Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/71/2014 z 30. 3. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. marca 2015, sp. zn. 6Co/71/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8612208295.1
Krajský súd Prešov | 6Co/71/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8612208295.1 | 2015-03-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 153 ods. 1 OSP, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e4ec4ce-169f-41dc-af86-aa9b4d9337fd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8612208295.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/71/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612208295
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8612208295.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XXX, XXX XX K., štátny občan SR, 2. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., štátny
občan SR, 3. R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. X. XXX/XX, XXX XX T., štátny občan SR, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká
16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie sumy 6 047,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 3C 368/2012-75 zo dňa 22. 10. 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e  sa rozsudok.

II. Žalobca  j e   p o v i n n ý  nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške
262,58 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozhodol tak, že:

„Žalobu   z a m i e t a.

Trovy konania žalovaným v 1., 2., 3. rade zo strany žalobcu   n e  p r i z n á v a.

Žalobca je  p o v i n n ý   nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania vo výške
786,71 eura, na účet zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, advokáta, a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.“

Svoje rozhodnutie odôvodnil cit: „vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca účinne odstúpil od
predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 07.10.2004, čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z
účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Súd zistil a to z prílohy č. 1, k Zmluve o
postúpení pohľadávok  č. 0088/1787/2008/1CE zo dňa 18.12.2008,  z ktorej nesporne vyplýva, že v čase
keď bola postúpená pohľadávka z právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s., na žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., boli žalovaní v omeškaní 1 185 dní, pričom z uvedeného je zrejmé, že už pred



postúpením pohľadávky, t. j. pred dňom 18.12.2008 predmetná zmluva musela byť medzi účastníkmi
nejakým spôsobom ukončená, pričom aj žalobca vo svojej žalobe uvádza, že od zmluvy bolo odstúpené.
Zástupca vedľajšieho účastníka vo veci vzniesol námietku premlčania, keďže žaloba bola podaná na súd
dňa 31.10.2012, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, preto súd žalobu žalobcu zamietol. Vo
veci je potrebné dodať, že vedľajší účastník, ktorý vystupuje na strane žalovaných je oprávnený  podať
námietku premlčania. Pokiaľ sa týka dohody o uznaní záväzku uzavretú so žalovaným v 1. rade zo dňa
15.06.2011, ktorú predložil žalobca, v predmetnej dohode nie je uvedená výška splátky, pričom podľa
súdu táto je uzatvorená neplatne a aj v rozpore s dobrými mravmi.“

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142  ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) Súd nepriznal úspešným žalovaným v 1., 2., 3. rade trovy konania,
pretože týmto žiadne trovy konania nevznikli.

Súd priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania vo výške
786,71 eura, ktoré  pozostávajú  z trov  právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci á 210,78 eura,
prevzatie a príprava zastúpenia v rátane prvej porady s klientom, vyjadrenie zo dňa 03.05.2013, účasť na
pojednávaní dňa 22.10.2013, 3 x režijný paušál z toho  1 x á 7,63 eura á 2 x á 7,81 eura,  Keďže zástupca
vedľajšieho účastníka je platiteľom DPH, čo súdu preukázal, preto mu súd priznal aj DPH vo výške 20%
zo sumy 655,59  eura v sume 131,12 eura. Takto priznané trovy konania sú v súlade s vyhláškou  MS
SR č.  655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách  advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
nevie určiť, na základe čoho súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca účinne odstúpil od zmluvy,
keďže žalobca ani právny predchodca žalobcu - postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený
medzi postupcom na jednej strane a žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade na druhej strane,
nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo
k odstúpeniu od zmluvy a žalobca ani nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie
zmluvy zo strany postupcu pohľadávky - preukázali. Žalobca zastáva názor, že ani súd nemohol mať
ukončenie zmluvy zo strany postupcu za preukázané. Uviedol, že súd vychádzal z nepreukázaných
skutočností, pričom dátum omeškania s úhradou splátky nie je možné považovať za relevantný údaj vo
vzťahu k ukončeniu zmluvy. Zároveň má za to, že výkladom ustanovení VOP možno dospieť k záveru,
že postupca a následne postúpením pohľadávky žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne
ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Žalobca zastáva názor, že súd mal nárok navrhovateľa posudzovať s
poukazom na ust. § 103 OZ a priznať mu sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania z
každej splátky v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.
Ďalej v odvolaní uviedol, že spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov súdom žalobca považuje
za zarážajúci, kedy súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že odporca sa dohodol s veriteľom na
splátkach, zároveň uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Žalobca považuje takéto vyhodnotenie listinných
dôkazov za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu žalovaného ako spotrebiteľa a porušenie zásady
rovnosti účastníkov konania, ktorá vedie k tomu, že osoby, ktorým bol poskytnutý úver, tento nakoniec
nebudú musieť vrátiť. Takýmto postupom súdu budú veritelia nútení neposkytovať dlžníkom možnosť
splácania dlhu v splátkach, ale okamžite pohľadávky uplatniť na súde. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Žalobca zastáva názor, že žalovaný po tom, čo sa
oboznámil s obsahom Dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť
s premlčaním pohľadávky. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, na priznanie
náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 O.s.p., a to najmä
účelnosť vynaložených trov konania. Žalobca zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie
sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zmenil a zároveň si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia spolu vo
výške 262,62 Eur s DPH.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.



Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje
odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa.

K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvého stupňa „vychádzal z nepreukázaných skutočností,
keď v konaní nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu - postupca a rovnako ani žalobca
ukončili záväzkovo - právny vzťah uzavretý medzi postupcom a žalovanou“, preto súd ani nemohol
mať ukončenie zmluvy a splatnosť pohľadávky za preukázané, odvolací súd poukazuje na zmenené
tvrdenie žalobcu. Žalobca v priebehu konania zmenil pôvodné tvrdenie tak, že nedošlo k žiadnej právnej
skutočnosti, ktorá by spôsobila vznik práva žiadať od dlžníkov celý dlh naraz.

Odvolací súd poukazuje na tvrdenie v žalobe, cit.: „odporcovia v 1. a 2. rade  neplnili v stanovených
termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy,  postupca odstúpil od zmluvy a vyzval
odporcu na úhradu dlžnej sumy “.

Odvolací súd ďalej poukazuje na list právneho zástupcu žalobcu Mgr. Tomáša Kušníra zo dňa 20.9.2012
(č. l. 24 spisu), ktorým právny zástupca oznámil žalovaným (čl. 26-26), že: „Dňa 20.9.2012 bola
pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého
úveru, ktorá skutočnosť Vám bola oznámená. K dnešnému dňu pohľadávka pozostáva z.... dlžná suma
spolu 6 197,10 Eur.“  Vyzval ich na splnenie svojej povinnosti najneskôr do 27.9.2012.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že predovšetkým sám žalobca doložil do spisu Dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorá predchádza podaniu žaloby (Dohoda z 15.6.2011; žaloba
podaná dňa 31.10.2012).

Z predmetnej Dohody je evidentné, že žalobca žiadne splátky nežiada, ale že dlh je už kapitalizovaný.
Tým žalobca potvrdil existenciu právnej skutočnosti, ktorá má za následok vznik práva na jednorazové
plnenie.

Tiež je evidentné, že až po vstupe vedľajšieho účastníka a namietaní premlčania došlo k argumentačnej
zmene na strane žalobcu.

Nemožno prehliadať, že sám žalobca už v minulosti vyhodnotil dlh ako premlčaný (v Dohode: ...majú
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“) (čl. 11).

V súvislosti s uvedeným odvolací súd konštatuje, že súd vychádza zo zásady contra proferentem v
jednote všetkých skutočností v neprospech žalobcu (§ 35 OZ).

Najmenej tri právne skutočnosti vážne spochybnili neskoršiu argumentačnú zmenu žalobcu - tvrdenie o
odstúpení od zmluvy v žalobe zo dňa 31.10.2012, kapitalizovaný dlh v Dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 15.6.2011 a tvrdenie o premlčaní dlhu v predmetnej Dohode.

Odvolací súd neuveril tvrdeniu žalobcu, že úver, ktorý je z roku 2004, bol ku dňu podania žaloby čo do
splátok nedotknutý.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k žalobe (č.l. 42) vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného
nároku.

Okolnosť, že by k odstúpeniu, resp. vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo, nespochybnili ani
žalovaní.



Vzhľadom na uvedené tvrdenia žalobcu, na listinné dôkazy predložené žalobcom a na vyššie uvedené
odvolací súd konštatuje, že je potrebné tvrdenia žalobcu považovať za prispôsobovanie sa žalobcu
procesnému stavu veci. Podľa odvolacieho súdu žalobca relativizoval pravdivosť svojich tvrdení.

V prospech vyššie uvedeného záveru svedčia aj pokusy o zmier, doručované právnym zástupcom
žalobcu žalovaným, v ktorých je uvedené, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným
oznámené.

Preto pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nebol dôvod na pochybnosti o tvrdení
žalobcu, že v danom prípade zo strany predchodcu žalobcu došlo k ukončeniu záväzkovo - právneho
vzťahu.

Príloha č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 23) potvrdzuje záver, že k 18.12.2008 (k dátumu
postúpenia pohľadávky na žalobcu) boli žalovaní v omeškaní s plnením svojich povinností dlžníka z
úverovej zmluvy v dĺžke výške 1185 dní, čo je viac ako  3 roky.

Ustanovenia čl. 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (č.l. 9) zakladajú oprávnenie banky vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru alebo vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť, ak je klient v
omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní.

Ak sám žalobca tvrdil v žalobe, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a zmluvne upravené ustanovenia pojaté
do VOP takéto právo banky dávali už pri meškaní čo i len s jednou splátkou, je vysoko pravdepodobné
až hraničiace s istotou, že k úkonu banky o odstúpení (ktoré odstúpenie sa v žalobe potvrdzuje) došlo.

Okolnosť, že došlo k premlčaniu pohľadávky žalobcu vyplýva aj zo samotnej Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, kde sám žalobca vo formulárovej zmluve uvádza, že dlžník
má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný (čl. 3, bod 3.1. posledná veta)

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa Dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku odvolací súd konštatuje nedôvodnosť námietok žalobcu. Na zvýraznenie správnosti
napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré konštatovali nekalosť
obchodnej praktiky v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veciach
11Co/37/2012, 20Co/86/2012, 3Co/53/2012, 4Co/19/2012, 19Co/87/2012, 5Co/58/2012, 12Co/47/2012,
16Co/133/2012, 17Co/120/2012, 19Co/87/2012 a Krajského súdu v Košiciach vo veci 4Cob/75/2012,
5Co/194/2012 a uvádza nasledovné.

Súdna kontrola neprimeranosti zmluvných podmienok vo svetle čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dopadá na štandardné produkty (typové zmluvy), a
to tak na pôvodnú zmluvu, ako aj všetky formulárové zmeny a doplnky. Z vlastnej aplikačnej praxe môže
súd potvrdiť, že ide o rovnaký formulár vo viacerých prípadoch a je evidentné, že spotrebiteľ nemôže
na tomto tlačive nič meniť.

Vylúčenie vyššie citovanej smernice a súdnej kontroly je nedôvodné. Navyše odvolací súd už judikoval,
že konanie, akým sa žalobca dopracováva k týmto doplnkom zmluvy, je nekalou obchodnou praktikou
(rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veciach 11Co 37/2012, 20Co 86/2012).

„Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť ešte jednu okolnosť, na ktorú poukazuje súd
prvého stupňa v súvislosti s ochranou spotrebiteľa a to v tom zmysle, že právny vzťah, ktorý existuje
medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny
vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú



zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní
dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť i podstatné narušenie ekonomického
správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že
v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidve
tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje
tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá
predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri
konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti...“(rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 11Co
37/2012).

Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, no je nečestné, ak sa
zneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10 rokov.

Takéto praktiky sú zakázané (§ 7 citovaného zákona) a žalobca nemôže počítať so súdnou ochranou
nečestného konania.

V tomto smere je dôležité poukázať na novú skutočnosť pre judikatúru súdov, že dobré mravy, resp.
konanie v rozpore s dobrými mravmi našlo svoje pozitívno-právne vymedzenie podľa § 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (,,ZOS“).

Podľa § 4 ods. 8 ZOS predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. ,,Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.„

Právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením zákona, je neplatný (§ 39 OZ). Odvolací súd nevidí žiadny
dôvod  nevzťahovať tento záver aj na rozpor  právneho úkonu so zákonným ustanovením § 4 ods. 8
ZOS. Právny úkon porušujúci ustanovenie § 4 ods. 8 ZOS je neplatný pre rozpor so zákonom.

Kampaňovité predkladanie formulárov s ľubozvučným ustanovením o možnosti splácať dlh je pre
spotrebiteľov pravdepodobne plných pocitu viny z porušenia splátkového kalendára s cieľom dosiahnuť
predlženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku neinformovanému
spotrebiteľovi nezodpovedné, nečestné a odporuje zákonnému ustanoveniu § 4 ods. 8 ZOS. Nielenže
je tu dôvod na odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom podľa § 3 ods. 1 OZ, ale  aj na záver o
neplatnosti právneho úkonu, ako judikoval tunajší súd vo veci 11Co 37/2012.

Na porovnanie odvolací súd poukazuje na judikatúru českého ústavného súdu, konkr. bod 27 nálezu
Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/2011, cit.: ,,Uplatňování principu důvěry v úkony dalších osob při
veškerém sociálním styku s nimi je základním předpokladem pro fungování komplexní společnosti
(Luhmann, N.: Vetrauen. EinMechanismus der ReduktionsocialerKomplexität. Stuttgart 1989, str. 1).
Důvěru je třeba pokládat za elementární kategorii sociálního života. Jednak vyjadřuje vnitřní postoj
odrážející eticky odůvodněné představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany je
výrazem principu právní jistoty, který představuje jednu z fazet materiálně, t.j. hodnotově, chápaného
právního státu, jehož ústavně normativní výraz je obsažen v čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR. Naznačená
konkretizace principu právního státu je oním principem, který působí na straně stěžovatele a proti
principu autonomie vůle, kterého se dovolávají obecné soudy. Je pak primárně úkolem obecných soudů



najít praktickou konkordanci mezio běma protikladně působícími principy tak, aby zůstalo zachováno
maximum z obou, a tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti." [obdobně
nález Ústavního soudu ze dne 15. 6. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)].“

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka  súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora MostazaClaroC-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok EcoSwiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť  aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Dôležitá je  pri trovách konania  aj ich  náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné. Žalobca uplatnil právo k premlčanej pohľadávke. Odvolací
súd poznamenáva, že už aj Súdny dvor Európskej únie zaujal postoj k predformulovaným vyhláseniam
spotrebiteľov (formulárové vyhlásenie spotrebiteľov s poučení C-449/13). Odvolací súd vníma prax
dodávateľa, ktorý plošne predkladá spotrebiteľom vyhlásenia o uznaní premlčaného dlhu ako nečestnú
praktiku. Tá sa musí posudzovať objektívne bez ohľadu na záujmy účastníkov zmluvy (C-453/10). Z
objektívneho pohľadu je prax dodávateľa, ktorý spotrebiteľom predkladá plošne uznania premlčaného
dlhu spolu s návrhom na splátky nečestná. Odvolací súd pritom musel brať zreteľ na požiadavku
priemerne obozretného spotrebiteľa, u ktorého sa dá prirodzene očakávať súhlas so splátkovým
kalendárom a za menej dôležité ostatné ustanovenia dohody vrátane zásadného vyhlásenia o uznaní
premlčaného dlhu. Nekalá obchodná praktika principiálne nemôže užívať na súde ochranu, a to platí
aj vo vzťahu k nečestnej praxi spojenej s predkladaním uznaní premlčaného dlhu. Navyše odvolací
súd poznamenáva, že uznanie dlhu sledujúce predĺženie premlčacej doby je z povahy vylúčené pri
už uplynutej premlčanej dobe (predĺžiť sa dá len doba, ktorá ešte plynie). Pohľadávka žalobcu ako
premlčaná predstavuje naturálnu obligáciu a súd ju nemôže priznať. Odvolací súd napadnutý rozsudok
s osvojením si dôvodov ako správny z vyššie uvedených dôvodov potvrdil (§ 219 O.s.p.).

Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu je dôvodné priznať náhradu účelných trov
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby -vyjadrenie k odvolaniu á 218,82 Eur vychádzajúc z
hodnoty predmetu sporu vo výške 6 047,73 Eur, režijný paušál vo výške 8,04 Eur  a 20 % DPH.  Žalobca
je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na účet JUDr. Igora Šafranka, advokáta, vo
výške 262,58 Eur rozsudku v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku  (§ 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.