{"guid": "e59fbab2-6ff1-4d58-820c-e2e39fadea47:9867b646-bb3e-4a4d-95b0-0439f3da8784", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6711216318.1", "spisova_znacka": "13Co/170/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/170/2013 z 20. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. mája 2013, sp. zn. 13Co/170/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6711216318.1", "identifikacne_cislo": "6711216318", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2013-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Cdo/287/2013", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "c788cd75-70b3-4a90-8412-433989fcdd16:3aa1f489-86ff-4138-84a4-3c3a6098e8d5", "datum": "2016-02-10", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-106", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-106", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-106", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9867b646-bb3e-4a4d-95b0-0439f3da8784", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6711216318.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6711216318.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6711216318.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/170/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216318
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711216318.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu:
K.. R. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H., B. M. XX, občan SR, zast. advokátkou JUDr. Oľgou
Jankovičovou, Advokátska kancelária Okružná 212, 962 71 Dudince, proti žalovanému: Y. A., nar.
XX. XX. XXXX, bytom B. M. XX, XXX XX H., občan SR, zast. advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom,
Advokátska kancelária Trhová 1, 960 01 Zvolen, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa zo dňa
11. 03. 2013, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/209/2011-88 zo dňa 16. 01. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh žalobcu na náhradu škody a zároveň žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení súd uviedol.
„Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky z titulu náhrady škody, ktorá
bola žalobcovi spôsobená trestným činom zo strany žalovaného, ktorý bol v konaní Okresného súdu
Zvolen sp.zn. 5T 116/2009, a to rozsudkom zo dňa 16.10.2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 14.1.2010
uznaný vinným zo spáchania trestného činu, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
2 roky a poškodený K.. R. A. - žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie.

Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom
účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, spisom Okresného súdu
Zvolen sp.zn. 5T 116/2009, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalobca sa písomne podanou žalobou  zo dňa 9.12.2011, ktorá došla súdu dňa 12.12.2011 domáhal
vzplatenia žalovanej pohľadávky z titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom, ktorého sa svojím
konaním dopustil žalovaný. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo
dňa 16.10.2009 sp.zn. 5T 116/2009-175, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2010 bol žalovaný
uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti, ktorou spôsobil žalobcovi a X. A., a to  škodu v celkovej
výške 56.430,61 EUR. Výška škody bola vyčíslená v predmetnom rozsudku podľa odborných vyjadrení,
a to za odcudzenie pamätných zlatých, strieborných a zliatinových mincí vo výške 50.056,43 EUR, za
odcudzenie zlatých šperkov 290,- EUR, za ďalšie odcudzenie zlatých šperkov vo výške 915,- EUR,
za odcudzenie motorov vo výške 3983,27 EUR, za ďalšie odcudzenie motorov vo výške 847,91 EUR,



za odcudzenie náhradných dielov vo výške 338,- EUR. Ďalej žalobca v konaní uviedol, že  podľa §
228 ods.l Trestného poriadku ho súd odkázal, ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.  Tvrdenia žalovaného v písomne podanom odpore považoval žalobca za
nepodložené a účelové. Špecifikácia, ako aj ohodnotenie odcudzených vecí boli predmetom trestného
konania pred Okresným súdom Zvolen sp.zn. 5T 116/2009. Výška škody bola stanovená na základe
znaleckých posudkov vypracovaných súdnymi znalcami. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že žalovaný
uznal svoju vinu pred súdom a priznal sa ku krádeži všetkých špecifikovaných vecí. Pokiaľ žalovaný
namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože nemožno vyhovieť žalobe v jeho prospech, nakoľko nebol
výlučným vlastníkom odcudzených vecí, ale tieto boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, k
tomu  žalobca uviedol toľko, že nikdy netvrdil, že veci patrili do jeho výlučného vlastníctva a potvrdil,
že náhrada škody za odcudzené veci, vyčíslená na základe znaleckého dokazovania v trestnom konaní
je nárok priamo viažúci sa na spoločné veci patriace do bezpodielového vlastníctva žalobcu a X.
A..  Predmetné veci patrili do bezpodielového spoluvlastníctva, kde každý z manželov má vlastnícke
právo k celej veci a žalobca si nemohol v občianskom konaní uplatňovať ideálnu polovinu.  Právo
domáhať sa ochrany predmetu spoluvlastníctva voči neoprávneným zásahom tretích osôb prináleží
spoluvlastníkom spoločne, ale zároveň aj každému z nich samostatne, bez toho, žeby bol nato potrebný
súhlas druhého spoluvlastníka. Keďže každý zo spoluvlastníkov musí mať možnosť dovolať sa ochrany,
je preto rovnako legitimovaný na podanie žaloby o vydanie veci. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve je to
tak preto, lebo každému zo spoluvlastníkov prináleží právo k celej veci, ktoré je obmedzené len rovnakým
právom druhého spoluvlastníka. Ak sa bezpodielový spoluvlastník domáha ochrany vlastníckeho práva
k veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, nijako tým druhého spoluvlastníka neobmedzuje, naopak,
bráni spoločný majetok proti zásahom tretích osôb. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 853 ods.l
Občianskeho zákonníka s tým, že treba analogicky priznať právo na ochranu veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve každému zo spoluvlastníkov, aj v období, keď bezpodielové spoluvlastníctvo síce už
zaniklo, avšak ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie, prípadne nenastala ani domnienka v zmysle
ustanovenia § 149 Občianskeho zákonníka (R 10/1990). Ďalej žalobca uviedol, že bezpodielové
spoluvlastníctvo žalobcu s X. A. zaniklo dňom 06.08.2011, avšak do toho času nedošlo k vyporiadaniu.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že uhradil žalobcovi v roku 2009 8 mesačných splátok po 150,-- EUR, t.j. spolu
1200,-- EUR, žalobca k tejto skutočnosti uviedol, že predmetnú sumu od žalovaného prijal, ale tu nešlo
o splátky náhrady škody za odcudzené veci. Žalovaný bol rozhodnutím súdu zaviazaný náhradou škody
vo výške 53.000,- Sk za ublíženie na zdraví, ktorú sumu žalobca v roku 2008 a 2009 splatil za neho
s tým, že túto sumu mu žalovaný splatí v splátkach. Tvrdenie žalovaného, že niektoré veci postupne
vrátil rodičom, napríklad nádrž, šperky, motory, atď..., tieto tvrdenia žalovaného sú účelové aj s ohľadom
na tú skutočnosť, že „všetky vrátené“ veci nešpecifikoval. Žalobca uznáva, že jediná vec, ktorú mu
žalovaný vrátil je nádrž, ktorá bola spolu s vecami - náhradné diely na motocykel zn.Praga v počte 2
ks, dynamo zn. BOSCH, 1 ks spojkový valec, časť prevodovky, kryt spojky, ohodnotená na 338,-- EUR.
Konkrétna hodnota nádrže je vyčíslená v znaleckom posudku, ktorý je súčasťou spisu Okresného súdu
Zvolen sp.zn. 5T 116/2009. Ďalej uviedol, že s výkladom žalovaného ohľadom námietky premlčania s
poukazom na ustanovenie § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka žalobca nesúhlasí. Na začatie plynutia
subjektívnej premlčacej doby je potrebné vždy rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu
sa jeho vedomosti o škode, teda nie o protiprávnom úkone, ale o určitej majetkovej újme určitého druhu
a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok
na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode
sa nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním a kedy sa poškodený
dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel
o škode treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí
teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia
doba. Teda tvrdenie žalovaného, že žalobcovi začala plynúť lehota podaním trestného oznámenia
nie je opodstatnená. Zámerom zákonodarcu bolo ustanovením § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka
zabezpečiť ochranu poškodeného v súvislosti s vymožiteľnosťou práva a nie ho poškodzovať. Žalobca
si uplatnil náhradu škody v trestnom konaní. Žalovaný poukazuje na dátumy 12.09.2008 (podanie
trestného oznámenia) a 13.01.2009 (výsluch s uvedením presnej výšky škody), ktoré považuje za
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, pretože už od toho času si mohol žalobca zistiť výšku
škody znaleckým posudkom bez ohľadu na priebeh trestného konania, prípadne už bola stanovená
presná výška škody. Takéto tvrdenie žalovaného je neopodstatnené. Ani jeden z uvádzaných dôvodov
nezakladá naplnenie prvej zložky § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka v časti vedomosti o škode. Výška
náhrady škody sa mohla meniť počas celého konania až do právoplatného rozhodnutia súdu a teda od
tohto času začala plynúť premlčacia lehota. Obdobne ako aj v prípade druhej zložky § 106 cit. zák. V tejto



časti nie je rozhodujúce pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty ani priznanie žalovaného,
pretože v priebehu konania sa mohli vyskytnúť ďalšie faktory ovplyvňujúce zodpovednosť, napr. mohli sa
preukázať okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania. V danom prípade je teda rozhodujúce právoplatné
rozhodnutie súdu v trestnej veci a až týmto momentom aplikáciou na tento prípad sú splnené podmienky
pre začatie plynutia subjektívnej lehoty podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka. K veci tiež uviedol,
že zámerom zákonodarcu nie je dvojité konanie v časti náhrady škody v trestnom, aj v civilnom konaní,
čo by viedlo k nehospodárnosti. Na základe uvedeného vznesenia námietky premlčania subjektívnej
dvojročnej lehoty je neopodstatnené a žalobca trvá na podanom návrhu v celom rozsahu.

Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.  V priebehu konania vzniesol námietku premlčania
z dôvodu uplynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty s poukazom na ustanovenie § 106 ods.l
Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na prípadné plynutie objektívnej premlčacej lehoty, podľa
ustanovenia § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi začala plynúť
lehota už v čase, keď podal trestné oznámenie na OR PZ v Krupine, konkrétne dňa 12.09.2008, z ktorého
bolo zrejmé, že si uplatňuje náhradu škody voči žalovanému, aj za aké položky, išlo najmä o mince,
ktoré vyčíslil na sumu 1 milión Sk. I keď nebola určená škoda v danom čase ešte presnou sumou,
mohol už vtedy žalobca jej výšku objektívne zistiť znaleckým posudkom, odborným vyjadrením, a to
bez ohľadu na priebeh trestného konania. Teda už od septembra 2008 mohla mu plynúť subjektívna
lehota, odkedy sa poškodený dozvedel, kto za škodu zodpovedá, v akej výške a akým právnym titulom.
Najneskôr však zistil presnú výšku škody z odborných vyjadrení postupne pripojených v trestnom spise,
napr. na mince zo dňa 27.11.2008. Pri svojom výsluchu v trestnom konaní v štádiu prípravného konania
žalobca uviedol, a to pri výsluchu dňa 13.01.2009 presnú výšku škody tak, ako si ju uplatňoval neskôr
aj v trestnom konaní, resp. v občianskom súdnom konaní, t.j. vo výške 50.056,43 EUR za mince a
ďalšie veci. Tieto boli následne aj takto vyšpecifikované v uznesení o vznesení obvinenia. Žalobca
si ako poškodený uplatnil voči nemu, ako obžalovanému náhradu škody postupom podľa  ust. § 46
Tr. por. Pri výsluchu  dňa 29.04.2009, odvtedy došlo k spočívaniu  plynutia premlčacej lehoty, táto
neplynula až do 14.01.2010, s poukazom na ust. § 112 Obč. zák. Dňom 14.01.2010 sa stal právoplatným
rozsudok v trestnej veci voči žalovanému, kde ho súd uznal vinným a žalobcu odkázal s jeho nárokom
na náhradu škody na civilné konanie. Odvtedy po odpadnutí prekážky plynula ďalej vo zvyšku dvojročná
subjektívna lehota.  Dňom 12.12.2011 bol nárok žalobcu riadne pred súdom uplatnený žalobou. „Žiadosť
o začatie občianskeho súdneho konania, doručená súdu dňa 11.11.2011“ nemala náležitosti žaloby.
Riadna žaloba o náhradu škody voči žalovanému na tunajšom súde bola podaná až dňa 12.12.2011.
Žalovaný dal do pozornosti súdu dátumy: 12.09.2008 /event. najneskôr 13.01.2009/ do 29.04.2009,
potom od  14.01.2010 do 12.12.2011, spolu 926 dní, resp. 803 dní. To je viac ako 2 kalendárne roky,
ktoré majú spolu  730 dní. Žalobca podal svoj návrh oneskorene, a preto žalovaný vzniesol námietku
premlčania.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5T 116/2009 súd okrem iného zistil, že v uvedenej veci
súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 5T 116/2009-175 dňa 16.10.2009, ktorý sa stal právoplatným dňa
14.01.2010. Uvedeným rozsudkom Okresný súd Zvolen uznal žalovaného vinným, že 1/ v presne
nezistenej dobe od začiatku mesiaca marec 2007 do konca mesiaca máj 2007 odcudzil z voľne prístupnej
neuzamknutej skrinky nachádzajúcej sa v spálni rodinného domu na ul. B. M. XX v H., okres V. pamätné
mince v celkovom počte 126 kusov a strieborné mince v celkovom počte 416 kusov a 19 kusov mincí zo
zliatiny, čím uvedenou krádežou spôsobil K.. R. A., nar. XX.XX.XXXX a X. A., nar. XX.XX.XXXX celkovú
škodu podľa odborného vyjadrenia vo výške 50.056,43 EUR,
2/ v presne nezistenej dobe od mesiaca november 2007 do mesiaca január 2008 odcudzil z priestorov
rodinného domu na ul. B. M. XX v H., okires V. z priestorov spálne a obývačky, z voľne prístupných
skriniek zlaté šperky, a to 1 kus obrúčku zo žltého kovu, 3 kusy retiazok zo žltého kovu a to tak, že
vchodové dvere odomkol pravým kľúčom, ktorý pod zámienkou, že sa chce ísť pozrieť na internet vylákal
od svojej matky X. A., nakoľko v uvedenom období nemal kľúč od uvedeného rodinného domu a v
mieste svojho trvalého bydliska sa mohol zdržiavať len so súhlasom a za prítomnosti svojich rodičov,
čím uvedenou krádežou spôsobil K.. R. A., nar. XX.XX.XXXX a X. A., nar. XX.XX.XXXX škodu podľa
odborného vyjadrenia v celkovej výške 290,- EUR,
3/ v presne nezistenom čase od konca roku 2007 do konca mesiaca február 2008 odcudzil z priestorov
rodinného domu na ul. B. M. č.XX v H., okres V. z miestnosti spálne z voľne prístupných skriniek zlaté
šperky, a to 1 kus prsteň zo žltého kovu a 3 kusy príveskov zo žltého kovu a to tak, že vchodové dvere
odomkol pravým kľúčom, ktorý pod zámienkou, že sa chce ísť pozrieť na internet vylákal od svojej
matky X. A., nakoľko v uvedenom období už nedisponoval kľúčom a v mieste trvalého bydliska sa mohol



zdržiavať len so súhlasom a za prítomnosti svojich rodičov, čím uvedenou krádežou spôsobil K.. R. A.,
nar. XX.XX.XXXX a X. A., nar. XX.XX.XXXX škodu podľa odborného vyjadrenia v celkovej výške 915,
EUR,
4/ dňa 19.03.2008 v čase okolo 17,00 hod. sa pred rodinným domom č. XX na ul. B. M. v meste H.,
okres V. zmocnilo tam zaparkovaného osobného motorového vozidla značky HONDA Logo GA, s ev.
č. KA 101 AK, modrej farby v hodnote 1.153,42 EUR, ktorého majiteľmi sú jeho rodičia K.. R. A., nar.
XX.XX.XXXX a X. A., nar. XX,XX.XX.XXXX a to tak, že počas návštevy rodičov využil nepozornosť
svojej matky a z miestnosti pracovne uvedeného rodinného domu odcudzil kľúče od vozidla, následne
vozidlo naštartoval a s vozidlom vykonal jazdu do obce Q., ktoré bolo v nepoškodenom stave nájdené
pri obecnom kostole toho istého dňa o 19,00 hod. jeho otcom XXXX R. A.,
5/ v presne nezistenom dome v mesiaci máj 2008 odcudzil z priestorov rodinného domu na ul. B. M.
č. XX v H., okres V. z miestnosti garáže 3 kusy motorov značky PRAGA 300 BD a to tak, že odistil
západky okna na sušiarni, ktoré otvoril a cez toto vošiel do priestorov sušiarne, následne prišiel do
garáže, čím uvedenou krádežou spôsobil K.. R. A., nar. XX.XX.XXXX a X. A., nar. XX.XX.XXXX škodu
podľa odborného vyjadrenia v celkovej výške 3.983,27 EUR,
6/ v presne nezistenú dobu koncom mesiaca máj 2008 odcudzil z priestorov rodinného domu na ul. B.
M. č. XX v H., okres V. z miestnosti garáže 1 kus motor ČZ, 1 kus motor JAWA Robot a 1 kus motor
anglickej značky a to tak, že odistil západky okna na sušiarni, ktoré otvoril, cez toto vošiel do sušiarne,
následne do garáže, čím uvedenou krádežou spôsobil škodu K.. R. A., nar. XX.XX.XXXX a X. A., nar.
XX.XX.XXXX podľa odborného vyjadrenia v celkovej výške 847,91 EUR,
7/ v presne nezistenú dobu v polovici roku 2008 odcudzil z priestorov rodinného domu na ul. B. M. č.XX
v H., okres V. z miestnosti garáže náhradné diely na motocykel zn. PRAGA a to 2 ks dynamo značky
BOSCH, 1 ks spojkový valec, časť prevodovky, kryt spojky, 1 ks nádrž a to tak, že odistil západky okna na
sušiarni, ktoré otvoril a cez okno vošiel dnu, pričom následne prešiel do garáže čím uvedenou krádežou
spôsobil K.. R. A., nar. XX.XX.XXXX a X. A., nar. XX.XX.XXXX podľa odborného vyjadrenia celkovú
škodu vo výške 338,-- EUR.
Za uvedené skutky bol žalovaný odsúdený na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2
roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň  Okresný súd Zvolen uvedeným
rozsudkom rozhodol podľa § 288 ods.l Trestného poriadku o tom, že poškodeného K.. R. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H., B. M. č. XX s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Podľa § 106 Ods.l Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd mal preukázané,
že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5T 116/2009-175 zo dňa 16.10.2009 uznaný
vinným zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a, ods.4 písm. a/ Trestného zákona a iné,
na tých skutkových základoch, ktoré sú bližšie uvedené vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č.k. 5T 116/2009-175. Uvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 14.01.2010. Za uvedené
konanie bol žalovaný vo vyššie uvedenom konaní odsúdený na úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 2 roky a žalobca, ako poškodený podľa § 228 ods.1 Tr. poriadku bol s jeho nárokom na
náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v predmetnom
konaní vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka,
súd sa v danom konaní zaoberal otázkou premlčania, pričom skúmal v danom konaní, či námietka



žalovaného je opodstatnená. Súd mal preukázané, že žalobca si dňa 12.12.2011 uplatnil svoj nárok
na súde. Vzhľadom k tomu, že „žiadosť o začatie občianskeho súdneho konania doručená súdu dňa
11.11.2011“ nemala náležitosti žaloby, súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby uznesením č.k. 16C
209/2011-7 zo dňa 22.11.2011. Žalobca podal následne riadnu žalobu o náhradu škody voči žalovanému
na tunajšom súde až  dňa 12.12.2011. Subjektívna lehota žalobcovi začala plynúť od 23.03.2008, a to
pri skutkoch uvedených v bodoch 1/ až 5/ rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5T 116/2009, ktorú
skutočnosť mal súd preukázanú z pripojeného čestného prehlásenia zo dňa 23.03.2008, z ktorého
okrem iného vyplýva, že žalobca, ako poškodený už v tento deň vedel o škode, o jej rozsahu,  ako aj
o tom, kto za škodu  zodpovedá. Od tejto doby potom začala plynúť žalobcovi pri skutkoch 1/ až 5/
subjektívna premlčacia lehota a pri skutkoch v bodoch 6/ a 7/ až odo dňa 12.09.2008, keď žalobca podal
trestné oznámenie na žalovaného, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z pripojeného trestného spisu
Okresného súdu Zvolen č.k. 5T 116/2009.
V trestnom konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu škody postupom podľa ustanovenia §
46 Trestného poriadku pri výsluchu dňa 29.04.2009, kedy došlo k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty
až do 14.01.2010 v zmysle ustanovenia  § 112 Občianskeho zákonníka.

Dňa 14.01.2010 sa stal uvedený rozsudok v trestnej veci OS Zvolen č.k. 5T 116/2009 právoplatným
a žalobca, ako poškodený bol odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občiansko-právne
konanie. Po tomto dátume došlo k pokračovaniu plynutia premlčacej lehoty, a to dvojročnej subjektívnej
lehoty. Ako je už vyššie uvedené, dňom 12.12.2011 si žalobca riadne pred súdom uplatnil žalobou
náhradu škody voči žalovanému v občianskom súdnom konaní. Potom pri skutkoch 1/ až 5/ (presne
popísaných v rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5T 116/2009)  za obdobie od 23.03.2008 -
29.04.2009 uplynulo 403 dní a za obdobie od 14.01.2010 do 12.12.2011 lehota 704 dní (spolu 1107
dní), čo je viac ako  2 roky. Pri skutkoch v bode 6/, 7/ za obdobie od 12.09.2008 do 29.04.2009 plynula
premlčacia lehota (230 dní) a za obdobie od 14.01.2010 do 12.12.2011 lehota 704 dní (spolu 934 dní),
čo je viac ako 2 roky, ktoré majú spolu 730 dní. Súd mal teda preukázané, že žalobca si podal predmetnú
žalobu na tunajší súd oneskorene, pretože jeho nárok je premlčaný, nakoľko mu uplynula subjektívna
premlčacia lehota a preto súd žalobu žalobcu, vzhľadom na vznesenú námietku zo strany žalovaného
ohľadom premlčania v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.l O.s.p. a vzhľadom k tomu, že  žalovaný, ako úspešný
účastník konania si v predmetnom konaní trovy konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania
nepriznal“.

Proti rozsudku odvolanie podal žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
Odvolanie vytýka okresnému súdu, že nesprávne posúdil skutkovú podstatu veci, keď sa v konaní
zaoberal len otázkou premlčania nároku. Nesprávne konštatoval premlčanie v zmysle ust. § 106 ods. 1
OZ, keď za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty určiť deň 23. 03. 2008, keď bolo účastníkmi a
rodinnými príslušníkmi podpísané čestné prehlásenie pri skutkoch uvedených v bodoch 1 až 5 rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 5T/116/2009, z ktorého súd posúdil., že žalobca ako poškodený už v
tento deň vedel o škode, o jej rozsahu, ako aj o tom, kto za škodu zodpovedá. Pri skutkoch uvedených
v bodoch 6 a 7 citovaného rozsudku určil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty dňom 12.
09. 2008, keď žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného, pričom určil, že k spočívaniu plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty došlo až 29. 04. 2009, keď si žalobca v trestnom konaní uplatnil voči
žalovanému náhradu škody postupom podľa ust. § 46 trestného poriadku pri výsluchu až do 14. 01.
2010 do právoplatnosti rozsudku. Žalobca s takýmto posúdením nesúhlasí.
Podľa žalobcu na začatie plynutia subjektívnej lehoty je potrebné vždy rešpektovať subjektívnu stránku
poškodeného týkajúcu sa jeho vedomostí o škode, teda nie o protiprávnom úkone, ale o určitej
majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery,
aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde a vedomosť o tom kto za
vzniknutú škodu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky vedomosti o škode je potrebné vychádzať z
preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch  a len vtedy začne poškodenému plynúť
subjektívna premlčacia lehota. Súd mal za to, že podpísaním čestného prehlásenia na 23. 03. 2008 boli
obidva prvky naplnené. Takéto posúdenie považuje žalobca za nesprávne. V čestnom prehlásení zo
dňa 23. 03. 2008 žalovaný priznáva všeobecne svoje nevhodné a nečestné správanie voči rodičom ako
aj protiprávne konanie vrátane krádeží predmetov z rodičovského domu s prísľubom nápravy. Žalovaný
sa tiež zaviazal, že bude rodičom splácať pôžičku vo výške 52 250,--Sk, ktorú mu poskytli za účelom



zaplatenia náhrady za ublíženie na zdraví, ako aj za spôsobenú škodu opakovanými krádežami a to
pravidelne mesačne po 1 000,--Sk počnúc mesiacom máj 2008. Čo sa týka výšky náhrady škody,
táto v danom čase nebola objektívne vyčíslená, bola určená len približnou sumou. Záverom čestného
prehlásenia bolo výchovné pôsobenie na žalovaného, jeho uvedomenie si následkov protiprávneho
konania a uvedomenie si zodpovednosti. Žalobca týmto dal priestor žalovanému, ktorý je jeho synom,
na nápravu, ale bezvýsledne. Žalovaný svoj sľub nesplnil, pôžičku ani náhradu škody neuhrádzal a
pokračoval ďalšími krádežami.
K stanovisku o zodpovednosti za škodu žalobca uviedol, že táto tiež nebola jednoznačne preukázaná.
Žalovaný síce v uvedenom čestnom prehlásení priznal vinu aj za čas spôsobenej škody krádežami,
následne ju však poprel, keď dňa 05. 02. 2009 podal sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného
stíhania pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona v tom
zmysle, že sa necíti byť vinný z trestnej činnosti, veci neodcudzil, veci vzal a následne predal so
súhlasom rodičov. Žalobca k veci tiež uvádza, že pokiaľ nebolo rozhodnuté o vine žalovaného, súd
nemohol rozhodnúť o výške náhrady škody. V tejto časti nie je rozhodujúce pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby ani priznanie žalovaného, pretože v priebehu konania sa mohli vyskytnúť
ďalšie faktory ovplyvňujúce zodpovednosť, napr. sa mohli preukázať okolnosti vylučujúce protiprávnosť
konania. Zámerom zákonodarcu bolo  ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka zabezpečiť ochranu
poškodeného v súvislosti s vymožiteľnosťou práva a nie ho poškodzovať, čo v danom prípade by tak
bolo.
Záverom žalobca poukázal na priebeh zmierovacieho mimosúdneho ako aj súdneho konania, z ktorého
je zrejmé, že žalovaný oprávnený nárok žalobcu uznal a navrhol súdny zmier, na čo bol prístupný aj
žalobca, sporná bola len výška mesačných splátok, ktorú žalobca navrhol v sume 25 € mesačne. Za
účelom dohody o výške reálnych splátok bolo dňa 31. 10. 2012 pojednávanie odročené. Žalovaný však
následne vzniesol námietku premlčania. S uvádzanými skutočnosťami sa však súd nevyrovnal a návrh
zamietol z dôvodov premlčania.

K podanému odvolaniu sa žalovaný vyjadril.  Uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny. S
ohľadom na vznesenú námietku premlčania sa z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nemusel súd
zaoberať skutkovými okolnosťami rozhodnými pre posúdenie právnej otázky uplynutia premlčania. Ak
je námietka premlčania vznesená dôvodne, je ďalšie skúmanie skutkového stavu nadbytočné. Žalobca
zastáva názor, že navrhovateľovi začala plynúť lehota najneskôr v čase, keď podal trestné oznámenie
konkrétne  12. 09. 2008, z ktorého bolo zrejmé, že si uplatňuje náhradu škody voči nemu, aj za aké
položky, išlo najmä o mince, ktoré vyčíslil na sumu  1 000 000,--Sk. I keď nebola určená škoda v danom
čase ešte presnou sumou, mohol už vtedy navrhovateľ jej výšku objektívne zistiť  znaleckým posudkom,
odborným vyjadrením a to bez ohľadu na priebeh trestného konania.  Už od septembra 2008 mohla
mu plynúť subjektívna lehota, kedy sa poškodený o škode dozvedel a kto za ňu zodpovedá, v akej
výške a akým právnym titulom. Výšku škody žalobca najneskôr zistil z odborných vyjadrení postupne
pripojených v trestnom spise. Navrhovateľ si uplatnil voči obvinenému náhradu škody postupom podľa §
46 Trestného poriadku pri výsluchu ku dňu 29. 04. 2009. Odvtedy došlo k spočívaniu plynutia premlčacej
lehoty. Táto neplynula až do 14. 01. 2010 s poukazom na ust. § 112 Občianskeho zákona. Dňom 14.
01. 2010 sa stal právoplatný rozsudok v trestnej veci. Dňom 12. 12. 2011 bol nárok uplatnený riadne
pred súdom žalobou.
Žalovaný poukázal na dátumy 12. 09. 2008 (eventuálne najneskôr 13. 01. 2009) do 29. 04. 2009, potom
od 14. 01. 2010 do 12. 12. 2011 spolu 926 dní resp. 803 dní, čo je viac ako dva kalendárne roky, ktoré
majú spolu 730 dní. Návrh bol preto podaný oneskorene a námietka premlčania bola  vznesená dôvodne.
Navrhovateľ od začiatku mal vedomosť o škodcovi, pretože už od začiatku podnikal kroky výlučne voči
jeho osobe - podanie trestného oznámenia, podanie žaloby, uplatnenie nároku na náhradu škody v
trestnom konaní a pod. Nešlo o konanie voči neznámej osobe, ale označoval žalovaného jednoznačne.
Vedomosť o výške škody taktiež mal od začiatku, veď ju sám vyčíslil do trestného oznámenia. Následne
bola cena určená odborným posúdením, čiže najneskôr vtedy vedel o jej výške ako oznamovateľ.
Poukázal na zásadu  platnú v rímskom práve „vigi lantibus jura scripta sund“ t. j. „práva patria len bdelým“.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia  a konštatuje
správnosť jeho dôvodov.



Odvolací súd naviac konštatuje, že závery okresného súdu v plnom rozsahu korešpondujú aj so
závermi, ktoré vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 3Cdo 35/2008. Podľa týchto záverov
pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, je potrebné
vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený
dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobne konkrétneho
škodcu, teda ako náhle získa vedomosť o takých okolnostiach, ktoré sú rozhodné pre určenie
zodpovedného subjektu. Pritom stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, boli
spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Rozhodujúcim teda je, kedy sa
poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel a nie či a kedy si mohol na ich základe
vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby, či si overiť jej identitu. Začiatok behu subjektívnej
premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov, alebo  kedy si
vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých  má vedomosť,
mohol v súdnom konaní preukázať.  Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe, ktorá je zodpovedná
za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určenie osoby zodpovednej za vznik škody,
ale vychádza sa z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok
uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí
zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná. Úspešný žalovaný si v odvolacom
konaní trovy neuplatnil a preto o trovách konania rozhodované nebolo.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"stav": {"sz": "3Cdo/287/2013", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "c788cd75-70b3-4a90-8412-433989fcdd16:3aa1f489-86ff-4138-84a4-3c3a6098e8d5", "datum": "2016-02-10", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/209/2011", "guid": "7419295a-cfe7-44f8-8bba-e424fbbc73ac:52eca2fc-105d-442a-9295-0764e787c5a0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}