{"guid": "e3071e1b-0796-4e3a-b7c8-d524b963d843:16b80da9-c8d9-44ec-93e8-62aa6bb52139", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111212086.1", "spisova_znacka": "17Co/339/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/339/2011 z 21. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. februára 2012, sp. zn. 17Co/339/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6111212086.1", "identifikacne_cislo": "6111212086", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2012-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544", "nazov": "§ 544 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16b80da9-c8d9-44ec-93e8-62aa6bb52139", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111212086.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111212086.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111212086.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/339/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111212086
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111212086.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána
Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa
Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti odporkyni X..
T. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX D. D., o zaplatenie 806,09 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/147/2011-52 zo dňa
06. 10. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
istinu vo výške 284,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % z priznanej sumy ročne od 28. 12. 2009
až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a v súvisiacom výroku o trovách
konania,  p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške
284,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, za dobu omeškania od 28. 12. 2009 až do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol.  O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho
posúdenia veci dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou
spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl.. Z predložených
faktúr mal zistené, že odporkyňa v rozhodnom období nezaplatila za poskytnuté služby a nebol z jej
strany predložený žiadny doklad, ktorý by potvrdil, že si svoju povinnosť splnila. Súd preto považoval
nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny vo výške 142,21 Eur za odôvodnený a v tejto časti návrhu
vyhovel. Keďže odporkyňa sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, priznal navrhovateľovi
v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i príslušný úrok z omeškania. Vo zvyšku nároku, ktorý
sa týkal zaplatenia zmluvnej pokuty, však súd vyhovel len čiastočne, pretože zmluvnú pokutu vo výške
663,88 Eur v pomere k istine sporu považoval za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvnú
pokutu preto navrhovateľovi priznal len do výšky žalovanej istiny, t.j. vo výške 142,21 Eur, vzhľadom k
tomu, aby bol zabezpečený charakter daného záväzku, pričom súd využil moderačné právo. Odporkyňu
tak okresný súd zaviazal uhradiť navrhovateľovi spolu istinu vo výške 284,42 Eur s príslušným úrokom
z omeškania a vo zvyšku návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“).



Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Tvrdila, že jej súd odňal možnosť
konať pred súdom, pretože neúčasť na pojednávaní v deň rozhodnutia ospravedlnila telefonicky zo
zdravotných dôvodov. Voči  rozhodnutiu vo veci samej namietala :  „že tvrdenia žalobcu sú cielene
„vykonštruované“, pretože navrhovateľ bol včas a opakovane náležite informovaný o skutočnom stave
veci - príčinných súvislostiach a napriek tomu jej dlhodobo prostredníctvom povereného  zástupcu
zasielal výzvy na zaplatenie údajnej dlžoby“. Poukázala na to, že je invalidným občanom, ťažko
zdravotne postihnutým a zo zdravotných dôvodov sa nesmie zúčastňovať súdnych pojednávaní. Naďalej
trvala na tom, že nemohla uskutočniť hovory z mobilného telefónu v žalovanom období, preto ani
nemohol vzniknúť dlh voči navrhovateľovi vo výške 806,09 Eur. V rámci odvolania si odporkyňa voči
navrhovateľovi uplatnila „nárok na zadosťučinenie nemajetkovej ujmy“ v peniazoch vo výške 3.000.000
Eur v zmysle § 11, § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súčasne si uplatnila i nárok na náhradu trov
konania v celkovej výške 232,12 Eur. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p..

Na základe podaného odvolania odporkyňou, krajský súd ako súd odvolací, vec prejednal v medziach
daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1        O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 284,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z priznanej sumy za dobu omeškania od      28. 12. 2009 až do zaplatenia a v súvisiacom výroku o
trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2     O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Výrok rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, zostal podľa § 206 ods. 2  O. s. p. nedotknutý.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu
a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací
súd dodáva nasledovné:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Odvolací súd tým reaguje na námietku odporkyne,
že právny záver okresného súdu o čiastočnej odôvodnenosti nároku navrhovateľa je nesprávny a že
tvrdenia navrhovateľa sú cielene „vykonštruované“. Okresný súd správne právne vyhodnotil, že priznaný
nárok navrhovateľa vo výške 142,21 Eur predstavuje nezaplatené mesačné poplatky a čiastočne i
nárok na zmluvnú pokutu v zmysle dodatku. Okresný súd sa riadne oboznámil s faktúrou vystavenou
navrhovateľom splatnou dňa 27. 12. 2008 vo výške 47,30 Eur, dňa     27. 01. 2009 vo výške 47,30
Eur, dňa 27. 02. 2009 vo výške 45,90 Eur a dňa 27. 03. 2009 vo výške 1,70 Eur. Z predložených faktúr
bolo zistené, že odporkyňa za uvedené obdobie nezaplatila za poskytnuté služby a nebol ani predložený
žiadny doklad, ktorý by potvrdil, že si svoju povinnosť splnila. Súd preto vyhovel v časti o zaplatenie
istiny odôvodnene. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, okresný súd správne vyhodnotil, že zmluvná pokuta
vo výške 663,88 Eur je vzhľadom na výšku istiny neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi, preto
s využitím moderačného práva priznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu len do výšky žalovanej istiny.
Správne priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania, keď mal za preukázané, že odporkyňa sa s plnením
peňažného dlhu dostala do omeškania.



Okresný súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný,
jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o čiastočnej odôvodnenosti
nároku navrhovateľa. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí
rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú,
ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé.

Odvolací súd preto reaguje len na najzásadnejšie aspekty a argumenty odporkyne uvedené v odvolaní:

Pokiaľ odporkyňa poukazuje na to, že od 17. 12. 2008 nemala mobilný telefón a ani SIM kartu,
a teda nemohla uskutočňovať hovory z mobilného telefónu za žalované obdobie, v dôsledku čoho
nemohla vytvoriť ani nárokovaný dlh navrhovateľa vo výške 806,09 Eur, tieto tvrdenia nemajú vplyv
na oprávnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie faktúr, ktoré boli odporkyni vystavené na základe
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a to Zmluvy o pripojení zo dňa 22. 03. 2007. Na základe tejto
zmluvy bola odporkyni poskytovaná verejná telefónna služba s programom služieb Relax 100 a súčasne
jej bol poskytnutý mobilný telefón Sony Ericsson K610i red s výrobným číslom XXXXXXXXXXXXXXX.
K predaju tohto mobilného telefónu došlo na základe Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 22. 03. 2007
za cenu 1,-Sk (v pôvodne platnej mene), pričom predaj zľavneného mobilného telefónu bol viazaný
na podmienku, že účastník berie na vedomie, že mobilný telefón je zakódovaný len na použitie so
SIM kartou. Doklady, ktoré predložila odporkyňa odvolaciemu súdu ohľadne mobilného telefónu, ktorý
vrátila a nemohla ho teda v dôsledku tejto skutočnosti používať, sa však týkajú mobilného telefónu
Sony Ericsson Z610i, ktorý odporkyňa zakúpila samostatne bez ohľadu na uzavretie zmluvy o pripojení,
a to za kúpnu cenu 533,76 Eur (16.080,-Sk v pôvodne platnej mene). Z uvedeného je preto zrejmé,
že odporkyňa v rámci odvolania predložila doklady vzťahujúce sa na iný mobilný telefón, aký jej bol
poskytnutý navrhovateľom. Ďalšie skutočnosti uvádzané odporkyňou, týkajúce sa jej zdravotného stavu
prvostupňový súd zohľadnil i pri ustálení výšky zmluvnej pokuty a v rozhodnutí o trovách konania. Pokiaľ
ide o zrušenie zmluvy, na ktoré odporkyňa poukazovala v rámci reklamácie zo dňa 02. 12. 2008, táto
sa taktiež týkala mobilného telefónu zakúpeného samostatne za 533,76 Eur (16.080,-Sk v pôvodne
platnej mene), ktorý odporkyňa zakúpila už dňa 10. 01. 2007. Navrhovateľ teda poskytoval odporkyni v
žalovanom období služby verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete ako aj služby Rýchly internet v zmysle
uzavretých zmlúv medzi účastníkmi konania, za ktoré odporkyňa nezaplatila riadne dohodnuté mesačné
poplatky bez ohľadu na to, že tieto služby nevyužívala. Uvedenú skutočnosť zohľadnil okresný súd i pri
ustálení výšky zmluvnej pokuty.

K námietke odporkyne, že konaním okresného súdu bolo porušené jej právo tým, že jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom, odvolací súd konštatuje, že toto právo odporkyne porušené nebolo.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

K odňatiu možnosti odporkyne konať pred súdom malo podľa jej názoru dôjsť tým, že okresný súd
rozhodol na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnila a to i napriek tomu, že z neúčasti na pojednávaní
sa zo zdravotných dôvodov telefonicky ospravedlnila. Odvolací súd sa oboznámil so spisom okresného
súdu, z ktorého je preukázané, že odporkyni bol riadne doručený pôvodne vydaný platobný rozkaz dňa
21. 06. 2011, voči ktorému v zákonom určenej lehote podala odpor. Na základe podaného odporu bol
vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 06. 10. 2011. Predvolanie na pojednávanie bolo odporkyni
doručené ku dňu 16. 09. 2011 (pripojená doručenka na č.l. 50 v spise). Je zrejmé, že bola zachovaná
päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie, pričom pred začatím pojednávania sa odporkyňa žiadnym
spôsobom z neúčasti na pojednávaní neospravedlnila, nie je o tom evidovaný žiadny úradný záznam.
Uvedená skutočnosť tak umožňovala okresnému súdu podľa § 101 ods. 2 O. s. p. pojednávať i v
neprítomnosti odporkyne a na základe predložených listinných dôkazov vo veci rozhodnúť.



Záverom odvolací súd uvádza, že v prípade, ak odporkyňa považuje konanie navrhovateľa za konanie
porušujúce jej práva v zmysle ustanovení § 11, § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uvedené je
oprávnená uplatňovať v rámci samostatného konania. Odvolací súd preto nemal zákonnú možnosť, aby
na tento jej argument v rámci tohto odvolacieho konania akokoľvek procesne reagoval.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219     ods. 1, 2 O. s. p.
v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, a to aj v nenapadnutom súvisiacom výroku o
trovách prvostupňového konania, o ktorých okresný súd správne rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p..

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1,
v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a preto
mu podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy
odvolacieho konania si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu navrhovateľ neuplatnil (§ 151 ods.
1 O. s. p.), preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/147/2011", "guid": "e17f0790-7181-4f02-8876-74ca6b88370d:79baf0bc-e2ab-4562-8bae-38feb8b0a995", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}