{"guid": "e33bd96b-b768-4842-8653-77fe62a3d1fe:75ea727f-bf8e-49fa-8b65-4e0d6eb4cdfb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6912209660.1", "spisova_znacka": "14Co/225/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/225/2013 z 2. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 2. júna 2014, sp. zn. 14Co/225/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6912209660.1", "identifikacne_cislo": "6912209660", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2014-06-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "nazov": "§ 54 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "nazov": "§ 54 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "nazov": "§ 558 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-558"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-558"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75ea727f-bf8e-49fa-8b65-4e0d6eb4cdfb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912209660.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912209660.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912209660.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/225/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209660
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912209660.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová,
predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Anna Snopčoková, členovia senátu, v právnej veci
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpené TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: E. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I.-M.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpené JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom v G., J. M.. X/R., o zaplatenie 853,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 12. februára 2013, č. k. 7C/41/2012 - 73, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu.

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca voči žalovanému
zaplatenia sumy 853,50 Eur, úroku z omeškania vo výške 347,76 Eur, ročného úroku z omeškania
vo výške 9,5 % zo sumy 853,50 Eur od 16. 06. 2010 do zaplatenia. Okresný súd žalobu zamietol
z dôvodu premlčania práva žalobcu na zaplatenie žalovanej čiastky. Odo dňa, keď žalobca mohol
vykonať právo po prvýkrát, uplynula 3 ročná premlčacia doba. Súd zistil, že splatnosť dlhu nastala
dňa 06. 03. 2007, žaloba bola na súde podaná dňa 23. 07. 2012. Vychádzajúc z tvrdení žalobu a ním
predložených listinných dôkazov bola preukázaná právna skutočnosť premlčania. Vedľajší účastník na
strane žalovaných vzniesol námietku premlčania dlhu, na ktorú súd bol povinný prihliadať. Vzhľadom
na túto skutočnosť nebol dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania. O trovách konania rozhodol súd
s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu
trov prvostupňového konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na
ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný
dňa 28. 05. 2009 podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom
ktorej uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o vydanie a používanie pôžičkovej
karty č. XXXXXXXXXX  uzavretej so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. vo výške 1.171,50
Eur s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Zároveň potvrdil
vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Keďže obsahom dohody je uznanie dlhu
zo strany obžalovaného, ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, právnym následkom



uznania práva je prerušenie plynutia premlčacej doby. Doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne
bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba priamo zo zákona. V čase podpisu
dohody záväzok  premlčaný  nebol.  Celková  splatnosť  dlhu  nastala  dňa  06. 03. 2007, teda premlčacia
doba uplynula dňa 07. 03. 2010. K podpisu dohody došlo dňa 28. 05. 2009, pohľadávka žalobcu v čase
podpisu dohody nemohla byť premlčaná. Nastali účinky ustanovenia § 558 OZ a preto žalobca nesúhlasí
s argumentom súdu, že v čase podpisu dohody žalovaný nebol upozornený na premlčanie dlhu, keď
pohľadávka premlčaná nebola. Poukázal na to, že žalovaný sám požiadal o možnosť splácať dlžnú sumu
v splátkach, čo preukazuje čiastočná úhrada dlžnej sumy zo strany žalovaného v zmysle dohody. Má za
to, že postupom súdu došlo k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane
spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností,
ktoré mu vyplývajú zo záväzkového vzťahu. Konanie žalovaného nemožno považovať za morálne a
čestné a nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana.
Pritom dohodou došlo aj k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, navrhovateľ ako postupník už nemá
postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy a preto sa ani na dohodu nevzťahujú ustanovenia
o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Ďalej žalobca nesúhlasí s rozhodnutím o náhrade trov konania, keď bol zaviazaný na úhradu
trov vedľajšieho účastníka. Poukázal na svoj názor, že vedľajší účastník, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, musí byť z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu
na stav konania a vôľu žalovaného, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z
označenia účastníka konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Domnieva sa, že takto vynaložené
trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za trovy účelne vynaložené. Poukazuje na viaceré
rozhodnutia krajských súdov SR, ktoré jeho názor potvrdzujú. Domáha sa zmeny napadnutého rozsudku
tak, že súd vyhovie návrhu žalobcu v plnom rozsahu, prípadne ho podľa § 221 ods. 1 a 3 O. s. p. zruší
a vráti vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil voči odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi
spoločne a nerozdielne trovy prvostupňového, aj odvolacieho konania.

K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý považoval rozhodnutie
za správne, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu a náležitej aplikácie relevantných
právnych predpisov na predmetnú spotrebiteľskú vec. K tvrdeniu žalobcu, že postúpením pohľadávky
a uzavretím dohody o uznaní dlhu vec stratila spotrebiteľský charakter, uviedol, že dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je akcesorickým právnym úkonom, pri jej uzatváraní je
žalobca v postavení dodávateľa a je bez akýchkoľvek pochybností, že je dôvodné, aby túto súd
podrobil kontrole podľa ustanovení spotrebiteľských predpisov. Postup žalobcu, ktorý vo formulárových
dohodách necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu sumy, na ktorú nemá v
celom rozsahu platný právny titul a takéto jednostranné predlžovanie premlčacej doby na strane
žalobcu, bez súčasného predĺženia premlčacej doby k nárokom spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Návrh na uzatvorenie formulára
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nikdy nevychádza od spotrebiteľa. V
skutočnosti sa osobám predkladá pod zámienkou uzavretia splátkového kalendára dohoda o uznaní
a splácaní dlhu, ktorej význam, zamýšľané právne dôsledky oslovené osoby nepoznajú a nerozumejú
im. Činnosť žalobcu v rámci predmetu podnikania - inkasovanie pohľadávok zahŕňa celé spektrum
mimosúdnych úkonov s cieľom dosiahnuť úhradu pohľadávok bez súdneho konania, resp. získať čo
najlepšiu východiskovú pozíciu pre súdne konanie. Priemerný spotrebiteľ je nielen právne neznalý a
neinformovaný, je zároveň mimoriadne manipulovateľný v situácii, keď sa dostane pod psychický tlak.
Paradoxne potom vyznieva konštatovanie žalobcu, keď označí správanie žalovaného ako nemorálne
a nečestné v súvislosti so správaním sa a praktikami žalobcu a jeho pracovníkov pri uzatváraní
formulárových dohôd. Okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárového dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za nekalú obchodnú praktiku
posudzovanú najmä podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Je zrejmé, že spotrebiteľ má záujem
o splátky, musel však podpísať celý formulár, pričom netušil význam toho, čo podpisuje. Takémuto
právu potom nemožno priznať súdnu ochranu. Dohoda okrem toho je právnym úkonom, ktorý pre
svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami
spotrebiteľského práva je neplatná. Obdobné stanovisko zaujal aj Krajský súd v Prešove vo veci
11Co/37/2012 - 88, obdobne 12Co/47/2012 - 97.



K dôvodnosti výroku prvostupňového súdu, ktorým priznal náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi uviedol,
že súd postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s
vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. Poukázal v
tomto smere na mnohé rozhodnutia všeobecných súdov SR, nálezov Ústavného súdu SR, komentáre k
občianskemu súdnemu poriadku, právny portál S. s tým, že vzhľadom na skutočnosť, že v právnej veci
sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, je nutné použiť normy spotrebiteľského práva a výkladové
pravidlá ich aplikácie. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je
kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese.
Nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc
náležitou aplikačnou praxou a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú
na ochranu spotrebiteľov. Navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny a zaviazať
žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

V ďalšom rozsiahlom dopĺňajúcom odvolaní vedľajší účastník rozoberá otázku spotrebiteľského
charakteru zmlúv o spotrebiteľskom úvere, keď bez ohľadu na to, či táto bola uzavretá podľa
ustanovení obchodného zákonníka alebo občianskeho zákonníka, ju treba považovať jednoznačne za
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle článku 2 smernice Rady 93/13/EHS, § 23a zákona č. 634/1992 Zb., resp.
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj v súvislosti s týmto podaním si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania za 1 úkon právnej služby spolu s jednou paušálnou náhradou.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p., napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Zároveň odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom
rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že uplatnená pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 30. 05. 2007 medzi postupcom a žalobcom, ako postupníkom. Pohľadávka
je  identifikovaná  ako  pohľadávka  zo  zmluvy  č. XXXXXXX  uzavretej  dňa 24. 06. 2004 s tým, že
ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu predstavovala dlžná čiastka pozostávajúca z neuhradených
dlžných splátok sumu 1.171,50 Eur. Žalovaný uznal takto uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku
zo dňa 28. 05. 2009.

Podľa záveru prvostupňového súdu je uznanie dlhu žalovaným právne neúčinné, keď v konaní nebolo
preukázané, že žalovaný vedel o premlčaní dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho
zákonníka.

Pokiaľ žalovaný namieta, že v čase uznania dlhu nebola ešte pohľadávka premlčaná odkazujúc
na odôvodnenie rozsudku, kde sa uvádza, že celková splatnosť dlhu nastala dňa  06. 03. 2007
odvolací súd dodáva, že žalobca neprodukoval žiaden relevantný dôkaz ani o opodstatnenosti výšky
vymáhanej pohľadávky, ani o tej skutočnosti, kedy a s akými čiastkami sa žalovaný mal dostať
do omeškania. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej
podmienky ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, že v čase uznania dlh trval (zmluva uzavretá s
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá 24. 06. 2004, dohoda o uznaní záväzku bola
uzavretá 28. mája 2009). Za takéhoto stavu, nakoľko žalobca žiadne relevantné dôkazy o existencii,
trvaní, výške dlhu nepredložil, možno uzavrieť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky, že v čase
uznania dlh trval. Pokiaľ v odvolaní poukazuje žalobca na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde sa
uvádza splatnosť dohody 06. 03. 2007, odvolací súd zdôrazňuje, že ide len o údaj, ktorý je uvedený
k zmluve o postúpení pohľadávok, nie je to dôkaz o tom, že tento deň nastala splatnosť dlhu (nie je
vôbec zrejmé, z akého dôvodu mala v tento deň nastať splatnosť dlhu, nie je zrejmé, či mal žalovaný
povinnosť plniť v splátkach, či si túto povinnosť neplnil a či prišlo k zosplatneniu dlhu a podobne).
Pretože prvostupňový súd neuznal právnu účinnosť uznania dlhu (ktoré uznanie dlhu obsiahnuté v



dohode o splátkovom kalendári v súlade s početnou judikatúrou všeobecných súdov považovať za
nekalú obchodnú praktiku), aj podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k obnoveniu plynutia novej 10
ročnej premlčacej doby tak, ako sa to snaží dosiahnuť žalobca. Vzhľadom na samotným žalobcom
tvrdenú skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s plnením už 06. 03. 2007 bolo vzhľadom na podanie
žalobného návrhu 23. 07. 2012 až potom, keď uplynula premlčacia doba. Keďže v konaní vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania a táto bola dôvodná, nemal prvostupňový súd dôvod vykonávať
ďalšie dokazovanie veci a rozhodol správne, keď vzhľadom na premlčanie uplatneného nároku (pri
súčasnom neuznaní začatia plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby.........) žalobu z dôvodu premlčania
uplatneného nároku zamietol.

Vzhľadom na tento záver odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.
s. p. potvrdil.

Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka odvolací súd považuje rozhodnutie v tomto smere za
správne, keď preskúmaním úkonov vedľajšieho účastníka dospel k záveru, že tieto nemožno hodnotiť
ako neúčelné, pretože v konečnom dôsledku mali za následok zamietnutie žalobného návrhu a slúžili
k ochrane žalovaného spotrebiteľa.

Odvolací súd napriek tomu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože trovy odvolacieho konania si neuplatnil a zo spisu mu žiadne nevyplývajú.
Rovnako nepriznal náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného napriek tomu, že sa
písomne k odvolaniu vyjadril rozsiahlym písomným vyjadrením a aj jeho doplnením a v oboch požiadal
o náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd nepovažuje vyjadrenie vedľajšieho účastníka v tomto
odvolacom konaní za spĺňajúce podmienku účelne vynaložených trov konania aj napriek tomu, že obom
týmto vyjadreniam nemožno uprieť fundovanosť. Sú však všeobecnými teoretickými podaniami, ktoré
možno označiť za šablónovité. Doplnok k vyjadreniu pritom vôbec nesmeruje ani k dôvodom, pre ktorý
prvostupňový súd zamietol žalobný návrh žalobcu a ani k odvolacím dôvodom žalobcu. Takéto podania
podľa názoru odvolacieho súdu nemožno hodnotiť ako účelné pre úspešnú obranu práv žalovaného
účastníka v konkrétnej prejednávanej veci a preto odvolací súd z dôvodu, že takto vynaložené trovy
vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené, ich ani nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/41/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e9d032fd-ca65-45a1-8813-fd7e5236a421:89450254-001d-4fb9-a943-8bbae996752b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2101899985.3", "spisova_znacka": "11Co/37/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/37/2012 z 30. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2101899985.3"}], "citovane_v": []}