{"guid": "e57a9e39-c75c-49f4-a2be-46798cb9b4be:f2b72f9c-bd44-48f8-82a7-145a12d73ccd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8314208758.1", "spisova_znacka": "5Co/199/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/199/2015 z 29. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. júna 2016, sp. zn. 5Co/199/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8314208758.1", "identifikacne_cislo": "8314208758", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Adriana Szaniszlová", "sudca_id": 1326, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-adriana-szaniszlova-1326", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2b72f9c-bd44-48f8-82a7-145a12d73ccd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8314208758.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8314208758.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8314208758.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/199/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208758
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314208758.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľa CEE COLLECT FUND 1
LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Ofiice 103, Egkomi 2048, Nikózia, Cyprus, reg. č.
HE 308237, zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti
odporcom 1./ F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, 2./ X. W., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, obaja
zastúpení JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, so sídlom Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, v
konaní o zaplatenie 2168,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 18C/180/2014-35 zo dňa 31.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči výroku, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Potvrdzuje rozsudok v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi v 1. rade zaplatiť
navrhovateľovi sumu 131,12 eura a odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne
navrhovateľovi sumu 1.048,96 eura s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 65,56 eura od
29.09.2011 do zaplatenia v určených mesačných splátkach od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku rozsudok zrušuje a  vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom určil, že odporcovia v
1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.180,08 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 65,56 eur od 29.04.2010 do zaplatenia, zo sumy
65,56 eur od 29.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 65,56 eur od 29.06.2010 do zaplatenia, zo sumy
65,56 eur od 29.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 65,56 eur od 29.08.2010 do zaplatenia, zo sumy
65,56 eur od 29.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 65,56 eur od 29.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 65,56
eur od 29.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 65,56 eur od 29.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 65,56 eur
od 29.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 65,56 eur od 01.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 65,56 eur od
29.03.2011 do zaplatenia,  vo výške 9,25 % ročne zo sumy 65,56 eur od 29.04.2011 do zaplatenia,
zo sumy 65,56 eur od 29.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 65,56 eur od 29.06.2011 do zaplatenia, vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 65,56 eur od 29.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 65,56 eur od 29.08.2011 do
zaplatenia a zo sumy 65,56 eur od 29.09.2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžnú
sumu povolil odporcom splácať formou mesačných splátok po 30,00 eur vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca počnúc nasledujúcim mesiacom od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo i jedinej
splátky stane sa zročnou celá dlžná suma. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.



Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa v pôvodnom konaní vedenom súdom
pod sp. zn. 18C/10/2014 návrhom podaným na súde dňa 19.4.2013 voči odporcovi v 1.rade domáhal
zaplatenia sumy 2168,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2168,54
eur od 29.9.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.9.2006
uzavrel odporca so Všeobecnou úverovou bankou a.s., zmluvu, na základe ktorej sa právny predchodca
navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporcom spotrebný úver vo výške 2887,87 eur. Odporca sa zaviazal
poskytnutý úver vrátiť za podmienok a v lehote uvedenej v zmluve spolu s riadnymi úrokmi a poplatkom
za správu úveru. Právny predchodca navrhovateľa si splnil svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas
a poskytol odporcovi úver v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne. Podľa tvrdení navrhovateľa
odporca svoj záväzok nesplnil, a preto ku dňu 20.8.2012 právny predchodca navrhovateľa evidoval
voči odporcovi pohľadávku vo výške 2.168,54 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
20.8.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom toho konania na navrhovateľa.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne z istiny 2168,54 eur od 29.9.2011
do zaplatenia.

Podaním doručeným súdu dňa 13.6.2013 navrhovateľ rozšíril svoj návrh o odporkyňu v 2. rade.

Pre späťvzatie návrhu v časti súd prvého stupňa uznesením č.k. 18C/10/2014-78 zo 06.05.2014 konanie
v časti o zaplatenie sumy 201,74 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 29.09.2011
do zaplatenia zastavil. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ po späťvzatí návrhu v časti sa
ďalej domáhal zaplatenia sumy 1.966,80 eura spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške z každej
splátky splatnej v období od 28.04.2009 do 28.09.2011 osobitne odo dňa nasledujúceho po splatnosti
tej ktorej splátky až do zaplatenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
a odporcovia uzavreli dňa 28.9.2006 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej bol odporcom
poskytnutý úver vo výške 2.887,87 eur (87.000 Sk), ktorý sa odporcovia zaviazali splácať formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 65,56 eur (1.975,07 Sk) pri úrokovej sadzbe 12,9 % ročne a
RPMN 14,7 %. Zároveň v zmluve bola uvedená výška poplatku za vedenie úverového účtu v sume 40
Sk mesačne (1,33 eur), poplatku za 1.upomienku v sume 200 Sk (6,64 eur), poplatku za každú ďalšiu
upomienku v sume 1000 Sk (33,19 eur) a za zmenu zmluvných podmienok v sume 1000 Sk (33,19 eur).

Súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti ani k
odstúpeniu od zmluvy, ale k ukončeniu zmluvy o poskytnutí flexipôžičky došlo dňom konečnej splatnosti,
t.j. 28.9.2011. Na základe uvedeného preto súd plynutie premlčacej doby posudzoval z každej splátky
osobitne, a to odo dňa zročnosti tej ktorej splátky. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie splátok
úveru splatných v období od 28.4.2009 až 28.9.2011. Návrh na začatie konania bol na súde podaný dňa
19.4.2013, a preto všetky splátky, ktorých splatnosť nastala pred 19.4.2010 sú premlčané. Ide o splátky
splatné od 28.4.2009 do 28.3.2010 v počte 12 spolu vo výške 786,72 eur a nárok navrhovateľa je tak
dôvodný iba vo výške 1.180,08 eur (ide o 18 splátok splatných od 28.4.2010 do 28.9.2011).

Súd prvého stupňa pri premlčaní, na ktoré prihliadal ex offo vychádzal z premlčacej lehoty upravenej
Občianskym zákonníkom, nakoľko odporcovia v zmluvnom vzťahu, nároky z ktorého boli predmetom
konania, boli spotrebiteľmi. Na premlčanie súd prihliadol aj pri uplatnenom úroku z omeškania, ktorý
priznal len z nepremlčaných splátok, t.j. zo splátok vo výške 65,56 eura za obdobie od 28.04.2010 do
28.03.2011 vo výške 9 % ročne z každej splátky odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti až do zaplatenia,
zo splátok splatných v období od 28.04.2011 do 28.06.2011 vo výške 9,25 % ročne a zo splátok splatných
v období od 28.07.2011 do 28.09.2011 vo výške 9,5 % ročne. V prevyšujúcej časti preto návrh zamietol.
Žalovaným vzhľadom na príjmové pomery umožnil zaplatiť sumu, zaplatenie ktorej im uložil, v splátkach.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí citoval ustanovenia právnych predpisov v znení účinnom ku dňu vzniku
záväzkového vzťahu, nároky z ktorého boli predmetom konania, Občianskeho zákonníka - § 52 ods.
1, 2, 3, § 54 ods. 2, § 101, § 103, § 517, Obchodného zákonníka - § 497, § 504, Zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2, 4, 5 a § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.



Proti tomuto rozsudku, všetkým jeho výrokom, podali odvolanie odporcovia. Podľa odporcov súd prvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že navrhovateľ návrhom žiadal, aby mu
odporcovia zaplatili sumu 2.168,54 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.168,54
eura od 29.09.2011 do zaplatenia, po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 201,74 eura si navrhovateľ
uplatňoval nárok na sumu 1.966,80 eura s prísl. Podľa odporcov súd tým, že uložil odporcom povinnosť
uhradiť dlžnú sumu uvedením jednotlivých splátok spolu s uvedením ich zročnosti samostatne, prekročil
žalobný návrh a prisúdil iné plnenie než navrhovateľ žiadal. Súd mal odporcu zaviazať v zmysle návrhu
na zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 29.09.2011 do
zaplatenia tak, ako navrhovateľ žiadal. Návrh bol podaný na súde dňa 29.04.2013, navrhovateľovi bolo
preto možné priznať splátky úveru len za obdobie 3 roky spätne, teda za obdobie od 19.04.2010 do dňa
v zmluve uvedenej poslednej anuitnej splátky, teda do 28.09.2011. Z údaja v zmluve, a to dátumu prvej a
poslednej anuitnej splátky 28.10.2016, 28.09.2011 možno dedukovať, že jednotlivé splátky boli splatné
k 28. dňu toho ktorého mesiaca. Rozdiel uvedených dátumov (28.04.2010-28.09.2011) je 17 mesiacov.
Výška anuitnej splátky bola 1.975,07 Sk, súčin uvedených hodnôt je 33.576,19 Sk, čo je v prepočte
1.114,52 eura. Odporcovia súčasne uviedli, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, z čoho
uvedená suma 1.975,07 Sk pozostáva, keďže veriteľ si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods.
5 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa odporcov
zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov. V zmluve je
však uvedená len výška mesačnej splátky 1.975,07 Sk, počet splátok 60, avšak v rozpore so zákonnou
povinnosťou nie je uvedená výška splátky istiny a úrokov. Podľa odporcov taktiež poplatok za vedenie
úverového účtu a poplatok za upomienku sú neprijateľné zmluvné podmienky. Poplatok za vedenie účtu
nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu. Tiež na poplatok za upomienku niet zákonného
nároku. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. Odporcovia preto žiadali,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ k odvolaniu odporcov uviedol, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj vec správne právne
posúdil. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 O.s.p. preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
214 ods. 1, 2 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa
22.06.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie odporcov bolo dôvodným len sčasti.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Osobou neoprávnenou na podanie odvolania je, okrem iného, aj účastník konania, ktorému rozhodnutím
súdu neboli privodené žiadne negatívne následky.

Ujma na právach účastníka konania je spôsobená vtedy, ak vydané rozhodnutie svojim obsahom
znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, ak právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne
postavenie (zúžením jej práv alebo rozšírením jej povinností), a preto u nej existuje možnosť žiadať na
odvolacom súde odchylné rozhodnutie v jej prospech (za stavu, že zákon odvolanie pripúšťa).

Odporcovia podali odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. aj proti výroku,
ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Týmto výrokom odporcom nebola
spôsobená žiadna ujma, práve naopak, odporcovia boli v dôsledku zamietavého výroku úspešní, preto
súd odmietol odvolanie odporcov smerujúce proti výroku, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti
návrh zamietol.

Odporcovia v odvolaní prioritne argumentovali tým, že súd prvého stupňa navrhovateľovi svojim
rozhodnutím prisúdil iné plnenie, než navrhovateľ žiadal. Uložil totiž odporcom uhradiť dlžnú sumu
uvedením jednotlivých splátok spolu s uvedením ich zročnosti samostatne. Navrhovateľ po späťvzatí
návrhu v časti si ale uplatnil nárok na sumu 1.966,80 eura s prísl., ako uviedol v návrhu zo dňa
19.04.2013, keď žiadal úrok z omeškania vo výške 9,5 % od 29.09.2011 do zaplatenia. Okrem toho,



podľa prepočtu odporcov nepremlčanou bola len suma 17-tich splátok, čo spolu predstavuje 1.114,52
eura, keďže navrhovateľovi bolo možné priznať splátky úveru len za obdobie 3 rokov spätne.

Čo sa týka tvrdenia odporcov, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi iné plnenie, než ktoré uplatnil
návrhom na začatie konania, je potrebné uviesť, že táto námietka odporcov vo vzťahu k nároku bez
jeho príslušenstva bola nedôvodná. Navrhovateľ uplatnil na súde nárok zo zmluvy o úvere, ktorá bola
uzatvorená medzi jeho právnym predchodcom, Všeobecnou úverovou bankou, a.s., a odporcami dňa
28.09.2006 pod reg.č. XXXXXXXXXXXXXXX (zmluva o poskytnutí flexipôžičky). Pokiaľ navrhovateľ
kvantifikoval nárok z predmetného záväzkového vzťahu vyčíslením zostatku dlhu z úverovej zmluvy a
súd prvého stupňa tento nárok špecifikoval jeho rozčlenením na jednotlivé nepremlčané splátky, nie
je možné uviesť, že prisúdil navrhovateľovi, ako sa odporcovia domnievali, iné než žiadané plnenie.
Čo sa týka námietky odporcov, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ, zohľadňujúc premlčanie nároku,
kvantifikoval dlžnú sumu čiastkou 1.180,08 eura, čo predstavuje 18 splátok po 65,56 eura, pričom mal
vychádzať len z čiastky, ku ktorej by dospel súčinom 17-tich splátok v tejto výške, je potrebné uviesť,
že táto odvolacia námietka dôvodnou nebola. Zo zmluvy, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý
úver, vyplýva, že jednotlivé splátky mali byť splatné vždy k 28. dňu príslušného kalendárneho mesiaca,
pričom prvá splátka mala byť splatná 28.10.2006, posledná 28.09.2011. Pokiaľ navrhovateľ podal na
súde žalobu 19.04.2013, znamená to, že nepremlčanými boli splátky od 28.04.2010 do 28.09.2011, čo
predstavuje nie 17 splátok, ale 18. Súd prvého stupňa preto celkovú sumu odporcami nezaplatených
nepremlčaných splátok kvantifikoval správne pokiaľ dospel k sume 1.180,08 eura.

Dôvodnou bola námietka odporcov, pokiaľ poukázali na to, že súd prvého stupňa uložil im zaplatiť
navrhovateľovi z dlžnej sumy úrok z omeškania z jednotlivých splátok, počínajúc dňom 29.04.2010. Na
č.l. 75 spisu 18C/10/2014, pod ktorým sa konanie pôvodne viedlo, sa nachádza podanie navrhovateľa, z
obsahu ktorého vyplýva jeho požiadavka, aby súd uložil odporcom zaplatiť mu dlžnú na jednotlivé splátky
rozšpecifikovanú sumu s úrokom z omeškania v jednotlivosti osobitne špecifikovaným z hľadiska výšky
aj počiatku omeškania s platením z jednotlivých splátok už od 29.04.2009 do zaplatenia. Pôvodným
návrhom na súd podaným dňa 19.04.2013 navrhovateľ však žiadal úrok z omeškania až od 29.09.2011.
Z uvedeného je zrejmé, že podaním súdu doručeným dňa 28.04.2014, ktoré je na č.l. 75 pôvodného
spisu, navrhovateľ, ako z obsahu tohto podania vyplýva, žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu jeho
rozšírením o ďalší úrok z omeškania, od skoršieho obdobia.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p., súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, dispozícia navrhovateľa s návrhom je podmienená
súhlasom súdu. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa sa nezaoberal týmto podaním navrhovateľa v
tom zmysle, aby pripustil alebo nepripustil zmenu návrhu, nakoľko z podania je zrejmé, že navrhovateľ
sa zmeneným návrhom domáhal viac ako pôvodne žiadal. Tým, že súd prvého stupňa o tejto zmene v
časti príslušenstva nerozhodol, zaťažil svoje konanie vadou a navrhovateľovi titulom úrokov z omeškania
priznal viac, než pôvodne z hľadiska času, od ktorého boli úroky žiadané na súde, návrhom uplatnil. Pre
existenciu tejto vady odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo zvyšku, t.j. okrem výroku, ktorým
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, zrušil. Ďalším dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa
v prevyšujúcej časti je aj to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, či navrhovateľ včas uplatnil nárok
voči obom odporcom, voči odporcovi v 1. rade bol nárok uplatnený 19.04.2013, voči odporkyni v 2. rade
až 13.06.2013. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcom potvrdil ako
povinnosť spoločnú a nerozdielnu len vo vzťahu k sume 1.048,96 eura, nie aj vo vzťahu k dvom splátkam,
ktoré sa ako nepremlčané týkajú len odporcu v 1. rade. Úlohou súdu prvého stupňa bude vyhodnotiť, či
povinnosť platiť spoločne a nerozdielne aj sumu nepremlčaných dvoch splátok predstavujúcich 131,12
eura sa týka aj odporkyne v 2. rade. Po rozhodnutí o pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu z
hľadiska príslušenstva jednotlivých splátok v zmysle podania navrhovateľa zo dňa 25.04.2014, ktoré



bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 28.04.2014, rozhodne súd prvého stupňa taktiež o nároku na
úrok z omeškania z jednotlivých splátok úveru.

Z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku,
zrušiac taktiež ako súvisiaci výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa,
ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 226 O.s.p. opätovne o
nároku navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, vrátane
trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.

K odvolacím námietkam odporcov, týkajúcim sa toho, že súd prvého stupňa sa údajne nevysporiadal s
tým, že podľa ich názoru kvantifikácia splátky úveru nemôže byť správna, nakoľko zmluva neobsahuje
výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov, je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa
sa s touto námietkou odporcov, ktorú uplatnili už v konaní pred súdom prvého stupňa, zaoberal a správne
citoval ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a), ako aj § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu, nároky z ktorého boli predmetom tohto
konania. Ak by aj zákonodarca mienil, ako je zrejmé z úvah odporcov, členenie jednotlivých splátok úveru
na jednotlivé položky, z ktorých splátky pozostávajú a deň ich splatnosti, nič by to nemenilo na povinnosti
odporcov platiť veriteľovi splátky, aj keď rozčlenené neboli, nakoľko dôsledkom s tým spojeným nie je
žiadna sankcia podľa v tom čase platnej úpravy.

Rovnako nie dôvodnou bola odvolacia námietka odporcov v tom zmysle, že právom veriteľa nebolo
žiadať poplatky za vedenie úverového účtu. Je potrebné uviesť, že bankám, zahraničným bankám aj
pobočkám zahraničných bánk sa zákonom zakázalo požadovať od spotrebiteľov úhradu poplatkov,
náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie
účtu, na ktorom je zriadený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu
až od 10.06.2013, kedy bol na základe zákona č. 132/2013 Z.z. zmenený Zákon č. 483/2001 o bankách
(§ 37 ods. 21).

Podľa § 122s ods. 1 zákona č. 132/2013, ktorým bol zmenený Zákon č. 483/2001 o bankách,
ustanoveniami tohto zákona sa od 10.06.2013 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré
vznikli pred 10.06.2013; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 10.06.2013
sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 09.06.2013.

V konaní navrhovateľ neuplatnil nárok na poplatok za vedenie úverového účtu za obdobie po 10.06.2013,
v tomto zmysle námietka odporcov neobstojí.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/180/2014", "guid": "8b5efde2-013f-4aaf-964f-7347aabba157:535b27fd-a33c-4e4c-91d5-3de767b20943", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}