Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/54/2016 z 4. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 4. októbra 2016, sp. zn. 16CoE/54/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7815203374.1 Krajský súd Košice | 16CoE/54/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7815203374.1 | 2016-10-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8e39bf9-3fab-47ce-bb41-8fe2da6e6302 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7815203374.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/54/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815203374
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815203374.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s. r. o., Partizánska
2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: Ľ. H., nar.: XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, M.,
pre vymoženie istiny 541,86 eur s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora
JUDr. Kamila Líšku, Ul. 29. augusta 2, Bratislava, pod č. EX 584/2015, o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Rožňava č. k.: 5Er/289/2015-16 zo dňa 05. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku,
so sídlom v Bratislave, ulica 29. augusta, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že oprávnený návrhom zo dňa 16. 03. 2015 navrhol vykonať
exekúciu voči povinnému na základ exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., sp. zn.: M0609133 zo dňa 22.
08. 2014.

3. Súd citoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 prvú vetu, ods. 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ").

4. Súd zistil, že predchodca oprávneného (GE Money, a. s.) a povinný uzavreli dňa 26. 01. 2007 Zmluvu o
úvere a ďalších úverových produktoch č. 01028027, na základe ktorej predchodca oprávneného poskytol
povinnému úver vo výške 13 447, 00 Sk (446,35 Eur). Riešenie sporov - rozhodcovská doložka je
upravená v čl. V bod 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006). Je nesporné,
že Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ a zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvnými stranami sú na jednej strane spoločnosť GE Money, a. s.
(dodávateľ), ktorej predmetom činnosti je poskytovanie úverov, teda koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Na druhej strane figuruje subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak mal za
preukázané, že povinný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Návrh Zmluvy o úvere a ďalších
úverových produktoch bol v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú
požadované údaje. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom (napr. negociačným vyjednávaním)



zmeniť obsah všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu
ako celku (en bloc).

5. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, súd konštatoval, že táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej
obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s § 53 ods.
5 OZ absolútne neplatná.

6. Uzavrel, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je neprijateľná
podmienka a absolútne neplatná, a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu
a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je
materiálne nevykonateľný. Právomoc Stáleho rozhodcovského súdu pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

8. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.

9. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie v rozsahu ako o žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

10. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka
obsiahnutá v článku 5.38 Obchodných podmienok pre úver je neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorej ak by niektoré z ustanovení zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne
v rozhodcovskom konaní, považuje sa takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

11. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať aj v
občianskoprávnom konaní.

12. Podľa odvolateľa v zmysle tejto dôvodovej správy je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom
a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil
na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči
dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Ďalej poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9CoE/18/2010, podľa ktorého pokiaľ pred 01.01.2008
bola uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie
za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01.01.2008 z takto uzavretej
úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

13. To platí aj pre § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré až od 01.01.2008 označilo za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Ako uviedol,
v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 10.10.2005, a preto môže byť právna
dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Navyše, neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá sama o sebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len na vznik práva dlžníka podať žalobu podľa § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní.

14. Povinný a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného v zákonnej lehote nevyjadrili.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd



odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

16. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa
26. 01. 2007 Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, ktorou bol povinnému poskytnutý úver vo
výške 13 447 Sk, ktorý sa tento zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach, po 583 Sk, počnúc dňom
26. 02. 2007. Ročná percentuálna miera nákladov na úver predstavuje 36,66 %.

18. Podľa čl. V bod 5,38 Obchodných podmienok úverových produktov bola dohodnutá rozhodcovská
doložka v tomto znení : GE a zákazník sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych
vzťahov na základe Zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik
Zmluvy, alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik Zmluvy, predložia na
rozhodnutie Stálemu Rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.
s., Bratislava, IČO : 35 862 882, podľa jeho základných vnútorných predpisov.

19. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany
záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu
niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe
zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na
rozhodnutie pred iný rozhodcovský súd.

20. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAĆNÁ, a. s., Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862
882, vydaného rozhodcami Mgr. Ing. Michalom Radosom, JUDr. Jánom Huňadym a JUDr. Helenou
Markovičovou, sp. zn.: M0609133 zo dňa 22. 08. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 10.
2014 a vykonateľnosť dňa 24. 10. 2014 vyplýva, že právomoc Rozhodcovského súdu bola založená
rozhodcovskou doložkou, ktorá bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy
uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom. Je potrebné zdôrazniť, že základnou podmienkou konštituovania
právomoci rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor je existencia platnej rozhodcovskej zmluvy,
ktorá môže byť podľa § 4 ods. 2 ZRK, buď vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy alebo vo forme
rozhodcovskej doložky. V oboch prípadoch však musí mať písomnú formu, pričom tento nedostatok
zákon postihuje absolútnou neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy.

21. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

22. Keďže v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa



oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

23. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn.: 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

24. Podobne v uznesení zo dňa 05. decembra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc
rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom,
t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí
pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn.: 6 Cdo
1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

25. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

26. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z VOP právneho predchodcu
oprávneného, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má
za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného
poskytovateľom úveru. Povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale mal možnosť iba zmluvu
podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky
sú uvedené vo VOP, ktoré sú rozsiahle, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne
oboznámiť a odvolací súd ani v jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú
výhradu k zmluve alebo VOP.

27. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie,
v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje "silnejšie" postavenie
a spotrebiteľovi ako "slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi.

28. Odvolací súd sa stotožnil skonštatovaním súdu prvého stupňa, že rozhodcovská zmluva, ktorá
má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy
podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente
podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu a VOP, v ktorých je obsiahnutá
rozhodcovská doložka, tieto neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich
uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú.

29. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4
je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade
dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn.:
2Cdo 245/2010).

30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.



31. Ďalej odvolací súd dodáva, že ani námietka oprávneného, že súd prvého stupňa vychádzal
z nesprávneho prekladu smernice Rady č. 93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná z
nasledujúcich dôvodov.

32. Príloha smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj
úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri zohľadnení všetkých okolností veci, pričom
aplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje, môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo.
Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka exekučným súdom a
jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v súlade so slovenským právom. Navyše zákonodarca
novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka účinnou od 01. 01. 2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r)
menuje jednotlivé zákonné ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné.

33. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a
preto správne zastavil exekúciu.

34. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

35. náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).