{"guid": "e417bb16-b025-45ff-a140-1917a8d8ea9a:536c93b7-b73f-4d1f-b714-8e36e00a158d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012200230.1", "spisova_znacka": "2Sžo/27/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/27/2014 z 20. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2015, sp. zn. 2Sžo/27/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012200230.1", "identifikacne_cislo": "1012200230", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "datum_vydania": "2015-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 250 ods. 1 písm. j) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-12", "nazov": "§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-35", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/536c93b7-b73f-4d1f-b714-8e36e00a158d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200230.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200230.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200230.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/27/2014\n1012200230\n20. 05. 2015\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2015:1012200230.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Evy Babiakovej CSc., v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného\nJUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 8619/2011-1.10 (31/2011 - rozkl.) z 28. novembra 2011,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/34/2012-127 z 9. januára 2014,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/34/2012-127 z 9.\njanuára 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zamietol podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný v záhlaví uvedeným rozhodnutím na základe rozkladu žalobcu\nzmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 3600/2011-2.2 z 19. septembra 2011 o povolení\nvýnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“ alebo „zákon č. 543/2002 Z. z.“)\nzo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie jedného\njedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Salatín. Zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala\nv určení, že odstrel možno zrealizovať na lokalitách Uhrinovo, Kraviaky a Kriváň, kat. úz. Liptovská\nŠtiavnica, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a od 01.06.2012\ndo 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia\nnezmenený. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a nepriznal účastníkom právo na\nnáhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov\nkonania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí.\nKrajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že napriek pochybeniam pri oboznamovaní s podkladmi\npre napadnuté rozhodnutie ako aj s doručovaním písomností právnej zástupkyni žalobcu, tieto\npochybenia boli napokon konvalidované tým, že žalobca si podklady vyžiadal na základe zákona\no slobodnom prístupe k informáciám a právna zástupkyňa žalobcu bola oboznámená so všetkými\nrelevantnými listinami o čom svedčí jej vyjadrenie k nim v opravnom prostriedku, resp. v žalobe a preto\ntieto pochybenia nemali vplyv na zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nZ predloženého administratívneho spisového materiálu žalovaného krajský súd zistil, že dňa 18.01.2011\nbola žalovanému doručená žiadosť SPZ - Poľovníckeho združenia Salatín o udelenie výnimky z § 35\nods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte\n1 kus. Žiadateľ v žiadosti uviedol odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom\nsvoju žiadosť odôvodnil tým, že stav medveďov v poľovnom revíri je neprimeraný, dochádza k častým\nstretom medveďa s ľuďmi, vznikajú škody na včelstvách, poľnohospodárskych zvieratách i poľovnej\nzveri. K žiadosti žiadateľ doložil žiadosť Poľnohospodárskeho družstva Ludrová o riešenie problému\ns medveďmi, ktoré predstavujú nebezpečenstvo s možnosťou napadnutia občanov a oznámenie\nzdruženia Salatín o škodách spôsobených medveďom hnedým ako aj protokol z miestneho šetrenia\nškody spôsobenej určenými živočíchmi.\nOdvolávajúc sa na ustanovenia § 23 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“)\ndôvodil, že pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi\nvyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné\npochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nV tejto súvislosti poukázal na to, že z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva,\nže okrem stanovísk Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len „ŠOP SR) boli podkladom pre rozhodnutie\nžalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa\nnežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území a je nesporné, že žalobcovi v priebehu\nkonania tieto podklady doručené neboli s tým, aby sa k nim vyjadril, pričom mu bolo len oznámené,\nže pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený nestačia, má v zmysle § 23 správneho\nporiadku právo nazrieť osobne do spisu.\nPodľa názoru krajského súdu bol uvedený postup v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho\nporiadku, nakoľko žalovaný neumožnil žalobcovi, aby sa mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku\nvšetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne\nnavrhnúť ich doplnenie a mal za to, že žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené\nprílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval predložiť žalobcovi na vyjadrenie,\nči už v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií a dodal, že právo účastníka vyjadriť sa k\npodkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu. Preto zastal\nnázor, že tvrdenie žalovaného, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho\nprávo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nemôže obstáť, nakoľko ide o dva samostatné a vzájomne\nnezastupiteľné oprávnenia a každým z nich sa sleduje iný účel.\nVyššie uvedené procesné pochybenie označil za takú vadu, ktorá by bez ďalších zistených okolností\nmohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že v priebehu\nkonania zistil, že žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie listín a\ntieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade, čo znamená,\nže žalobca mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal\nmimoprocesnou cestou zdôrazniac, že ani inštitút sprístupňovania informácií povinnou osobou podľa\nosobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods. 2\nsprávneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný\nprípad však túto situáciu zhodnotil tak, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi\nrozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to považoval za potrebné.\nZ uvedeného dôvodu preto zastal názor, že tento procesný nedostatok v postupe žalovaného, nemal za\ndaných okolností vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou\nnapadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP.\nS poukazom na ustanovenie § 25 ods. 5 správneho poriadku vo vzťahu k námietke žalobcu, že podklady\nrozhodnutia boli doručené len žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi konštatoval, že ide o vadu v\nkonaní správneho orgánu, avšak ani táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia,\n\npretože žalobca i jeho zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo\nžiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich právach.\nVo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci uviedol, že rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa\npovoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého v roku 2007 (napr. sp. zn. 2S 233/07) konštatoval,\nže celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je\nzabezpečená na základe zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym\ndruhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany dodajúc,\nže povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka\nneohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne\nsplnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.\nPoukázal na to, že v konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie žiadateľ doložil svoju\nžiadosť dôkazmi, ktoré dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov\ndotknutej obce, keď medvede pohybujúce sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských\nobydlí sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne predstavujú skutočné\nnebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. V tejto súvislosti dôvodil, že záujem\nna ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia\nobyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok. Preto na základe uvedených skutkových zistení\nmal za to, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona\nč. 543/2002 Z. z., nakoľko zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva, že\nohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne\nprevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého.\nZáverom zdôraznil, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné zdokumentovanie\npohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba\nchrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné\norganizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v\nblízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely\nrozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach\na proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším.\nVzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko\nnámietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 OSP\na žalobu zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že ho\npovažuje za nesprávny, pretože krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a zároveň rozhodnutie krajského súdu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Žalobca vyčítal konaniu pred\nprvostupňovým správnym orgánom, aj postupu a rozhodnutiu žalovaného, že v ich konaní sa vyskytla\ntaká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu žalobca aj\nidentifikoval tak, že mu správnymi orgánmi oboch stupňov bola upretá možnosť vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Odňatie možnosti žalobcovi využívať\nsvoje právo účastníka konania spočívalo v tom, že ho správny orgán prvého stupňa neoboznámil s\npodkladmi rozhodnutia, napriek jeho výslovnej žiadosti mu neposkytol kópiu spisu a toto pochybenie\nnenapravil ani žalovaný v konaní o rozklade. Naopak, ako bolo v žalobe uvedené, žalovaný zaťažil\nkonanie ďalšou vadou, keď dopĺňal dokazovanie vyžiadaním si správy od ŠOP SR k možnému\nposunutiu časového vymedzenia obdobia, v ktorom žiadateľovi povolil realizovať udelenú výnimku.\nSúd prvého stupňa sa na jednej strane stotožnil s tvrdením žalobcu, že takýto postup správnych\norgánov znamená takú vadu, ktorá by samotná znamenala nevyhnutnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu. Na druhej strane však skonštatoval, že žalobca\nsa s podkladmi rozhodnutia oboznámil inou (mimoprocesnou) formou, keď si podklady rozhodnutia\nvyžiadal od žalovaného na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám a tieto mu boli\n\nposkytnuté. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobcovi boli týmto spôsobom poskytnuté všetky\npodklady rozhodnutia, ktoré prvostupňový správny orgán zhromaždil, mohol sa teda oboznámiť s ich\nobsahom a v dôsledku týchto vedomostí bola zhojená aj taká závažná vada správneho konania, ktorú\noprávnene žalobca namieta. S názorom súdu prvého stupňa, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa\npred rozhodnutím prvostupňového orgánu, či žalovaného, so všetkými podkladmi rozhodnutia, nemožno\nsúhlasiť, pretože tento nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Žalobca v konaní, a to súd prvého\nstupňa nespochybnil, opakovane namietal, že nielenže mu nebolo možné oboznámiť sa s podkladmi\nrozhodnutia zaslaním kópie spisu napriek jeho výslovnej žiadosti, ale aj to, že „z oboznámenia s\npodkladmi rozhodnutia\" nevyplýva ani len to, aké podklady zhromaždil správny orgán. Žalobca teda\nnemal možnosť navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, ani sa vyjadriť k spôsobu ich obstarania,\nkeďže až do vynesenia prvostupňového rozhodnutia mu správny orgán napriek ustanoveniu § 33 ods.\n2 Správneho poriadku neoznámil aké podklady rozhodnutia zhromaždil. Žalobca zdôraznil, že tento\nstav, keď získava informácie o podkladoch rozhodnutia ako účastník konania na základe žiadosti podľa\nZákona o slobodnom prístupe k informáciám, nezodpovedá jeho právam účastníka konania, v tejto časti\nodvolania však osobitne dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že ani k zhojeniu vady v konaní, ktorej\nexistenciu konštatoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, nedošlo, keďže žalobca\nnemajúc vedomosti o tom, čo je podkladom rozhodnutia, nemohol, napriek svojmu aktívnemu prístupu\nžiadať tieto informácie od správneho orgánu v inom konaní.\nAko je totiž zrejmé z podkladov rozhodnutia, ktoré žalobcovi boli doručené, a to stanoviska ŠOP SR\nzo dňa 1. marca 2011, prílohou tohto stanoviska bol aj záznam z pracovného stretnutia zoológov\nŠOP SR, ktorého predmetom bol práve tzv. regulačný odstrel medveďov v roku 2011. Z vyjadrenia\nzúčastnených na tejto porade, konkrétne Ing. H., vyplýva, že samotní zamestnanci ŠOP SR majú\nodôvodnené pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti potvrdení vydávaných žiadateľom, starostami\nobce a inými subjektami. Z uvedeného dôvodu boli na tomto pracovnom stretnutí prijaté závery,\npodľa ktorých „škoda spôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zveri,\nvčelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva, sa bude zohľadňovať pri vydávaní\nvýnimky na lov len v prípade, ak bude preverená aj zo strany štátnej ochrany SR. V prípade, že ŠOP SR\nnepreverí relevantnosť vzniknutých škôd, nebude v zmysle zákona môcť navrhovať odlov príslušným\npoľovným subjektom.\" V ďalšej časti pod bodom 2. sa v záveroch z uvedeného pracovného stretnutia\nuvádza: „vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov medveďa hnedého\nbez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotky ŠOP SR o danej ohrozujúcej\nsituácií s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti sa nebudú zohľadňovať\nv stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého\". Žalobca nemal\nk dispozícii list Poľnohospodárskeho družstva Ludrová, list hospodára žiadateľa Obvodného úradu\nživotného prostredia v Ružomberku a záznam z prešetrenia škody spôsobenej SHR W. z Ludrovej,\nani nemal informácie o tom, že takéto podklady rozhodnutia existujú pred vydaním prvostupňového\nrozhodnutia, o ich obsahu sa dozvedel až z tohto prvostupňového rozhodnutia len ako o jednej\nskutočnosti, o ktoré opieral prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie o povolení výnimky. Postup\nsprávneho orgánu, v ktorom upovedomí účastníka konania o tom, že zhromaždil podklady rozhodnutia\n(neuvedúc dokonca ani to, aké) je takým postupom, ktorým robí z práva účastníka zakotveného\nv ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku, právo imaginárne a formálne. K rovnakému záveru\ndospel opakovanie Najvyšší súd SR vo svojich rozsudkoch, ktorými rozhodoval v druhovo identických\nveciach toho istého žalobcu proti rozhodnutiam toho istého žalovaného (napr. rozsudok NS SR sp.\nzn. 1Sžp/3/2013 z 24. septembra 2013, rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžp/5/2013 z 24. septembra\n2013 a rozsudok NS SR 1Sžp/8/2013 z 24. septembra 2013). Konkrétny obsah týchto vyjadrení,\nna žiadosť koho boli vydané, čo konkrétne osvedčujú, bol však žalobcovi počas celého konania\nnapriek tomu, že sa aktívne dožadoval sprístupnenia podkladov rozhodnutia, spôsobom ktorý mu\nSprávny poriadok dáva k dispozícii, zostal neznámy. Práve tieto podklady rozhodnutia mohli a mali byť\nkonfrontované so závermi z pracovného stretnutia zo dňa 17. februára 2011, rovnako ako by s tými\nistými závermi pracovného stretnutia malo byť konfrontované vyjadrenie ŠOP SR v konkrétnej veci.\nZa tohto stavu nie je možné skonštatovať, že by vada v konaní spočívajúca v neumožnení žalobcovi\noboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie, nemala\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktorý\nnapriek zrozumiteľne a jednoznačne formulovaným námietkam žalobcu vo vzťahu k tejto vade konania\nnenapravil pochybenie prvostupňového správneho orgánu, naopak v odôvodnení rozhodnutia sa s\ntakýmto postupom stotožnil. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatuje, že napriek ďalšiemu pochybeniu v\n\nsprávnom konaní, a to doručovaniu dodatočného vyjadrenia ŠOP SR k posunu časového vymedzenia\nplatnosti udelenej výnimky žalobcovi, ani jeho právnej zástupkyni, opätovne nenastala nutnosť zrušiť\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, keďže táto vada bola zhojená tým, že žalobca a jeho právna\nzástupkyňa mali o obsahu tohto vyjadrenia vedomosti, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia prvostupňového súdu, nie je možné sa stotožniť s týmto právnym názorom.\nPredovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca je občianske združenie so zameraním na ochranu\nprírody a svoje poslanie realizuje mnohými aktivitami, ktorých účasť v správnych konaniach podľa\nZákona o ochrane prírody a krajiny predstavuje len nepatrnú, aj keď súdom z pochopiteľného dôvodu,\nzrejme najviac viditeľnú časť. Z uvedených dôvodov je žalobca v správnych konaniach podľa Zákona o\nochrane prírody a krajiny a osobitne v rozkladových konaniach vedených žalovaným zastúpený právnou\nzástupkyňou - advokátkou. Žalobca nemá potrebné vedomosti na to, aby mohol v konaniach podľa\nZákona o ochrane prírody a krajiny využívať účinne právne prostriedky z uvedeného dôvodu a v súlade\ns ust. článku 47 ods. 2 Ústavy SR využíva svoje právo na právnu pomoc pred orgánmi verejnej moci.\nTomuto právu každého zodpovedá ustanovenie v Správnom poriadku, aj v Zákona o ochrane prírody\na krajiny, podľa ktorého písomností doručované v konaní účastníkovi, ktorý je zastúpený zástupcom so\nsplnomocnením pre celé konanie, majú byť doručované tomuto právnemu zástupcovi.\nJe nepochybné, že táto úprava sleduje rešpektovanie práva účastníka konania zakotveného v článku\n47 ods. 2 Ústavy SR. Nie je totiž možno spravodlivo očakávať od účastníka konania, ktorý si práve pre\nsvoju nedostatočnú právnickú disponovanosť zvolil právneho zástupcu, aby tento účastník konania mal\nvedieť kvalifikovane posúdiť dôsledky využitia svojich práv vyplývajúcich mu z procesných predpisov.\nV konkrétnom prípade nemožno od žalobcu očakávať, že by tým, že jemu namiesto jeho právnej\nzástupkyne bolo doručené vyjadrenie ŠOP SR zo dňa 3. novembra 2011 bola splnená povinnosť\nsprávneho orgánu oboznámiť ho ako účastníka konania s podkladom rozhodnutia, umožniť mu vyjadriť\nsa k tomuto podkladu, k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Táto povinnosť správneho\norgánu by bola splnená len za predpokladu, ak by takáto listina, z ktorej nepochybne žalovaný pri zmene\nnapadnutých rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu vychádzal, bola doručená jeho právnej\nzástupkyni. Ak sa tak nestalo, skutočnosť, že táto listina bola doručená žalobcovi, nemá na nezákonnosť\nkonania žiaden vplyv. Od žalobcu nemožno spravodlivo očakávať, že bude apriórne predpokladať\nnezákonnosť postupu správneho orgánu, a teda to, že napriek zákonnej úprave doručuje listiny v\nkonaní jemu a nie jeho právnej zástupkyni a nemožno od neho ani očakávať, že o každej takejto listine\nbezodkladne informuje svoju právnu zástupkyňu. Žalobca mal dôvod predpokladať, že takáto listina bola\ndoručená aj jeho právnej zástupkyni a nerobiť žiadne úkony smerujúce k využitiu svojho práva vyjadriť\nsa k tejto listine.\nŽalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, že pokiaľ ide o namietanú nemožnosť\noboznámiť sa s „analýzou minuloročnej regulácie a analýzou škôd spôsobených medveďmi v\npredchádzajúcom roku\", v prejednávanej veci konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli\npodkladom rozhodnutia a preto žalovaný nemal s čím oboznámiť žalobcu v zmysle § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku. Z tohto hľadiska podľa názoru súdu prvého stupňa zákon porušený nebol.\nTento záver súdu prvého stupňa je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj v rozpore\ns už citovaným § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ správny orgán v oboznámení s podkladmi\nrozhodnutia zo dňa 28. januára 2010 (správne 2011) uviedol, že vykonal analýzu škôd a minuloročnej\nregulácie, a ako vyplynie z ďalšieho, vo svojich rozhodnutiach na tieto zistenia poukázal, možno vysvetliť\ntento postup dvoma spôsobmi, z ktorých však ani jeden nesvedčí v prospech záveru o zákonnosti\npredmetného konania. Pokiaľ skutočne v správnom konaní žiadna analýza regulácie z roku 2010 a\nškôd spôsobených medveďmi vykonaná nebola, potom správny orgán predstieral v konaní existenciu\npodkladov v skutočnosti neexistujúcich a navodzoval tak zdanie zisťovania skutočného stavu v inom\nrozsahu, ako toto zisťovanie v skutočnosti vykonal. Na druhej strane, pokiaľ by skutočne správny orgán\nprvého stupňa spomínanú analýzu vykonal, nie je zrozumiteľné z prvostupňového, ani napadnutého\nrozhodnutia, v akej forme bola táto analýza vykonaná a k akým zisteniam dospela.\nVzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe\nv celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhujúc potvrdenie napadnutého rozsudku\npoukázal na to, že odvolacie námietky sa vzťahujú iba na procesný postup žalovaného v predmetnom\nkonaní, avšak nie je z nich zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania, ktorý sa týka\npovolenia výnimiek z podmienok ochrany chránených živočíchov v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3\npísm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny. Zdôraznil, že žalobca sa počas celého priebehu konania\nnevyjadril k potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia\nživota a zdravia ľudí na danej lokalite, ani nepodal žiadny návrh, akým spôsobom okrem realizácie\nodstrelu je podľa jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa\nhnedého na danom území. Ďalej poukázal na to, že i napriek odstráneniu vytýkaných nedostatkov v\nprocesnom postupe žalovaného nebude možné zo strany žalovaného rozhodnúť v danej veci spôsobom,\nktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania výhodnejší alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho\npráv a právom chránených záujmov a odstránenie uvedených nedostatkov v procesnom postupe\nžalovaného sa tiež nedotkne predmetu konania - povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených\nživočíchov a zastal názor, že odvolanie podané žalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahou\no získanie trov konania na úkor žalovaného, nakoľko po vrátení veci žalovanému by sa dosiahlo iba\nopakovanie správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok (čo si žalobca musí\nv tomto štádiu konania uvedomovať). Tento svoj názor podoprel aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra 2002, podľa ktorého : „Správnym konaním sa nazýva postup\nsprávnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny\npredpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných\npredpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach\nfyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie,\nprostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec\n- práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.\nToto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi... Rozhodnutie\nsa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôže privodiť vecne\niné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nOSP v spojení § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je nedôvodné.\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup ministra\nživotného prostredia SR sp. zn. 8619/2011-1.10 (31/2011 - rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, ktorým bol\nna základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 3600/2011-2.2\nz 19. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.\nz. zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, a to usmrtenie jedného\njedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Salatín. Minister v rozkladovom konaní zmenil podmienky\nrozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. a určil, že odstrel možno zrealizovať na\nlokalitách Uhrinovo, Kraviaky a Kriváň, kat. úz. Liptovská Štiavnica odo dňa právoplatnosti rozhodnutia\ndo 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a od 1.6.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V\nostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\n\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad\na aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku.\nNa potvrdenie zákonnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné dodať nasledovné:\nV prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa,\npostupovali v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a správnym poriadkom, keď povolili výnimku\nzo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Povolená výnimka spočívala\nv usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Salatín.\nSprávne konanie v uvedenej veci sa začalo na základe žiadosti žiadateľa - Slovenský poľovnícky zväz,\nPoľovnícke združenie „Salatín“ so sídlom v Liptovskej Štiavnici, ktorá bola doručená žalovanému dňa\n18. januára 2011. Prílohou bola žiadosť Poľnohospodárskeho družstva Ludrová o riešenie problému\ns medveďmi, ktoré predstavujú nebezpečenstvo s možnosťou napadnutia občanov a oznámenie\nzdruženia Salatín o škodách spôsobených medveďom hnedým ako aj protokol z miestneho šetrenia\nškody spôsobenej určenými živočíchmi.\nŠtátna ochrana prírody SR k regulačného odlovu chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého\nv období od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou uviedla, s odkazom na svoje\npredchádzajúce stanovisko, že keďže dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov\nmedveďov hnedých v predmetných poľovných revíroch je stále aktuálny a nepominul sa, odporúča\npredĺženie platnosti rozhodnutí pri všetkých žiadostiach, ktoré tvoria prílohu stanoviska.\nPodľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané\na) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,\nb) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,\nc) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,\nd) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,\ne) medzidruhovo krížiť,\nf) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.\nPodľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch\npovoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov\nživočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií\ndotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,\n68a) výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.\nPodľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť\na) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,\n\nb) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom\nhospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných\nškôd na inom type majetku,\nc) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy\nvoľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane\ntých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného\nvýznamu na životné prostredie,\nd) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov\nalebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,\ne) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na\nselektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.\nNajvyšší súd vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci musí prisvedčiť konajúcim správnym orgánom a\nkrajskému súdu, ktorý zamietnuc žalobu sa s právnym posúdením veci správnych orgánov stotožnil, že\nv danom prípade boli splnené zákonné podmienky na povolenie výnimky v zmysle vyššie citovaných\nustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny. V konaní bola prostredníctvom dôkazov žiadateľa\ndostatočne preukázaná dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov dotknutej obce pred\nmedveďmi pohybujúcimi sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí. Preto\nnajvyššiemu súdu nezostalo iné ako prisvedčiť právnemu názoru krajského súdu (str. 13), že : „záujem\nna ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia\nobyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok...“.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že prvý predpoklad vyžadovaný zákonom pre udelenie výnimky, t. j.\nneohrozenie zachovania populácií dotknutého druhu bol nad všetku pochybnosť splnený, keďže medveď\nhnedý je na území Slovenskej republiky premnožený.\nJe potrebné taktiež zdôrazniť, že žalovaný mal z vyjadrení ZOO preukázané, že iná alternatíva\n(premiestnenie odchytených jedincov do ZOO) pre chránený druh neprichádza do úvahy.\nVo vzťahu k námietkam procesného charakteru, najvyšší súd v plnom rozsahu poukazuje na právny\nnázor krajského súdu a na doplnenie považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, ktorého obsahom je výklad ustanovenia\n§ 250i ods. 3 OSP v tom zmysle, že rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a\nodstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.\nUstanovenie § 250i ods. 3 OSP jasne zakladá prekážku, účelom ktorej je zabrániť zrušovaniu rozhodnutí\nsprávnych orgánov zo strany správnych súdov, ktoré sú po hmotnoprávnej stránke nezvratné, t. j. ich\nzmenu nemožno dosiahnuť opakovaním procesu pre vady správneho konania. Neznamená to však, že\nsprávne orgány nemusia rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré nepochybne\npatrí zásada súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, avšak pokiaľ porušenie tejto zásady\nnemá, tak ako v danom prípade, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, smerovalo by zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu správneho konania.\nK rozhodnutiam najvyššieho súdu, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca, najvyšší súd uvádza, že\nsa v danom prípade priklonil k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutého v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/3/2013 z 18. decembra 2013, ktorý sa týka rovnakého predmetu\nkonania a totožných účastníkov.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu dospel\nodvolací súd k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadol\nsa s relevantnými námietkami žalobcu.\n\nPreto najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k\nods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada\ntrov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}