Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/13/2011 z 23. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. októbra 2011, sp. zn. 8Co/13/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8011899953.1
Krajský súd Prešov | 8Co/13/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8011899953.1 | 2011-10-23 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe2019e3-564f-4d4d-9dbc-52b503ce73e2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8011899953.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/13/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011899953
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8011899953.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1/ F. B., bytom A. XXX, 2/ F. C.,
bytom X. č. XX, 3/ V. E., bytom A. XXX, 4/ K. Q., bytom I. XX a 5/ J. B., bytom A. XXX, proti žalovaným 1/
JUDr. Q. H., správcovi konkurznej podstaty úpadcu M. X. L. U. v likvidácii so sídlom O. č. XX, X., právne
zast. JUDr. Pavlom Lechmanom, advokátom so sídlom v Kračúnovciach č. 97, 2/ P. B., bytom A. XXX a
3/ B. B., bytom A. XXX, žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so
sídlom v Prešove, ul. Sládkovičova č. 8, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne v 1. rade
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 13. 12. 2010, č. k. 7C 521/1996 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

O trovách odvolacieho konania  r o z h o d n e  súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že
žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. A., a to parcely KN 73/3 -
miestna komunikácia o výmere 95 m2 vytvorenej geometrickým plánom č. 40510-1/96, ktorý je súčasťou
znaleckého posudku č. 1/96, vypracovaného znalcom F. E. a parcely KN č. 74 - trvalé trávne porasty
o výmere 378 m2 v podiele 1, ako aj určenia, že nehnuteľnosti v k. ú. A., a to parcela KN 73/3 -
miestna komunikácia o výmere 95 m2 vytvorená geometrickým plánom č. 40510-1/96, ktorý je súčasťou
znaleckého posudku č. 1/96 vypracovaného znalcom F. E., a to parcela KN č. 74 - trvalé trávne porasty
o výmere 378 m2 v podiele 1 patria do dedičstva po nebohom J. B., nar. XX. XX. XXXX a zomrelom
XX. X. XXXX zamietol.

Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa
ktorého v roku 1979 bývalé MNV v A. súhlasil s pridelením náhradnej parcely J. B., manželovi žalobkyne
v 1. rade za jeho nehnuteľnosť č. 35, ktorú potrebovala obec na svoje účely a v tomto zmysle rozhodlo.
Za túto nehnuteľnosť obec ponúkla inú nehnuteľnosť, a to parcelu mpč. 84 zapísanú v pozemnoknižnej
zápisnici č. 271 k. ú. A., ktorá sa nazývala Pod pastirňou. Bývalá rada MNV mala za to, že pozemok patrí
obci A.. Zámenná zmluva, ani dohoda o osobnom užívaní však neboli uzavreté. V skutočnosti parcela
mpč. 84 bola najskôr vo vlastníctve bývalých urbarialistov obce A. od roku 1937, v čase rozhodnutia
MNV vo vlastníctve JRD Víťazný február, právneho predchodcu žalovaného v 1. rade. Manželia B. si
predmetnú parcelu upravili a oplotili, pričom právne vzťahy voči uvedenej parcele sa im nepodarilo



vyporiadať. MNV v A. dňa 16. 5. 1979 oznámilo J. B., že pozemok Na pastirni je potrebné upraviť, aby bol
schopný užívania. Ak bude ochotný tento pozemok na vlastné náklady zveľadiť, má to oznámiť MNV za
tým účelom, aby bol pozemok zameraný a vysporiadaný v jeho prospech. V roku 1981 požiadal právny
predchodca žalovaného v 1. rade JRD Víťazný február U. o prevedenie parcely mpč. 84 o výmere 971
m2 zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici 271, k. ú. A. do jeho vlastníctva v zmysle zákona č. 81/1949
Zb. Po zápise parcely mpč. 84 na právneho predchodcu žalovaného v 1. rade o tomto úkone informoval
J. B. vtedajší tajomník MNV A. X. E., pričom mu povedal, že nehnuteľnosť mpč. 84 nie je majetkom
obce, ako si obaja mysleli, ale majetkom družstva a že je potrebné za účelom vysporiadania vzťahov
podať žiadosť na MNV. J. B. následne žiadal obec, družstvo, ako aj urbarialistov o prevedenie pozemku
do jeho užívania, avšak bezúspešne. Toto potvrdil jeho zať P. E..

Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej uviedol, že pôvodná parcela mpč. 84 k.ú. A. o výmere 971 m2
v súčasnosti zodpovedá parcelám 74, 73/1 a 73/3. V roku 1979 bol vlastníkom parcely mpč. 84 P. V.
G. U., právny  predchodca žalovaného v 1.  rade  na základe  zákona č. 81/1949 Zb. V pozemkovej
knihe však naďalej figurovali urbarialisti. Po účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. prešiel sporný pozemok
do vlastníctva Obce A.. Parcelu KN 74 o výmere 378 m2 v k.ú. A. nadobudli žalovaní v 2. a 3. rade
kúpnou zmluvou zo dňa 22.3.1994 od žalovaného v 1. rade. Parcelu KN 73/1 o výmere 534 m2 v k.ú.
A. nadobudli žalobkyňa v 3. rade spolu so svojim manželom kúpnou zmluvou od obce A. následne po
tom, čo bola geometrickým plánom F. E. č. 1/96 od nej odčlenená časť 73/3. Parcela 73/3 o výmere 95
m2 v k.ú. A. bola vytvorená z parcely 73/1 geometrickým plánom F. E. č. 1/96 a je vo vlastníctve Obce
A.. Žalovaní v 2. a 3. rade túto parcelu užívajú na základe nájomnej zmluvy, uzavretej s obcou.

Súd ďalej uviedol, že v tomto prípade bolo potrebné skúmať, či dňa 1.1.1992 nedošlo k vydržaniu
vlastníckeho práva žalobkyňou v 1. rade a dedičmi jej manžela, keďže ten zomrel v roku 1990, v
súlade so zákonom č. 131/1982 účinného od 1.4.1983 a zákona č. 509/1991 Zb. Poukázal na to, že
rozhodujúcou podmienkou pre posúdenie okolností a podmienok vydržania je určenie oprávnenosti
držby. Oprávneným držiteľom je ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že
mu vec alebo právo patrí, pričom pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130
ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. a obdobne § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
č. 141/1950 Zb.). Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne
a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať
do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., však až do
novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb., t.j. do 1.4.1983 držbu a vydržanie neupravoval. Podľa uvedenej
novely (§ 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka) bolo možné do času uvedeného v ustanovení § 135a
započítať aj čas, po ktorý mal občan alebo jeho právny predchodca vec nepretržite v držbe pred 1.
aprílom 1983, avšak podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného k 1.4.1983 nebolo možné
vydržaním nadobudnúť právo k pozemku, ktorý bol v socialistickom vlastníctve, alebo ku ktorému mala
socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Vzhľadom na novelu Občianskeho
zákonníka č. 509/1991 Zb. a ustanovenie § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa
považoval za potrebné zdôrazniť, že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1.1.1992 stala osoba,
ktorá mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala
oprávneným držiteľom pred 1.1.1992.

Vo vzťahu k uvedenému súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobkyňa v 1. rade a jej manžel niky
nemali žiadnu listinu, ktorá by odôvodňovala ich vlastnícke alebo užívacie právo k predmetu sporu. V
súlade s § 205 ods. 1 OZ účinného do 31.12.1991 rozhodlo bývalé MNV v A. o pridelení parcely mpč.
84 do osobného užívania manželom B.. Dohoda o osobnom užívaní však nikdy nebola uzavretá. O tom
svedčia vyjadrenia členov MNV, rovnako tak aj stanovisko starostu obce A. z 15.3.2001 a oznámenie
MNV z 16.5.1979. Podľa názoru súdu manželia B. boli presvedčení o tom, že túto parcelu získajú a
nadobudnú k nej užívacie právo. Z vyjadrenia P. E. vyplýva, že J. B. sa nažil získať užívacie právo k
parcele mpč. 84, avšak nepodarilo sa mu to zrealizovať. Už v roku 1981 preukázateľne vedel o tom,
že táto parcela nepatrí obci a rovnako že obec nebola oprávnená rozhodnúť ani o zámene parcely, ani
o zriadení práva osobného užívania. Snažil sa získať užívacie právo od skutočného vlastníka, avšak
bezúspešne.



Súd prvého stupňa uzavrel, že nepochybné, že žalobkyňa a jej manžel nezískali právo osobného
užívania parcely mpč. 84 na základe rozhodnutia správneho orgánu. To sa v konaní nepodarilo žalobcom
preukázať a nevyplýva to ani z potvrdenia obce Kračúnovce, ani z čestného vyhlásenia bývalých členov
MNV v A.. Zároveň je nepochybné, že pokiaľ by takéto rozhodnutie bolo vydané, žalobcovia by ho
predložili rovnako, ako to učinili predložením rozhodnutia na č. l. 147. Práve týmto listinným dôkazom
je preukázané, že J. B. sa spoločne so svojim zaťom snažili získať právo osobného užívania k parcele
mpč. 84, v súlade s tým, čo tvrdil Jozef E. vo svojom vyjadrení k žalobe v konaní 7C 402/1995, keďže
k inej parcele, bezprostredne susediacej s predmetom sporu užívacie právo P. E. mal. Obec A. nebola
v období rokov 1979 - 1992 vlastníkom predmetu sporu, a teda s nehnuteľnosťami nemohla nakladať
spôsobom, že ich zverí do užívania inej osoby, resp. prevedie vlastnícke právo k nim na inú osobu. J.
B. a jeho manželka teda začali užívať pozemok mpč. 84 výmere 971 m2 bez právneho dôvodu, pričom
najneskôr od roku 1981 vedeli, že na to nemajú zákonný dôvod. Rozhodnutie MNV v A. však s poukazom
na ich správanie sa (vyčistenie a vyrovnanie pozemku) vzbudilo u nich presvedčenie, že môžu túto
parcelu užívať. Už najneskôr v roku 1981 sa ale sám J. B. presvedčil o tom, že táto parcela mpč. 84 nie
je vlastníctvom obce, o čom svedčí vyjadrenie jeho zaťa P. E. v rámci konania 7C 402/1995, výpoveď
svedka X. E., ako aj vyjadrenie svedka P. G. na pojednávaní dňa 21.4.2005. Vyjadrenia bývalých členov
MNV A. svedčia o tom, že bola prejednaná zámena pozemkov, ale nikdy nebola právne zrealizovaná
výmena alebo osobné užívanie parcely zo strany manželov B.. K vzájomnej výmene parciel, ako to
vyplýva z potvrdenia Obecného úradu A., nikdy nedošlo, pretože k takémuto úkonu by bola potrebná
písomná forma, pričom zároveň je nepochybné, že zameniť parcely môžu len vlastníci, čo v tomto
prípade absentovalo.

Aj napriek hore uvedenému súd prvého stupňa je toho názoru, že vzhľadom na všetky okolnosti veci,
v roku 1979 vznikla u žalobkyne v 1. rade a jej manžela J. B. dobromyseľnosť v tom, že parcelu mpč.
84 v k.ú. A. užívajú ako jej oprávnení držitelia. Dobrá viera manželov B. podľa názoru súdu prvého
stupňa však zanikla, resp. prestala existovať už od roku 1981. Pri tejto úvahe vychádzal zo spisového
materiálu 7C 402/95, konkrétne z vyjadrenia P. E., manžela žalobkyne v 3. rade, z ktorého vyplýva,
že on spolu s J. B. v roku 1981 napísali na MNV niekoľko žiadostí ohľadne odkúpenia parciel Na
pastirni a od MNV dostali odpoveď, že pozemok MNV nemôže predať, pretože nie je jeho vlastníctvom.
Následne písali ďalšiu žiadosť na JRD, pričom bývalý predseda JRD im napísal, že to nie je družstevné.
Potom sa dozvedeli, že je to pozemok urbariátu, ktorému napísali rovnakú žiadosť a dostali odpoveď, že
urbariát pozemok nepredá a že nemajú mať strach, pretože pozemok sa nepredá nikomu. Žalobcovia
boli s takýmto vyjadrením oboznámení, pretože ich právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 25.9.2008
(č.l. 317) uviedla, že po nahliadnutí do spisu 7C 402/1995 má za to, že spor nesúvisí s predmetom
konania, pretože vo výroku nedošlo k určeniu vlastníctva. Tento podstatný dôkaz jednoznačne svedčí o
neexistencii dobromyseľnosti manželov B. k predmetu sporu už od roku 1981. Obaja manželia sa teda
dozvedeli o tom, kto je vlastníkom parcely Pod pastirňou, pričom na ich žiadosť o odkúpenie pozemku
ako urbarialisti, družstvo, ako aj obec zareagovali odmietavo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
podľa názoru súdu prvého stupňa je v konaní nepochybné, že žalobkyňa v 1. rade a jej manžel, od
ktorého odvodzujú svoj nárok žalobcovia v 2. - 5. rade, nemohli byť najneskôr od roku 1981 a ani
nikdy potom dobromyseľní v tom, že sú oprávnení osobne užívať parcelu mpč. 84, ktorej súčasťou sú v
súčasnosti parcely KN 74 a KN 73/3. Ak teda manželia B. boli dobromyseľní od roku 1979 do roku 1981,
tak krátka doba nemohla spôsobiť vydržanie vlastníckeho práva k predmetu sporu k 1.1.1992.

Súd prvého stupňa uzavrel, že je nepochybné, že pre vydržanie vlastníckeho práva je potrebná
dobromyseľnosť na začiatku a počas celého plynutia vydržacej doby do 1.1.1992. Ak aj J. B. a jeho
manželka boli dobromyseľní v roku 1979, že predmet sporu oprávnené užívajú, tak v roku 1981
dobromyseľní prestali byť. V čase smrti J. B. u neho neboli splnené podmienky na vydržanie vlastníckeho
práva k predmetu sporu a k 1.1.1992, teda tieto podmienky neboli splnené ani u žalobkyne v 1. rade,
ani u žalobcov v 2. - 5. rade, ako dedičov J. B..

Žalobkyňa v 1. rade v podanom odvolaní poukázala na to, že od roku 1979, odkedy bol jej a jej nebohému
manželovi pridelený Radou MNV v A. pozemok Na pastirni s tým, že ide o obecný pozemok, tento užívali
ako svoj až doposiaľ. V dobe, keď im bol pozemok Na pastirni Radou MNV pridelený, ani tajomník MNV
a ani žiadny člen Rady MNV nevedeli, že v pozemkovej knihe sú napísaní urbarialisti. V tej dobe žiadny



urbariát neexistoval a neexistuje dodnes ako nejaké spoločenstvo, preto jej nebohý manžel nemohol
žiadať urbarialistov ani družstvo, pretože ešte ani JRD nebolo vlastníkom predmetného pozemku a toto
mal tvrdiť jej zať, ktorý nemal ani potuchy o tom, ako sú evidované pozemky. Žalobkyňa aj so svojím
nebohým manželom bola počas celej doby od pridelenia pozemku až doposiaľ dobromyseľná v tom, že
jej pozemok až doposiaľ patrí a vlastní a nikto nikdy žiadnym spôsobom nespochybnil jej dobromyseľnosť
ani v tomto súdnom konaní žiadny zo svedkov nespochybnil, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno
o tom, že žalobkyňa nebola dobromyseľná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a
priznal žalobkyni vlastnícke právo k spornému pozemku.

Žalovaní v 2. a 3. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Ďalej uviedli, že samotná odvolateľka sa odvoláva na tie skutkové okolnosti,
ako aj dôkazy, z ktorých vyplývalo, že nebohý J. B. bol uzrozumený s tým, že sporné parcely nie sú
vo vlastníctve vtedy ešte Slovenskej republiky, v správe MNV a že išlo o pozemky, keď by ich chcel do
užívania, tak na základe príslušného právneho aktu vtedajším JRD Víťazný február. Táto skutočnosť
bola bez akýchkoľvek pochýb preukázaná výpoveďou svedka JUDr. E. na pojednávaní dňa 7. 8. 2009.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v 1. rade nie je dôvodné.

Správne a presvedčivé sú dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Aj právne posúdenie
odvolací súd považuje za správne, a preto dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa kladie aj
ako základ pre svoje rozhodnutie.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia sa žiada uviesť, že predpokladom oprávnenosti
držby, ako jednej z podmienok vydržania podľa § 132a ods. 1 OZ v znení platnom do 31. 12. 1991
bolo faktické ovládanie veci a nakladanie s ňou ako s vlastnou a tiež dobrá viera držiteľa, že mu vec
patrí. Pritom dobromyseľnosť, keďže ide o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže
byť predmetom dokazovania, treba preukazovať objektívne existujúcimi skutočnosťami, prostredníctvom
ktorých sa toto vnútorné presvedčenie prejavuje.

Odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, že dobrá viera zaniká v
okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom,
že mu vec patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže byť v tomto prípade naďalej subjektívne
v dobrej viere.

Vykonaným dokazovaním, na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal súd prvého stupňa bolo
zistené, že skutočnosti, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že im vec patrí, nastali v roku
1981, a preto záveru, že dobrá viera držiteľov, že im vec patrí, od roku 1979 do roku 1981 nemohla
spôsobiť vydržanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, nemožno nič vyčítať.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.