syna. Naposledy so synom strávil súvisle viac
ako 7 hodín pred 22 mesiacmi v máji 2012 bez možnosti na vyrovnaný kontakt s oboma rodičmi. Je
presvedčený, že obsah vzájomnej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
zo dňa 16. 02. 2012 je minimálnou verziou toho, čo by sa dalo považovať za vhodné a prospešné pre
maloletého, jeho zdravý a optimálny duševný vývin, pričom to bude stále časovo a kvalitatívne veľmi
naklonené v prospech matky maloletého.



Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s.
p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že prvostupňový súd vykonal vo veci
potrebné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. Závery dokazovania
boli dostatočným základom pre prijatie rozhodnutia, ktoré odvolací súd považuje za správne. Zásadným
a rozhodujúcim dôkazom v danej veci je znalecké dokazovanie, z ktorého prvostupňový súd pri
rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým vychádzal. Odvolací súd odvolacie námietky matky proti
rozsudku prvostupňového súdu považuje za nedôvodné s tým, že odkaz na znalecký posudok znalkyne
L.. T. X., v zmysle ktorého znalkyňa neodporúča rozšíri styk v rozsahu navrhnutom otcom s tým, že
pre dieťa je užitočnejšie, aby sa na jeho výchove dominante podieľala matka a styk otca s maloletým
bol zatiaľ obmedzený v rozsahu navrhovanom ňou, že ide o závery vytrhnuté z celkového kontextu
záverov znaleckého posudku, pretože rovnako ako prvostupňový súd, aj odvolací súd po oboznámení
sa s uvedeným znaleckým posudkom konštatuje, že napadnutý prvostupňový rozsudok závery tohto
znaleckého posudku akceptoval a na ich základe aj rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
pôvodný návrh otca, ktorý navrhol striedavú výchovu, neskorším návrhom požadoval úpravu styku tak,
že okrem iného požadoval, aby mu dieťa bolo zverené od poobedňajších hodín v piatku až do pondelka
nasledujúceho týždňa, okrem toho požadoval aj styk s dieťaťom na dlhšie obdobie počas prázdnin a
počas sviatkov. K takejto skutočne rozšírenej úprave styku súd nepristúpil a v súlade so znaleckým
posudkom rozhodol len o styku otca s maloletým počas dňa bez toho, aby maloletý trávil s otcom aj
noc. Matka v odvolaní pritom navrhuje, aby súd vyhovel jej návrhu uvedenému vo vyjadrení zo dňa 30.
01. 2013. V tomto vyjadrení navrhuje, aby súd upravil styk otca s maloletým na každú párnu sobotu
od 10.00 h do 17.00 h a každú nepárnu stredu v čase od 16.00 h do 18.00 h. Napadnutým rozsudkom
súd umožnil otcovi stretávať sa každý štvrtok v mesiaci od 16.00 h do 18.30 h a každý párny víkend v
sobotu od 10.00 h do 18.00 h a v nedeľu od 10.00 h do 17.00 h. To znamená, že umožnil otcovi stretávať
sa s maloletým nielen každý druhý týždeň v priebehu týždňa, ale každý týždeň na čas od 16.00 h do
18.30 h a počas každého druhého víkendu nielen počas soboty, ale aj počas nedele. Pokiaľ teda aj
prvostupňový súd určil čas stretávania sa otca s maloletým na viac dní ako to bolo v návrhu matky, v
žiadnom prípade nemožno toto považovať za rozhodnutie v zmysle rozšíreného návrhu zo strany otca,
ktorému súdna znalkyňa zatiaľ neodporúčala vyhovieť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takto upravený
styk je v súlade so závermi znaleckého posudku, v súlade s odporúčaním súdnej znalkyne a je v záujme
a prospech maloletého, je v súlade s príslušnou právnou úpravou (§ 25, § 36 Zákona o rodine č. 36/2005
Z. z.) a rešpektuje Dohovor o právach dieťaťa (čl. 18 spoločná zodpovednosť rodičov za výchovu a vývoj
dieťaťa). Odvolací súd nezistil žiadny dôvod na zmenu napadnutého rozsudku a odvolanie hodnotí ako
nedôvodné. Vzhľadom na uvedené rozsudok okresného súdu ako vecne správny a správne a náležite
odôvodnený s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.