{"guid": "e355271a-035d-42f1-aec3-0a1e5bbc7341:87f71c24-61af-4ca6-9c51-6de6232f0dcf", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7010899993.1", "spisova_znacka": "3Co/134/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/134/2010 z 17. 10. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 17. októbra 2011, sp. zn. 3Co/134/2010, ECLI:SK:KSKE:2011:7010899993.1", "identifikacne_cislo": "7010899993", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Natália Čekanová", "sudca_id": 328, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-cekanova-328", "datum_vydania": "2011-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87f71c24-61af-4ca6-9c51-6de6232f0dcf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7010899993.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7010899993.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7010899993.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/134/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010899993
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7010899993.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu
JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobcu L.. N.. Y. L., CSc.,
nar. X.X.XXXX, bytom v W., R. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Mlynárska 19, proti žalovanému Technická univerzita v Košiciach, so sídlom Košice, Letná 9,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29.
augusta X-XX, pobočka Košice so sídlom v Košiciach, Festivalové námestie 1, v konaní o odškodnenie
pracovného úrazu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 24. novembra 2009,
č.k. 9C 254/2004-189 takto

r o z h o d o l :

M e n í   rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi ešte sumu 11.501,61 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nad túto sumu  výrok
o zamietnutí žaloby  v prevyšujúcej časti  p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 555,70 eur na účet advokáta JUDr.
Jozefa Urbánka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í   rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok 1.018 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.414.000,- Sk (113.324,03 eur) s prísl. z titulu náhrady
škody na zdraví, ktorá mu vznikla v dôsledku pracovného úrazu dňa 9.9.2002 u jeho bývalého
zamestnávateľa Vojenská letecká akadémia Generála M. R. Štefánika v Košiciach. Titulom náhrady
za bolesť žiadal o priznanie sumy 864.000,- Sk (28.679,54 eur), ktorá predstavovala 40-násobok
základného bodového ohodnotenia bolestného v zmysle lekárskeho posudku z 13.6.2003 a titulom
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadal priznanie sumy 2.550.000,- Sk (84.644,49 eur),
ktorá predstavovala 50-násobok základného bodového ohodnotenia v zmysle lekárskeho posudku zo
dňa 4.11.2003.

Rozsudkom z 24. novembra 2009 súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 3.584,94 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodného, bolestného do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku, sumu 5.277,83 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského
uplatnenia a v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 13 % ročného úroku
z omeškania zo sumy 113.324,03 eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia zastavil. Žalovanému
uložil povinnosť  zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za návrh na začatie konania



vo výške 443,14 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 2.717,10 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Základ žalobného nároku mal súd prvého stupňa za nepochybne preukázaný tým, že dňa 9.9.2002
vo výcvikovom zariadení VLA Úhorná počas vojensko-odborného sústredenia hlavných funkcionárov
VLA došlo k úrazu žalobcu pri schádzaní po schodoch z ubytovacej časti do rokovacej miestnosti tak,
že žalobca zlým došliapnutím stratil rovnováhu, dopadol na schody na chrbát, pričom utrpel poranenie
chrbtice, nestabilnú trieštivú zlomeninu tela stavca Th12 a pomliaždenie miechy. Úrazový dej nebol
medzi účastníkmi sporný a jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania.

Súd prvého stupňa skonštatoval, že k škode na zdraví došlo pri výkone práce, preto základ nároku
posúdil podľa ust. § 195 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Skonštatoval, že boli preukázané všetky predpoklady
zodpovednosti zamestnávateľa voči zamestnancovi za škodu. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že žalobca
neporušil žiaden predpis, jeho úraz nebol spôsobený inou osobou, nevznikol následkom spolupôsobenia
iných vplyvov a nebolo preukázané spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody.

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 198 ods. 1 Zákonníka práce skonštatoval, že žalobca má
nárok na poskytnutie náhrady za stratu na zárobku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne
vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil náhradu
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 11 ods. 1  zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzoval súd prvého stupňa nároky žalobcu na
odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa predpisov, predchádzajúcich tomuto
zákonu, konkrétne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov. Uplatnený nárok žalobcu bol nárokom na zvýšenú náhradu
za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom citovaná vyhláška stanovuje systém tzv.
bodového ohodnotenia, v zmysle ktorého odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa posudzoval otázku, či je možné bolestné zvýšiť nad čiastku,
ktorá v peniazoch vyjadruje viac než dvojnásobok základného počtu bodov zisteného lekárom alebo či,
naopak, takéto zvýšenie je zo zákona vylúčené. Základné bodové ohodnotenie bolestného na základe
znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Imricha Lukáča, CSc., bolo ohodnotené počtom bodov
360. Súdny znalec ohodnotil bolestné celkovou sumou 447,5 bodov, a to za trieštivú zlomeninu tela
stavca počtom bodov 175, pomliaždenie miechy počtom bodov 97,5 a v zmysle zásad pre hodnotenie
odškodnenia za bolesť A I ods. 6 písm. c/ vyhlášky bolo hodnotenie bolestného zvýšené o 87,5 bodov
pre operačný výkon a podľa prílohy A I ods. 6 písm. b/ o ďalších  87,5 bodov pre bolestivý spôsob
liečby, pretože žalobca dostával opakovane infúzie, transfúzie a analgetiká počas hospitalizácie na
Neurochirurgickej klinike. Zvýšenie bodového ohodnotenia znalec odôvodňoval bolestivým spôsobom
liečby, pooperačným priebehom s nutnosťou podávať opiáty, nakoľko zranenie takého to typu je
veľmi bolestivé, opakovanými infúziami, transfúziami a podávaním analgetík počas hospitalizácie na
Neurochirurgickej klinike s tým, že sa žalobca podrobil operačnému zákroku. Súd prvého stupňa dospel
k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., na zvýšenie
odškodnenia za bolesť i nad sumu uvedenú v § 7 ods. 2, pričom za dôvodné a primerané zvýšenie
považoval 6-násobok základného bodového ohodnotenia s tým, že toto zvýšenie vystihuje povahu
individuálnych dôvodov, ktoré je potrebné vo veci považovať za hodné osobitného zreteľa, vyjadrené v
znaleckom posudku znalca  MUDr. Imricha Lukáša, CSc.. Zo záverov znalca vyplýva, že priebeh liečenia
žalobcu, ktorého citlivosť na bolesť je obvyklá, prebieha štandardným spôsobom, bol však pre žalobcu
ťažký a bolestný, ale úspešný. Znalec skonštatoval výrazné sťaženie zdravotnej pohody žalobcu, a to
bezprostredne po úraze, počas liečenia i počas odstraňovania následkov úrazu, kedy žalobca nosil
korzet na spevnenie chrbtice. Trvalým následkom úrazu pomliaždenie miechy je hypertézia na dolných
končatinách nad kolenami (zvýšená citlivosť, žalobca aj jemný dotyk vníma bolestivo). Súd prvého
stupňa priznal mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolestné vo výške  3.584,94 eur, čo predstavuje
základné bodové ohodnotenie 360 bodov x 60 Sk za jeden bod a po 6 násobnom zvýšení po 129.600,-
Sk, z čoho súd prvého stupňa odpočítal sumu 21.600,- Sk vyplatenú žalobcovi vedľajším účastníkom.



Pokiaľ ide o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa uviedol, že aj tu sa
vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému
lekárom primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom
bol poškodený na zdraví mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Zvýšenie odškodnenia nad ustanovené najvyššie pomery odškodnenia v
zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho
zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (kultúrneho, športového, politického) života
je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s
jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené
podmienky zvýšenia odškodnenia za sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, pričom vychádzal
najmä zo záverov znaleckého  posudku, výpovede žalobcu a svedkov vypočutých v konaní. Aktuálny
zdravotný stav žalobcu popísal znalec MUDr. Imrich Lukáč tak, že žalobca po úraze trpí zníženou
citlivosťou na dotyk na ploskách nôh, čo robí chôdzu menej istou, poruchami citlivosti na dolných
končatinách - parestézie (poruchami prekrvenia na dolných končatinách v oblasti kolien, bolesťami
chrbtice, obmedzením hybnosti, žalobca nemôže dlhodobo stáť, sedieť, chodiť, imperatívnym močením,
zníženou schopnosťou chôdze, nervozitou, nepohodou prameniacou z bolesti chrbtice, ktorú žalobca
prenáša aj na okolie. Žalobca bol pre úrazom zdraví, bez chorobných zmien, pričom po úraze je
schopný chôdze v bežných podmienkach, bežné prekážky denného života zvláda, je sebestačný a
nie je odkázaný na pomoc inej osoby. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd prvého stupňa v
tom, že žalobca bol pre úrazom plne sebestačný, zdravý muž, spoločenský a pracovne angažovaný,
vo voľnom čase i športovo. Po úraze je osobou síce sebestačnou, avšak bez možnosti vyžiť sa pri
prácach na chalupe, pri zbieraní húb, turistike a vôbec športe, i spoločensky, pri návštevách kina, divadla,
problémy mu robí namáhavá chôdza, napríklad do strmého kopca, nemôže dlho sedieť ani stáť a musí
striedať polohu. Vzhľadom na tieto obmedzenia považoval súd prvého stupňa za primerané zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na 4-násobok základného bodového ohodnotenia.
Základný počet bodov  za sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslil znalec  MUDr. Imrich Lukáč,
CSc., sumou 875 bodov. Súd prvého stupňa bodové ohodnotenie vynásobil sumu 60 ,- Sk za jeden
bod a 4-násobkom, z čoho odpočítal sumu 51.000,- Sk vyplatenú žalobcovi vedľajším účastníkom dňa
4.5.2004, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia teda priznal sumu 5.277,83 eur. Nároky uplatnené
nad prisúdené sumy titulom bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia nepovažoval za dôvodné
pre ich neprimeranosť a preto vo zvyšku žalobu zamietol.

Výrok o zastavení konania v časti o úroky z omeškania odôvodnil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Výrok o
povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh odôvodnil podľa ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych
poplatkoch. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a poukázal na to, že rozhodnutie
vo veci bolo závislé od znaleckého posudku a úvahy súdu, preto súd prvého stupňa priznal žalobcovi
plnú náhradu trov konania, pričom pri výške odmeny za právne zastúpenie vychádzal z celkovo priznanej
sumy žalobcovi.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to výlučne proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v ust. §
205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..

Odvolateľ je toho názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne zhodnotil vytrpené a naďalej trpené
bolesti, a tiež nedostatočne posúdil vzniknuté sťaženie spoločenského uplatnenia, keď zvýšil základ
na náhradu odškodnenia za bolestné na 6-násobok, pričom žalobca žiadal o zvýšenie o 40-násobok
a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na 4-násobok, pričom žalobca žiadal zvýšenie
na 50- násobok. Odvolateľ tvrdí, že škoda, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku pracovného úrazu a
preukázateľne trvalé a výrazne nepriaznivé dôsledky na životné úkony žalobcu a na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb, čo má za následok vylúčenie žalobcu z plnohodnotného
osobného, rodinného, spoločenského, športového života. Žalobca nesúhlasí s tým, že súd prvého
stupňa vykonal odpočet už raz priznaných bodov, pretože takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu. Ďalej vytýka súdu prvého stupňa, že pri výpočte bolestného nevychádzal zo znalcom
navyšovaného obodovania 447,5 boda, ale iba zo základného pôvodného obodovania 360 bodov,
hoci odškodnenie za bolesť vždy závisí od lekárskeho posudku. Žalobca poukazuje na čl. 13 Charty



základných sociálnych práv Európskeho spoločenstva a čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ktorý zaručuje rovnosť
a slobodu každému človeku bez výnimky, zároveň tiež vylučujú diskrimináciu fyzickej osoby, ktorú
žalobca chápe ako poškodzovanie a uberanie z jeho práv a výhod. Rozsudok súdu prvého stupňa
s nedostatočnou náhradou materiálnej škody narúša tento systém zvlášť v situácii, keď v súdnej
praxi, v prípadoch s omnoho ľahším poškodením zdravia, sú prisudzované omnoho vyššie násobky
náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalovaného zaviaže na náhradu
trov odvolacieho konania.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny vo všetkých jeho výrokoch. Uviedol, že znalec v posudku o odškodnení za bolesť
ohodnotil bolestné so zvýšením jeho bodového ohodnotenia na dvojnásobok, čím už čiastočne zohľadnil
prežitú bolesť žalobcu. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť následnú.
Náhradu škody za bolesť je potrebné rozlíšiť od náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa
posledného vývoja judikatúry Najvyššieho súdu SR vo veci odškodňovania zvýšeného základného
bodového ohodnotenia bolestného sa presadilo právny názor, na základe ktorého môže byť zvýšená iba
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a nie bolestné.

Vo vzťahu k zvýšeniu náhrady za bolesť prvostupňový súd správne posúdil skutkové závery, ako aj
skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie náhrady za bolesť. Pokiaľ sa týka zvýšenia výmery za sťaženie
spoločenského uplatnenia, toto je možné len v celkom výnimočných prípadoch. Žalobca nie je úplne
obmedzený vo svojich aktivitách, je schopný chôdze, nepoužíva žiadnu pomôcku, bežne prekážky
denného života zvláda, je sebestačný a nie je odkázaný na pomoc inej osoby. Pri zvyšovaní odškodnenia
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nie je dôležitý násobok základného počtu bodov, ale
suma odškodnenia tomu zodpovedajúca. Vedľajší účastník považuje požadované zvýšenie na 50-
násobok za sťaženie spoločenského uplatnenia za nadhodnotené a neprimerané. Zároveň vedľajší
účastník nesúhlasí s názorom žalobcu, že odpočítanie poskytnutého odškodnenia nemá oporu v
právnom predpise. Zvýšené odškodnenie vychádza zo základného bodového ohodnotenia, ktoré mal
žalobca vyplatené. V prípade neodpočítania týchto súm by došlo k duplicitnému plneniu. Vedľajší
účastník konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne vychádzal pri bolestnom zo základného bodového
ohodnotenia 360 bodov. Keďže však žalobca napadol iba výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti,
podľa názoru vedľajšieho účastníka sa stotožnil s prvým výrokom rozsudku, teda so základným bodovým
ohodnotením 360 bodov.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie
oboznámením znaleckého posudku znalca MUDr. Imricha Lukáča, číslo 7/2008 a opakovane vypočul
žalobcu.

Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.  Žalobca napadol odvolaním iba výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. V časti, v
ktorej bol žalobca priznaný nárok na náhradu mimoriadneho zvýšenia bolestného v sume 3.584,94
eur a mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 5.277,83 eur
nadobudol rozsudok právoplatnosť.

Žalobca v odvolaní namieta nesprávnosť úvah súdu prvého stupňa pri rozhodnutí o mimoriadnom
zvýšení odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Navyše spochybňuje aj právo
súdu odpočítať z priznanej sumy vyplatenú časť zo strany vedľajšieho účastníka.



Odvolací súd považuje za potrebné skonštatovať, že základ žalobného nároku nebol v priebehu celého
konania spochybnený. Rovnako nebol spochybnený ani záver súdu prvého stupňa o tom, že tu sú
dôvody pre mimoriadne zvýšenie bolestného i sťaženia spoločenského uplatnenia.

Pokiaľ ide o odškodnenie bolestného, stotožňuje sa odvolací súd s odvolacími námietkami žalobcu v
tej časti, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za
bolesť vychádzal iba zo základného bodového ohodnotenia bolestného.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov odškodnenie za bolesť sa poskytuje
za bolesti spôsobené poškodením na zdraví jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to
podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky.

Pre odškodňovanie bolesti pritom platí príloha A I uvedenej vyhlášky, ktorá upravuje zásady pre
hodnotenie odškodnenia za bolesť. Podľa ods. 2 prílohy lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie
na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. Podľa ods. 6. A 7 časti A I prílohy hodnotenie
poškodenia na zdraví môže lekár zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby v prípade súbehu
dôvodov pre zvýšenie uvedených v ods. 6. Z týchto ustanovení je potrebné vyvodiť jednoznačný právny
záver v tom, že  prípade bolestného základné ohodnotenie poškodenia na zdraví tvorí v celosti základné
bodové ohodnotenie stanovené lekárom a to vrátane prípadného zvýšenia podľa odsekov 6 a 7.

V prejednávanej veci je teda potrebné vychádzať z bodového ohodnotenia, vykonaného súdnym
znalcom MUDr. Imrichom Lukáčom CSc. , podľa znaleckého posudku č. 7/2008, kde ohodnotil bolestné
celkovým počtom bodov 447,5 boda, nie iba základným počtom 360 bodov.

Pokiaľ však ide o výšku mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť stotožňuje sa odvolací súd
s názorom súdu prvého stupňa v tom, že vzhľadom na bolestivý spôsob liečby, opakované operácie,
hospitalizácie, tu je dôvod na zvýšenie odškodnenia za bolesť nad základnú sumu podľa ust. § 7 ods.
3 citovanej vyhlášky.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade odškodnenia za bolesť je možné ako dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré zakladajú možnosť priznať mimoriadne zvýšenie bolestného brať do úvahy predovšetkým
spôsob liečby, ktorý je mimoriadne bolestivý, spôsobuje vážne útrapy pri  liečení, a to nie iba z pohľadu
subjektívneho, ale objektívne vo vzťahu k podobným prípadom poškodenia zdravia. Zároveň je potrebné
pri odôvodňovaní mimoriadneho zvýšenia bolestného oddeliť tú časť skutkových okolností, ktoré sa
týkajú následkov po ukončení liečenia zranení, pretože tieto môžu byť iba kritériami pre posúdenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa konštatuje, že liečba žalobcu bola ťažká a bolestná, ale
úspešná. Napriek tomu však je potrebné zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia a nad vyhláškou
stanovenú maximálnu sumu. Súd prvého stupňa podrobne a riadne odôvodnil svoj záver o potrebe 6-
násobného zvýšenia náhrady za bolestné. Odvolací súd však konštatuje, že je potrebné toto 6-násobné
zvýšenie náhrady za bolestné stanoviť zo zvýšeného bodového ohodnotenia, teda z počtu bodov 447,50.
Pri hodnote jedného bodu 60,- Sk predstavuje základná výška bolestného 26.850,- Sk, ktorá po zvýšení
na 6-násobok predstavuje sumu 161.100,- Sk. Od tejto sumy je potrebné odpočítať hodnotu vyplatenú
vedľajším účastníkom 21.600,- Sk, preto odvolací súd zmenil rozhodnutie o bolestnom tak, že priznal
žalobcovi sumu 139.500,- Sk, čo predstavuje sumu 4.630,55 eur. Popri už priznanej sumy 3.584,94 eur
na bolestnom priznal odvolací súd navyše sumu 1.045,61 eur.

K námietke vedľajšieho účastníka v tom, že ak žalobca nenapadol vyhovujúci výrok súdu prvého stupňa,
potvrdil tým správnosť záveru súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal zo základnej bodovej hodnoty 360
bodov, odvolací súd dodáva, že žalobca napadol celý výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, čo



dáva odvolaciemu súdu možnosť zmeniť rozhodnutie o náhrade bolesti tak, že vychádza zo zvýšenej
bodovej hodnoty 447,50 bodov.

V prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
základná hodnota náhrady za sťaženie stanovená v posudku znalca MUDr. Imricha Lukáča, CSc., je
875 bodov. Záver posudku konštatuje, že u žalobcu sa jedná o stredne ťažké postihnutie.

Odvolací súd konštatuje, že tu existujú dôvody na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Takáto náhrada patrí žalobcovi aj v prípade, že je v súčasnosti v riadnom
pracovnom procese, aj keď vo výpovedi  na odvolacom pojednávaní uviedol, že jeho pracovný úväzok
bol znížený na dve hodiny týždenne, čo však je v dôsledku jeho účasti na vedeckých projektoch.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v súčasnej judikatúre súdov je preferovaná tendencia
odškodňovania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa objektívnych kritérií, bez ohľadu
na subjektívne vlastnosti, či spoločenské postavenie osoby poškodeného. Je potrebné vychádzať z
toho, že odškodné za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo, preto má splniť
reparačnú a satisfakčnú funkciu. Je nepochybné, že kvalita života žalobcu po pracovnom úraze bola
vážne zmenená, z vykonaného dokazovania vyplýva, že jeho predchádzajúci bežný spoločenský život
sa výrazne zmenil. Je nepochybné, že žalovaný bude dokonca života obmedzovaný vo všetkých
svojich životných úkonoch. To, že žalobca pracuje bez výrazných obmedzení, je prejavom jeho snahy
začleniť sa, resp. zotrvať v riadnom pracovnom živote. Preto tu nepochybne je na mieste úvaha o
primeranom zvýšení odškodnenia sťaženie spoločenského uplatnenia v základnú bodovú hodnotu, ako
to v odôvodnení uviedol aj súd prvého stupňa.

Žalobca na odvolacom pojednávaní potvrdil existenciu nezvratných následkov jeho pracovného úrazu,
ktoré vyplývajú aj zo znaleckého posudku znalca MUDr. Imricha Lukáča, CSc.. S prihliadnutím na tieto
následky odvolací súd dospel úvahou k záveru, že je potrebné žalobcovi priznať 10-násobok základného
bodového ohodnotenia stanoveného znalcom.

Základná bodová hodnota odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je 875 bodov, hodnota
jedného bodu je 60,- Sk. Základná bodová hodnota vyjadrená v Slovenských korunách je 52.500,- Sk,
čo je po 10-násobnom zvýšení predstavuje sumu 525.000,- Sk. Od tejto sumy odpočíta odvolací súd
sumu 51.000,- Sk vyplatenú vedľajším účastníkom, celková priznaná suma sťaženia spoločenského
uplatnenia je tak 474.000,- Sk, čo je 15.733,91 eur.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku právoplatne priznal z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia  sumu 5.277,83 Sk, odvolací súd priznal nad túto sumu ešte 10.456,08 eur.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti tak, že okrem už priznaných súm priznal žalobcovi spolu sumu 11. 501,61 eur
a v prevyšujúcej časti žalobu v zamietajúcom výroku potvrdil, pretože tu nie je dôvod na ďalšie zvýšenie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní bol žalobca iba čiastočne úspešný, avšak rozhodnutie záviselo od úvahy súdu.
Preto odvolací súd priznal náhradu odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo
výške, ktorá bola vyčíslená právnym zástupcom žalobcu za dva úkony právnej služby, a to písomné
podanie odvolania a účasť na pojednávaní dňa 18.10.2001. Výška odmeny bola stanovená tarifnou
odmenou podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a z hodnoty sumy
priznanej odvolacím súdom, z čoho hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 270,54 eur. K tomu



odvolací súd priznal režijný paušál 7,21 eur a 7,41 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy odvolacieho
konania  555,70 eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Odvolací súd tiež zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
S poukazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že žalobca bol
oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto je povinnosťou žalovaného zaplatiť súdny poplatok,
ktorý bol vypočítaný z celkovej priznanej sumy so sadzbou 5% podľa položky 1a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý je prílohou zákonu č. 71/1992 Zb. Poplatok tak predstavuje sumu 1.018 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/254/2004", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}