{"guid": "e4cbfa41-7ce4-4292-adbf-fd754f7d1b08:dec699f4-2187-45ea-bb98-0cff096868cb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7108235366.1", "spisova_znacka": "1Co/224/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/224/2013 z 19. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 19. mája 2015, sp. zn. 1Co/224/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7108235366.1", "identifikacne_cislo": "7108235366", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "Mgr. Katarína Hlinková", "sudca_id": 566, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-katarina-hlinkova-566", "datum_vydania": "2015-05-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dec699f4-2187-45ea-bb98-0cff096868cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7108235366.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7108235366.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7108235366.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/224/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108235366
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7108235366.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. U. M., V. X. X. M. Č.. XX, 2. P. M., M. K. Y.
XX.XX.XXXX, proti žalovanému U. U., V. X. M., M.C. Č.. XX, o zaplatenie 48.131,18 eura s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 01.03.2013 č.k. 12C/352/2008-230
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozsudok a vec   v r a c i a  súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 48.131,08
eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania v 100%-nej výške, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcov titulom zaplatenia kúpnej
ceny.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci
bytu č. X, D. Y. Č.. F.. XXXX, O. H. L. Č.. X X. M., kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX odpredali
uvedený byt žalovanému, pričom následne z dôvodu nezaplatenia kúpnej zmluvy od zmluvy odstúpili.
Správa katastra Košice konanie o vklad dňa 28.4.2008  zastavila i napriek tomu bol podaný opätovný
návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý bol povolený dňa 18.6.2008  a vlastníkom bytu sa stal žalovaný.
Od 18.6.2008 do 7.8.2008 došlo k viacnásobnému prevodu vlastníckeho práva k spornému bytu a v
súčasnosti v katastri nehnuteľností ako vlastník tohto bytu je evidovaný žalovaný.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že k
odovzdaniu kúpnej ceny zo strany žalovaného žalobcom nedošlo. Súd pripustil, že žalovaný odovzdal
kúpnu cenu 1.450.000,- Sk D. V., avšak v konaní už nebolo preukázané, aby D. V. tieto peniaze ako
kúpnu cenu odovzdal žalobcom. Žalovanému bola zo strany D. V.  vrátená kúpna cena plus investície,
ktoré vykonal na predmetnom byte, avšak zároveň došlo aj podanie opätovného  návrhu na vklad
vlastníckeho práva a žalovaný sa stal vlastníkom sporného bytu. Súd mal ďalej za preukázané, že D.
V. vrátil žalovanému  kúpnu cenu za nerealizáciou kúpy bytu na základe zmluvy o sprostredkovaní a
druhýkrát mal dostať sumu 1.450.000,- Sk za predaj tohto bytu od U.  P.. U. P. O. P. V. T. U. O. K.M.
M. K. K. Y. XX.XX.XXXX. T. U. P. F. V. C.. X. X. na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX za
kúpnu cenu 1.420.000,- Sk. Žalovaný teda síce odovzdal kúpnu cenu D. V., ktorú mu neskôr vrátil. Súd
prvého stupňa v konaní v konečnom dôsledku bol toho názoru, že žalobcom kúpna cena za predaj bytu
uhradená nebola a keďže títo mali kúpnu zmluvu uzatvorenú so žalovaným, pričom žalovaný skutočne
sa stal XX.XX.XXXX vlastníkom sporného bytu, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom kúpnu cenu
48.131,18 eura.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 v spojení § 151 ods. 1 , 7 O.s.p.



Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil
tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho
názoru základným nedostatkom napadnutého rozhodnutia je, že rozhodujúci skutkový záver - údajné
nezaplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX  - nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a bol učinený v rozpore s požiadavkami na hodnotenie dôkazov ako sú postulované príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. V odvolaní ďalej uviedol, že kúpna cena bola v hotovosti
zaplatená žalobcom, bola v konaní pred súdom prvého stupňa jednoznačne preukázaná, a to čl. 3 kúpnej
zmluvy, výpoveďou svedka D. V. na pojednávaní dňa 07.02.2012, svedeckou výpoveďou svedkyne L.
U., svedeckou výpoveďou U. P.Í. a ďalej svedeckou výpoveďou svedka E. U.. Za osobitne významné
považuje skutočnosť, že odovzdanie peňazí žalobcom potvrdili svedkovia L. U. R. E. U., ktorí nie sú s ním
v žiadnom vzťahu a nemajú vonkoncom žiadny záujem na výsledku konania. Na druhej strane prevzatie
peňazí potvrdili v konaní pred súdom výlučne žalobcovia. Ďalej vyčítal súdu prvého stupňa pochybenie
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Súd poukázal na rozpory medzi výpoveďami svedkov, ako aj na
rozpory medzi ich výpoveďami v trestnom konaní a v prebiehajúcom súdnom konaní. Zo samotného
odôvodnenia napadnutého rozsudku je však zrejmé, že rozpory sa netýkali miesta, času ani spôsobu
zaplatenia kúpnej ceny, ale sprievodných okolností kontraktačného procesu. Súd úplne rezignoval na
vysvetlenie, prečo v popísanej súvislosti nezohľadnil značný časový odstup medzi preukazovaním
skutkovými dejmi, absenciou akéhokoľvek rozporu v svedeckých opisoch rozhodujúcich okolností. Traja
svedkovia - D. V.Ď., L. U. R. U. P. - popísali priebeh ich odovzdania rovnako, t.j. odovzdania hotovosti
P. V. žalobcovi v 1. rade  a následne prepočítanie peňazí žalobcom v 2. rade, ktorý si ich aj ponechal.
Za neprirodzenú a z kontextu vytrhnutú považuje argumentácie súdu prvého stupňa v tom, že D. V. mu
potom, čo žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy vrátil sumu zodpovedajúcu zaplatenej kúpnej cene. Zo
žiadneho vykonaného dôkazu nemožno vyvodiť, aby tak urobil s úmyslom uznať argumentáciu žalobcov,
či naznačiť iný skutkový priebeh rozhodujúcich úkonov. K vráteniu peňazí došlo výlučne z dôvodu ich
dobrých vzájomných vzťahov a so zreteľom na fakt, že  nebol prítomný pri podpísaní kúpnej zmluvy
a odovzdaní kúpnej ceny. Napadnuté rozhodnutie podľa jeho náhľadu zlíhava v riadnom objasnení a
zdôvodnení ako možné nezrovnalosti týkajúce sa podružných, so zaplatením kúpnej ceny nesúvisiacich
okolností prevážiť nad jednoznačnými dôkazným záverom o jej riadnom a úplnom faktickom zaplatení.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nijako nereflektuje najmä na nasledujúce
okolnosti, ktoré vyšli počas konania pred súdom prvého stupňa najavo. Napadnutému rozhodnutiu
vytýka, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa jeho názoru z dôkazov vykonaných pred
súdom prvého stupňa vyplynul jednoznačný záver, že žalobcom bola fakticky zaplatená kúpna cena za
ich byt na L. H. Č.. X X. M.. Išlo o listinný dôkaz - kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá obsahovala
výslovne potvrdenie o prijatí kúpnej ceny žalobcami, ako aj výpovede štyroch svedkov, ktorí boli prítomní
pri odovzdávaní hotovostných finančných prostriedkov. Súd prvého stupňa však príslušný výsledok
vyplývajúci z uvedených dôkazov odmietol a nahradil ho protichodným bez dôkaznej opory vytvoreným
a s ľubovôľou hraničiacim záverom o porušení povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, ktorý sa opiera iba o
tvrdenie žalobcov. Súd prvého stupňa neprihliadol starostlivo na množstvo zásadných skutočností, ktoré
vyšli v konaní najavo a ktoré spochybňujú správnosť jeho skutkového zistenia, či prinajmenej zakladajú
rovnocennú alebo pravdepodobnejšiu skutkovú alternatívu.

Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Sú toho názoru, že súd prvého stupňa vykonal
podrobné rozsiahle dokazovanie, presne a úplne zistil skutkový stav a preto aj jeho právny záver vo veci
je správny a vychádza z vykonaných dôkazov.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu
rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná (§
212 ods. 3 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v § 229 ods. 1 písm.



a) až g) O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Ich príčinou je porušenie procesných ustanovení,
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a jej dôsledkom je nesprávnosť rozhodnutia
vo veci samej. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje aj vada, spočívajúca v nesprávnom postupe
súdu v dôkaznom procese.

Uvedenou vadou v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. je v prvom rade neúplnosť alebo nesprávnosť zistenia
skutkového stavu veci, nie z pohľadu výsledku hodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré môže byť
skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), ale z
pohľadu postupu súdu v dôkaznom procese. Pochybenie súdu prvého stupňa teda spočíva v spôsobe
zisťovania skutkového stavu veci a následnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorom si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Súd spravidla vykonáva dokazovanie na pojednávaní, a to dôkaznými
prostriedkami, uvedenými v ust. § 125 O.s.p.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 129, dôkaz listinou sa pri konaní vykonáva tak, že predseda senátu
alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Tento spôsob
vykonávania dôkazov musí byť zrejmý zo zápisnice o pojednávaní. Vykonanie dôkazov celým spisom
súhrne nie je správne, lebo potom nemožno posúdiť, ktorý z konkrétnych dôkazných prostriedkov z
pripojeného spisu súd využil, keď spravidla nedochádza k tomu, aby bol v občianskom súdnom konaní
čítaný alebo oboznamovaný obsah celého spisu.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že súd vo veci nariadil osem pojednávaní, pričom až na
poslednom z nich dňa 01.03.2013 vykonal „dokazovanie“ oboznámením obsahu spisu 12C/352/2008,
spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach sp.zn. Č.: D. XXX/X-D.-M.-XXXX R. X. F. D.-
XXXX/X-D.-M.-XXXX, bez toho, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne listiny nachádzajúce sa v jednotlivých
spisoch, akým spôsobom (či ich prečítaním alebo oznámením obsahu) boli vykonané. Pochybil preto
súd prvého stupňa ak v odôvodnení rozsudku urobil tzv. súhrnné skutkové zistenie, keď skonštatoval „že
žalobcom kúpna cena za predaj bytu uhradená nebola“. Z obsahu jednotlivých zápisníc o pojednávaní
je zrejmé, že súd nevykonal dokazovanie ani účastníkmi predloženými listinnými dôkazmi (kúpnou
zmluvou, zmluvou o sprostredkovaní, peňažným pokladničným blokom a podobne) a napriek tomu pri
rozhodovaní z nich vychádzal. Rozsudok, ktorého skutkové a právne závery vychádzajú zo súhrnného
zistenia, ktorým sa zisťuje rozhodný stav, súčasne na základe všetkých vykonaných dôkazov bez toho,
aby bolo uvedené, na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa to, ktoré zistenia z akých dôvodov
robí, ako i bez vysvetlenia prípadných rozporov medzi nimi treba považovať za nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov.

Možno preto konštatovať, že dokazovanie vo veci bolo vykonané iným - zákonom nepredvídaným -
spôsobom, pretože dokazovanie nebolo urobené v súlade s citovaným ustanovením § 129 ods. 1 O.s.p.
a preto zistenia, ktoré súd, ako zásadne významné pre právne posúdenie veci urobil z takto vadne
vykonaných dôkazov, nemožno pri rozhodovaní využiť.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súdu vedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlili ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil.



Z citovaného ust. §  157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že zo súdneho rozhodnutia musia presne, určite a
zrozumiteľne vyplývať - v logickej náväznosti na hodnotiacu väzbu k jednotlivým dôkazom - skutkové
zistenia, ktoré súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, po ktorom nasleduje jeho právne posúdenie. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí teda vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej  a právnymi závermi na strane druhej.

Z rozsudku súdu prvého stupňa však v rozpore s citovaným ustanovením  § 157 ods. 2 nemožno zistiť,
ktoré skutočnosti v prejednávanej veci má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, poprípade, prečo nevykonal ďalšie dôkazy.
V danom prípade v odôvodnení rozsudku chýbajú skutkové zistenia urobené s odkazom na príslušné
dôkazy pokiaľ ide o záver súdu, že  žalobcom kúpna cena za predaj bytu uhradená nebola. Nie je
totiž zrejmé, z ktorých dôkazov súd pri tomto závere vychádzal. Jednotlivé vykonané dôkazy nehodnotil
v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedeného v §  132 O.s.p. a vykonané dôkazy
nehodnotil z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Z tohto dôvodu za správne nemožno
považovať ani „skutkové zistenie súdu“, že „súd nadobudol presvedčenie, že k odovzdaniu kúpnej ceny
nedošlo a priklonil sa k verzii žalobcov“. Uvedený skutkový záver, či došlo alebo nedošlo k odovzdaniu
kúpnej ceny, musí vyplynúť z vykonaného dokazovania a nie z presvedčenia súdu, ktorý sa prikloní k
verzií tvrdenia jedného z účastníkov.

K ďalšej procesnej nesprávnosti došlo v dôsledku porušenia ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. V zmysle tohto
ustanovenia predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd
nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Obsah zápisníc o pojednávaní nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa dôsledne postupoval
podľa tohto ustanovenia. Ustanovenie § 118 ods. 2 ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov
konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s
predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú.
Účastníkom konania sa tým má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd prispôsobili ďalší
procesný postup v konaní.

Nedodržaním postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. ku ktorému došlo v danej veci, treba vidieť procesnú
nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti v preskúmavanej veci viedla k zmareniu účelu,
sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že z dôvodu vážneho procesného pochybenia súdu prvého
stupňa v dôkaznom procese neboli splnené podmienky pre opakovanie resp. doplnenie dokazovania,
preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne prejednať nárok žalobcov a za tým účelom
vykonať dokazovanie účastníkmi navrhnutými dôkaznými prostriedkami postupom podľa § 125 a nasl.
O.s.p. ohľadom pravdivosti výpovedí jednotlivých svedkov bude potrebné vo veci vykonať konfrontáciu s
účastníkmi konania. Vykonané dôkazy súd následne vyhodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov a rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 157 ods. 2 odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné,
a teda aby bolo zrejmé, ako sa vyporiadal s tvrdeniami svedkov, že došlo k odovzdaniu kúpnej ceny
žalobcom.  Za tým účelom prihliadne aj na námietky  žalovaného uvedené v podanom odvolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedené  rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/352/2008", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}