Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/6/2016 z 17. 8. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. augusta 2016, sp. zn. 43CoKR/6/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6114212441.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43CoKR/6/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6114212441.1 | 2016-08-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 ZKR, § 57 ods. 2 ZKR, § 57 ods. 4 ZKR, § 60 ods. 1 ZKR, § 60 ods. 2 ZKR, § 60 ods. 3 ZKR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5a24c8e-374d-45c9-aeaf-1b649d3b8cb5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6114212441.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114212441
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114212441.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu C.. B. L., so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty
úpadkyne B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX R., právne zast. PhDr. Mgr. Peter
Rosputinský, PhD., advokát so sídlom Kukučínova 18, Banská Bystrica proti žalovanej I/ M. G., nar.
X.X.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX R. a žalovanému II/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX,
XXX XX R., obaja právne zast. Mgr. Ján Jagoš, advokát so sídlom Dolná 6/A, 964 01 Banská Bystrica o
určenie neúčinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom, o odvolaní žalovaného I/ a žalovaného
II/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 63Cbi/8/2014-142 zo dňa 12. októbra 2015
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 63Cbi/8/2014-142 zo dňa 12. októbra 2015 p o t
v r d z u j e.

Výrok o trovách prvostupňového konania mení tak, že žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia
nepriznáva.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd určil, že Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného
bremena uzavretá dňa 8.6.2009 medzi žalovanou I/ ako obdarovanou a žalovaným II/ ako oprávneným
z vecného bremena na jednej strane a B. G., nar. X.X.XXXX, bytom D. E. XXX, R. ako darkyňou na
druhej strane, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v katastrálnom území R. zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX
a) pozemok registra KN-C, parcelné číslo XXX, druh pozemku: orná pôda s výmerou 235 m2,
b) pozemok registra KN-C, parcelné číslo XXX, druh pozemku: orná pôda s výmerou 100 m2,
c) pozemok registra KN-C, parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrady s výmerou 321 m2,
d) pozemok registra KN-C, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria s výmerou
119 m2,
e) pozemok registra KN-C, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria s výmerou
194 m2, pričom ide o druh stavby: 10 - rodinný dom;
je voči konkurzným veriteľom úpadkyne B. G., narodenej X.X.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX  R.
právne neúčinná.

2. Druhou výrokovou vetou okresný súd rozhodol, že žalovaný I/ je povinný vydať a vypratať žalobcovi
to, o čo sa majetok úpadkyne B. G., nar. X.X.XXXX, bytom D. E. XXX, R. ukrátil,



a) pozemok registra KN-C, parcelné číslo XXX, druh pozemku: orná pôda s výmerou 235 m2,
b) pozemok registra KN-C, parcelné číslo XXX, druh pozemku: orná pôda s výmerou 100 m2,
c) pozemok registra KN-C, parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrady s výmerou 321 m2,
d) pozemok registra KN-C, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria s výmerou
119 m2,
e) pozemok registra KN-C, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria s výmerou
194 m2,
f) stavbu - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku registra KN-C, parcelné číslo
XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria s výmerou 119 m2, pričom ide o druh stavby: 10
- rodinný dom.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovaná I/ a žalovaný II/ sú povinní spoločne a
nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2 126,57,- Eur na účet právneho zástupcu žalobcu
a sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške  199 Eur na účet súdu.

4. V rozhodnutí okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa  03.06.2014  domáhal, aby
súd určil neúčinnosť Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 08.06.2009
medzi žalovanou I/ a žalovaným II/ a úpadkyňou, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v Katastrálnom
území R., zapísané na LV č. XXXX a to parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, ako i stavby -
rodinný dom so súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. XXX/X s tým, že uvedený úkon je voči
konkurzným veriteľom úpadkyne neúčinný. Zároveň žiadal od žalovanej I/ vydať a vypratať žalobcovi to,
o čo sa majetok úpadkyne ukrátil a požadoval nahradiť trovy konania.

5. Okresný súd uviedol, že žalovaní I/ a II/ označili žalobu za nedôvodnú. Nepopreli skutočnosť, že
právny úkon bol vykonaný medzi blízkymi osobami, avšak poukázali na to, že odporovaný úkon treba
posudzovať pri zohľadnení vyvrátiteľnej právnej domnienky vyplývajúcej z ustanovenia § 60 ods. 2
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), ktorý predpokladá vedomosť druhej zmluvnej strany o
úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a zároveň úmysel samotného dlžníka ukrátiť svojich veriteľov,
ak sa nepreukáže opak. Mali za to, že žalobca v žalobnom návrhu subjektívne konštatoval údajné
ukrátenie veriteľov dlžníka a vedomosť druhej dlžnej strany o takomto úmysle dlžníka, pričom svoju
argumentáciu a názor zužujúco opieral o ničím nepodložený, nepreukázaný a objektívne nesprávny
objem záväzkov v minulosti. Poukázali, že  voči takémuto nároku sa môže úspešne brániť i blízka osoba,
od ktorej sa vyžaduje náležitá starostlivosť k poznaniu úmyslu dlžníka pri uskutočnení právneho úkonu.
Z tohto dôvodu poukázali na vysporiadanie majetkových vzťahov dedičov po nebohej matke úpadkyne,
ich vyplatenie a následne zabezpečenie stavebného pozemku pre žalovanú I/, ktoré vychádzalo výlučne
z jej iniciatívy a na jej náklady, a preto žalovaná I/ vynaložila maximálne úsilie pri zisťovaní veriteľov
úpadkyne. Dôkazom o tejto skutočnosti je aj to, že v čase pred uzatvorením darovacej zmluvy vyplatili
im známych veriteľov úpadkyne. Ako dôkaz predložili oznámenie o skončení exekúcie vedenej voči
úpadkyni JUDr. Dušanom Cirbesom. Uviedli, že úpadkyňa nemala dostatok finančných prostriedkov a
nemala úmysel týmto právnym úkonom ukrátiť veriteľov. Dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne
úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa nesie veriteľ, v tomto prípade správca, ktorý musí
preukázať, že odporovaný právny úkon ukrátil uspokojenie pohľadávky veriteľov. Žalovaní I/ a II/ tvrdili,
že uvedeným úkonom nenastalo faktické ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov, a keďže chýba
základný hmotný predpoklad pre úspešné podanie odporovacej žaloby, žiadali ju zamietnuť.

6. Okresný súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie ohľadom toho, či žalovaní I/ a II/ mali vedomosť
o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaná I/ uviedla, že mala vedomosť o tom, že úpadkyňa
vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti potravinárskeho priemyslu. V čase vykonania odporovaného
úkonu žila s úpadkyňou a jej manželom, t. j. žalovaným II/ v spoločnej domácnosti. Na dotaz súdu, či
pred učinením tohto úkonu darovacej zmluvy skúmala podlžnosti úpadkyne za tým účelom, aby neboli
ukrátení veritelia úpadkyne uviedla, že neskúmala a ani úpadkyňa jej neoznámila žiadne podlžnosti.
Žalovaná I/ mala len vedomosť o zrážkach zo mzdy úpadkyne, ako i vedomosť o vedení sporu
úpadkyňou voči pani T.. Žalovaný II/ súdu uviedol, že nemal vedomosť o žiadnych podlžnostiach
úpadkyne v čase vykonania úkonu napriek tomu, že úpadkyňa je jeho manželkou, pričom mu tvrdila,
že žiadne záväzky voči nikomu nemá, pričom i samotný katastrálny úrad pri zavkladovaní uvedených
nehnuteľností úpadkyne na žalovaného I/ skúmal prípadnú dlžobu úpadkyne, na čo následne vklady
povolil. Žalovaný II/ takisto mal vedomosť o vykonávaní podnikateľskej činnosti úpadkyne, ktorú ukončila
pred vykonaním úkonu darovacej zmluvy a následne bola zamestnaná v potravinách V. C. L. v obci R.



a mal vedomosť, že z výplaty jej boli strhávané zrážky zo mzdy. Žalovaný II/ sa pritom nezaujímal o akú
dlžobu ide, ani voči komu. Žalovaní zhodne tvrdili, že  nemali vedomosť o tom, že predmetným úkonom
úpadkyňa mieni ukrátiť svojich veriteľov.

7. Okresný súd uviedol, že žalobca sa k obrane žalovaných I/ a II/ vyjadril, že ako správca konkurznej
podstaty je povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť
odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich
odporovateľnosť. K listinným dôkazom predloženým žalovanými poukázal, že z nich nevyplýva, že by
v čase pred uzatvorením darovacej zmluvy vyplatili im známych veriteľov úpadkyne. Z predmetného
osvedčenia o dedičstve je zrejmé, že práve úpadkyňa nadobudla príslušné nehnuteľnosti, ktorých sa
týka právny úkon, ktorý je predmetom tohto konania. Uvedeným rozhodnutím o dedičstve sa rozšíril jej
majetok a samotná skutočnosť, že došlo k jeho bezodkladnému scudzeniu zmluvou na blízku osobu
znamená, že konkurzný veritelia úpadkyne boli ukrátení, pretože došlo k zmenšeniu majetkového
portfólia úpadkyne, z ktorého mohli byť títo konkurzní veritelia uspokojení. Ani tvrdenie žalovaných
I/ a II/, že vyplatili veriteľov, evidovaných na liste vlastníctva, na ktorom boli zapísané nehnuteľnosti
významné pre toto súdne konanie nekorešponduje so zoznamom záväzkov z 30.05.2013, predloženým
samotnou úpadkyňou, v ktorom sú uvedení šiesti veritelia s celkovou sumou pohľadávok voči úpadkyni
37.986,49 Eur, pričom piati z nich už vymáhali svoje pohľadávky v exekučných konaniach začatých v
období 2001 až 2009, a teda boli vymáhané v čase dedičského konania aj v čase uzavretia zmluvy
úpadkyne so žalovanými. Úpadkyňa teda mala vedomosť o viacerých svojich veriteľoch a príslušných
exekučných konaniach k nim, preto mal žalobca za to, že spolu so žalovanými I/ a II/ postupovali
koordinovane s cieľom uspokojiť ostatných veriteľov čo najmenej, alebo vôbec. Uvedenou zmluvou
sa pokúsili vyňať nehnuteľnosti z majetkového portfólia úpadkyne, aby sa z nich ostatní veritelia v
budúcnosti neuspokojovali ani v rámci exekúcie, ani v rámci konkurzu.

8. Okresný súd uviedol že na pojednávaní konanom dňa 09.04.2015 vypočul i samotnú úpadkyňu,
ktorá uviedla, že žalovaní I/ a II/ nemali vedomosť o jej dlhoch keďže ich tým nezaťažovala vzhľadom
na to, že dlh postupne splácala zrážkami zo mzdy. Do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na
ňu ako fyzickú osobu zisťovala výšku záväzku voči svojim veriteľom. Rodinu svojimi podlžnosťami
nezaťažovala, pričom nemala vedomosť, že v prípade výkonu rozhodnutia môže byť siahnuté aj na
majetok BSM. Súdu potvrdila, že  dcéra, t. j. žalovaná I/ mienila stavať rodinný dom a vzhľadom na
dedičské konanie po nebohej matke  úpadkyne zdedené nehnuteľnosti darovali dcére s uvedením
vecného bremena. Potvrdila súdu, že žalovaných I/ a II/ pri uzatváraní darovacej zmluvy a zmluvy o
zriadení vecného bremena neinformovala o výške jej záväzkov voči veriteľom.

9. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že správca konkurznej podstaty v súlade s  ustanovením
§ 44 ods. 1 ZKR podal na tunajší súd dňa 03.06.2014 žalobu o učenie neúčinnosti právneho úkonu
úpadkyne dňa 08.06.2009 v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, pričom súd skúmal včasnosť
podania uvedenej žaloby v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 ZKR a zistil, že správca podal žalobu
včas v lehote do 1 roka od vyhlásenia konkurzu. Okresný súd uviedol, že výsluchmi žalovaných I/ a II/
skúmal náležitú starostlivosť žalovaných, ktorou by spoznali úmysel úpadkyne ukrátiť svojich veriteľov
pri uskutočnení právneho úkonu darovacej zmluvy. Iba v prípade úspešnej obrany by súd neposúdil
predmetný úkon učinený medzi spriaznenými osobami s dlžníkom za taký, ktorý ukracuje uspokojenie
pohľadávok veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní úpadkyne. Súd na základe
vyjadrenia žalovaných I/ a II/ a svedkyne nepovažoval obranu uvádzanú vo vyjadreniach v žalobe za
úspešnú, keďže sa preukázalo, že žalovaná I/, ani žalovaný II/ v čase uzavretia darovacej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena nevynaložili náležitú starostlivosť k poznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov pri uskutočnení právneho úkonu, keďže tento sa vykonal medzi blízkymi osobami.
Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na
okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú aktivitu, aby spoznala úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovateľného právneho úkonu objektívne existoval. Keďže
žalovaní I/ a II/ potvrdili skutočnosť, že pred učinením tohto úkonu nevykonali žiadnu aktivitu, súvisiacu
so získaním vedomostí o záväzkoch úpadkyne z jej podnikateľskej činnosti, a to i vzhľadom na ich
vedomosť o zrážkach zo mzdy úpadkyne jej zamestnávateľom, okresný súd mal za to, že platí ust.
§ 60 ods. 2 z. č. 7/2005 ZKR. Keďže vzhľadom na cit. ustanovenie sa úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle predpokladá vzhľadom na to, že došlo k tomuto
úkonu medzi spriaznenými osobami s dlžníkom, súd včas podanej žalobe žalobcom vyhovel, a to i s
prihliadnutím na objem záväzkov úpadkyne, ktoré mala jednak v čase učinenia úkonu darovacej zmluvy



a jednak v čase vyhlásenia konkurzu, vzhľadom na prihlásené a správcom konkurznej podstaty uznané
pohľadávky veriteľov.

10. Žalobca si v zmysle ust. § 63 ods. 1 ZKR uplatnil aj nárok na vydanie a vypratanie toho, o čo sa
majetok úpadcu ukrátil, a to vydaním predmetných nehnuteľností špecifikovaných žalobcom zo strany
žalovanej I/, keďže uvedené nehnuteľnosti sú v užívaní žalovanej I/. Tento nárok vyplýva priamo z
rozhodnutia súdu o tom, že právny úkon uzavretý dňa 08.06.2009 medzi úpadkyňou a žalovanými I/ a
II/ je voči konkurzným veriteľom  neúčinný.

11. Rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia odôvodnil okresný súd ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len OSP) a zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia
spoločne a nerozdielne vo výške 2.126,57 Eur.

12. Rozhodnutie o uložení povinnosti žalovaným zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za
návrh vo výške 199 Eur na účet súdu odôvodnil okresný súd ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 z. z., nakoľko
žalobca je ako správca konkurznej podstaty oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

13. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní I/ a
II/, pričom rozsudok napadli v celom rozsahu. V odvolaní žalovaní zopakovali, že ich úmysel ukrátiť
veriteľov v čase vykonania tohto právneho úkonu neexistoval. Keby existoval úmysel úpadkyne ukrátiť
svojich veriteľov, neprijala by dedičstvo, ktoré mala dediť zo zákona v 1/7 a už v žiadnom prípade
by neuzatvárala dohodu s ostatnými dedičmi. Namiesto toho by zrejme hľadala iný spôsob, ako by
ostatní dediči previedli nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičstva priamo na žalovanú I/. Konanie
úpadkyne a žalovanej I/ dokazuje, že konali v dobrej viere a o možnosti ukrátiť týmto právnym úkonom
veriteľov úpadkyne ani neuvažovali, resp. vôbec nepredpokladali, že by niekedy v budúcnosti mohol byť
predmetný právny úkon považovaný za ukracujúci. Žalovaná I/ mala úmysel obstarať si nehnuteľnosť v
obci R. a nakoľko dlhodobo nebola ponuka vhodného pozemku v obci, rozhodla sa v dobrej viere počas
dedičského konania osloviť ostatných dedičov a získať predmetné nehnuteľnosti. Pre dosiahnutie tohto
cieľa zvolili postup, že úpadkyňa uzavrela s dedičmi dohodu o vysporiadaní dedičstva tak, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudne do výlučného vlastníctva a zároveň sa zaviaže vyplatiť ostatných dedičov
podľa dohody, a to prostredníctvom finančných prostriedkov žalovanej I/ a následne daruje predmetné
nehnuteľnosti žalovanej I/. Úpadkyňa videla v tomto postupe aj možnosť uspokojiť aspoň časť veriteľov
tým, že žalovaná I/ vyplatí pohľadávku veriteľa Gemerská mliekareň, s.r.o., vymáhanú exekútorom
JUDr. Dušanom Cirbesom, ako aj pohľadávku veriteľa Poštová banka a.s., a za týmto účelom uzavrela
žalovaná s Prvou stavebnou sporiteľnou zmluvu o medziúvere a stavebnom - sporiteľskom úvere a
z poskytnutých finančných prostriedkov vyplatila v mene úpadkyne všetkých, v tom čase jej známych
veriteľov úpadkyne. Zároveň vyplatila v mene úpadkyne aj ostatných dedičov podľa dohody, ktorú s nimi
uzavrela úpadkyňa. Uvedené urobila žalovaná I/ z dôvodu, že potrebovala stavebný pozemok, na ktorom
by uskutočnila stavbu rodinného domu. O ostatných veriteľoch nemala žalovaná I/ vedomosť, nakoľko
úpadkyňa ju svojimi záväzkami nezaťažovala. Navyše nie je reálne možné, aby žalovaná I/ mohla zistiť,
či mala úpadkyňa aj iné záväzky, nakoľko žiaden exekútorský úrad jej takéto informácie neposkytol.

14. Žalovaní v odvolaní uviedli, že úpadkyňa mala od pani T. prisľúbené splácanie záväzkov, ktoré
vznikli konaním pani T., a z tohto dôvodu odôvodnene predpokladala ich uspokojenie treťou osobou. Až
postupom času zistila, že pani T. svoj sľub nedodrží a svoje záväzky neuhradí a úpadkyňa bude nútená
splácať ich sama. Keďže záväzky úpadkyne sa postupným splácaním vôbec neznižovali, úpadkyňa
nevidela inú možnosť, ako vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní I/
a II/ nevedeli o úmysle ukrátiť veriteľov úpadkyne, keďže úpadkyňa takýto úmysel nemala. Žalovaná I/
jej známych veriteľov úpadkyne vyplatila a úpadkyňa sa po neúspešnej podnikateľskej činnosti snažila
nájsť si v čo najkratšom čase zamestnanie na trvalý pracovný pomer a svojich veriteľov uspokojovať zo
svojho platu. Nájdením si zamestnania prejavila úmysel svojich veriteľov ďalej uspokojovať a vynaložila
všetko úsilie na dosiahnutie tohto cieľa. Úpadkyňa preto odôvodnene predpokladala, že veritelia budú
uspokojovaní. V čase uzavretia darovacej zmluvy neexistoval úmysel úpadkyne alebo žalovaných
akýmkoľvek spôsobom ukrátiť veriteľov.

15. Žalovaní uviedli, že rozhodnutie súdu považujú za nesprávne a v rozpore s dobrými mravmi aj z
dôvodu, že súd zaviazal žalovanú I/ vydať a vypratať žalobcovi to, o čo sa majetok úpadkyne ukrátil,
pričom úpadkyňa bola vlastníčkou nehnuteľnosti len cca pol roka. Keby sa žalovaná I/ nezaviazala



vyplatiť ostatných dedičov, úpadkyňa by nikdy takýto majetok nenadobudla. Takýto rozsudok je navyše
nevykonateľný, nakoľko žalovaná I/ predmetnú nehnuteľnosť zhodnotila na svoje vlastné náklady a
postavila na predmetných pozemkoch stavu - rodinný dom, ktorý však ešte nie je zapísaný na liste
vlastníctva z dôvodu, že do týchto chvíľ nebol skolaudovaný. Nakoľko žalovaná I/ nadobudla predmetné
nehnuteľnosti v dobrej viere, nie je spravodlivé požadovať od nej vydanie veci. V prípade, ak by
žalovaná I/ nemala úmysel na  predmetné nehnuteľnosti získať stavebné povolenie, úpadkyňa by
nikdy tento majetok nenadobudla. Z uvedeného nie je možné požadovať od žalovanej I/ vydanie a
vypratanie nehnuteľnosti žalobcovi, nakoľko by sa tým konkurzná podstata úpadkyne neodôvodnene
obohatila o nehnuteľnosť a o zhodnotenie nehnuteľnosti žalovanou I/. Navyše žalovanej I/ by tak
vznikla škoda z dôvodu, že táto v mene úpadkyne vyplatila ostatných dedičov a jej známych veriteľov
úpadkyne, aby úpadkyňa mohla nadobudnúť výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam za
účelom scudzenia žalovanou I/. Úmysel úpadkyne preto nebol ukrátiť veriteľov, ale získať predmetné
nehnuteľnosti najjednoduchším možným spôsobom do vlastníctva žalovanej I/.

16. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok považuje za vecne
správny a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti uvedené v odvolaní
žalovaných potvrdzujú odôvodnenie rozsudku a správnosť úvah súdu prvého stupňa, ktorými sa riadil
pri rozhodovaní v tejto právnej veci. Tvrdenie o absencii úmyslu úpadkyne ukrátiť svojich veriteľov
odôvodňujú žalovaní len ďalším tvrdením, že keby existoval úmysel úpadkyne ukrátiť svojich veriteľov,
neprijala by toto dedičstvo a v žiadnom prípade by už neuzatvárala dohodu s ostatnými dedičmi tak,
ako ju uzatvorila. S prihliadnutím na vykonané dôkazy žalobca konštatoval, že nejde o nič iné, ako
len o ex post konštrukciu žalovaných v rámci ich obrany v tomto súdnom konaní. Ak by úpadkyňa
nemala záujem ukrátiť svojich veriteľov je nepochybné, že by nadobudla dedičstvo po svojej matke
spolu s ostanými dedičmi v príslušných spoluvlastníckych podieloch a následne by všetci dediči ako
noví podieloví spoluvlastníci boli bývali príslušnú časť daného majetku spoločne previedli na žalovanú
I/ kúpnou zmluvou, pričom získanú kúpnu cenu by úpadkyňa použila na splatenie časti svojich dlhov.
Uvedeným postupom by však nevyhnutne došlo k dvom veciam:
a) Ostatní spoluvlastníci by pravdepodobne žiadali inú sumu - kúpnu cenu v porovnaní so sumou
stanovenou v rámci dedičského konania.
b) Nebolo by možné odôvodniť zriadenie vecného bremena v prospech úpadkyne a dokonca jej manžela,
najmä nie ostatným spoludedičom.
Preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaných v ich odvolaní, že nimi a úpadkyňou zvolený postup
predstavoval údajne najjednoduchší možný spôsob, ako získať predmetné nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalovanej I/. Uviedol, že v tejto súvislosti vyvstáva otázka, či pri takejto „dohode“ nedošlo
k uprednostneniu veriteľov úpadkyne z dedičského konania pred iným, historicky staršími veriteľmi
úpadkyne, ktorí nie sú do dnešného dňa v konkurznom konaní uspokojení. Pokiaľ v odvolaní žalovaní
špecifikovali svoj úmysel čo najjednoduchšie získať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej
I/, žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetom a účelom poskytnutia úveru žalovanej I/ od Prvej
stavebnej sporiteľne a.s. nemohlo byť vyplatenie spoludedičov úpadkyne, resp. ak tomu tak bolo, je tu
dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu.
Aj z tohto aspektu koordinovaného konania úpadkyne a žalovaných vyvstávajú dôvodné pochybnosti o
čestnosti, zákonnosti a morálnosti úmyslov úpadkyne a žalovaných.

17.  Pokiaľ žalovaní uviedli, že mali vedomosť o niektorých dlhoch úpadkyne, avšak údajne nemali
vedomosť o ostatných veriteľoch, tak boli povinní s náležitou starostlivosťou skúmať otázku zadlženosti
úpadkyne, a to ak nie vo vzťahu k veriteľom úpadkyne, tak prinajmenšom vo vzťahu k sebe samotným a
svojmu budúcemu právnemu postaveniu. Uviedol, že žalovaní boli povinní predpokladať, že úpadkyňa
má aj iných veriteľov, ako Gemerská mliekareň, s.r.o. a Poštová banka a.s., a teda mali a mohli sa na
prípadných iných veriteľov úpadkyne informovať priamo u úpadkyne, najmä keď pred súdom prvého
stupňa uviedli, že vedeli o tom, že zo mzdy úpadkyne sú vykonávané zrážky zo mzdy z dôvodu
exekučných konaní vedených proti nej. Ako je zrejmé zo spisu, úpadkyňa mala viacerých veriteľov, bola
si tejto skutočnosti vedomá a poznala aj rozsah záväzkov voči nim. Žalobca poprel tvrdenie žalovaných
z odvolania o tom, že nie je reálne možné, aby žalovaná I/ mohla zistiť, či mala úpadkyňa aj iné
záväzky, pretože to bolo možné zistiť jednoducho a rýchlo otázkou na úpadkyňu. Argument o tom,
že keby neexistoval úmysel zaobstarať predmetné nehnuteľnosti  do výlučného vlastníctva žalovanej
I/, nikdy by sa úpadkyňa výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností nestala, označil žalobca za
nezmyselný, pretože žalovaná I/ sa výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností mohla stať aj inak,
ako na základe darovacej zmluvy, a to navyše zmluvy simulovanej, keďže v podstate šlo o kúpu daných



nehnuteľností, keďže žalovaná I/ podľa svojho tvrdenia zaplatila za úpadkyňu jej dlhy dvom veriteľom z
podnikateľskej činnosti a tiež príslušné podiely spoludedičom úpadkyne v rámci dedičského konania.

18. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaných, že rozsudok je nevykonateľný. Mieru
zhodnotenia predmetných nehnuteľností je možné presne kvantifikovať a následne ju zohľadniť v ďalšom
priebehu konkurzného konania. Keďže žalovaná I/ nebola ochotná pristúpiť na vyriešenie vzniknutej
situácie dohodou, je možné nájsť riešenie v rámci konkurzného konania, napr. prejavením záujmu o
kúpu predmetných nehnuteľností a ich následnou kúpou. Tvrdenie žalovaných o tom, že žalovaná I/
zhodnotila sporné nehnuteľnosti tým, že na časti pozemku postavila neskolaudovanú stavbu - rodinný
dom je nesprávne. Podľa ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku, a
teda takáto stavba je samostatnou vecou. Z hľadiska možnosti speňaženia predmetných nehnuteľností v
konkurznom konaní ide však skôr o znehodnotenie pozemku, ako o jeho zhodnotenie, keďže o pozemok,
na ktorom stojí stavba tretej osoby bude určite menší záujem, a tým bude aj menší výťažok z jeho
speňaženia. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby krajský súd rozsudok potvrdil ako vecne a
právne správny.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení
§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1
a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené
na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že v zmysle Osvedčenia o dedičstve č. k. 24D/257/2008
Dnot 70/2008 zo dňa 09.10.2008 v dedičskej veci po Y. W. uzavreli dedičia dohodu, že nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXXX, k. ú R., parcely registra „C“ č. KN-C XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X a rodinný
dom súp. č. XXX na parc. č. KN-C XXX/XB v celosti nadobúda B. G., nar. XX.XX.XXXX, oproti povinnosti
vyplatiť ostatných dedičov.

21. Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena uzavretou v zmysle Občianskeho
zákonníka medzi darkyňou B. G., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou M. G., nar. XX.XX.XXXX a
oprávneným z vecného bremena G. G., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 08.06.2009, darkyňa darovala svoje
výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX k rodinnému domu súp. č. XXX,
postavenému na pozemku par. č. KN-C XXX/X a k pozemkom parc. č. KN-C XXX/X, XXX/X, XXX,
XXX a XXX obdarovanej dcére M. G. do výlučného vlastníctva v celosti. Zmluvné strany sa dohodli,
že obdarovaná M. G. ako povinná z vecného bremena zriaďuje v prospech svojich rodičov B. G. a
jej manžela G. G. vecné bremeno, ktoré zodpovedá ich právu doživotného bývania a užívania celého
rodinného domu súp. č. XXX s prísl, postaveného na pozemku parc. č. KN-C XXX/X a doživotného
užívania pozemkov parc. č. KN-C XXX/X, XXX/X, XXX, XXX a XXX.

22. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/38/2013-25 zo dňa 24.06.2013, právoplatným
dňa 29.06.2013 vyhlásil Okresný súd Banská Bystrica konkurz na majetok dlžníka  B. G., nar.
XX.XX.XXXX.

23. Žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom doručil správca konkurznej
podstaty úpadkyne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.06.2014.

24. Zo zoznamu záväzkov dlžníka B. G., priloženému k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že
ku dňu uzavretia odporovanej darovacej zmluvy zo dňa 08.06.2009 úpadkyňa evidovala záväzky voči
Hrádok Mäsokombinát, spol. s.r.o. vo výške 30.000 Eur so splatnosťou 21.12.2001, Intercredit Bratsilava
spol. s.r.o., vo výške 3.813,18 Eur, so splatnosťou 27.062002 a JUVE - G. H. vo výške 237,73 Eur, so
splatnosťou 20.09.2006. V návrhu na vyhlásenie konkurzu úpadkyňa uviedla, že okrem svojho príjmu a
finančnej hotovosti vo výške 1.700 Eur nedisponuje žiadnym majetkom.

25. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (Ďalej len CSP),
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.



26. Podľa § 57 ods. 1 prvá veta zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), právne
úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo
veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

27. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

28. Podľa § 57 ods.4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

29. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

30. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.

31. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

32. Žalovaní podali odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O odvolaní žalovaných
rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470
ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia jeho
účinnosti zostali zachované.

33. Preskúmaním veci dospel odvolací súd na základe skutočností uvedených v spisovom materiáli k
záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil v zmysle ust. § 57 a § 60
ZKR. Odporovacia žaloba bola podaná na okresný súd dňa 03.06.2014, teda pred uplynutím jednoročnej
lehoty od vyhlásenia konkurzu, ktoré sa stalo právoplatným dňa 29.06.2013. Zároveň bola splnená
podmienka ust. § 60 ods. 3 ZKR, podľa ktorého odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom,
ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Právny úkon, týkajúci sa
majetku úpadkyne, ktorému správca konkurznej podstaty v tomto konaní odporoval, bol vykonaný dňa
08.06.2009, teda v období 5 rokov pred začatím konkurzného konania.

34. Základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, týkajúcemu
sa majetku dlžníka je naplnenie predpokladov určenia neúčinnosti napadnutého právneho úkonu voči
veriteľom dlžníka v zmysle ustanovení generálnej klauzuly odporovateľnosti právnych úkonov podľa §
57 ods. 4 ZKR a zároveň naplnenie zákonných podmienok osobitnej skutkovej podstaty odporovania
ukracujúcemu právnemu úkonu uvedeným v § 60 ods. 1 ZKR. V zmysle citovaných ustanovení Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii je možné odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ako okresný súd zistil, v čase
vykonania odporovaného právneho úkonu úpadkyňa nedisponovala okrem prevedených nehnuteľností
iným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky veriteľov, ktoré boli splatné v čase
vykonania napadnutého odporovaného právneho úkonu a ktoré boli zároveň prihlásené a uznané
správcom konkurznej podstaty v konkurze vyhlásenom na úpadkyňu. Ako vyplýva z prehľadu majetku a
záväzkov, priloženému k návrhu na vyhlásenie konkurzu na úpadkyňu B. G., ku dňu uzavretia darovacej
zmluvy 08.06.2009 boli splatné pohľadávky voči veriteľom Hrádok Mäsokombinát, spol. s.r.o. vo výške
30.000 Eur a voči spoločnosti Intercredit Bratsilava spol. s.r.o., vo výške 3.813,18 Eur a JUVE - G. H.
vo výške 237,73 Eur. Zároveň okrem nehnuteľností, ktoré úpadkyňa odporovanou darovacou zmluvou
previedla na žalovanú I/, nedisponovala táto iným majetkom, než príjmom z pracovného pomeru. Z
uvedeného je zrejmé, že sú splnené predpoklady § 57 ods. 4, keďže odporovaný právny úkon spôsobil
ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

35. Okresný súd preto správne vykonal dokazovanie ohľadom naplnenia podmienok § 60 ods. X a 2 ZKR,
podľa ktorého odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov,
ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, a tento úmysel bol, alebo musel byť druhej



strane známy. Vzhľadom na skutočnosť, že odporovaný právny úkon bol uzavretý medzi úpadkyňou
a jej dcérou a medzi úpadkyňou a jej manželom, ktorý sa v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZKR považujú za
osoby spriaznené s dlžníkom, zo zákona platí vyvrátiteľná domnienka, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť, že druhej strane o tomto úmysle sa predpokladá.

36. Základnou právnou otázkou preto v prebiehajúcom konaní bolo, či žalovaní I/ a II/ preukážu opak
citovanej zákonnej domnienky. S prihliadnutím na vyhlásenia oboch žalovaných, že mali vedomosť
o určitých zrážkach zo mzdy úpadkyne, a zároveň z vyjadrenia žalovanej I/, že pred učinením
odporovaného právneho úkonu neskúmala podlžnosti úpadkyne za tým účelom, či nebudú ukrátení jej
veritelia, ako aj z vyhlásenia žalovaného II/, že sa výškou dlhou a veriteľmi úpadkyne v čase zriadenia
vecného bremena v jeho prospech nezaoberal, dospel okresný súd k správnemu záveru, že žalovaní
I/ a II/ neuniesli dôkazné bremeno vyvrátenia zákonnej domnienky ich vedomosti o úmysle úpadkyne
ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaným sa nepodarilo preukázať, že by pri prijatí daru, resp. akceptovaní
zriadenia vecného bremena vynaložili aspoň bežnú starostlivosť pre zistenie, či daný právny úkon nie je
motivovaný snahou darkyne odvrátiť nebezpečenstvo, aby nebol daný majetok použitý na uspokojenie
dlhov veriteľov, o existencii ktorých mali obaja vedomosť, keďže potvrdili, že vedeli o exekučných
zrážkach zo mzdy úpadkyne, i keď nemuseli vedieť, v prospech ktorého konkrétneho veriteľa sú exekúcie
vedené.

37. Vlastníctvo nehnuteľností, ktoré úpadkyňa odporovaným právnym úkonom previedla na dcéru bolo
jediným majetkom úpadkyne, z ktorého by bolo možné uspokojiť veriteľov, ktorí mali v čase vykonania
odporujúceho právneho úkonu voči úpadkyni splatné a neuhradené pohľadávky. Tým, že úpadkyňa tento
majetok previedla na tretiu osobu, reálne znemožnila veriteľom, aby sa z tohto majetku uspokojili. Pokiaľ
v odvolaní žalovaní prezentujú, že jediným úmyslom úpadkyne pri prevode nehnuteľnosti na dcéru bol
záujem, aby táto mala možnosť postaviť si dom na rodinných pozemkoch, nie je tým odôvodnené, z
akého dôvodu na dcéru previedla aj dom, v ktorom úpadkyňa spolu s manželom žili a ostatné pozemky,
na ktorých nemala žalovaná I/ úmysel stavať. Keďže obrana žalovaných v konaní aj v odvolaní vychádza
z toho, že jediným úmyslom úpadkyne, rovnako ako žalovanej I/ bolo zabezpečiť žalovanej I/ možnosť
postaviť si v obci R. dom, tento účel bolo možné docieliť aj len prevodom stavebnej parcely na dcéru.
Žalovaní ani úpadkyňa v konaní nevysvetlili, z akého dôvodu bol na žalovanú I/ darovacou zmluvou
prevedený aj rodinný dom, v ktorom naďalej býva úpadkyňa s manželom, ani z akého dôvodu boli
žalovanej I/ darované ostatné pozemky, ktoré na stavebné účely neslúžili. Žalobca vo vyjadrení k
odvolaniu správne upozornil na skutočnosť, že v dôsledku prevodu nehnuteľnosti je rozsah majetku
úpadkyne menší, než by bol, ak by v dedičskom konaní nadobudla 1/7 zákonného dedičského podielu.
Preto záver, že vyplatením ostatných spoludedičov a nadobudnutím dedičstva do výlučného vlastníctva
postupovala v dobrej viere a že úmysel ukrátiť svojich veriteľov nemala, právne neobstojí, keďže
následne toto výlučné vlastníctvo, ktoré bolo jediným majetkom úpadkyne, previedla na svoju dcéru, a
to vrátane nehnuteľností, ktoré neboli určené na stavbu rodinného domu, a tým znemožnila akékoľvek
uspokojenie sa veriteľov z jej majetku.

38. Rovnako námietka žalovanej I/ v odvolaní, že keby neexistoval úmysel zaobstarať predmetné
nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, niky by sa úpadkyňa výlučnou  vlastníčkou predmetných
nehnuteľností nestala, nie je v tomto prípade relevantný. V konaní o odporovateľnosť právneho úkonu
sa posudzuje úmysel konajúcej strany pri odporovanom právnom úkone, teda pri darovacej zmluve k
nehnuteľnostiam, a nie úmysel pre nadobudnutie týchto nehnuteľností v dedičskom konaní. Aj keď by
úmysel úpadkyne v dedičskom konaní bol nadobudnúť tieto nehnuteľnosti v záujme dcéry, vzhľadom na
skutočnosť, že v čase vykonania darovacieho úkonu si úpadkyňa bola vedomá splatných pohľadávok
svojich veriteľov voči nej, a teda si bola vedomá aj skutočnosti, že nadobudnuté nehnuteľnosti sú jej
jediným majetkom, bola povinná zvážiť rozsah darovania a jeho právne následky. Úpadkyňa bola pri
podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu právne zastúpená, takže mala možnosť konzultovať priebeh
konkurzného konania a aj vyhodnotenie právnych následkov tých právnych úkonov, ktoré vykonala v
priebehu 5 rokov ešte pred začatím konkurzného konania.

39. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietli, že rozsudok nie je vykonateľný, keďže žalovaná I/ časť
nadobudnutej nehnuteľnosti zhodnotila na svoje náklady tým, že postavila na predmetných pozemkoch
stavbu - rodinný dom, túto právnu situáciu upravuje ust. § 65 ZKR, podľa ktorého ak v dôsledku plnenia
pre neúčinný právny úkon do podstaty sa podstata obohatila, ten na úkor koho sa podstata obohatila
má právo na vydanie obohatenia z podstaty. Nárok z obohatenia z podstaty si možno uplatniť ako



pohľadávku proti dotknutej podstate. Ak sa žalovaní domnievajú, že pozemok, ktorého vydania sa
správca konkurznej podstaty domáha do konkurznej podstaty zhodnotili, majú možnosť uplatniť si nárok
na vydanie obohatenia z podstaty. Nie je to však dôvod, ktorý by bránil zaviazať ich, k povinnosti vydať
pozemok do konkurznej podstaty úpadkyne. Žalovaná I/ má možnosť odkúpiť stavebný pozemok, na
ktorom je postavený neskolaudovaný rodinný dom vrámci speňažovania konkurznej podstaty a tak
nadobudnúť jeho vlastníctvo bez toho, aby došlo k ukráteniu veriteľov úpadkyne.

40. Keďže v odvolaní žalovaní namietali iba nesprávne právne posúdenie unesenia dôkazného bremena
o vyvrátení zákonnej domnienky úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosti žalovaných o tomto úmysle
v zmysle ust. § 60 ods. 2 súdom, ktoré bolo podľa názoru odvolacieho súdu správne, odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

41. Žalovaní I/ a II/ v odvolaní napadli rozsudok v celom rozsahu. Odvolací súd preto preskúmal
aj výroky okresného súdu o povinnosti žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 2.126,57 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu a o povinnosti zaplatiť okresnému
súdu súdny poplatok za návrh. Odvolací súd zistil, že žalobca, C.. B. L. je podľa údajov Slovenskej
advokátskej komory zapísaným advokátom, čo znamená, že je dostatočne odborne spôsobilý na to, aby
v prebiehajúcom súdnom konaní mohol vystupovať sám. Samotná skutočnosť, že správca konkurznej
podstaty vykonáva zároveň advokáciu mu nebráni zvoliť si právneho zástupcu, keďže právo na právne
zastúpenie je garantované v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle Listiny základných práv a
slobôd, ako aj v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase konania na okresnom súde.
Okresný súd preto správne umožnil právnemu zástupcovi žalobcu vykonať právne zastúpenie, zúčastniť
sa na pojednávaní, doručoval mu vyjadrenia vo veci a umožnil mu predkladať súdu dôkazy a návrhy na
vykonanie dokazovania. Právo byť zastúpený však treba odlíšiť od nároku na náhradu trov právneho
zastúpenia. Pri posúdení nároku na náhradu trov právneho zastúpenia je súd povinný postupovať nielen
na základe zásady úspešnosti v konaní, ale aj na základe posúdenia účelnosti vynaložených trov konania
podľa § 142 ods. 1 OSP, účinného v čase vykonania úkonov právnych služieb, ale aj obsahom totožného
§ 251 CSP. Prvostupňový súd bol preto povinný vyhodnocovať aj aspekt účelnosti vynaložených trov
právneho zastúpenia, čo vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 78/03. Z uvedených
dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia
tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.

42. O uložení povinnosti žalovaným I/ a II/, aby spoločne a nerozdielne zaplatili okresnému súdu súdny
poplatok za návrh vo výške 199 Eur rozhodol okresný súd správne v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák.
č.71/1992, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Správca konkurznej podstaty bol oslobodený od povinnosti
zaplatiť súdny poplatok podľa § 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb., účinného ku dňu podania žaloby
03.06.2014. Žalovaní od povinnosti zaplatiť súdne poplatky v konaní oslobodení neboli, preto sú povinní
vyrubený súdny poplatok zaplatiť.

43. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, pričom odôvodnenosť
a účelnosť vynaložených výdavkov, ktoré žalobcovi vznikli v konaní v priebehu odvolacieho konania
posúdi  intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu o účelnosti vynaloženia trov právneho zastúpenia
správcu konkurznej podstaty, ktorý je zároveň advokátom v súlade s § 251 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).