Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/38/2015 z 6. 9. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. septembra 2016, sp. zn. 5S/38/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015200955.1
Krajský súd Prešov | 5S/38/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8015200955.1 | 2016-09-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ZP, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/432b3716-9aed-48c2-b594-d92b83f16b41
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200955.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/38/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200955
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200955.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Y. A., so sídlom Q. XXX/XX,
I. J. Y., právne zastúpeného JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom so sídlom Námestie slobody 12,
Humenné proti žalovanému Národnému Inšpektorátu práce Slovenskej republiky, so sídlom Masarykova
10, Košice o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.p.:Q./G./XXXX/XXXX, O-
XXX/XXXX zo dňa 26.08.2015 na základe správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e    rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. Q./G./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX zo dňa 26.
augusta 2015 podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku a vec     v r a c i a    Národnému
inšpektorátu práce na ďalšie konanie.

Žalobcovi  p r i z n á v a    náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát práce Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán) vykonal inšpekciu práce v dňoch
13.01.2015 u žalobcu a 15.01.2015 a 26.01.2015 na Inšpektoráte práce Prešov podľa § 7 ods. 3 písm.
a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 - 5 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce). O výsledku
inšpekcie práce bol spísaný protokol č.: F.-X-XX-X.X/P-AXX, XX-XX zo dňa 26.01.2015. Z obsahu tohto
protokolu vyplýva, že overovaním v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
vedeného Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že u fyzických osôb vykonávajúcich pre žalobcu závislú
prácu a to Y. I., S. I., S. P., Z. Z., Z. Y., I. Y., Z. H. a N. S. bola včas splnená povinnosť žalobcu ako
zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni. U kontrolovanej fyzickej osoby vykonávajúcej závislú prácu
X. G., bola povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa splnená 13.01.2015 o 16:42 hod. t.j.  po kontrole
na pracovisku vykonanej dňa 13.05.2015 od 10:45 hod. Ďalej boli na pracovisku kontrolované fyzické
osoby D. E. a S. A., s ktorými podľa vyjadrenia žalobcu nebol uzatvorený žiadny pracovnoprávny
ani iný právny vzťah a neboli ani predložené doklady preukazujúce splnenie povinností voči Sociálnej
poisťovni. Prvostupňový správny orgán pri výkone inšpekcie práce spísal zápisnicu o podaní informácie
so žalobcom Y. A. dňa 13.05.2015 o 11:00 hod. v ktorej žalobca uviedol, že dňa 13.01.2015 približne
po 10 hod. mu na pracovisko - stavenisko: rekonštrukcia toaliet na železničnej stanici v Prešove prišli
pomôcť vyložiť stavebný materiál S. A. a D. E.. Výpomoc bola na základe ústnej dohody. Z vyššie
uvedenými fyzickými osobami nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny ani iný právny vzťah. Odmena
nebola dohodnutá a neboli prihlásený do Sociálnej poisťovne. V rámci inšpekcii práce sa vyjadrili aj
kontrolované fyzické osoby do zápisnice o podaní informácie a to D. E. a S. A., ktorí zhodne vypovedali,
že dňa 13.01.2015 prišli vyložiť jednu paletu cementu pre žalobcu na železničnú stanicu Prešov. Prišli
tam o 10:00 hod., nedohodli sa na žiadnej odmene, nemajú s ním uzatvorený žiadny pracovnoprávny



vzťah ani iný právny vzťah. Zápisnica o podaní informácie bola s kontrolovanými fyzickými osobami
spísaná dňa 13.01.2015 o 10:55 hod.

2. Obsah protokolu bol prerokovaný so žalobcom dňa 27.02.2015. Žalobca sa k protokolu vyjadril
písomným podaním zo dňa 02.03 2015 na základe ktorého, prvostupňový správny orgán spísal dodatok
č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 03.03.2015 č. XXXX/XXXX. Dodatok č. 1 k protokolu
prevzal žalobca dňa 06.03.2015.

3. Písomným podaním zo dňa 15.04.2015 prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi začatie
správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa §
3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 82/2005 Z. z.) a za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia
pokuty žalobca prevzal dňa 20.04.2015. K oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia
pokuty sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 23.04.2015, ktoré bolo doručené prvostupňovému
správneho orgánu dňa 27.04.2015.

4. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 05.06.2015 rozhodnutie č. k.: P:XX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/
XXXX/XX ktorým podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona o inšpekcii práce rozhodol tak, že žalobca porušil
povinnosti a to zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
a) zákona č. 82/2005 Z. z. účinnom v čase vzniku nedostatku tým, že fyzická osoba - žalobca dňa
13.01.2015 o 10:45 využíval závislú prácu fyzických osôb D. E. a S. A., ktoré pre neho vykonávali
pomocné práce  na pracovisku - stavenisko: Rekonštrukcia sociálnych zariadení v objekte Železničnej
stanice Prešov a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č.
311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku. Ďalej
porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona
č. 82/2005 Z. z. tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby X. G., ktorá pre neho vykonávala stavebné
práce podľa zadania zamestnávateľa na pracovisku - stavenisko: Rekonštrukcia sociálnych zariadení
v objekte Železničnej stanice Prešov. Mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného
predpisu (Zákonník práce) a to dohodu o vykonaní práce zo dňa 13.01.2015 a nesplnil si povinnosť
podľa osobitného predpisu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o sociálnom poistení). Nelegálne zamestnávanie bolo zistené pri kontrole nelegálneho
zamestnávania dňa 13.01.2015 o 10:45 hod. fyzickou kontrolou vyššie uvedených fyzických osôb na
pracovisku žalobcu. Inšpekciou práce u fyzických osôb D. E.  a S. A. nebola preukázaná mzda ani
odmena a u fyzickej osoby X. G. bola vykonanou inšpekciou práce preukázaná dohodnutá odmena
vo výške 2,20 EUR/1 hod. vykonaných prác. Za porušenie týchto povinností mu prvostupňový správny
orgán uložil pokutu vo výške 6 000,- Eur v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce
a podľa ustanoví § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
Správny poriadok). Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalobca prevzal dňa 09.06.2015.

5. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručená dňa 22.06.2015.

6. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. Q./G./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX zo dňa 26.08.2015 ktorým podľa § 6 ods. 1 písm. b)
a § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce a § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že preskúmal rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav dospel
k nasledovným záverom:
Pokiaľ ide o správny delikt súvisiaci s porušením ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2  zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je toho názoru, že prvostupňový správny
orgán bez akýchkoľvek pochybnosti preukázal, že zo strany žalobcu v pozícii zamestnávateľa došlo k
spáchaniu tohto správneho deliktu, citoval ustanovenia § 3 ods. 2, § 2 ods.  písm. a) zákona č. 82/2005
Z. z. a § 1 ods.2 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce a argumentoval, že toto citované ustanovenie
zakotvuje výpočet znakov závislej práce, ktorých prítomnosť v konkrétnom právnom vzťahu je jediným



spôsobom ako v tomto spoľahlivo identifikovať pracovnoprávny vzťah podľa príslušných ustanovení
zákonníka práce a odlíšiť ho tak od iného právneho vzťahu (obchodnoprávneho, občianskoprávneho a
pod.). Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán dostatočne preukázal, že činnosť (t.j. pomocné
práce na stavenisku uvedené v časti označenej ako nelegálne zamestnávania pod bodom B.1 protokolu
zo dňa 26.01.2015) fyzických osôb D. E. a S. A., ktorú vykonávali dňa 13.01.2015 o 10:45 hod. bez
založenia pracovnoprávneho vzťahu na pracovisku - stavenisko: Rekonštrukcia sociálnych zariadení
v objekte Železničnej stanice Prešov, napĺňala znaky závislej práce v súlade s dikciou ustanovenia
§ 1 ods. 2 Zákonníka práce, čím nepochybne došlo k spáchaniu správneho deliktu - k nelegálnemu
zamestnávaniu týchto uvedených fyzických osôb žalobcom. Zápisnice o podaní informácie o vysvetlení
dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 13.01.2015 spísané o 10:50 hod. a 10:55 hod.
s D. E. a S. A. nesporne deklarujú, že tieto kontrolované fyzické osoby dňa 13.01.2015 prišli vyložiť
jednu paletu cementu pre pána A. na Železničnej stanici v Prešove, že prišli o 10:00 hod., nedohodli
sa na žiadnej odmene a že nemajú uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah ani iný pracovný vzťah.
Zo zápisnice o podaní informácie žalobcom zo dňa 13.01.2015 spísanej o 11:00 hod. je zrejmé, že dňa
13.01.2015 cca po 10 hod. mu na pracovisko - stavenisko: Rekonštrukcia sociálnych zariadení v objekte
Železničnej stanice Prešov, prišli pomôcť vyložiť stavebný materiál D. E. a S. A., že výpomoc bola na
základe ústnej dohody, s vyššie uvedenými, že nemal s nimi uzatvorený žiaden pracovnoprávny ani iný
právny vzťah a že odmena nebola dohodnutá a neboli prihlásení do Sociálnej poisťovne.

8. Argumentoval, že úmysel žalobcu využívať závislú prácu týchto dotknutých fyzických osôb
bez založenia pracovnoprávneho vzťahu preukazujú spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti
uvádzané vysvetlenia D. E., S. A. a žalobcu v predmetných zápisniciach o podaní informácie zo dňa
13.01.2015. Na viac úmysel žalobcu využívať závislú prácu uvedených fyzických osôb resp. záujem
žalobcu v blízkej budúcnosti založiť s týmito fyzickými osobami pracovnoprávny vzťah, ktorý bude
napĺňať znaky závislej práce tak ako to ustanovuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce podporne potvrdzujú i
dodatočne uzatvorené dohody o vykonaní práce žalobcom s uvádzanými fyzickými osobami datované ku
dňu 06.02.2015 a  dodatočné prihlásenie dotknutých fyzických osôb do registra poistencov a sporiteľov
stavebného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne s dátumom účinnosti od 06.02.2015.

9. Ďalej uviedol, že sa zaoberal hodnotením správnych úvah, ktorými sa prvostupňový správny orgán
vo svojom konaní a rozhodovaní v súvislosti s týmto správnym deliktom riadil a po zhodnotení
otázky, či tieto správne úvahy boli pre zistený skutkový stav postačujúce dospel k záveru, že tieto
boli pre záver urobený prvostupňovým správnym orgánom dostatočné a bolo relevantnými dôkazmi
bez akýchkoľvek pochybnosti preukázaná prítomnosť najmä znaku nadriadenosti zamestnávateľa a
podriadenosti zamestnanca, znaku výkonu práce podľa zamestnávateľa, znaku výkonu práce v mene
zamestnávateľa a znaku výkonu práce osobne zamestnancom. Uvedené znaky závislej práce potvrdzujú
tvrdenia D. E. a S. A., že dňa 13.01.2015 prišli vyložiť jednu paletu cementu pre žalobcu na Železničnej
stanici v Prešove, že prišli o 10 hod., nemajú s nim uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah ani
iný pracovný vzťah a tvrdenie žalobcu, že mu prišli pomôcť vyložiť stavebný materiál, a že výpomoc
bola na základe ústnej dohody bez uzatvorenia pracovnoprávneho alebo iného právneho vzťahu. Vo
vzťahu k spôsobu preukázania znaku odplatnosti, rovnako ako prvostupňový správny orgán uviedol,
že samotné naplnenie znaku odplatnosti závislej práce nevyžaduje preukázanie reálneho poskytnutia
odmeny zamestnancovi resp. dohodnutie sa na jej konkrétnej reálnej výške. Teda skutočnosť, že
odmena nebola reálne poskytnutá resp. nebola dohodnutá v konkrétnej určitej výške, nemá za následok,
že určitý právny vzťah nemá charakter odplatnosti. Skutočnosť, že uvádzané fyzické osoby nemali
vedomosť o výške dohodnutej odmeny nemožno považovať za absenciu znaku odplatnosti, ale len za
momentálnu nevedomosť o nedohodnutí si konkrétnej výšky odmeny za vykonanú prácu. Absencia
vysloveného dojednania odmeny resp. výslovného dojednania konkrétnej výšky odmeny v riešenom
prípade nepredstavuje prekážku naplnenia znaku odplatnosti resp. naplnenia.

10. Žalovaný vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa zavádzania účelového prispôsobovania si výpovede
kontrolovaných fyzických osôb prvostupňovým správnym orgánom v odôvodnení jeho rozhodnutia
konštatoval po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, že z jeho obsahu vôbec nevyplýva, že
by prvostupňový správny orgán pristúpil k zavádzaniu a prispôsobovaniu si informácií podaných
kontrolovanými fyzickými osobami v priebehu výkonu inšpekcie práce vo forme zápisníc. Z obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že po podrobnom
popise skutkových zistení plynúcich z obstaraných zápisníc o podaní informácie, prvostupňový správny



orgán následne pristúpil k interpretácii obsahu právnej normy čím vymedzil vzťah medzi skutkovým
vzťahom a správnym posúdením.

11. Vo vzťahu k odvolacej námietke právneho zástupcu žalobcu, že D. E. a S. A. sa nenachádzali na
určenom pracovisku, ale na verejnom priestranstve poukázal rovnako ako prvostupňový správny orgán
na ustanovenie § 2 Nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách na pracovisko, podľa ktorého sa pracoviskom rozumie miesto, ktoré je určené na výkon
práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré ma zamestnanec prístup počas výkonu
práce. Uviedol, že s touto námietkou sa už kvalifikovane a podrobne vo svojom rozhodnutí zaoberal
prvostupňový správny orgán a z jeho argumentáciou sa plne stotožňuje. Námietku žalobcu v rámci
odvolacieho konania, že prvostupňový správny orgán sa pri výkone inšpekcie práce účelovo zameral
len na D. E. a S. A., keďže boli rómskeho pôvodu, považuje za účelovú a nepodloženú žiadnym
relevantným dôkazom. Z obsahu administratívneho spisu je nesporne zrejmé, že inšpektorát práce
vykonal u žalobcu inšpekciu práce štandardným spôsobom a plne v súlade s kompetenčným zákonom
č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Postupoval bez akýchkoľvek obmedzení o diskriminácií z dôvodu pohlavia, rasy, farby, pleti, jazyka
veku, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine a pod.
Uvádzanú skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností potvrdzuje i listina - Zoznam kontrolovaných osôb
zo dňa 13.01.2015, vyhotovená v priebehu výkonu inšpekcie práce, ktorá preukazuje, že počas výkonu
inšpekcie práce bolo identifikovaných a skontrolovaných celkom 12 fyzických osôb, ktorí boli rôznej rasy,
farby, pleti a veku.

12. Vo vzťahu k správnemu deliktu spáchanému žalobcom v pozícii zamestnávateľa spočívajúcom
v porušení ustanovenia § 3 ods. 2 nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní žalovaný citoval ustanovenia § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.
82/2005 Z.z., § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a dôvodil, že z
dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise je nepochybné, že žalobca dňa 13.01.2015 o 10.45.
hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby - X. G., ktorý pre žalobcu vykonával stavebné práce podľa
zadania zamestnávateľa na pracovisku - stavenisko: Rekonštrukcia sociálnych zariadení v objekte
Železničnej stanice Prešov na základe Dohody o vykonaní práce zo dňa 13.01.2015 bez toho, aby si
splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Povinnosťou žalobcu prihlásiť dotknutú fyzický osobu  X. G., s
ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah na základe Dohody o vykonaní práce zo dňa 13.01.2015
s dohodnutým dňom začatia pracovnoprávneho vzťahu na deň 13.01.2015 do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, pred vznikom týchto poistení,
najneskôr však pred začatím výkonu ich činností, resp. pred začatím výkonu práce. Je evidentné,
že v priebehu výkonu inšpekcie práce prebiehajúcej u žalobcu bola dňa 13.01.2015 o 10.45 hod. aj
prítomnosť fyzickej osoby X. G., ktorý pre žalobcu vykonával pred očami inšpektorov stavebné práce
podľa zadania žalobcu. Potvrdzuje to aj zoznam kontrolovaných osôb zo dňa 13.01.2015 nachádzajúci
sa v administratívnom spise. Obstarané dôkazy - registračný list fyzickej osoby, elektronický výpis z
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne nepochybne
potvrdzujú, že žalobca si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť uvedenú fyzickú osobu do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, s ktorou mal založený
pracovnoprávny vzťah splnil dňa 13.01.2015 až o 16.42 hod., teda až po začatí výkonu práce
resp. činnosti uvedeného zamestnanca. Námietky žalobcu považuje za bezvýznamné a neakceptuje
argumentáciu žalobcu súvisiacu s tým, že v čase prihlasovania X. G. došlo k nefunkčnosti elektronickej
služby Sociálnej poisťovne dňa 13.01.2015 o 07.30 hod. s ohľadom na príslušné ustanovenia zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré umožňujú zamestnávateľovi plniť si tieto prihlasovacie
prípadne odhlasovacie povinnosti do registra širokospektrálnymi spôsobmi a to osobným podaním
tlačiva na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, podaním tlačiva na poštovú prepravu prostredníctvom
pošty alebo prostredníctvom faxu, elektronickej pošty alebo odoslaním krátkej textovej správy (SMS).
Citoval ustanovenie § 231 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a dôvodil, že pokiaľ
ide o preukazovanie porušenia predmetného zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
zo strany žalobcu s ohľadom na jeho odvolacie námietky, považuje za potrebné poukázať na inštitút
objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Tento objektívny charakter zodpovednosti znamená,
že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo bez
ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo



nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti
zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností,
zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Pretože ide o
objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistený správny delikt sa žalobca môže z tejto zodpovednosti
vyviniť len za predpokladu, že predloží relevantné dôkazy preukazujúce, že zistený správny delikt vôbec
nespáchal, avšak v tomto prípade je takýto dôkaz, ktorý by nasvedčoval uvedenej skutočnosti nebol zo
strany žalobcu predložený.

13. Vo vzťahu k výške uloženého sankčného postihu žalovaný zastáva právny názor, že prvostupňový
správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na všetky zákonné relevantné skutočnosti plynúce mu
z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Citoval ustanovenia § 19 ods.
2 písm. a) bod 1, § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a argumentoval, že s ohľadom na okolnosti tohto
konkrétneho prípadu je toho názoru, že prvostupňový správny orgán správne právne posúdil zistený
skutkový stav a uloženie sankčného postihu je dôvodné a výška uloženej sankcie prihliadajúc pri tom
na počet nelegálne zamestnávaných osôb je na možnej spodnej hranici sadzby stanovenej platnými
právnymi predpismi. Dodal, že žalovaný ako odvolací správny orgán nemá zákonnú možnosť odpustiť
uloženú pokutu, pretože povinnosť jej uloženia vyplýva priamo zo zákona o inšpekcii práce. Sankcia
ustálená na sume 6 000,- Eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a keďže bude citeľná aj v
majetkovej sfére žalobcu, splnil aj svoju represívnu funkciu a bude mať za následok odradiť žalobcu od
ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti.

14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v
spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov ako prvostupňového správneho orgánu a namietal,
že tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.

15. Citoval ustanovenia § 3 ods. 2  a § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. a dôvodil, že podľa
definície uvedenej v Zákonníku práce je závislou prácou práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca
môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne
za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Namietal, že
závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom
obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Je toho názoru, že v tomto prípade jednorazovú
bezodplatnú výpomoc nemožno považovať za závislú prácu. Pojem závislá práca tak podľa jeho názoru
musí byť vykladaný v tom zmysle aby nezamieňal závislú prácu s čisto obchodnými vzťahmi, samotným
podnikaním alebo s úprimnou medziľudskou výpomocou či už v podobe služby blízkemu človeku alebo
nezištnej láskavosti, o ktorú išlo v tomto prípade.

16. Ďalej uviedol, že za samostatný znak závislej práce je potrebné považovať prvú časť definície,
ktorá hovorí o tom, že práca je „vykonávaná". Vo vzťahu k tomuto vzťahu je potrebné vziať do úvahy aj
skutočnosť, že kontrola spravidla odhalí len činnosť vykonávanú v čase samotnej kontroly. Preukázanie
jej sústavného vykonania je možné usúdiť aj z ďalších zistených skutočností. V danom prípade je
toho názoru, že sústavný charakter vykonávania práce D. E. a S. A. preukázaný nebol. Doplnkovým
hľadiskom pri hodnotení či ide o závislú prácu môže byť aj to, či sa daná osoba javí ako zamestnanec aj
z pohľadu tretích osôb. V tomto prípade boli všetci firemní zamestnanci oblečení vo firemnom oblečení
okrem kontrolovaných osôb S. A. a D. E., ktorí sa nenachádzali ani na určenom pracovisku ale na
verejnom priestranstve. Na miesto prišli až tesne pred začatím kontroly, pretože prišli so žalobcom
na jeho osobnom motorovom vozidle aby mu pomohli vyložiť tovar - cement, ktorý približne o 9.00
hod. dňa 13.01.2015 kúpil od dodávateľa Y. SK s.r.o. Vo vzťahu k nadriadenosti zamestnávateľa a
podriadenosti zamestnanca uviedol, že podriadenosť zamestnanca vyplýva z osobnej (či už ekonomickej
alebo inej) závislosti zamestnanca na zamestnávateľovi. Považoval za potrebné preto poukázať aj na
to, že poskytovanie odmeny síce nie je vymedzené v zákone ako znak závislej práce, avšak práve
preberanie odmeny, mzdy či platu predstavuje typickú skutočnosť, ktorá závislé postavenie zamestnanca
na zamestnávateľovi preukazuje.

17. K dôvodom uvedeným v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktoré sa týkali
odmeny uviedol, že správne orgány nesprávne uvádzali, že žiadna odmeny „zatiaľ nebola dohodnutá"



a zdôraznil, že odmena nebola dohodnutá vôbec teda išlo o bezplatnú výpomoc. Nesúhlasil s tvrdením
správnych orgánov, že ak by akceptovali tvrdenie o bezodplatnosti tohto právneho vzťahu, došlo by
k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky a zákonom stanovených základných ľudských práv, podľa
ktorých zamestnanci majú nárok na mzdu za vykonanú prácu. Ako dôvod tohto nesúhlasu zdôraznil, že
v čase vykonávania kontroly nešlo o jeho zamestnancov. Je preto toho názoru, že z jeho strany nedošlo
k nelegálnemu zamestnávaniu D. E. a S. A..

18. K nelegálnemu zamestnávaniu podľa § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.
týkajúceho sa X. G. taktiež uviedol, že nešlo o nelegálne zamestnávanie, pretože X. G. na uvedenú
zákazku nastúpil dňa 13.01.2015 kedy podpísal Dohodu o vykonaní práce. Na základe toho F.. Z. K.,
ktorý spracováva personálnu a mzdovú agendu začal realizovať potrebné úkony vrátane registrácie
fyzickej osoby do Sociálnej poisťovne. S X. G. riadne uzatvoril pracovnoprávny vzťah a bol aj riadne
prihlásený do Sociálnej poisťovne dňa 13.01.2015 o 0.30. hod. avšak táto registrácia neprebehla z
dôvodu nefunkčnosti elektronickej služby Sociálnej poisťovne. Elektronicky bol X. G. prihlásený až v čase
o 16.45 hod. Túto skutočnosť nemohol ovplyvniť, pretože z jeho strany nedošlo k obchádzaniu zákona,
ale k nezavinenému konaniu v dôsledku poruchy elektronického systému Sociálnej poisťovne. Poukázal
aj na to, že keďže išlo o zákazku v rámci verejného obstarávania musel splniť aj ďalšie podmienky a
to aby zamestnanci mali osvedčenie o absolvovaní školenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Zamestnancov vrátane X. G. objednal na školenie o bezpečnosti a ochrany zdravia pri prácu už dňa
26.09.2014 čo podľa jeho názoru svedčí o tom, že mal v úmysle X. G. riadne zamestnať.

19. V závere uviedol, že  rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného podľa jeho
názoru nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán iba
konštatoval všetky kontrolou údajne zistené nedostatky a jeho vyjadrenie len stroho odmietol s tým,
že ho berie na vedomie, ale zároveň uviedol, že z jeho strany došlo k porušeniu zákazu nelegálneho
zamestnávania. Teda správne orgány sa vecou nezaoberali svedomite a zodpovedne, čím postupovali v
rozpore s § 3 ods. 3 a ods. 4 Správneho poriadku. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

20. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 05.11.2015, v ktorom uviedol, že
v predmetnom administratívnom konaní tak prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie správnych
orgánov vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia
a boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov
v intenciách § 3 ods. 1,2,3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku. Vo
vzťahu k žalobnej námietke žalobcu k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2
písm. a) zákona o nelegálnej práci, že v danom prípade išlo len o jednorazovú bezodplatnú výpomoc
a nebol preukázaný sústavný charakter vykonávania práce D. E. a S. A., žalovaný uviedol, že s
touto argumentáciou nesúhlasí. Tieto tvrdenia nemajú žiadnu skutkovú oporu v dôkazoch obstaraných
prvostupňovým správnym orgánom počas výkonu inšpekcie práce, z ktorých nevyplýva žeby v danom
prípade činnosť S. A. a D. E., ktorú títo vykonávali dňa 13.01.2015 o 10.45 hod. vykazovala akékoľvek
atribúty jednorazovej bezodplatnej výpomoci. Poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán,
ako aj žalovaný po náležitom vyhodnotení obstaraných dôkazov - zápisnici o podaní informácie a
vysvetlení z dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku dňa 13.01.2015 spísané s D. E. a S. A.
nespochybniteľne preukazujú skutočnosť, že činnosť (pomocné práce na stavenisku) fyzických osôb D.
E. a S. A., ktorú títo vykonávali dňa 13.01.2015 o 10.45 hod. bez založenia pracovnoprávneho vzťahu
nepochybne vykazuje prítomnosť základných znakov závislej práce v súlade s dikciou ustanovenia § 1
ods. 2 Zákonníka práce a zo najmä znaku nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
znaku výkonu práce podľa pokynov a v mene zamestnávateľa ako aj znaku výkonu práce osobne
zamestnancom a znak odplatnosti.

21. Vo vzťahu k znaku odplatnosti konštatoval, že na naplnenie znaku odplatnosti závislej sa práce
sa nevyžaduje preukázanie reálneho poskytnutia odmeny zamestnancovi, resp. dohodnutie sa na
jej konkrétnej reálnej výške. Teda skutočnosť, že odmena nebola reálne poskytnutá, resp. nebola
dohodnutá alebo nebola dohodnutá v konkrétnej určitej výške nemá za následok, že určitý právny
vzťah nemá charakter odplatnosti. V danom prípade je toho názoru, že skutočnosť, že tieto fyzické
osoby nemali vedomosť o výške dohodnutej odmeny resp. že sa nedohodli na odmene, nemožno
považovať za absenciu znaku odplatnosti, ale len za momentálnu nevedomosť o nedohodnutí odmeny



resp. o nedohodnutí jej konkrétnej určitej výšky za vykonanú prácu. Argumentácie žalobcu súvisiace s
nenaplnením znaku odplatnosti teda nemajú žiadnu právnu relevanciu a to i preto, že ak by žalovaný
pristúpil k akceptácii týchto tvrdení je nepochybné, že by došlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky
a zákonom zakotvených základných ľudských práv (čl. 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky a čl.
13 základných zásad Zákonníka práce), podľa ktorých zamestnanec má právo na mzdu za vykonanú
prácu. Úmysel žalobcu využívať závislú prácu uvedených fyzických osôb resp. záujem žalobcu v blízkej
budúcnosti založiť s týmito fyzickými osobami pracovnoprávny vzťah, ktorý bude napĺňať znaky závislej
práce tak, ako to ustanovuje § 1ods. 2 Zákonníka práce podporne potvrdzujú i dodatočne uzatvorené
dohody o vykonaní práce žalobcom s uvádzanými fyzickými osobami datované dňom 06.02.2015 i ich
dodatočné prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej
poisťovne s dátumom účinnosti od 06.02.2015.

22. K námietke žalobcu súvisiacej s preukázaním sústavného charakteru vykonávania práce D. E. a S.
A. neobstojí a je právne bezvýznamná a to z dôvodu, že podľa právnej úpravy platnej a účinnej ku dňu
výkonu inšpekcie práce uskutočnenej u žalobcu t.j. ku dňu 13.01.2015 sa na naplnenie pojmu závislej
práce nevyžadovala prítomnosť znaku sústavného charakteru vykonávanej činnosti, resp. prítomnosť
opakovania určených činností. Právna úprava, v rámci ktorej sa na naplnenie pojmu závislá práca
vyžadovala prítomnosť znaku opakovania sa určených činností bola platná a účinná do 31.12.2012.
Zákonom č. 361/2012 Z.z. ktorým sa novelizoval Zákonník práce a ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.01.2013 bol tento znak závislej práce, t.j. znak práce pozostávajúcej prevažne z opakovania určených
činností z definície, resp. z pojmu závislá práca vypustený. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný
mali za nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a fyzickými osobami S. A. a D. E. nebolo nijakým
hodnoverným spôsobom preukázané legitímne uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu a žalobca v
okamihu výkonu inšpekcie práce túto skutočnosť nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom v okamihu
výkonu inšpekcie práce.

23. Argumentácie žalobcu súvisiace so správnym deliktom posúdeným ako porušenie ustanovenia
§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní týkajúcej sa registrácie zamestnanca X. G. do Sociálnej poisťovne, t.j. že neprebehla
včas z dôvodu nefunkčnosti elektronickej služby Sociálnej poisťovne, čo žalobca nemohol ovplyvniť
žalovaný neakceptuje a považuje ju za irelevantnú. Poukazuje na inštitút, resp. na princíp objektívnej
zodpovednosti za správne delikty, ktorý je vlastne každému administratívno-deliktuálnemu konaniu, a
ktorého podstata tkvie v tom, že kontrolovanému subjektu vzniká zodpovednosť za správne delikty už
tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu zo strany kontrolovaného subjektu došlo a to bez
ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie
alebo opomenutie. Žalovaný poukázal aj na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, ktoré umožňujú zamestnávateľovi plniť si tieto prihlasovacie
prípadne odhlasovacie povinnosti do registra Sociálnej poisťovne širokospektrálnymi spôsobmi a to
osobným podaním tlačiva na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, podaním tlačiva na poštovú
prepravu prostredníctvom pošty alebo prostredníctvom faxu, elektronickej pošty alebo odoslaním krátkej
textovej správy SMS. Argumentácie žalobcu týkajúce sa toho, že žalobca má záujem na riadnom a
zákonnom zamestnávaní uvedeného zamestnanca, pretože tomuto zamestnancovi zabezpečil školenie
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, čo potvrdzuje aj objednávka tohto školenia a uhradený
poplatok uvádza, že žalobca so statusom zamestnávateľa mal vo vzťahu k dotknutému zamestnancovi
podľa platnej právnej úpravy zakotvenej v § 224 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce obligatórnu povinnosť
oboznámiť resp. zabezpečiť oboznámenie tohto zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými
predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci a toto oboznámenie resp. školenie bol žalobca povinný vykonať.

24. V závere konštatoval, že v danej veci bolo relevantnými dôkazmi nesporne preukázané spáchanie
týchto správnych deliktov, za spáchanie ktorých zákon jednoznačne prikazuje Inšpektorátu práce ako
orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vyvodiť postih podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a)
bod 1 zákona o inšpekcii práce. Navrhol žalobu zamietnuť.

25. Žaloba žalobcu bola podaná dňa 29.09.2015. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 491 ods. 1 upravuje, že
ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho



súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného dôvodu správny súd
postupoval ďalej v konaní podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

26. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnym trestaním sa na účely tohto zákona
rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte, alebo o sankcii za iné
podobné protiprávne konanie. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak nie je v tejto hlave ustanovené
inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej
žalobe.

27. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy.

28. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy
alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov.

29. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy ktorý
rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak
osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.

30. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý
rozhodoval o jeho odvolaní proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov (ďalej len prvostupňový správny
orgán) č. k.: P:XX/XXXX-R zo dňa 05.06.2015 o uložení pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona
č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o inšpekcii práce) vo výške 6 000,- Eur. Žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu napadnuté odvolaním žalobcu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Podľa vyššie citovaných
ustanovení Správneho súdneho poriadku je nesporné, že v danom prípade ide o konanie o správnej
žalobe vo veciach správneho trestania.

31. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vyplýva,
že išlo o administratívne konanie, v ktorom postupovali správne orgány podľa zákona o inšpekcii práce
ako aj zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len zákon č. 82/2005
Z.z.).

33. Inšpekcia práce je v zákone o inšpekcii práce definovaná okrem iného v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4
tohto zákona aj ako dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania.

34. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- Eur
do 200 000,- Eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000,- Eur.

35. Podľa § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu

a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu
c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa
osobitného predpisu.



36. Podľa § 3 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.

37. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že inšpekcia práce bola
prvostupňovým správnym orgánom vykonaná v prevádzke žalobcu dňa 13.01.2015 so zameraním na
dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. a ustanovenia § 1 Zákonníka práce. O výsledku tejto inšpekcie
bol spísaný protokol č.: F.-X-XX-X.X/P-AXX, XX-XX zo dňa 26.01.2015, ktorý bol prerokovaný so
žalobcom dňa 27.02.2015. V protokole o inšpekcii práce boli konštatované zistené nedostatky a to
využívanie závislej práce fyzických osôb D. E. a S. A., čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., ako aj porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania tým, že dňa 13.01.2015 o 10.45 hod. žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby X.
G., s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu Dohodou o vykonaní práce
zo dňa 13.01.2015 a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov) čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2
ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.

38. Zákon č. 82/2005 Z.z. v ustanovení § 2 ods. 2 písm. a) nesporne upravuje, že nelegálnym
zamestnávaním je aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom
ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou má založený pracovnoprávny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnil povinnosť podľa osobitného
predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

39. Podľa ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný
prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca najneskôr
pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, resp. pred začatím výkonu práce zamestnancom.

40. Podľa § 231 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, povinnosti podľa § 1 písm. a) - f), h), j), m) a n)
je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí
Sociálna poisťovňa.

41. Podľa § 231 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lehota na splnenie povinnosti podľa ods. 1 písm.
a), c) - f), h) a j), m) a n) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu
poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa ods. 1
písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou
poštou alebo ak bola informácia podľa ods. 1 písm. odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy
(SMS).

42. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v prípade porušenia povinnosti podľa §
3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona  č. 82/2005 Z.z. sa nedopustil správneho
deliktu týkajúceho sa zamestnanca X. G. z dôvodu, že s ním mal riadne uzatvorený pracovnoprávny
vzťah, bol riadne prihlásený do Sociálnej poisťovne dňa 13.01.2015 o 7.30 hod., avšak táto registrácia
neprebehla, pretože v danom čase došlo k nefunkčnosti elektronickej služby Sociálnej poisťovne.
Správny súd konštatuje rovnako ako správne orgány, že túto námietku nie je možné akceptovať a
to z dôvodu, že zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 231 ods. 3 upravuje
viaceré možnosti splnenia povinností si zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do registra poistencov
a to odovzdaním tlačiva na prepravu poštou, odoslanie faxom alebo elektronickou poštou, alebo
odoslaním prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS). Ak teda žalobca zistil, že nie je možné prihlásiť
zamestnanca X. G. do sociálneho poistenia elektronickou formou, mal ďalšie možnosti ako si túto svoju
povinnosť splniť podľa § 231 ods. 3 zákona o sociálnom poistení iným spôsobom.

43. Z obsahu administratívneho spisu správny súd nesporne zistil, že podľa registračného listu fyzickej
osoby a elektronického výpisu z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
Sociálnej poisťovne si žalobca splnil povinnosť prihlásiť zamestnanca X. G. do poistenia 13.01.2015 až o
16.42 hod. teda až potom, čo bola vykonaná inšpekcia práce prvostupňovým správnym orgánom o 10.45
hod. a po začatí výkonu práce resp. činnosti uvedeného zamestnanca. Z vyššie citovaného ustanovenia
§ 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení  pritom nesporne vyplýva, že zamestnávateľ si



povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia musí splniť
najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, resp. pred začatím výkonu práce zamestnancom.

44. V danom prípade teda Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán správne a v súlade so
zákonom konštatoval, že v prípade zamestnanca X. G. žalobca porušil povinnosti podľa § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.

45. Pri posudzovaní porušovania povinností žalobcu v tomto prípade neobstojí ani jeho tvrdenie, že
plánoval X. G. zamestnať ešte v septembri 2014, kedy ho prihlásil na školenie ohľadom bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, bez ktorého by nemohol nastúpiť pracovať na zákazku. Zákon č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení totiž v ustanovení § 231 ods. 1, 2 a 3 jednoznačne vymedzuje, kedy je
zamestnávateľ povinný si povinnosť prihlásenia zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia musí splniť. Prihlásenie budúceho zamestnanca na školenie o
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je v tomto prípade irelevantné.

46. Pojem závislá práca upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v ustanovení § 1 ods.
2 a 3, v ktorom sa uvádza, že závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa podľa
pokynov zamestnávateľa v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom za mzdu alebo
odmenu. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom
vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom
vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v
zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

47. Z vyššie citovaného ustanovenia Zákonníka práce vyplýva, že pre závislú prácu sú charakteristické
tieto znaky:

- vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
- osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa,
- práca vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene,
- mzda alebo odmena za výkon práce,
- práca vykonávaná v pracovnom čase.

48. Ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzavretý
pracovnoprávny vzťah. Ak takéto črty vykonávaná práca nemá, zamestnávateľ môže využiť príslušný
zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku alebo Občianskom zákonníku.

49. Pre posúdenie či zamestnávateľ podľa zákona č. 82/2005 Z.z. využíval závislú prácu zamestnanca je
teda potrebné posúdiť, či práca vykonávaná kontrolovanou fyzickou osobou u zamestnávateľa má všetky
charakteristické znaky závislej práce, prípadne, či sa nejedná o iný zmluvný typ upravený v Obchodnom
zákonníku alebo Občianskom zákonníku.

50. Definícia závislej práce má kogentnú povahu, t.j. na určenie či ide o závislú prácu alebo iný právny
vzťah je potrebné naplniť všetky kumulatívne identifikačné  znaky, t.j. aby došlo k naplneniu skutkovej
podstaty závislej práce, musia byť vyššie uvedené znaky závislej práce naplnené kumulatívne.

51. Správne orgány dospeli k záveru, že žalobca využíval závislú prácu D. E. a S. A., čo je v rozpore
s ustanovením § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. na základe dôkazu - zápisníc
o podaní informácie zo dňa 13.01.2015 spísanej  pri výkone inšpekcie práce. Z obsahu týchto zápisníc
správny súd zistil, že D. E. a S. A. zhodne vypovedali, že prišli o 10.00 hod vyložiť jednu paletu cementu
pre žalobcu, na žiadnej odmene sa nedohodli a nemajú s ním uzavretý pracovnoprávny vzťah ani iný
právny vzťah. Z obsahu tejto výpovede, ktorú potvrdil aj sám žalobca však nie je možné jednoznačne
vyvodiť záver, že sú naplnené kumulatívne všetky znaky závislej práce.

52. Správny súd je toho názoru, že nie každý pokyn na vykonanie určitej činnosti (aj jednorázovej)
musí zákonite vychádzať z pozície nadriadenosti a podriadenosti, ale môže byť znakom iného právneho
vzťahu (nie pracovnoprávneho). Z výpovede D. E. a S. A. ani nevyplýva jednoznačné naplnenie tohto
znaku závislej práce. Z vyjadrení oboch kontrolovaných osôb a žalobcu tiež vyplýva, že dohodnutú



prácu mali vykonať bez nároku na odmenu (z vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.04.2015, zápisnica o podaní
informácie).

53. Ak teda žalovaný na základe zápisníc o podaní informácie „bez akýchkoľvek pochybností" tvrdí, že v
prípade D. E. a S. A. je preukázané naplnenie znaku nadriadenosti a podriadenosti a odmeny za prácu
je v tomto smere odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Žalovaný ako podporné tvrdenie, že žalobca vyžíval závislú prácu D. E. a S. A. uviedol uzavretie
Dohody o pracovnej činnosti týchto fyzických osôb so žalobcom dňa 06.02.2015. Túto skutočnosť však
správny súd nepovažuje za relevantnú argumentáciu na preukázanie závislej práce v čase vykonávania
inšpekcie práce, t.j. 13.01.2015. Podľa vyjadrenia žalobcu a kontrolovaných fyzických osôb D. E. a S. A.
(vyjadrenie zo dňa 23.04.2015 k oznámeniu o začatí správneho konania) ako aj zo žalobných námietok
sa javí, že dňa 13.01.2015 uvedené fyzické osoby vykonali jednorazovú prácu - vyloženie palety cementu
a v prácu ďalej nepokračovali, čo nebolo v konaní spochybnené.

54. Zákon č. 82/2005 Z. z. okrem pojmu nelegálne zamestnávanie vymedzuje aj pojem nelegálna
práca. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.  nelegálnou prácou je závislá práca, ktorú
vykonáva fyzický osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

55. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného absentuje správna úvaha na základe
vyhodnotenia skutkových zistení, z akého dôvodu správny orgán neposudzuje zistený skutok
(využívanie závislej práce D. E. a S. A. žalobcom)  za nelegálnu prácu podľa § 2 ods. 1 písm. a).

56. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

57. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

58. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

59. Z vyššie citovaných ustanovení Správneho poriadku vyplýva pre správne orgány povinnosť riadiť
sa pri rozhodovaní vo veci zákonmi a inými právnymi predpismi, spoľahlivo zistiť skutočný stav veci a
v neposlednom rade aj podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie podľa stanovených kritérií aj
dostatočne a presvedčivo odôvodniť. Žalovaný pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vo vyššie
naznačenom smere dôsledne neriadil ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

60. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

61. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude po dôslednom vyhodnotení zisteného skutkového stavu
posúdiť splnenie všetkých kumulatívnych znakov skutkovej podstaty závislej práce D. E. a S. A.,
skutkovo a právne posúdiť či sa jedná o nelegálnu prácu alebo nelegálne zamestnávanie a následne vo
veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodniť. Právnym názorom, ktorý
vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191
ods. 6 Správneho súdneho poriadku).

62. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku,
podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania, ak ma žalobca vo veci celkom alebo v časti úspech. Žalobca bol
v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne



správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 správneho súdneho poriadku).

63. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440  sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za   neho   na   kasačnom   súde   koná   alebo ho zastupuje,  vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum
právnej pomoci.