Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/4/2013 z 9. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. apríla 2013, sp. zn. 23CoP/4/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2111221220.4 Krajský súd Trnava | 23CoP/4/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2111221220.4 | 2013-04-09 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/739cf652-1201-4dd7-86ba-e9ab885dbc1f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2111221220.4 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/4/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111221220
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111221220.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr.
Magdalény Krajčovičovej a JUDr. Ľubice Spálovej vo veci starostlivosti o maloletú D. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave,
dieťa rodičov : L. S., nar. X.X.XXXX, bytom Y., S. XX, a G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., G. XX,
zastúpeného splnomocneným zástupcom : JUDr. Z. I., bytom G., N. XX, o výchovu, výživu a styk, o
odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 26. marca 2012 č.k. 18P/26/2011 - 52
v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 26. novembra 2012 č. k. 18P/26/2011 - 95, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom a vo výroku o dlhu zročného výživného m e n í
tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú od 28.9.2011 vo výške 80 eur mesačne so splatnosťou
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej a vo výroku o styku otca s maloletou m e n í
tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 13:00 hod. do
16:00 hod. za prítomnosti matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s
tým, že bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej 80 eur mesačne od 1.4.2011 so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlh zročného výživného od 1.4.2011 do 31.3.2012 vo výške 960 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach
po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok od právoplatnosti
rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 3, § 36 a § 62 a § 65 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a danosťou predpokladov na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti jej matky a určenie výživného
otcovi. Vychádzal pritom z toho, že matka zabezpečuje riadne osobnú starostlivosť o maloletú. Uvedené
mal preukázané zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z 20.12.2011 o pomeroch,
podanej na základe výsledkov prešetrenia pomerov v domácnosti, z ktorej vyplynulo, že matka má
vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú. Býva so svojimi rodičmi v 3-izbovom byte,
vlastnícky im patriacom, ktorý jej pomáhajú po finančnej stránke aj pri zabezpečovaní starostlivosti
o maloletú. Zohľadnil tiež správu rovnakého subjektu z 9.1.2012, z ktorej vyplýva, že maloletá D. je
momentálne vo veľmi dôležitom a citlivom vývinovom období, kedy si potrebuje vytvoriť pevnú a stabilnú
citovú väzbu, ktorá tvorí základ zdravého duševného vývinu na vzťahovú osobu, ktorou je v súčasnosti
matka, keďže otec s maloletou nie je v kontakte už niekoľko mesiacov. Zo správy tiež vyplynulo,
že náhla zmena výchovného prostredia by momentálne nebola v záujme maloletej a pokiaľ by sa



uvažovalo o zmene zverenia do starostlivosti otca, vhodným by bolo výrazne zintenzívniť kontakt otca s
maloletou a dlhodobo pracovať na vytváraní ich vzájomného vzťahu. Počas stretnutí nezistil skutočnosti,
ktoré by podporovali matkinu žiadosť o zákaz kontaktu otca s maloletou. Záver o riadnej osobnej
starostlivosti matky o maloletú vyplynul aj zo správy MUDr. Z. K., detskej lekárky, z ktorej vyplýva, že
maloletá trpí intoleranciou laktózy, preto používa dietetické mlieko, na ktorom maloletá dobre prospieva.
Starostlivosť matky o maloletú je na veľmi dobrej úrovni, dodržiava všetky termíny pravidelných poradní
a aj doporučený dietetický režim dieťaťa. Schopnosť riadnej osobnej starostlivosti matky o maloletú
vyplynula aj zo správy MUDr. F. G., obvodnej lekárky matky, z ktorej vyplýva, že matka maloletej sa
nelieči na žiadne psychické ochorenie. Pri zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky vychádzal aj
z toho, že v súčasnosti otec nemá vytvorený dostatočne silný citový vzťah s maloletou. Výšku výživného
odôvodnil odôvodnenými potrebami maloletej a schopnosťami oboch rodičov. Vychádzal z toho, že
matka maloletej poberá rodičovský príspevok vo výške 190 eur mesačne a prídavok na dieťa 21,99 eur
a z toho, že otec v roku 2010 mal čistý mesačný príjem 542,64 eur a v roku 2011 od januára do októbra
493,74 eur. Zohľadnil aj skutočnosť, že matka pred nástupom na materskú dovolenku dosahovala čistý
priemerný mesačný zárobok vo výške 337,05 eur a v roku 2011 poberala materský príspevok od februára
2011 v rozpätí od 294,80 do 304,60 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby
výživné bolo určené vo výške 30 eur. Odvolanie odôvodnil ust. § 221 ods. 1 O. s. p. a tým, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolateľ navrhol preveriť skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa nepokladal za
podstatné preveriť (bez ich bližšej konkretizácie). Namietal výšku súdom určeného výživného vo výške
80 eur, nakoľko už mesiac pred rozsudkom a stále je evidovaný na Úrade práce v Trnave. Jeho finančná
situácia mu nedovoľuje platiť výživné v tejto výške, pretože spláca úver vo výške 260 eur mesačne a
býva v podnájme, na ktorý momentálne tiež nemá finančné prostriedky. Nemá ani na stravu, z ktorého
dôvodu mu na uvedené výdavky prispievajú rodičia. Uviedol, že prispieval výživným 20 eur mesačne.
Zakúpil kočík, postieľku a vaničku. Podľa jeho názoru výživné požadované matku vo výške 160 eur je
rovnajúce sa splátke jej pôžičky. Uviedol, že matke zakúpil auto, ktoré predala a ktoré malo slúžiť na
prípadný prevoz maloletej k vzdialenejšiemu lekárovi. Uviedol, že nemá možnosť zaplatiť zročné výživné
960 eur a ani nemá dôvod ho zaplatiť, nakoľko matka maloletej predala auto, ktoré on zakúpil.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu
vecnej správnosti potvrdiť.

Matka maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca maloletej navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Poukázala na to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, ktorého výsledky aj správne právne posúdil, nakoľko zistil, že jej psychický stav
umožňuje zabezpečiť maloletej riadnu osobnú starostlivosť, nakoľko sa neliečila v žiadnom liečebnom
ani inom ústave. Poukázala na to, že otec odmieta platiť výživné maloletej i napriek tomu, že v zmysle
Zákona o rodine by mal platiť výživné minimálne 30% zo životného minima. Uviedla, že mesačné
náklady na maloletú sú 150 eur mesačne - 50 eur plienky, 30 eur dojčenské mlieko, 20 eur ostatná
kozmetika, 30 ostatná strava a 20 eur oblečenie. Potvrdila, že otec maloletej kúpil 2-krát plienky, 2-krát
oblečenie a detskú postieľku, ktorú však museli onedlho vymeniť za novú, nakoľko mala značné známky
opotrebenia a bola nefunkčnou. Kúpil aj kočík, ktorý bol starší a poškodený, čiže musela zakúpiť nový.
O finančnom prispievaní otca na maloletú nemá žiadne vedomosti. Starší osobný automobil zakúpila zo
svojich finančných prostriedkov a predala ho z dôvodu, aby pokryla náklady na maloletú.

Dopĺňacím rozsudkom súd doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. marca 2012 č.
k. 18P/26/2011 - 52 tak, že otec sa bude s maloletou stýkať každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od
13:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti matky, kedy si otec maloletú prevezme pred bytom matky.

Dopĺňací rozsudok odôvodnil ust. § 166 ods. 1 O. s. p. a hmotno-právnymi ust. § 25 Zákona o rodine a
tým, že styk upravil vzhľadom k nedohode oboch rodičov o tomto rodičovskom práve. Vychádzal pritom



z toho, že otec žiadal upraviť styk s maloletou neobmedzene a následne v každý párny týždeň v sobotu
od 13:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti matky maloletej, s ktorou úpravou styku súhlasila aj matka
maloletej a aj kolízny opatrovník. Rozsah a spôsob styku za prítomnosti matky odôvodnil tým, že maloletá
je útleho veku a otca nepozná.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214
ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.

Predmetom konania je výživné maloletej a styk otca, ktorému nebola zverená do osobnej starostlivosti,
s maloletou.

Matka maloletej vo svojom návrhu, doručenom súdu 28.9.2011, navrhla zverenie maloletej do svojej
osobnej starostlivosti a uloženie otcovi povinnosti platiť výživné vo výške 150 eur mesačne vždy do
10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej žili v spoločnej
domácnosti, ktorý sa pred narodením maloletej zo spoločnej domácnosti odsťahoval. V súčasnosti je na
materskej dovolenke. Z výpovede matky na pojednávaní 21.11.2011 vyplýva, že navrhla výživné určiť
od apríla 2011 výškou 70 eur s tým, že uviedla, že poberá rodičovský príspevok vo výške 190 eur od
novembra 2011 a prídavky na deti vo výške 21,99 eur. Otec s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil,
navrhol určiť výživné vo výške 30 eur mesačne, následne vo výške 50 eur. Otec vo svojom podaní,
doručenom súdu 20.2.2012, navrhol zveriť maloletú aspoň do striedavej starostlivosti. Otec, vo svojom
návrhu, doručenom súdu 20.10.2011, navrhol upraviť styk s maloletou neobmedzene. Na pojednávaní,
konanom 26.11.2012, svoj návrh zmenil a navrhol upraviť styk v každý párny týždeň roku v sobotu od
13.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky. S návrhom otca matka súhlasila.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z.). Podľa ods. 4 pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak
rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.



Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou
dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke
fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k
uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších
potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je
odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností,
náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote.
Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak
sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého
dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je
v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú
reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú
ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy,
náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu
- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností
rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o
rodine.

Podľa§ 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa odseku 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode.

Ustanovenie § 25 má špeciálnu úpravu vo vzťahu k predchádzajúcemu ustanoveniu § 24, ktoré celkove
upravuje výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vzhľadom k
ustanoveniu § 36 ods. 1 zákona o rodine, ktoré na ustanovenia § 25 a § 26 (správne na § 24 a § 25)
odkazuje v prípade úpravy výkonu rodičovských práv a povinností aj v prípade, ak rodičia maloletého
dieťaťa spolu nežijú, súd postupuje pri úprave styku podľa ustanovenia § 25 zákona o rodine aj v prípade,
pokiaľ neupravuje uvedené právo v rozsudku, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa. Pritom ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti. Zákon v odseku 1 uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom.
Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi
starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to, aby pri rozhodovaní o styku sa rešpektovalo
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a tiež právo druhého rodiča,
ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý
podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v
ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného
stavu (telesného i duševného), ich vzťah k manželstvu, rodine, deťom a starostlivosti o ne, ich životných
podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov, faktických možností venovať sa
deťom), ich spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej
domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Súčasťou výchovného
prostredia, ktoré obklopuje deti a pôsobí na ne, sú aj osoby, s ktorými rodičia žijú v spoločnej domácnosti,
preto je potrebné primerane skúmať ich osobné a povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k deťom
a pod. Rovnako treba zohľadniť aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti
od bydliska dieťaťa.

Z rodného listu vydaného Mestom Trnava, Matričným úradom, 21.3.2011 vyplýva, že maloletá sa
narodila XX.X.XXXX v Y. a jej rodičmi sú otec a matka, účastníci tohto konania. Zo zápisu o určení
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa k dieťaťu nenarodenému z 5.1.2011, spísaného
mestom Trnava, Matričným úradom, vyplýva, že otec maloletej uznal otcovstvo ešte k doteraz
nenarodenej, ale už počatej maloletej, ktorej matkou je L. S. s tým, že rodičia sa dohodli na priezvisku
maloletej I..



Zo správy o čistom mesačnom príjme matky jej zamestnávateľa Zariadenie pre seniorov v Trnave,
Trnava, T. Vansovej 5, z 10.10.2011 vyplýva, že čistý mesačný príjem matky bol od septembra 2010 do
februára 2011 vo výške 337,05 eur s tým, že od 18.2.2011 je matka na materskej dovolenke. Zo správy
Sociálnej poisťovne z 10.10.2011 vyplýva, že matke maloletej bolo v marci vyplatené nemocenské vo
výške 45,10 eur a od februára 2011 do augusta 2011 materské od 294,80 do 304,60 eur, priemerne
301,33 eur mesačne. Potvrdila, že výživné vo výške určenej súdom prvého stupňa má otec vyrovnané,
okrem apríla. Potvrdila, že styk otca s maloletou neprebieha žiadnym spôsobom, otec maloletú nevidel
od jej piatich mesiacov. Súd prvého stupňa síce o úprave styku rozhodol, ale otec sa o maloletú
nezaujímal. Uviedla, že určenie výživného spätne od apríla 2011navrhla z dôvodu, že otec na výživu
maloletej neprispieval žiadnou sumou, preto chcela výživné určiť spätne. Návrh nepodala skôr z dôvodu,
že otec si bude plniť vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. V čase, keď plánovali spoločné bývanie aj s
otcom maloletej, vzala si úver vo výške 3 000 eur, z ktorého zostatku za 550 eur kúpila osobný automobil
značky Hyundai Accent, ktorý predala približne pred rokom za 450 eur.

Zo správy zamestnávateľa otca Autocomodex Trnava, spol. s r. o., Trnava, Nitrianska 1, z 19.10.2011
vyplýva, že otec bol v uvedenej obchodnej spoločnosti zamestnaný od 1.7.2008 ako skladník ND,
pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú s tým, že od 1.6.2011 evidovali otcovi neospravedlnenú
absenciu, ktorá v čase podania správy trvala. Pracovný pomer bol ukončený okamžite podľa § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že otec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zo mzdového listu
otca z roku 2010 vyplýva čistá mesačná mzda otca vo výške 542,64 eur. Zo mzdového listu otca za rok
2011 vyplýva jeho čistá mesačná mzda za prvých odpracovaných 5 mesiacov vo výške 493,74 eur. Zo
správy zamestnávateľa Auto Štangl Slovakia, s. r. o., Trenčín, Brnianska 2325, z 19.10.2011 vyplýva,
že otec bol v uvedenej obchodnej spoločnosti zamestnaný od 1.6.2011 s čistým mesačným príjmom
od 1.6.2011 do 30.9.2011 vo výške 469,50 eur. Otec uviedol, že v roku 2010 si vzal úver 10 000 eur
za účelom zariadenia dvojgarzónky, ktorú má v podnájme a ktorý spláca mesačne vo výške 260 eur.
Nájomné platí mesačne 250 eur, v ktorej sume sú zahrnuté už aj energie. Otec uviedol, že pracovný
pomer u zamestnávateľa Auto Štangl Slovakia v Trenčíne ukončil z dôvodu, že firma skrachovala. Od
7.2.2012 bol nezamestnaný do 14.5.2012 a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 220 eur. Od
15.5.2012 je zamestnaný vo firme EurotaxGlass´s v Bratislave s nákladmi na cestovné autobusom 84
eur mesačne. Uviedol, že v lete 2011zakúpil matke osobný automobil za 550 eur na úver značky Hyundai
Accent. Od októbra 2012 býva v dvojgarzónke aj s matkou jeho nenarodeného dieťaťa, H. S., ktorá je
dlhodobo práceneschopná. Uviedol, že styk od novembra 2012 sa neuskutočňuje.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave z 21.12.2011 vyplýva, že 20.12.2011 pracovníci
uvedeného subjektu vykonali prešetrenie pomerov v domácnosti matky a zistili, že má vytvorené vhodné
podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletú D.. Býva v spoločnej domácnosti so starými
rodičmi L. a S. S., ktorí matke pomáhajú finančne, ako aj osobne, pri zabezpečovaní starostlivosti o
maloletú. Bývajú v 3-izbovom byte v osobnom vlastníctve starých rodičov.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z 9.1.2012 vyplýva, že s rodičmi maloletej
realizovali individuálne konzultácie, z ktorých vyplynulo, že maloletá je momentálne vo veľmi dôležitom
a citlivom vývinovom období, kedy si potrebuje vytvoriť pevnú a stabilnú citovú väzbu, ktorá tvorí základ
zdravého duševného vývinu na vzťahovú osobu, ktorou je v súčasnosti matka, keďže otec s maloletou
nebol v kontakte už niekoľko mesiacov. Vzhľadom k tomu náhla zmena výchovného prostredia by nebola
v záujme maloletej. V prípade zmeny zverenia maloletej do starostlivosti otca, odporučil najskôr výrazne
zintenzívniť kontakt otca s maloletou a dlhodobo pracovať na vytváraní ich vzájomného vzťahu. Zároveň
zo správy vyplýva, že počas stretnutí nezistil skutočnosti, ktoré by podporovali matkinu žiadosť o zákaz
kontaktu otca s maloletou. K uvedenému záveru dospel na základe skutočnosti, že matka považuje otca
za nezodpovedného človeka, ktorému nedôveruje, ktorý postoj automaticky prenáša aj do vzťahu otec -
dcéra a ktorá navrhla zakázať styk úplne alebo pokiaľ by sa styk realizoval, presne stanoviť dni a hodiny
stretnutí. So zverením maloletej do starostlivosti otca rozhodne nesúhlasila. Otec maloletej uviedol, že
chcel požiadať o zverenie maloletej do svojej starostlivosti, ale neveril, že má pri takom malom dieťati
šancu. Starostlivosť matky o maloletú podľa neho nie je dostatočné. Vyjadril svoju predstavu o odchode
na materskú dovolenku, reálne sa však na starostlivosť o maloletú nepripravoval. Jeho predstavy o tom,
ako by ju zvládol a čo by sa zmenilo, považoval pomerne vágnymi, očakávajúc pomoc rodičov. Pokiaľ



mu nebude D. zverená do starostlivosti chcel by, aby bol upravený kontakt minimálne každý víkend aj
v sobotu aj v nedeľu.

Zo správy MUDr. F. G., praktickej lekárky pre dospelých, zo 7.3.2012 vyplýva, že matka maloletej sa
nelieči na žiadne psychické ochorenie.

Zo správy MUDr. Z. K., všeobecnej lekárky pre deti a dorast, zo 7.3.2012 vyplýva, že zdravotný stav
maloletej je dobrý, matka s dieťaťom sa pravidelne zúčastňuje preventívnych vyšetrení v detskej poradni,
pre intoleranciu laktózy používa dietetické mlieko, na ktorom dieťa dobre prospieva, starostlivosť matky o
dieťa je na veľmi dobrej úrovni, dodržiava všetky termíny pravidelných poradní aj doporučený dietetický
režim dieťaťa.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a doplneného odvolacím súdom vyplynulo, že matka
maloletej mala od septembra 2010 do februára 2011 príjem 337,05 eur a od 18.2.2011 je na materskej
dovolenke s príjmom 301,33 eur do októbra 2011, od novembra poberá rodičovský príspevok 190 eur
mesačne. Otec maloletej v roku 2010 mal čistý mesačný príjem 542,69 eur, v roku 2011 mal čistý
mesačný príjem 469,50 eur, v roku 2012 bol od februára do polovice mája evidovaný nezamestnaný s
dávkou 220 eur mesačne a od 15.5.2012 je opätovne zamestnaný. Má pravidelné mesačné výdavky vo
výške 260 eur úver, 250 eur nájomné a 84 eur cestovné do zamestnania, spolu 594 eur. Odôvodnené
pravidelné mesačné výdavky maloletej sú 150 eur.

Z uvedeného vyplýva markantný rozdiel v príjmoch oboch rodičov maloletej, u matky je príjem v
rozhodnom období od októbra 2011 tvorený rodičovským príspevkom 190 eur a u otca príjmov, z ktorého
je schopný platiť výdavky 594 eur. Nepochybne otec je schopný zo svojho príjmu platiť výživné vo výške
80 eur mesačne, ktorú výšku stanovil súd prvého stupňa. Potrebné je si tiež uvedomiť, že výživné v
zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine má prednosť pred inými výdavkami výživou povinného otca, inak
povedané, splátke úveru a zaplateniu nájomného predchádza zaplatenie výživného na maloletú. Od
matky s minimálnym príjmom nemožno požadovať, aby hradila náklady na maloletú v rovnakej výške ako
otec, keď navyše vzhľadom k útlemu veku maloletej, vyvažuje vyživovaciu povinnosť k maloletej svojou
osobnou starostlivosťou o maloletú. V percentuálnom vyjadrení príjmov rodičov, by sa mal otec podieľať
na výžive maloletej 75% (594 eur : 7,84 = percento súčtu príjmov oboch rodičov), t. j. 112,50 eur, resp.
výživné by malo tvoriť 30% príjmu výživou povinného otca, t. j. 178 eur (594 eur). Vzhľadom k tomu však,
že matka odvolanie nepodala, odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa o výške
mesačného výživného 80 eur. Počiatok vyživovacej povinnosti stanovil od podania návrhu, nakoľko v
zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine niet dôvodov hodných osobitného zreteľa pre jeho priznanie spätne
aj pred podaním návrhu.

Zo zhodných výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že otec platil výživné vo výške určenej súdom 80 eur
mesačne a zaplatil aj dlh zročného výživného 960 eur. Odvolací súd dospel k záveru, že otec vzhľadom
k stanovej výške výživného spätne od podania návrhu súdu od 28.9.2011 do rozhodnutia odvolacieho
súdu do 10.4.2013, má výživné vyrovnané, dlh na zročnom výživnom mu nevznikol.

Odvolací súd postupujúc podľa § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom, keďže
nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1), zmenil tak,
že výživné stanovil vo výške 80 eur od 28.9.2011 so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci k rukám matky
maloletej a dlh zročného výživného neurčil. Rovnako zmenil výrok rozsudku o styku otca s maloletou
v každý párny týždeň v roku v sobotu od 13:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti matky maloletej z
dôvodu útleho veku maloletej a z dôvodu nadviazania opätovného vzťahu otca s maloletou.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 146 ods. 1 písm.
a) O. s. p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže
konanie v danej veci starostlivosti o maloletú v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. sa mohlo začať aj bez návrhu.



Otec maloletej vo svojom podaní, doručenom súdu 26.4.2012 a doplnenom podaním, doručenom súdu
4.7.2012, uplatnil námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni L. L. z dôvodu spočívajúcom v
tom, že vec prejednávajúca a rozhodujúca sudkyňa nehodnotila vec objektívne, nebol riadne vypočutý
a jeho dôkazy nepovažovala za potrebné predložiť. Podľa jeho názoru mu nedovolila vypovedať,
jeho dôkazy ju nezaujímali a riešila jeho príjmy z pred dvoch rokov, ktoré podľa neho nemajú nič
spoločné s doterajším stavom jeho príjmov. Uviedol, že zaujatosť pozoroval od okamihu, kedy vstúpil
do pojednávacej miestnosti.

Vec prejednávajúca sudkyňa L. L. vo vyjadrení uviedla, že sa necíti byť zaujatá a účastníkov konania
nepozná. Poukázala na to, že otec maloletej bol vo veci vypočutý a vyjadril sa k nej aj písomne podaním
z 20.2.2012. Tvrdenia otca ohľadom zdravotného stavu matky boli preverené správami lekárov. Príjmy
otca boli zisťované z dôvodu objektívneho rozhodnutia o výške výživného maloletej. Poukázala tiež na
to, že otec sa o jej zaujatosti podľa jeho tvrdenia dozvedel po vstupe do pojednávacej miestnosti na
prvom pojednávaní 21.11.2011 a námietku zaujatosti doručil súdu 26.4.2012.

Podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o
ich nezaujatosti. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) účastníci majú právo z
dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a
rozhodnúť. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa
odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15
dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Podľa odseku 3 citovaného
ustanovenia v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť
sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel.
Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, ak sa námietka zaujatosti
týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Účelom
citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikoho nemožno
odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na
uvedené, možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci iba výnimočne a iba z dôvodov, ktoré
mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, nestranne a spravodlivo. Uvedenému zodpovedá
aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú.
Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to k veci, v rámci ktorého vzťahu by
mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo k
účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo
negatívnom) pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania (ktorý by bol založený na pomere
vykazujúcom znaky vzťahu vyššie uvedeného).

Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého
sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného
sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym
zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti
by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne
nemožno považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale
najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca
disponuje určitým vzťahom k veci. Z tohto pohľadu dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednania a rozhodovania



veci nielen vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti
skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho nestrannosti v
očiach verejnosti. Z vyššie uvedeného výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že základom
pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody (viď vyššie), nie však púha
domnienka účastníka o možnej neobjektívnosti sudcov.

Otec maloletej namietal zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne z dôvodu, že nebol vypočutý, neskôr
zmenenom na dôvod, že nebol riadne vypočutý a tým, že nevykonala ním navrhnuté dôkazy a vykonala,
podľa názoru otca, nadbytočné dokazovanie o jeho príjmoch za ostatné dva roky spätne. O dôvode
sa mal dozvedieť momentom svojho vstupu do pojednávacej miestnosti. Vec prejednávajúca sudkyňa
uviedla, že sa necíti byť vo veci zaujatá.

Vo veci sa otec vyjadril prvý krát písomne podaním, doručeným súdu 20.10.2011, na č. l. 14 - 16,
následne na pojednávaní, konanom 21.11.2011 (č. l. 27), na pojednávaní, konanom 8.2.2012 (č. l. 36),
písomným podaním, doručeným súdu 20.2.2012 (č. l. 41), na pojednávaní, konanom 26.3.2012 (č. l.
52) a na pojednávaní, konanom 26.11.2012 (č. l. 93). Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že otec
mal možnosť sa vyjadriť ústne i písomne a možnosť vyjadriť sa riadne nenamietal, ktorý záver vyplýva
zo zápisníc v zmysle § 40 ods. 3 O. s. p. , nakoľko v nich nie sú uvedené jeho námietky proti zneniu
zápisnice alebo vedeniu konania, preto možno dospieť k záveru, že bol vypočutý riadne. Zo zápisníc a
jeho podaní nevyplýva navrhovanie dôkazov otcom o ním tvrdených skutočnostiach, a z jeho námietky
nevyplýva, ani ktoré konkrétne dôkazy ním navrhnuté, keďže žiadne nenavrhol, namietaná sudkyňa
nevykonala. Uvedené je však irelevantné nielen vzhľadom k tomu, že možnosť navrhnúť dôkazy o ním
tvrdených skutočnostiach mal a svoje právo garantované mu ustanovením § 120 ods. 1 O. s. p. nevyužil,
ale i z pohľadu ustanovenia § 120 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy
potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Napokon aj tvrdenie otca o tom, že
zaujatosť prejednávajúcej sudkyne pozoroval okamihom svojho vstupu do pojednávacej miestnosti, sa
javí vysoko nepravdepodobným a diskutabilným, zostávajúcim v rovine jeho tvrdenia, bez akéhokoľvek
objektivizovania jeho úsudku. V danom prípade preto nejde ani o námietku zaujatosti podľa § 14 ods. 3 O.
s. p., ktorej dôvodom sú okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, nakoľko
otcom tvrdené okolnosti o nemožnosti vypovedať a navrhnúť dôkazy, neboli objektivizované. Odvolací
súd sa potom následne už nezaoberal tým, či okolnosti spočívajúce v postupe vec prejednávajúcej
sudkyne mohli spolu s ďalšími okolnosťami spočívajúcimi v prípadnom nezákonnom postupe uvedenej
sudkyne, založiť pochybnosti o jej nezaujatosti, nakoľko otcom uvádzané dôvody námietky zaujatosti
neexistujú.

Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že niet okolností, ktoré by mali za následok
vznik pochybnosti o nezaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne L. L., a preto nie je vylúčenou z
prejednávania a rozhodovania danej veci.

Senát krajského súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.