Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/343/2016 z 7. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 7. júna 2017, sp. zn. 9Co/343/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7215206160.2 Krajský súd Košice | 9Co/343/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7215206160.2 | 2017-06-07 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8227b8b7-2971-44da-bd95-c95a935c62de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7215206160.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/343/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215206160
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215206160.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: A. Š.H., D.. XX.XX.XXXX, N. S.
G., C. X, zastúpeného JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, proti
žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, IČO: 00 691 135, o zaplatenie
41.509,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.
45C/164/2015 - 185 zo 06.05.2016

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 41.509,58 eur od 12.03.2015 do zaplatenia tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 41.509,58 eur od 07.05.2015 do zaplatenia.

Z a m i e t a žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne za obdobie od 12.03.2015
do 06.05.2015.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalovanému v plnom
rozsahu.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 41.509,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od
12.03.2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov
z omeškania žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 6.196,30 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 2.490,50 eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 3.705,80 eur, ktoré je žalovaný povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Po právnom posúdení veci podľa § 123 OZ, § 120 ods. 1 OZ, § 151 ods. 1, 2 OZ, § 456 OZ, § 458
ods. 1 O.s.p., čl. 1 § 1 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. s prihliadnutím na výsledky vykonaného
dokazovania považoval nárok žalobcu na zaplatenie 41.509,58 eur za dôvodný.

3. O povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2
OZ v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. Dospel k záveru, že do vyhlásenia rozsudku
pred súdom prvej inštancie žalobca nepreukázal, že vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 12.03.2013 do 11.03.2015, preto podanie žaloby považoval za výzvu na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žaloba bola súdu doručená 11.03.2015, dňom nasledujúcim,



t.j. od 12.03.2015 priznal žalobcovi úrok z omeškania a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu
zamietol. Keďže k 12.03.2015 úroky z omeškania v súlade s § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.
činili 5,05 % ročne, priznal žalobcovi úrok z omeškania v tejto výške z dlžnej sumy od 12.03.2015 a v
prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. majúc za preukázané, že žalobca bol síce
čiastočne úspešný, ale neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti úrokov z omeškania, preto mu
priznal základnú sadzbu tarifnej odmeny z výšky súdom priznaného plnenia. Pri posudzovaní účelnosti
jednotlivých úkonov, za ktoré si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania, dospel k záveru, že
žalobcovi neprináleží odmena titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci, a to za
odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania zo 14.08.2016 a za poradu s klientom dňa 04.03.2016
pred pojednávaním dňa 04.03.2016.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % od 12.03.2015 do zaplatenia z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a) a f) O.s.p. Navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

6. Citujúc ust. § 451, § 653, § 517 OZ, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý uviedol, že
žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaného vyzýval na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto za
kvalifikovanú výzvu je potrebné považovať návrh na začatie konania, uviedol, že dôležitým pre určenie
momentu „vyzvania“ na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa jeho názoru nie je podanie žaloby na
súde, ale moment, kedy sa výzva dostala do jeho dispozičnej sféry. Poukazujúc na to, že v predmetnej
veci dňa 27.04.2015 bol vydaný platobný rozkaz, s ktorým mu bol doručený aj návrh na začatie konania,
kde je vyznačený dátum doručenia 06.05.2015 mal za to, že povinnosť na vydanie bezdôvodného
obohatenia mu vznikla najskôr 07.05.2015, teda sa mohol do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia dostať najskôr 08.05.2015. Na podporu svojich tvrdení poukazoval na uznesenie NS SR
sp.zn. 7MCdo/5/2014. Preto podľa neho súd nesprávne právne posúdil otázku priznania úrokov z
omeškania, keď tieto priznal už za obdobie od 12.03.2015 do zaplatenia.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť, domáhal
sa náhrady trov konania vo výške 617,75 eur. Mal za to, že konajúci súd v časti úrokov z omeškania
nerozhodol správne, napriek tomu odvolanie nepodával. Podľa jeho názoru mali byť úroky z omeškania
správne priznané odo dňa doručenia listu Magistrátu Mesta Košice žalobcovi a to dňa 14.04.1997,
kedy Mesto Košice v poslednej vete uvádza: „do úvahy prichádza iba návrh na uzatvorenie nájomných
vzťahov k pozemkom, vlastníctvo ktorých Vám ostane zachované“. Zdôrazňoval, že pre žalovaného
to nie je jediná vec, ktorá je opakovane žalovaná, ale uvedené jednania prebiehajú už vyše 20 rokov,
kde mesto bolo vyzývané na úhradu nájomného, na čo reagovalo už spomínaným listom. Aj listom z
28.01.2014 označeným ako ponuka na odkúpenie, bolo Mesto Košice vyzývané, ale z textu je zrejmé,
že im ponúkol odkúpenie uvedených pozemkov, aby sa predišlo opakovaným súdnym sporom. Majúc
za to, že v žalovanom prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nájomného, na daný
prípad sa mal vzťahovať zákon č. 40/1964 Zb., a to § 671.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.
1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadiska uplatnenej odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Výrok rozsudku, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
41.509,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne a výrok, ktorým v prevyšujúcej časti úrokov
z omeškania bola žaloba zamietnutá, neboli napadnuté odvolaním, stali sa právoplatné, preto nemohli
byť predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu zostal iba výrok rozsudku, ktorým žalovanému bola uložená
povinnosť zaplatiť úrok z omeškania za obdobie od 12.03.2015 do zaplatenia a výrok o trovách konania
ako výrok súvisiaci.



11. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani
na zrušenie rozsudku v napadnutej časti, preto ho podľa § 388 C.s.p. zmenil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 08.06.2017 v pojednávacej
miestnosti č. dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené 02.06.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 C.s.p.

13. Žalovaný v odvolaní svoje odvolanie odôvodňoval odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a),
f) O.s.p. účinného v čase podania odvolania, t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle C.s.p.
účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod vo vzťahu k napadnutej časti rozsudku súdu
prvej inštancie je daný, pretože v tejto časti súd použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

16. Žalovaný podal odvolanie 14.06.2016, t.j. v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (účinný
do 30.06.2016) a odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Civilný sporový
poriadok účinného od 01.07.2016.

17. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

18. Keďže odvolanie žalovaného bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo
za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 C.s.p.).

19. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že pri posudzovaní, kedy sa
žalovaný dostal do omeškania vychádzal z ust. § 563 OZ, keďže vychádzal zo záveru, že žalobca
nepreukázal, že žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto za výzvu považoval
podanie žaloby na súde.

20. Vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil.
Ustanovenie § 563 OZ ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie požiadal.
Ak dlžník nesplní svoj dlh ihneď, nasledujúci po dni, kedy bol na plnenie vyzvaný, bude v omeškaní s
plnením.

21. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi skôr, treba za kvalifikované požiadanie (požiadanie veriteľa o
plnenie) považovať žalobu; pravdaže dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň
nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému (R27/1977).

22. V predmetnej veci, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, nebolo preukázané, aby
žalobca pred podaním žaloby zaslal žalovanému kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného
obohatenia, preto za deň zročnosti pohľadávky je potrebné považovať deň nasledujúci po doručení



žaloby žalovanému, teda 7.5.2015. Preto pochybil súd, ak priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania od 12.3.2015.

23. Nebolo možné prihliadať na námietku žalobcu uvádzanú vo vyjadrení k odvolaniu, že už list z
28.01.2014 bolo potrebné považovať za výzvu na úhradu, nakoľko predmetný list podľa obsahu nie je
výzvou na zaplatenie žiadanej čiastky, ale ponukou na predaj nehnuteľnosti žalovanému.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania z dlžnej istiny od 07.05.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti, t.j. priznanie úroku z
omeškania za obdobie od 12.03.2015 do 06.05.2015 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Keďže
žalobca vo veci samej bol úspešný v celom rozsahu, jeho neúspech bol iba v časti príslušenstva, čo je
potrebné hodnotiť ako neúspech v nepatrnej časti, prináleží mu plná náhrada trov konania. V danom
prípade žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto by mu prináležala plná náhrada trov
odvolacieho konania v súvislosti s odvolacím konaním mu však žiadne preukázateľné trovy nevznikli,
preto mu nemohli byť priznané. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na ich
náhradu.

26. O výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
zohľadňujúc ust. § 251 C.s.p.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.. V
danom prípade žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto by mu prináležala plná náhrada
trov odvolacieho konania. V súvislosti s odvolacím konaním mu však žiadne preukázateľné trovy
nevznikli, preto mu nemohli byť priznané. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo
na ich náhradu.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).