Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/247/2013 z 29. 12. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. decembra 2013, sp. zn. 8CoP/247/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7212209626.1
Krajský súd Košice | 8CoP/247/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7212209626.1 | 2013-12-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: ZoR, § 62 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a433039c-5e0a-4c2e-8d77-70b04d85520b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7212209626.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/247/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212209626
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212209626.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. P.
nar. XX.XX.XXXX bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice II dieťaťa rodičov N. P. nar. X.X.XXXX bývajúcej na P. U. zastúpenej Centrom
právnej pomoci so sídlom v Košiciach na Moyzesovej ul. č. 18 a P. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C.
na M. ul. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice
II z 21.3.2013 č. k. 45P/89/2012 - 91 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e     rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného
súdu Košice II zo 6.5.2008 sp. zn. 28C/184/2007 od otca pre maloletého z 83 Eur na 180 Eur mesačne
od 1.4.2012, ktoré ho zaviazal prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné
výživné 1.164 Eur za obdobie od 1.4.2012 do 31.3.2013 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že maloletý nebýva s matkou,
ale väčšinu času trávi so svojou sestrou alebo so starými rodičmi. Matka sa o neho riadne nestará,
inak by konajúcemu súdu netvrdila, že v škole prospieva, keď tomu tak nie je. Maloletý navštevoval
mimoškolské aktivity, ale odkedy je v starostlivosti matky, nikde nechodí a zhoršil si prospech. Matka
maloletého podľa jeho názoru využíva len vo svoj prospech a nezaujíma sa ani o svoju dcéru L., ktorej
dodnes nevyplatila dlh na výživnom. Skutočnosť, že matka pracuje za stravu a ubytovanie nasvedčuje
tomu, že výživné pre maloletého používa výlučne vo svoj prospech, resp., že klame o svojich zárobkoch.

Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Poprela, že by sa nestarala o maloletého a v tejto súvislosti poukázala na správu kolízneho opatrovníka.
Poznamenala, že je to práve otec, ktorý sa o maloletého nezaujíma a neprispieva na jeho výživu podľa
rozhodnutia. Nespochybnila, že maloletý často navštevuje svoju sestru, ale konštatovala, že je to len v
rámci dobrých súrodeneckých vzťahov. Poukázala na to, že sa zvýšili odôvodnené potreby maloletého,
aj príjmy otca, preto nevidí žiadne prekážky, ktoré by otcovi bránili prispievať na výživu maloletého 180
Eur mesačne.



Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a
zákonne rozhodol, ak zvýšil výživné od otca pre maloletého o 97 Eur mesačne na 180 Eur mesačne.
Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom, v súlade s § 132 O.
s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací
súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy
výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd
prvého stupňa, že zvýšenie príjmu otca o 152 Eur mesačne z 830 Eur na 982 Eur mesačne (v roku 2012)
bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému o 97 Eur mesačne zohľadňujúc
vývoj životných nákladov všetkých účastníkov konania. Výživné v rozsahu 180 Eur je aj podľa názoru
odvolacieho súdu primerané odôvodneným potrebám maloletého, ktorý je už študentom strednej školy,
kým v čase poslednej úpravy výživného navštevoval prvý stupeň základnej školy a zohľadňuje aj reálne
pomery otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť. Aj keď matka zabezpečuje maloletému stravu
a ubytovanie, nie je možné presúvať na ňu celú zodpovednosť za túto časť odôvodnených potrieb
maloletého, pretože jej vyživovacia povinnosť by sa tak posunula na neúnosnú mieru a znemožnila jej
uspokojovať aj iné svoje nevyhnutné potreby. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že matka
od svojho zamestnávateľa nedostáva príjem, ktorý by mohla využívať vo svoj prospech, ale miesto toho
jej zabezpečuje bývanie, stravu a možnosť využívania rôznych aktivít, ktoré sa nachádzajú na ranči.
Vzhľadom k tomu, že otec zarába oveľa lepšie ako matka, je spravodlivé od neho žiadať, aby matke
čiastočne refundoval jej podiel na strave a ubytovaní maloletého aspoň v rozsahu 100 Eur mesačne a
zvyšok, 80 Eur mesačne bude môcť matka využiť na zabezpečenie školských a hygienických potrieb
maloletého, cestovné a telefón. Bývanie a strava pritom tvoria u detí vo veku maloletého najvyššiu
finančnú položku so zreteľom na ich intenzívny fyzický rast a minimálne dvojnásobne prevyšujú 100
Eur mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú časť výpovede otca, podľa ktorej svojej
priateľke prispieva do domácnosti až 500 - 600 Eur mesačne. Keďže sú odôvodnené potreby maloletého
nepochybne vyššie ako zvýšené výživné, neobstoja odvolacie námietky otca, že matka využíva, resp.
bude využívať zvýšené výživné vo svoj prospech. Práve naopak, vzhľadom k tomu, že zvýšené výživné
nepostačuje na uspokojovanie všetkých potrieb maloletého, je nesporné, že matka musí ešte zo svojho
príjmu dopĺňať zdroj jeho výživy (časť stravy a ubytovania) na hranicu prospešnú pre jeho zdravý vývoj.
Zistenie, či maloletý prospieva v škole alebo nie, neovplyvňuje rozsah jeho odôvodnených potrieb,
pretože škola vyžaduje od rodičov platenie rôznych školských poplatkov a nákup učebníc bez ohľadu na
to, ako kvalitne sa ich dieťa pripravuje na vyučovanie. Navyše, otec svoje tvrdenia o horšom prospievaní
maloletého nepreukázal a ani zo správy kolízneho opatrovníka nevyplýva, že by matka zanedbávala
svoju starostlivosť o maloletého, resp., že by svoju osobnú starostlivosť o maloletého presunula na jeho
sestru L.. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otcovi ostane z jeho príjmu 982 Eur mesačne aj po
zaplatení výživného v rozsahu 180 Eur mesačne dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie
vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu a dodáva, že vyživovacia povinnosť rodiča
voči dieťaťu má podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pretože súd
prvého stupňa rozhodol správne aj o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, správne vypočítal
dlh na výživnom a určil aj lehotu jeho splatnosti, odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s.
p. ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že ak bude otec aj naďalej trvať na svojom názore o
zlej osobnej starostlivosti matky o maloletého, má možnosť podať návrh na zmenu výkonu rodičovských
práv a povinností voči maloletému.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.