{"guid": "e3fe8123-417c-4638-b7f2-5f9e9e4c3aca:d2c041af-ca5f-4a59-95b6-81806ea06ee7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:6111207884.1", "spisova_znacka": "17Co/165/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/165/2012 z 7. 8. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 7. augusta 2012, sp. zn. 17Co/165/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:6111207884.1", "identifikacne_cislo": "6111207884", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2012-08-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/311/#paragraf-145", "nazov": "§ 145 zákona č. 311/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/311/#paragraf-145", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2011/paragraf-145"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/311#paragraf-145"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2c041af-ca5f-4a59-95b6-81806ea06ee7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:6111207884.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:6111207884.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:6111207884.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/165/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111207884
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:6111207884.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XX, T., zastúpeného D.. I. F., I. v T. T., E. XX, proti odporcovi: I., so sídlom S. XXXX/XX, H. T.,
IČO: XX XXX XXX, zastúpenému D.. E. T., I. v W., R. X, o zaplatenie 3.479,56 Eur istiny a prísl., na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. februára 2012, č.k.
7C/95/2011-90, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  v napadnutej časti    p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť, aby zaplatil navrhovateľovi sumu
3.118,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ohľadne zaplatenia sumy 361,06 Eur konanie
zastavil titulom späťvzatia návrhu. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu titulom
súdneho poplatku 187 Eur, titulom trov preddavkovaných štátom 12,76 Eur a nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 1.480,93 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z
ktorých vyvodil záver o tom, že odporca ako zamestnávateľ s navrhovateľom ako zamestnancom uzavrel
pracovnú zmluvu na výkon práce - tesár - klampiar, s nástupom do práce dňa 16.09.2010 na dobu
určitú do 23.12.2010 so skúšobnou dobou. V pracovnej zmluve bola dohodnutá mesačná mzda 310
Eur pre dĺžku pracovného času v rozsahu 40 hodín týždenne. Navrhovateľ bol vyslaný na stavebné
práce do M., kde sa dostavil s ďalšími spolupracovníkmi dňa 21.09.2010. Počas pobytu vo M. bola
navrhovateľovi odporcom vyplatená suma celkom 500 Eur, a to dňa 11.10.2010 - 200 Eur, 03.11.2010 -
100 Eur a 22.11.2010 - 200 Eur. Tú skutočnosť, že iné sumy a teda ani cestovné náhrady neboli počas
pobytu navrhovateľa vo M. navrhovateľovi vyplatené, mal súd preukázanú vykonaným dokazovaním a to
výpoveďou svedkov F. T., E. W. a O. E. a tiež tým, že odporca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal
listinným dôkazom ani výpoveďou svedkov vyplatenie ďalších súm a cestovných náhrad navrhovateľovi
a ostatným spolupracovníkom. Poukázal na tú skutočnosť, že svedok S. R. uviedol, že zálohy boli
vyplácané na protipodpis a doklady o ich prevzatí odovzdával štatutárnemu zástupcovi  odporcu, pričom
sám odporca uviedol, že zálohy na protipodpis neboli vyplácané. Navrhovateľ odpracoval vo M. za
obdobie od 22.09.2010 do 21.11.2010 spolu 452 hodín, pričom pracoval aj počas sobôt aj nedieľ. Opustil
územie M. dňa 22.11.2010, podľa cestovného príkazu odpracoval spolu 66 dní. Podľa výplatnej pásky
navrhovateľa za obdobie od 09/2010 do 11/2010 patrí navrhovateľovi čistá mzda vo výške 584,14 Eur,
čistá mzda 134,40 Eur, za obdobie 10/2010 za 21 dní 268,50 Eur, za obdobie 11/2010 za 20 dní čistá
mzda 181,24 Eur. Vzhľadom na to, že navrhovateľovi bolo počas pobytu vo M. vyplatených len 500
Eur, odporca doplatil navrhovateľovi sumu 84,14 Eur ako časť nevyplatenej mzdy dňa 20.05.2011, t.j.
po príchode na Slovensko, ohľadne ktorej čiastky vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Súd mal ďalej



za preukázané, že odporca vyplatil 10.10.2011  navrhovateľovi aj sumu 276,92 Eur ako ďalšiu časť
nevyplatenej mzdy, nakoľko podľa počtu odpracovaných hodín, spolu 452 hodín, mal navrhovateľ nárok
na sumu 861,06 Eur ako čistú mzdu za odpracované hodiny pri sume 1,905 Eur za 1 hodinu práce.
Z dôvodu, že zo sumy 861,06 Eur uhradil odporca navrhovateľovi počas pobytu vo M. sumu 500 Eur
a následne po príchode na Slovensko sumu 84,14 Eur, dlh odporcu predstavoval 276,92 Eur, ktorú
odporca dňa 10.10.2011 vyplatil navrhovateľovi a preto navrhovateľ vzal aj v tejto časti  návrh späť.
Súd prvého stupňa tak mal preukázané, že navrhovateľovi bola počas pobytu vo M. a po príchode na
územie Slovenskej republiky vyplatená len mzda za odpracované hodiny a neboli vyplatené cestovné
náhrady, na ktoré má navrhovateľ podľa § 4 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách
podľa predloženého cestovného príkazu nárok v celkovej sume 3.118,50 Eur. Súd dospel k záveru,
že uplatnená pohľadávka po čiastočnom späťvzatí navrhovateľa je dôvodná čo do základu a výšky v
celom rozsahu. Cestovné náhrady v tejto výške predstavujú stravné stanovené opatrením Ministerstva
financií Slovenskej republiky č. 517/2009 Z.z. pre M. vo výške 45 Eur denne, čo predstavuje za 66
dní sumu 2.970 Eur a nutné vedľajšie výdavky - vreckové podľa § 14 zák. č. 283/2002 Z.z. vo výške
5 % zo sumy stravného, t.j. 2,25 Eur za deň, v celkovej sume 148,50 Eur. Tvrdeniu odporcu, že by
navrhovateľovi vyplatil cestovné náhrady, keďže navrhovateľ podpísal cestovný príkaz, súd neuveril.
Výpoveďami svedkov mal preukázané, že po príchode do M. navrhovateľ a ostatní spolupracovníci
podpísali prázdne nevyplnené tlačivo cestovného príkazu a sumy cestovných náhrad boli do časti 8.
výdavkový pokladničný doklad dopísané neskôr.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ Občianskeho súdneho poriadku.
Zotrval na stanovisku, že odporca dostatočným spôsobom preukázal, že k vyplateniu cestovných
náhrad došlo, keď predložil podpísaný cestovný príkaz a výdavkový doklad, ktorý túto skutočnosť
preukazoval a dôkazné bremeno tak bolo na navrhovateľovi, aby preukázal, že k vyplateniu cestovných
náhrad nedošlo. Navrhovateľom navrhnutí svedkovia však potvrdili, že im peniaze vyplácané boli, a
preto, ak aj navrhovateľ tvrdí, že mu neboli vyplatené žiadne peniaze, toto tvrdenie bolo vyvrátené
výpoveďami ním navrhnutých svedkov o tom, že peniaze im vyplácané boli, a preto súd nemohol mať
spoľahlivo zistenú údajnú pohľadávku čo do výšky, keď všetci vypočutí svedkovia uviedli, že peniaze
vyplácané boli. Naviac, ani jeden z predvolaných svedkov nepotvrdil tvrdenie navrhovateľa o tom, že
navrhovateľ nepodpisoval cestovný príkaz tak, ako bol predložený súdu. Svedkovia sa vyjadrovali o
tom, že podpisovali nejaké papiere a ani jeden z nich nevedel zverifikovať ich obsah a ani jeden z nich
neuviedol tú skutočnosť, že by navrhovateľ mal podpísať nevyplnený cestovný príkaz. Súdu prvého
stupňa vyčítal, že nebral do úvahy výpoveď svedka S. R., ktorý potvrdzoval tvrdenie odporcu, ani
výpoveď svedka E. W., ktorý jednak potvrdil skutočnosť uvádzanú S. R. a teda, že sa na ubytovni požívali
alkoholické nápoje a navrhovateľ sa s ním navrhnutými svedkami po svojvoľnom opustení pracoviska
po alkoholovom excese v aute na ceste na Slovensko dohadovali o spoločnom postupe proti odporcovi.
Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno o nevyplatení cestovných náhrad, nakoľko žiadny z
dôkazov nepreukázal jeho tvrdenie, že mu cestovné náhrady neboli vyplatené v celej výške, naopak,
všetci svedkovia unisono potvrdili, že im cestovné náhrady zálohovo vyplácané boli, i keď podľa svedkov
navrhnutých navrhovateľom, len čiastočne. Súd tak nemohol mať za žiadnych okolností preukázanú
výšku údajnej pohľadávky, rovnako ani samotnú existenciu pohľadávky, nakoľko tvrdenie navrhovateľa
bolo vyvrátené ním podpísaným cestovným príkazom a výdavkovým dokladom. Tvrdenie, že všetci
podpisovali nejaké papiere, prípadne svedok F. T. si presne spomenul, že to bol prázdny cestovný
príkaz, nemôže preukazovať tú skutočnosť, že navrhovateľ podpísal výdavkový doklad, potvrdzujúci, že
jeho mzdové nároky, týkajúce sa cestovných náhrad uspokojené boli. Pričom argumentácia o tom, že
podpisovali prázdne papiere je vzhľadom na predpokladanú mentálnu vybavenosť účelovou a nemôže
obstáť. Ďalej poukázal na to, že na pojednávaní súdu prvého stupňa, ktoré sa konalo 29.02.2012 došlo
k viacerým procesným pochybeniam. Súd nepripustil otázky, týkajúce sa výplaty mzdy a cestovných
náhrad za rok 2009 a rok 2010 právnemu zástupcovi. Rovnako nepripustil výsluch svedka M. z dôvodu
nadbytočnosti, pritom tohto svedka navrhovali obaja účastníci. Celkovo protokolácia výpovedí bola
vedená nepresne a neúplne. Poučenie účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vyhlásenie uznesenia
bolo napísané súdom prvého stupňa v rámci porady, pričom súd nevyzval účastníkov, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu, čím došlo k porušeniu ust. § 118 ods. 4 O.s.p.



Navrhovateľ vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že odporca vo svojich vyjadreniach nevedel opísať dôležité
okolnosti, nevedel odpovedať na kľúčové otázky, položené zo strany súdu a ani určiť, kedy a
koľkokrát boli navrhovateľovi vyplatené zálohy na cestovné náhrady. V písomnom vyjadrení uviedol,
že dňa 25.11.2010 ukončil s navrhovateľom pracovný pomer okamžitým skončením a následne bolo
uskutočnené vyúčtovanie pracovnej cesty v celkovej sume 3.118,50 Eur a dňa 30.11.2010 bola
navrhovateľovi táto suma zo strany odporcu aj vyplatená a to v hotovosti. Na pojednávaní dňa 17.08.2011
však právna zástupkyňa odporcu začala tvrdiť, že odporca navrhovateľovi vyplácal cestovné náhrady v
rôznych výškach, s tým, že nevedela uviesť termíny výplaty jednotlivých záloh, ani ich výšky. Poukázala
na to, že na pojednávaní 26.09.2011 sa vyjadril aj konateľ odporcu pán R., ktorý sa odvolával na
vyjadrenia právnej zástupkyne a ani sám sa nevedel vyjadriť k termínom  a výškam zálohových platieb,
ktoré mali byť z jeho strany vyplácané navrhovateľovi. Tvrdenie navrhovateľa potvrdili aj svedkovia, ktorí
boli navrhnutí odporcom.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku,
ktorým bolo návrhu čiastočne vyhovené po sumu 3.118,50 Eur, odporcovi uložená povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania, ako aj zaplatiť súdny poplatok a trovy preddavkované štátom a zistil, že v
tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože
je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého odvolací súd môže rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvádzanými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného
ustanovenia.

Odporca vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody podľa citovaného zákonného ustanovenia uvedené pod
písmenami a/, b/, c/, d/, f/.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný v prípade, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.  Podľa obsahu odvolania odporca za takéto vady považuje nepresnú
protokoláciu a ďalej postup súdu, ktorý nevyzval účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k
dokazovaniu i k právnej stránke veci. Uvedený postup zahŕňa odporca pod postup súdu, ktorým sa
účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

V súvislosti s posúdením opodstatnenia citovaného dôvodu je potrebné poukázať na to, že odporca mal
možnosť vyjadriť sa k návrhu na začatie konania písomne, čo aj urobil podaním zo dňa 02.06.2011,
ku ktorému pripojil listiny a navrhol dôkazy. Vo veci boli  uskutočnené pojednávania a to 17.08.2011,
na ktorom boli prednesené stanoviská účastníkov a pojednávanie bolo odročené za účelom výsluchu
svedkov, pričom odporca bol vyzvaný, aby v lehote troch dní oznámil adresy navrhnutých svedkov.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo 26.09.2011 boli vypočutí svedkovia E. R., O. E., S. R., pričom  zo
zápisnice je zrejmé, že obaja účastníci, resp. ich právni zástupcovia mali možnosť klásť svedkom
otázky a k svedeckým výpovediam sa vyjadrovať. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, s tým, že
odporcovi bolo uložené, aby v lehote 5 dní oznámil súdu adresu svedka R. M.. Pojednávanie, ktoré sa
konalo 23.11.2011 bolo odročené na neurčito za účelom mimosúdneho vyriešenia veci a odporcovi bolo
uložené predložiť cestovný príkaz, týkajúci sa pobytu vo M. jeho ďalších zamestnancov. Na pojednávaní
29.02.2012 bol vypočutý svedok E. W. a vo veci bol vyhlásený rozsudok. Podľa obsahu zápisnice bolo
vydané uznesenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Ustanovenie § 212 O.s.p. v odseku 3 ustanovuje, že na vady konania pred súdom prvého stupňa
prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V prejednávanej veci,
v ktorej sa konali štyri pojednávania súdu prvého stupňa, na ktoré boli účastníci riadne predvolaní,
mali možnosť sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom, pričom ani z odvolania odporcu nie je zrejmé iné
vyjadrenie, než zotrvanie na jeho stanovisku o tom, že návrhom na začatie konania uplatnená suma
bola zo strany odporcu vyplatená, odvolací súd nezistil také vady konania pred súdom prvého stupňa,



ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho by odporca aj opodstatnene
uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je daný v
prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre
rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý
treba odstrániť.

V prejednávanej veci odporca považuje za nevykonaný dôkaz výsluch svedka M.. Výsluch tohto svedka
navrhol na pojednávaní 26.09.2001 navrhovateľ, pričom odporca listom zo dňa 04.10.2011 označil
adresu tohto svedka U. XX. Súd prvého stupňa svedka aj predvolal na pojednávanie na 23.11.2011,
avšak zásielka sa vrátila s tým, že adresát je na uvedenej adrese neznámy.

Zástupca odporcu na pojednávaní súdu prvého stupňa, na ktorom bolo vyhlásené aj rozhodnutie, v
závere uviedol, že navrhuje vypočuť svedka M., ktorý má bývať niekde v T. T.. Neuviedol však, na akú
okolnosť má svedok vypovedať, ani neoznačil jeho adresu.

Zo spisu však vyplýva, že navrhnutý svedok bol spolupracovníkom navrhovateľa, ktorý podľa tvrdenia
navrhovateľa pracoval u odporcu, rovnakým spôsobom aj bol odmeňovaný a rovnakým spôsobom bolo
voči nemu postupované a preto ho navrhol vypočuť ako svedka. Vzhľadom na to, že zrejme považoval
svoje tvrdenia za preukázané výsluchom ďalších spolupracovníkov, na výsluchu označeného svedka
netrval. Odporca pritom neuviedol, aká okolnosť má byť výsluchom označeného svedka preukázaná,
pričom neuviedol jeho adresu, keď z pôvodne označenej adresy sa vrátila zásielka ako nedoručiteľná
a v súvislosti s prednesom na pojednávaní súdu prvého stupňa 29.02.2012 len uviedol, že svedok má
bývať niekde v T. T.. Nevykonanie takto označeného dôkazu preto nepovažoval odvolací súd za dôvod
na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Podstatnú časť svojho odvolania venuje odporca spochybneniu hodnotenia dôkazov tak, ako ich vykonal
súd prvého stupňa. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí
súd dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam
§ 133 - § 135 O.s.p.

Odporca v odvolaní vychádzal z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa skutočnosti, či odporca vyplatil navrhovateľovi
za jeho prácu vo M. cestovné náhrady.



Pre účastníkov občianskeho súdneho konania vyplýva z ustanovenia § 120 O.s.p. dôkazná povinnosť, t.j.
povinnosť označovať dôkazy. Jej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremeno na účastníkovi konania spočíva, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.

V prejednávanej veci uplatňuje navrhovateľ konečným návrhom voči odporcovi ako bývalému
zamestnávateľovi zaplatenie nevyplatených cestovných náhrad. Odporca založil svoju obranu na
tvrdení, že cestovné náhrady boli vyplatené. Svoje tvrdenie podporil predložením fotokópie cestovného
príkazu navrhovateľa, týkajúceho sa jeho pracovnej cesty do M. v čase od 19.09.2010 do 25.11.2010.
Príkaz zároveň obsahuje vyúčtovanie pracovnej cesty a to stravného a vedľajších výdavkov - vreckového
v celkovej sume 3.118,50 Eur. Cestovný príkaz je podpísaný účtovateľom - navrhovateľom, ktorého
podpis sa nachádza aj na časti cestovného príkazu označeného ako výdavkový - pokladničný doklad.
Táto časť obsahuje aj podpis a pečiatku odporcu. Na kópii cestovného príkazu, ktorý predložil
navrhovateľ, sa nenachádza žiadny dátum, t.j. dátum účtovania, ani dátum prevzatia prostriedkov.
Na fotokópii cestovného príkazu, ktorý predložil v konaní odporca, sa nachádza v časti výdavkový
pokladničný doklad, dátum úpravy vyúčtovania deň 30. november 2010, bez podpisu pracovníka,
ktorý upravil vyúčtovanie. Z cestovného príkazu nevyplýva, že by na uvedený účel bol zamestnancovi
poskytnutý akýkoľvek preddavok. Podľa tvrdenia odporcu, obsiahnutého vo vyjadrení k návrhu na
začatie konania, boli cestovné náhrady vyplatené navrhovateľovi v hotovosti po ukončení pracovnej
cesty.

Na pojednávaní súdu prvého stupňa, ktoré sa konalo 17.08.2011 právna zástupkyňa odporcu uviedla, že
navrhovateľovi sa počas pobytu vo M. vyplácali zálohovo aj cestovné náhrady v  rôznych výškach, s tým,
že sa nevie vyjadriť k otázke, v ktorých termínoch a v akých výškach boli tieto zálohy vyplatené. K otázke
vyplácania týchto náhrad vypovedal na pojednávaní dňa 26.09.2011 konateľ odporcu E. R. tak, že tieto
boli navrhovateľovi vyplatené v takých výškach, ako uviedla právna zástupkyňa na predchádzajúcom
pojednávaní, s tým, že jednotlivé výplaty mzdy, ako aj zálohové platby cestovných náhrad vyplácal
navrhovateľovi, ako aj ostatným zamestnancom, buď osobne alebo prostredníctvom pána R., prípadne
mu boli niektoré platby poukazované na účet niektorého z navrhovateľových kolegov. S. R. vo svojej
svedeckej výpovedi vypovedal o zálohovom vyplácaní mzdy, a to na protipodpis.

Zo zistených skutočností je potrebné vyvodiť záver, že listinný dôkaz a to cestovný príkaz nie je
hodnovernou listinou, preukazujúcou splnenie uplatneného nároku, vzhľadom na to, že neobsahuje
dátum, resp. kópia predložená odporcom dodatočne obsahuje dátum, ktorý nie je totožný s tvrdením
samotného odporcu o vyplácaní týchto cestovných náhrad. Bolo preto povinnosťou odporcu označiť
dôkazy, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť, že jeho povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
cestovné náhrady bola splnená. Splnenie tejto povinnosti súd prvého stupňa správne nevyvodil z
výpovede konateľa E. R., ani zamestnanca odporcu S. R., z ktorých je zrejmé, že skôr poukazovali na
výplatu mzdy, resp. zálohu na mzdu, ktorá nie je predmetom napadnutého rozhodnutia. Okrem toho
žiadnym spôsobom neuviedli sumy, ani spôsob vyplatenia. Tieto tvrdenia správne nepovažoval súd
prvého stupňa za vieryhodné s poukazom na tú skutočnosť, že by zamestnávateľ odovzdával akékoľvek
sumy zamestnancom bez podpisu.

Nesprávne hodnotenie dôkazov z hľadiska ust. § 132 O.s.p. súdom prvého stupňa nezistil odvolací súd
ohľadne ďalších svedeckých výpovedí. Svedok O. E., spolupracovník navrhovateľa, vo svojej výpovedi
uvádza len o výplate  zálohových platieb na mzdu. Svedok F. T. vypovedal o zálohovom vyplácaní mzdy
a výslovne uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by odporca alebo niekto iný z jeho poverenia vyplácal
navrhovateľovi zálohovo nejaké čiastky cestovných náhrad. Rovnako vypovedal aj svedok E. W., ktorý
uviedol, že odporca im počas prác vo M. v roku 2010 vyplácal len zálohy na mzdu, avšak cestovné
náhrady im vyplácané neboli.

Odvolací súd preto považoval hodnotenie dôkazov zo strany súdu prvého stupňa za správne a dôvod
na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. neuplatnený v odvolaní opodstatnene.



Odporca napokon nedôvodne vyčíta súdu prvého stupňa aj tú skutočnosť, že nemal preukázanú výšku
uplatneného nároku. Z cestovného príkazu je pritom jednoznačný počet dní, ako aj výška náhrad,
ktoré predstavujú stravné a vreckové, ktoré v uvedenej výške mali navrhovateľovi, ako aj ostatným
zamestnancom patriť podľa údajov samotného odporcu uvádzaných v cestovných príkazoch, pričom
sporným v konaní bola len tá skutočnosť, či im tieto náhrady skutočne aj vyplatené boli.

Odvolací súd napokon nezistil ani opodstatnenosť dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Za
nesprávne právne posúdenie veci sa totiž považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Z odvolania
odporcu pritom nie je zrejmé, ktorý predpis súd prvého stupňa a v akom rozsahu nesprávne použil,
resp. vykonal jeho výklad, keď súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil predovšetkým
príslušnými ustanoveniami zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ako aj ust. § 145 ods. 1
Zákonníka práce, týkajúceho sa povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi za podmienok,
ustanovených osobitným predpisom, cestovné náhrady.

Navrhovateľ bol tak podľa konečného návrhu v celom rozsahu úspešný vo veci, preto mu súd prvého
stupňa opodstatnene priznal náhradu trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi uložil povinnosť v
zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. zaplatiť trovy preddavkované štátom na svedočné, ako aj súdny poplatok
podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.

V odvolacom konaní bol tak úspešný navrhovateľ, ktorý by mal v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v
spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak náhradu týchto trov
v odvolacom konaní si neuplatnil spôsobom upraveným v ust. § 151 O.s.p., a preto mu nebola priznaná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku    n i e     j e    odvolanie      p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/95/2011", "guid": "7aa2f559-68b7-4dda-8b37-9dda4e5ece86:1ca58148-146e-4606-b2a8-9f8ab8790a4c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}