Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/154/2012 z 29. 5. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. mája 2012, sp. zn. 6Co/154/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5110208493.1
Krajský súd Žilina | 6Co/154/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5110208493.1 | 2012-05-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/925d8a2c-5bd6-40e2-b7d3-91bf684106ad
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5110208493.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/154/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110208493
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110208493.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľov: 1/
X. N., nar. XX.X.XXXX, 2/ S. N., nar. X.X.XXXX, obaja bytom XXX XX B. č. X, proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, v konaní
o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C
62/2010-213 zo dňa 26.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok   Okresného  súdu  Žilina  č.  k.  7C 62/2010-213   zo  dňa   26.  10. 2011     p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľov proti odporcovi,
ktorým sa domáhali, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 80.000,00 eur z  titulu náhrady škody
spôsobenej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm. a/, d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm.
a/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2 a § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1 a 2 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej aj zákon č. 514/2003 Z.z.), pričom konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je skutkovo a právne dôvodný. Navrhovateľom mala
vzniknúť škoda v dôsledku nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod
sp.zn. 9C 401/1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline vydaného v konaní pod sp.zn. 6Co
162/2006, ako aj v dôsledku ich nesprávneho postupu, keď obidva súdy nesprávne vyhodnotili dôkazy,
nimi navrhované dôkazy neuskutočnili, uznali nepravé listinné dôkazy a krivé svedecké výpovede ako
pravdivé. Súd prvého stupňa na základe vyššie uvedeného skutkového vymedzenia návrhu základ
nároku navrhovateľov na náhradu škody posudzoval podľa ust. § 1 písm. a/, § 3 ods. 1 písm. a/ a d/
zákona č. 514/2003 Z.z.. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu      v zmysle uvedeného
zákona je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu,
ďalej existencia škody ako nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej   v peniazoch a príčinná súvislosť medzi
škodou a nezákonným rozhodnutím, prípadne nesprávnym úradným postupom. Zákon teda upravuje
dve možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody, a to v ust. § 5 a nasl.  nezákonné rozhodnutie a
v ust. § 9  nesprávny úradný postup. Navrhovatelia si v žalobe uplatnili obidva tituly na odškodnenie,
vo svojej podstate namietajú výsledok súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Žilina pod
sp.zn. 9C 401/1998 a následne Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 6Co/162/2006, v ktorých sporoch
bol navrhovateľ v rade 1/ neúspešný. V danej veci ide o právoplatne skončený spor, ktorého výsledok



nebol zvrátený ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Nezákonnosť rozhodnutia nie je účelné a
dokonca ani možné preskúmať v samotnom konaní o náhradu škody. Pre konanie o náhradu škody
platí, že nezákonnosť rozhodnutia musí v čase prejednávania nároku poškodeného subjektu už vysloviť
príslušný orgán, ktorý je v zmysle príslušných procesných predpisov oprávnený nezákonné rozhodnutie
zrušiť alebo zmeniť. Potom nevyhnutne platí, že súd rozhodujúci o uplatnenom nároku  na náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať zákonnosť (nezákonnosť) rozhodnutia, v ktorého dôsledku došlo
ku vzniku škody. Túto otázku nemôže riešiť ani ako predbežnú, keďže tú už dostatočne preukázane
vyriešil orgán určený platnými právnymi predpismi, ktorého autoritu musí rešpektovať aj súd rozhodujúci
v konaní o náhradu škody. V zásade platí, že právo na náhradu škody je možné uplatniť až vtedy,
keď právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušil alebo zmenil pre jeho nezákonnosť
príslušný orgán. Účelom predmetného  konania teda nie je preskúmať a revidovať vyššie uvedené
právoplatné rozhodnutia v daných konaniach, ktoré sú pre účastníkov záväzné. V danom prípade nebolo
preukázané, že existuje nezákonné rozhodnutie, ktoré mohlo navrhovateľom spôsobiť škodu. Pokiaľ ide
o odvodzovanie nároku z titulu nesprávneho úradného postupu súdov pri prejednávaní a rozhodovaní
veci, okresný súd poukázal na to, že platná právna úprava  nepodáva všeobecnú definíciu čo sa rozumie
pod nesprávnym úradným postupom, avšak všeobecne a v súlade       s ustálenou súdnou praxou
možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu správneho orgánu, ktorý či už
súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí. Pokiaľ teda súdy zhromažďovali dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotili,
právne ich posudzovali, išlo        o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, a preto takúto
činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý by bolo možné za určitých okolností vyhodnotiť
ako nesprávny, nakoľko tento sa vždy prejaví v samotnom rozhodnutí súdu, a teda v danom prípade v
konkrétnych rozsudkoch Okresného súdu v Žiline a Krajského súdu v Žiline. Práve z dôvodu možného
pochybenia pri právnom posúdení a vyhodnotení veci je možné rozhodnutie súdu napadnúť riadnymi,
resp. mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa dospel k
záveru, že navrhovatelia nepreukázali splnenie základnej podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu
škody, a to jednak existenciu nezákonného rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu tak, ako
to skutkovo vymedzili vo svojom návrhu. Keďže v danom prípade chýbal prvý a základný predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup, súd sa ďalšími
zodpovednostnými podmienkami nezaoberal. Vo vzťahu                      k navrhovateľke v rade 2/ však
poukázal na to, že nebola účastníčkou konania, od ktorého odvíjala nesprávny úradný postup a vydané
nezákonné rozhodnutie, vo veci teda nie je daná jej aktívna vecná legitimácia.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.                 v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že odporca ako úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania,
ktoré mu v konaní vznikli. Keďže si však náhradu trov konania voči navrhovateľom neuplatňoval, súd
mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia v rade 1/ a 2/, v
ktorom sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. s použitím § 221 ods. 3 O.s.p..

Uviedli, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal navrhnuté dôkazy, ako je odborné
posúdenie LV č. XXX pre k.ú. B., na ktorom je založený celý podvod a trestná činnosť. Na tomto liste
vlastníctva je založená darovacia zmluva na R. C. N 195/93, Nz 167/93. Znalecký posudok vydaný Ing.
N. - znalkyňa na základe LV č. XXX k.ú. v B. ohodnotila garáž, ktorá sa fyzicky nachádza na parc. č.
618/3 a tým sa dopustila trestného činu podvodu a dopustila sa aj krivej svedeckej výpovede, keď v
konaní vypovedala ako svedok. Rozsudky Okresného súdu v Žiline sp.zn. 9C 401/1998 a Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 6Co/162/2006 sú založené na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. B.. Okresný súd
nevypočul ako svedkov Mgr. Miroslava Šeptáka, ktorý vydal rozsudok na Okresnom súde v Žiline a JUDr.
Elenu Brozmanovú, ktorá vydala rozsudok, ktorým potvrdila rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý
odvolaním navrhovateľa v rade 1/. Uvedenými rozsudkami však bol uznaný a legalizovaný trestný čin
podvodu na občanoch SR - X. N. a S. N. a sama SR sa dopustila úmyselného trestného činu podvodu, a
to tým, že uznala LV č. XXX v k.ú. B. na R. C. na nadobudnutie nehnuteľného majetku - garáže, ktorá sa
fyzicky nachádzala na parcele č. 618/3 a je vedená na LV č. XXXX pre k.ú. B.. Výrok rozsudku Okresného
súdu Žilina v konaní                   9C 401/1998, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
vypratania garáže na parc. č. 618/1, je nepravdivý. Nepravdivý je aj znalecký  posudok, kde znalkyňa



Ing. N. ohodnotila garáž na parcele č. 618/3 na základe a po predložení LV č. XXX     pre k.ú. B. a tým sa
dopustila trestného činu podvodu a krivej svedeckej výpovede (na OS v Žiline vypovedala ako svedok
odporkyne). SR uznala nadobudnutie nehnuteľného majetku stavby garáže, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou domu č. X na parc. č. 618/3 darovaciu zmluvu vedenú na R. C. pod sp.zn. N 195/93, Nz
167/93 zo dňa 31.8.1993, ktorá je tiež založená na LV č. XXX v k.ú. B.. Okresný súd v Žiline v konaní
9C 401/1998 zistil, že v čase podpisu darovacej zmluvy uvedenej vyššie, nehnuteľnosti boli vedené na
LV č. XXX v k.ú. B.. Darovacia zmluva na R. C. je nepravdivá a vykazuje všetky známky podvodu, ktoré
sú preukázateľné - či už je to užívacie povolenie číslo výstavby 3984/64-H-1964, ktoré jednoznačne
vylučuje stavbu garáže. V darovacej zmluve sa píše, že darcovia T. N. a S. N. týmto užívacím povolením
preukazujú svoje vlastníctvo garáže. Podľa odporkyne R. C. garáž vybudovali darcovia v roku 1978-79.
Podľa zistenia OS v Žiline garáž stavebne súvisí s prístavbou rodinného domu, kuchynky a chodby
realizovanej v roku 1986, táto stavba sa nachádza na cudzom pozemku na parc. č. 618/2 bez stavebného
povolenia, územného rozhodnutia a táto stavba v znaleckom posudku nie je ohodnotená. OS v Žiline
na základe tohto nepravdivého tvrdenia odporkyne R. C. a jej právnej zástupkyne JUDr. Evy Hagarovej
sa dopustil vážneho pochybenia a procesnej vady, keď nerešpektoval a neuznal ani jeden z návrhov,
či už navrhovateľa alebo odporcu. Okresný súd v Žiline, ako aj Krajský súd v Žiline v predmetných
konaniach sa dopustili trestného činu podvodu, keď úmyselne poškodili navrhovateľov na ústavných a
občianskych právach (článok 12 ods. 4, článok 20 ods. 1, 3, 4, článok 21 ods. 1 a článok 46 Ústavy SR).
Odvolatelia poukazovali na ust. § 5 katastrálneho zákona a § 134 O.s.p. a žiadali, aby Krajský súd v Žiline
potvrdil pravdivosť verejnej listiny vydanej Okresným súdom v Žiline pod sp.zn. 9C/401/1998, keďže táto
listina je vydaná na základe LV č. XXX pre k.ú. B. a na základe darovacej zmluvy N 195/93, Nz 167/93,
ktorá je tiež založená na LV č. XXX pre k.ú. B.. Verejné listiny vydané Okresným súdom v Žiline pod
sp.zn. 9C/401/1998 a Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 6Co/162/2006 sú vydané na spáchaní trestnej
činnosti podľa § 326 Trestného zákona. Ďalšia finančná škoda vznikla navrhovateľom tým, že museli
zaplatiť svojich právnych zástupcov JUDr. Dušana Chlapíka sumou 5.000,- Sk, Mgr. Branislava Samca
sumou 27.000,- Sk a JUDr. Jána Čarnogurského sumou 5.083,- Sk. Priama škoda im vznikla aj tým, že
nemôžu užívať časť svojho rodinného domu na parc. č. 618/3, hoci riadne za stavbu a pozemok platia
dane. Finančná škoda im vznikla aj tým, že spomínanú garáž, ktorá je súčasťou rodinného domu č. X,
vykurujú už od jej začiatku, a to od roku 1984. Odporkyňa garáž užíva od roku 1995, kedy na nej vymenila
zámku. Ďalšia preukázateľná škoda navrhovateľom vznikla aj tým, že keď navrhovateľovi matka ako
darkyňa darovala parcelu č. 618/3, na ktorej stojí aj spomínaná garáž, navrhovateľ 1/ za parcelu zaplatil
sumu 629,- Kčs. Zaplatil aj poplatky za registráciu darovacej zmluvy, za vydané územné rozhodnutie
a stavebné povolenie. Zaplatil tiež aj plány stavby, v ktorých je aj zakreslená spomínaná garáž. Ďalej
tiež zaplatil aj užívacie povolenie - aké boli vysoké tieto poplatky si už s odstupom času nepamätá.
Advokátka JUDr. Eva Hagarová v minulosti pracovala ako sudkyňa OS v Žiline a sudcov OS a KS v Žiline
ako bývalých kolegov už roky zneužíva na páchanie trestnej činnosti a na svoje obohacovanie, čoho
dôkazom sú uvedené rozsudky Okresného i Krajského súdu v Žiline. Predmetné súdne rozhodnutia
porušili Ústavu SR - článok 46 a taktiež porušili § 134, § 132, § 131, § 130,         § 129, § 125, § 126 a
§ 127 O.s.p., vrátane článku 6 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Odvolatelia okrem toho
poukázali na ust. § 3, 4, 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj ust. § 132 Občianskeho zákonníka, vrátane
ust. § 17 až § 19 zákona č. 514/2003 Z.z.. Keďže navrhovateľom v predmetných súdnych konaniach
preukázateľne vznikla škoda na osobnom a súkromnom vlastníctve, vrátane finančnej škody a škody
na zdraví, považujú svoj návrh za dôvodný.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a   po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust.  § 156 ods. 3 O.s.p.) ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného



vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ktoré tvoria základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej
odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania        vo vzťahu k napadnutému
rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na
uvedenú právnu úpravu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu           s právnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľov v celom rozsahu
zamietnutý.

Odvolacie námietky navrhovateľov odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 9C 401/1998-185
zo dňa 31. októbra 2005 súd zamietol návrh X. N. (t.j. navrhovateľa v rade 1/ v tomto konaní), ktorým
sa domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni (R. C., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom B.
č. X) vypratať garáž, ktorá je súčasťou jeho rodinného domu postaveného na pozemku KN parcela
č. 618/1 v kat. území B. a vypratanú garáž mu odovzdať do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
Súčasne súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 10.458,- Sk k
rukám právnej zástupkyne odporkyne JUDr. Evy Hagarovej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Predmetné súdne rozhodnutie bolo preskúmané na základe odvolania navrhovateľa - X. N. Krajským
súdom v Žiline, ktorý rozsudkom sp.zn. 6Co/162/2006 zo dňa 20. septembra 2006, napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni trovy odvolacieho
konania vo výške 2.848,- Sk na účet jej splnomocnenej zástupkyne JUDr. Evy Hagarovej. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2006.  Predmetné súdne rozhodnutia sú právoplatné a
neboli zrušené na základe žiadneho mimoriadneho opravného prostriedku. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Sekcia právnych služieb, Odbor právnych služieb vo svojom liste zo dňa 8. augusta
2011 č. 7469/2011-151 adresovanom navrhovateľom oznámil, že ich žiadosť z 21. februára 2011 bola
predbežne prerokovaná v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a ich žiadosti nebolo
vyhovené, nakoľko neboli splnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom
verejnej moci (č.l. 181 spisu). Navrhovatelia vo svojom návrhu i v rámci tohto súdneho konania sa
neustále domáhajú zopakovania dokazovania, ktoré už bolo vykonané v právoplatnom súdnom konaní.
Nezákonnosť rozhodnutí okresného, ako aj krajského súdu, ako aj ich nezákonný postup videli v
tom, že obidva súdy uznali nepravdivé listinné dôkazy odporkyne R. C., uznali nepravdivé svedecké
výpovede, na ktoré upozorňoval navrhovateľ v rade 1/ aj Mgr. Miroslava Šeptáka, vtedajšieho sudcu
okresného súdu, čím ich ako majiteľov stavby a parcely č. 618/3 a domu na tejto parcele poškodil,
aby mohli legálnou cestou a v mene zákona vlastniť majetok, čím im vznikla škoda v hodnote garáže,
ktorá bola v znaleckom posudku ohodnotená na 60.000,- Sk a vlastne ich nehnuteľnosť sa dokonca
stala nepredajná, pretože garáž, ktorú žiadali vypratať, je súčasťou ich rodinného domu na parcele č.
618/3, túto garáž by mohli aj prenajímať, alebo v nej podnikať, avšak nedá sa v súčasnej dobe ani
predať, pretože stavba je znehodnotená. Celé súdne konanie od roku 2007 zároveň navrhovateľovi
v rade 1/ spôsobilo ujmu na zdraví, nakoľko zo všetkých stresov dostal infarkt. Súdy v konaniach
označených vyššie vykonali nesprávne dokazovanie, z tohto dokazovania vyvodili nesprávne právne
názory, súd sa dopustil ešte aj morálnej chyby, že svedkov navrhovateľov označil za nedôveryhodných,
a to len preto, že išlo o ich spolupracovníkov  a priateľov. Okrem toho im zamietol návrh na výsluch
7 svedkov, ktorých žiadali vypočuť v tomto konaní a tiež im zamietol návrh na vykonanie znaleckého
posudku. Za ďalšie veľké pochybenie považovali skutočnosť, že rodinných príslušníkov odporkyne súdy
uznali ako vierohodných svedkov. Ku vzniku škody došlo v dôsledku nezákonných rozhodnutí od roku
2006 a 2007. Navrhovateľ v rade 1/ sa prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu JUDr.
Jána Čarnogurského podaním zo dňa 3.9.2007, adresovaným na Generálnu prokuratúru SR, domáhal
podnetom podania mimoriadneho dovolania podľa § 243e O.s.p.. Generálny prokurátor SR tento podnet
na podanie mimoriadneho dovolania odložil, o čom bol navrhovateľ v rade 1/ informovaný listom svojho
splnomocneného zástupcu zo dňa 11.6.2008. Rovnako navrhovateľ v rade 1/ podal na Ústavnom súde
SR listom zo dňa 14.12.2006 aj sťažnosť na porušenie ústavného práva vlastniť majetok podľa článku



20 Ústavy SR na základe predmetných súdnych rozhodnutí Okresného súdu v Žiline a Krajského
súdu v Žiline citovaných vyššie. Ústavný súd SR uznesením III. ÚS 62/07-10 na neverejnom zasadnutí
senátu dňa 3.4.2007 predbežne prerokoval sťažnosť X. N. - navrhovateľa 1/ a túto odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.

Na základe vyššie uvedených skutočností aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci neboli
naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Predpokladom
na jej vznik je predovšetkým: a/ existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného
postupu, b/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, c/ príčinná súvislosť
medzi škodou a nezákonným rozhodnutím prípadne nesprávnym úradným postupom (§ 5 a § 9 cit.
zákona). Konanie vedené pred Okresným súdom v Žiline pod sp.zn. 9C 401/1998 je právoplatne
skončené. Výsledok tohto súdneho sporu, ani po preskúmaní rozsudku súdu I. stupňa  v odvolacom
konaní Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 6Co/162/2006, nebol zvrátený ani mimoriadnym opravným
prostriedkom. Pre konanie o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že nezákonnosť
rozhodnutia musí v čase prejednávania nároku poškodeného subjektu už vysloviť príslušný orgán, ktorý
je v zmysle príslušných procesných predpisov oprávnený nezákonné rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.
Keďže takéto rozhodnutie v rámci súdneho konania vedeného pred Okresným súdom v Žiline pod sp.zn.
9C 401/1998 nebolo vydané, t.j. nebola zistená existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho
úradného postupu v  súdenom prípade, t.j. v prípade nároku uplatnenom navrhovateľmi v tomto súdnom
konaní chýba jeden zo základných atribútov vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona    č.
514/2003 Z.z., a to existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Keďže
všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona               č. 514/2003 Z.z.
musia byť splnené súčasne, len absencia jedného z nich postačí na to, aby súd (tak ako je tomu aj v
prejednávanom prípade) žalobu (návrh) navrhovateľov ako neopodstatnenú zamietol. V konaní podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. súd nemá oprávnenie revidovať právoplatne skončené súdne konania. Rovnako
sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom vysloveným okresným súdom v napadnutom rozhodnutí,
že pokiaľ súdy prvého a druhého stupňa v konaniach sp. zn 9C/401/1998 a sp.zn. 6Co/162/2006
zhromažďovali dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotili, právne ich posudzovali, išlo o činnosť priamo
smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, a preto takúto činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý
by bolo možné za určitých okolností vyhodnotiť ako nesprávny, nakoľko tento sa vždy prejaví v samotnom
rozhodnutí súdu, t.j. v konkrétnych rozsudkoch Okresného súdu v Žiline a Krajského súdu v Žiline. Práve
z dôvodu možného pochybenia pri právnom posúdení a vyhodnotení veci je možné rozhodnutie súdu
napadnúť riadnymi, resp. mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Keďže navrhovatelia nepreukázali
splnenie základnej podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a to tak existenciu nezákonného
rozhodnutia, ako aj existenciu nesprávneho úradného postupu, ako to skutkovo vymedzili vo svojom
návrhu, v prejednávanej veci absentovali základné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
a to nezákonné rozhodnutie a tiež nesprávny úradný postup. Rovnako tak bol správny právny záver
vo vzťahu k navrhovateľke v rade 2/, o tom, že nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu v
predmetnej veci, nakoľko nebola účastníčkou konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn.
9C 401/1998.

Z ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. vyplýva, že o vykonaní označených dôkazov rozhoduje
súd. Súdna prax je ustálená v názore, že nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné a tie, ktoré nie
sú z hľadiska predmetu konania významné. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 75/1996
nie je porušením základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy, ak všeobecný súd nevykoná všetky
dôkazy, ktoré účastník označil.

Pokiaľ okresný súd v predmetnej veci nevykonal dôkazy podľa návrhu navrhovateľov a zároveň
na pojednávaní konanom dňa 26.10.2011 návrh navrhovateľov v tomto smere zamietol, pričom
zároveň z obsahu prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom dokazovania malo byť predovšetkým
to, či navrhovateľom vzniklo právo na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pri absencii
nezákonného rozhodnutia a nezákonného postupu súdu, nebola navrhovateľom postupom okresného
súdu odňatá možnosť konať pred súdom, tým že neboli vykonané všetky dôkazy (svedecké výpovede).



Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách konania
(druhá veta výroku napadnutého rozhodnutia) s poukazom na zásadu úspechu v spore v zmysle ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., pri aplikácii  ust. § 151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ totiž v konaní
nemali úspech a na strane druhej si odporca, hoci úspešný v konaní, voči navrhovateľom náhradu trov
konania neuplatnil.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.  p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Odvolatelia
- navrhovatelia v rade 1/ a 2/ neboli v tomto štádiu konania úspešní, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemajú právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný odporca si náhradu
trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil     (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy
v súvislosti s terajším druhostupňovým konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie  n i e   j e  prípustné.