{"guid": "e2d60ffd-ca35-4c7a-9e1b-0e7b52c3a2e4:b8b0257d-8ce7-44f4-a2eb-0a18ecdc3f9d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1011898759.2", "spisova_znacka": "2Co/50/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/50/2011 z 13. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. marca 2012, sp. zn. 2Co/50/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011898759.2", "identifikacne_cislo": "1011898759", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 1444, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-1444", "datum_vydania": "2012-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/87/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/87/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1991/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/87/#paragraf-5.odsek-4", "nazov": "§ 5 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/87/#paragraf-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1991/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-164", "nazov": "§ 164 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-164", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-164"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/87#paragraf-4", "/SK/ZZ/1991/87#paragraf-5", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-164"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8b0257d-8ce7-44f4-a2eb-0a18ecdc3f9d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1011898759.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1011898759.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1011898759.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 2Co/50/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1011898759\nDátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011898759.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia\nsenátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci navrhovateľa: Š. K., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom K. I., D. Q.. Č.. XX, zast. advokátom: JUDr. Juraj Macko, Ružinovská ul. č. 1,\nBratislava, proti odporcom: X/ A. Č. I. - S. A., K. E. Č.. X, I., zast. advokátom: JUDr. Július Brichta,\nadvokátska kancelária BRICHTA & PARTNERS, Grösslingova ul. č. 6 - 8, Bratislava, X/ G. A. S. X. I., Z.\nE. Č.. X, I., o vydanie nehnuteľností, na odvolanie odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava\nI zo dňa 26. januára 2009, č. k. 11C 97/1992-518, uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.\njúna 2010, č. k. 11C 97/1992-638 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. júla 2010, č. k.\n11C 97/1992-647 a na odvolanie odporcu 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.\njúna 2010, č. k. 11C 97/1992-638, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým odporcovi 2/ uložil povinnosť vydať\nnavrhovateľovi nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva          č. XX, katastrálne územie - S. A., Z.,\nparcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere X.XXX A. ako aj stavbu postavenú na tomto\npozemku, súpisné číslo XXXXXX v podiele XX/XX k celku mení tak, že návrh  z a m i e t a .\n\nOdvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14. júna 2010, č. k. 11C/97/1992-638, ktorým opravil\nzáhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. januára 2009, č. k. 11C/97/1992-518 tak, že\ndo záhlavia rozsudku ako odporcu 1/ uviedol S. X. K. zast A. Č. I. - S. A., so sídlom K. E.. X, I.,   z r\nu š u j e .\n\nOdvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14. júna 2010, č. k. 11C/97/1992-638, vo zvyšnej\nnapadnutej časti  m e n í  tak, že odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume\nXX.XXX,XX eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní a navrhovateľ je povinný zaplatiť\nodporcovi 3/ trovy konania v sume XX.XXX,XX eur, na účet právneho zástupcu odporcu 3/, do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku.\n\nOdvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14. júna 2010, č. k. 11C/97/1992-638 v časti\noznačenia advokátskej kancelárie odporcu 3/ v jeho záhlaví  m e n í  tak, že správne má znieť: G. A.\nS. X. I., so sídlom K. I., Z. E. Č.. X, zast. advokátom: JUDr. Juraj Kuráň, CSc., KURÁŇ & MARKOVÁ,\nadvokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 769 771, Miletičova ul. č. 1, Bratislava.\n\nOdvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 26. júla 2010, č. k. 11C/97/1992-647, ktorým v jeho\nzáhlaví opätovne uviedol odporcu 1/ - S. X. K. zast A. Č.F. I. - S. A., so sídlom K. E.. X, I.,  z r u š u j e .\n\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 2/ trovy prvostupňového konania v sume  XX.XXX,XX eur, na\núčet právneho zástupcu odporcu, do troch dní.\n\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 2/ trovy odvolacieho konania v sume X.XXX,XX eur, na účet\nprávneho zástupcu odporcu, do troch dní.\n\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 3/ trovy prvostupňového konania v sume XX. XXX,XX eur, na\núčet právneho zástupcu odporcu 3/, do troch dní.\n\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 3/ trovy odvolacieho konania v sume XX.XXX,XX eur, na účet\nprávneho zástupcu odporcu 3/, do troch dní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa (v poradí druhým) napadnutým rozsudkom uložil odporcovi 2/ povinnosť vydať\nnavrhovateľovi podiel o veľkosti 18/32 nehnuteľností, zapísaných na Liste vlastníctva č. XX, katastrálne\núzemie - S. A., a to pozemok parcela           č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere\nX.XXX A., ako aj stavbu postavenú na tomto pozemku, súpisné číslo XXXXXX a konanie voči odporcovi\n3/ zastavil. Odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu\n30.042,63 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi\n3/ titulom náhrady trov konania sumu XX.XXX,XX eur, do 15 dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne\nust. 1 ods. 1, § 2 ods. 1, 2, 3, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1 zák. č. 87/1991\nZb. o mimosúdnych rehabilitáciách,  čl. 2 a 17 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, § 1 ods.\n3 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal v\nkonaní preukázané splnenie procesnoprávnych ako i hmotnoprávnych predpokladov reštitúcie, nakoľko\npôvodné navrhovateľky tohto konania (1/ P. Z., nar. XX.XX.XXXX, 2/. F. E.C., nar. XX.XX.XXXX )\nboli osobami oprávnenými, ktoré včas a riadne zaslali povinnému subjektu výzvu na vydanie veci a v\nzákonnej lehote si aj uplatnili svoje právo súdnou cestou. Poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosť,\nvydania ktorej sa domáhali, prešla v rozhodnom období na štát v rozpore so zásadami demokratickej\nspoločnosti, keď predmetný majetok bol konfiškovaný bez právoplatného konfiškačného výmeru a\nDekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. bol na O. Z., vydania podielu ktorého sa domáhajú,\naplikovaný neoprávnene, nakoľko právny predchodca navrhovateliek (O. Z.) splnil podmienky pre\nkonfiškáciu majetku podľa Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. až po 25.02.1948 (výmer\nKrajského národného výboru v Bratislave zo dňa 17. júla 1950), ku ktorej došlo v rozhodnom období\na z dôvodu, že právny predchodca navrhovateliek bol Nemec, podporujúci nemeckých okupantov a\nvtedajší fašistický režim, t. j. dôvodom konfiškácie majetku bola jeho príslušnosť k určitej skupine.  V\ndôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že z archívnych dokumentov\nokolnosť, že právny predchodca navrhovateliek sa niekedy dopustil konania podporujúceho fašistický\nrežim nevyplýva, naopak z listinných dôkazov ako aj z výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že O.\nZ. počas druhej svetovej vojny pracoval ako správca majetku vo K. D., v G. W. Jasovciach a po vojne\nsa rodina presťahovala do I., kde pôsobil na A. Z. s tým, že bol osvedčením o národnej a politickej\nspoľahlivosti vydaného E. K. K. Tov dňa 06.10.1945 a osvedčením Okresného E. K. K. Topo zo dňa\n15.04.1946, uznaný za osobu národne a politicky spoľahlivú. Súd prvého stupňa dôvod konfiškácie\nposúdil ako účelový, keď mal z listinných dôkazov preukázané, že O. Z. bol minimálne od roku 1930\núradne evidovaný ako československý štátny občan, maďarskej národnosti, pričom z potvrdenia A. E.Á.\nK. K. D. zo dňa 16.08.1945 vyplýva, že bol národnosti slovenskej. Na základe uvedených skutočností\ndospel súd prvého stupňa k záveru, že dôvod konfiškácie bol účelový, nepravdivý a na jeho základe\ndošlo k odňatiu nehnuteľného majetku právneho predchodcu navrhovateliek, ktoré vzniklo ako dôsledok\njeho príslušnosti k určitej skupine alebo vrstve, čím je daný nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona\no mimosúdnych rehabilitáciách. Poukázal na skutočnosť, že Dekrét prezidenta republiky č. 108/1945\nZb. v danom prípade poslúžil iba na zakrytie odňatia nehnuteľného majetku O. Z., keďže tento bol\nvlastníkom okrem nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu aj ďalšieho nehnuteľného majetku na území\nSlovenskej republiky a to polí, lúk, lesov na P., v katastrálnom území I., parcely č. XXXX, nachádzajúcej\nsa v katastrálnom území K. I., ktoré mu však skonfiškované neboli, z čoho vyplýva, že ak by u právneho\npredchodcu navrhovateliek boli skutočne splnené podmienky na konfiškáciu, došlo by k odňatiu aj\ntohto majetku, keďže v zmysle uvedeného dekrétu (§ 1) sa konfiškoval všetok majetok osôb fyzických,\nnárodnosti nemeckej, maďarskej s výnimkou osôb, ktoré preukázali, že zostali verné Československej\nrepublike, nikdy sa neprevinili proti národom českému a slovenskému a buď sa zúčastnili činne boja\nza jej oslobodenie alebo trpeli pod nacistickým alebo fašistickým terorom. Súd prvého stupňa dospel k\nzáveru, že v danej právnej veci bol naplnený aj druhý dôvod pre navrátenie skonfiškovaného majetku,\nkeďže ku konfiškácii nehnuteľného majetku O. Z. došlo postupom porušujúcim základné ľudské práva a\nslobody. Uviedol, že z konfiškačných výmerov vyplýva, že okrem nepravdivosti dôvodov, ktoré príslušné\n\norgány viedli k odňatiu majetku O. Z., boli odôvodnené jednou vetou, ktorá nemala žiadnu oporu v\nskutkovom zistení, čo zakladá zmätočnosť a nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí, čím sa vtedajšie\nsprávne orgány dopustili porušenia základných ľudských práv a slobôd, na ktorých sú založené zásady\ndemokratickej spoločnosti. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia tak prijal záver, že\nreštitučný dôvod na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti odňatej (skonfiškovanej) podľa Dekrétu\nprezidenta republiky č. 108/1945 Zb. je daný vždy, ak rozhodnutie príslušného správneho orgánu\nposlednej inštancie o tom, že boli splnené podmienky na konfiškáciu bol vydaný v rozhodnom období\n(t. j. po februári 1948), a ak zároveň dôvodom konfiškácie bola výlučne príslušnosť dotknutej osoby k\nurčitej sociálnej, náboženskej, majetkovej alebo inej skupine alebo vrstve o to viac, ak sa v priebehu\nkonania zistí, že dôvod konfiškácie nikdy daný nebol. K otázke veľkosti spoluvlastníckych podielov,\nktorých vydania sa pôvodné navrhovateľky domáhali svojim návrhom, súd prvého stupňa uviedol,\nže mal vykonaným dokazovaním preukázané, že predmetom konfiškačných výmerov bolo odňatie\nspoluvlastníckeho podielu O. Z. vo výške X/X, ktorý zdedil v roku 1927 a zvyšnú časť zdedil  v roku\n1947 po svojej sestre G. Z., t. j. v čase, keď konfiškačné konanie nebolo právoplatne skončené a ktorej\nbol tiež predmetný podiel odňatý na základe rovnakých konfiškačných výmerov, napriek tomu, že z\nlistinných dôkazov vyplýva, že Povereníctvo vnútra výmerom zo dňa 30. 6. 1948, č. 11090/1-VII/3-48\nzrušilo formálne konfiškáciu na jej podiel vyrieknutú z dôvodu nemeckej národnosti, keďže sa hlásila\nk národnosti maďarskej a neskôr reslovakizovala s tým, že ak by táto skutočnosť bola pravdivá, tak v\ndedičskom konaní po poručiteľke G. Z. ako dedič prichádzal do úvahy jej brat O. Z. a tento podiel by\nnikdy nebol predmetom konfiškácie a preto, ak vlastníctvo k tomuto podielu nadobudol podľa zápisu v\npríslušnej evidencii nehnuteľnosti štát, nadobudol ho bez právneho dôvodu, čo je ďalším predpokladom\nna jeho vrátenie podľa reštitučného zákona. Keďže však súd prvého stupňa dospel k záveru, že\nkonfiškácia bola právoplatne ukončená dňa 17.07.1950 a týmto dňom sa sporná nehnuteľnosť stala\nvlastníctvom Československého štátu, nemohla byť od tohto okamihu predmetom dedičského konania\npo žiadnom z jej pôvodných vlastníkov, pokiaľ zomreli po tomto dátume. G. Z. však zomrela 12.08.1947,\nteda v čase pred právoplatným ukončením konfiškácie a preto jej podiel mohol byť predmetom dedenia\na O. Z., ako jej brat aj právoplatným dedičom. Zastavenie konania voči odporcovi 3/ odôvodnil súd\nprvého stupňa právne ust. § 96 O.s.p. a vecne späťvzatím návrhu navrhovateľa a súhlasom s týmto\nspäťvzatím zo strany odporcu 3/. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne\nust. § 142 ods. 1 a vecne úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému priznal právo na náhradu trov\nkonania voči neúspešnému odporcovi 2/ v sume XX.XXX,XX eur, spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli\nna jeho právnom zastúpení.  Rozhodnutie o trovách konania odporcu 3/ odôvodnil právne ust. § 146 ods.\n2 O.s.p. a vecne tým, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania voči odporcovi 3/ s tým, že\ndôvod na priznanie trov konania podľa druhej vety tohto ustanovenia naplnený nebol a preto odporcovi\n3/ priznal trovy konania, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení.\n\nSúd prvého stupňa napadnutým uznesením ( v poradí prvým) zo dňa 14. júna 2010, č. k.\n11C/97/1992-638 opravil záhlavie a výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. januára\n2009, č. k. 11C/97/1992-518 tak, že záhlavie bude znieť:\n\nOkresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: Š. K., bytom D. XX, I., zastúpený JUDr. Jurajom\nMackom, advokátom, Ružinovská 1, Bratislava, proti odporcom: 1/. Slovenská X. K. zast A. Č. I. -\nS. A., so sídlom K. E.. X, I., 2/ A. Č. I. - S. A., K. E.. X, I., zastúpený JUDr. Júliusom Brichtom, AK\nBRICHTA & PARTNERS, Grösslingova 6-8, Bratislava, 3/ G. A. S. X. I., so sídlom Z. E.. X, I., zastúpený:\nJUDr. Jurajom Kuráňom, CSc., advokátom, AK MURÁŇ &  MARKOVÁ, advokátska kancelária, s. r. o.,\nMiletičova 1, Bratislava, IČO: 36 769 771, v konaní o vydanie nehnuteľnosti, takto\n\nSúd opravuje rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 11C/97/1992-518 z 26.01.2009 vo výrokovej\nčasti tak, že výroková časť bude znieť:\n\nOdporca v 2. rade je povinný vydať navrhovateľovi nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX,\nkatastrálne územie - S. A. W. to  Z. Č.. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere X.XXX A., ako\naj stavbu postavenú na tomto pozemku, súpisné číslo XXXXXX, a to všetko v podiele XX/XX celku, do\n15 dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nSúd konanie voči odporcovi v 3. rade zastavuje.\n\nOdporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu XX.XXX.XX eur z titulu náhrady trov konania\nna účet právneho zástupcu navrhovateľa,                          č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľ.Q.\nI., W.. S.., I., a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2. rade sumu XX.XXX,XX eur z titulu náhrady trov konania\nna účet právneho zástupcu odporcu v 2. rade,                       č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený K. K.I.,\nW.. S.., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nV zostávajúcej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/97/1992-518 z dňa\n26.01.2009 nezmenený.\n\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca 3/ z dôvodu, že súd prvého stupňa\ntýmto rozhodnutím nerozhodol o náhrade trov konania, ktoré si odporca 3/ v konaní uplatnil s tým, že\ntáto časť výroku je v rozpore s rozsudkom, ktorým súd prvého stupňa rozhodol vo veci samej, keďže\nv ňom rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť trovy konania iba odporcovi 3/, t. j. G. A. S. I., voči\nktorému súd na návrh navrhovateľa konanie zastavil. Zároveň namietol opätovné nesprávne označenie\nadvokátskej kancelárie v napadnutom uznesení, keď súd prvého stupňa uviedol jej nesprávne meno:\nMURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, pričom správnym označením je: KURÁŇ & MARKOVÁ.\n\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca 2/ - A. Č. I. - S. A., navrhol\nnapadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\nako i z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nOdvolateľ namietol, že z ust. § 164 O.s.p. vyplýva oprava zrejmých nesprávností, ktorou však nemôže\nbyť doplnenie záhlavia rozsudku opravným uznesením o účastníka konania, ktorým už nie je niekoľko\nrokov, keďže postavenie S. X. ako účastníka konania a pôvodného odporcu 1/ zaniklo a preto nemôže\nbyť opätovne v žiadnom súdnom rozhodnutí v tejto veci ako účastník konania uvádzaný i s poukazom\nna skutočnosť, že označenie Slovenská X., Y. A. Č. I. - S. A., nie je správne a ide o procesnú vadu.\n\nSúd prvého stupňa ďalším odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 26. júla 2010, č. k.\n11C/97/1992-647 (ďalej iba v poradí druhé uznesenie) opravil napadnutý rozsudok v časti záhlavia tak,\nže záhlavie bude znieť:\n\nOkresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom v právnej\nveci navrhovateľa: Š. K., bytom Kvačalova XX, I., zastúpený: JUDr. Jurajom Mackom, advokátom,\nRužinovská 1, Bratislava, proti odporcom: X/ Slovenská X. K. zast A. Č. I. - S. A., so sídlom K. E..\nX, I., X/ A. Č. I. - S. A., K. E.. X, I., zastúpený JUDr. Júliusom Brichtom, AK BRICHTA & Partners,\nGrösslingova 6-8, Bratislava, X/ G. A. S. X. I., so sídlom Z. E.. X, I., zastúpený: JUDr. Jurajom Kuráňom,\nCSc., advokátom, AK KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s. r. o., Miletičova 1, Bratislava,\nIČO: 36 769 771, v konaní o vydanie nehnuteľnosti, takto\n\nSúd opravuje rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/97/1992 - 518 z dňa 26.01.2009 v  4. časti\nvýroku tak, že  4. časť výroku bude znieť:\n\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 3. rade sumu XX.XXX,XX eur z titulu náhrady trov konania\nna účet právneho zástupcu odporcu v 3. rade,                     č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo K.,\nW.. S.., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V zostávajúcej časti zostáva rozsudok  Okresného\nsúdu Bratislava I č. k. 11C/97/1992-518 z dňa 26.01.2009 nezmenený.\n\nSvoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. 164 O.s.p. a vecne tým, že v uvedenom\nrozsudku omylom v jeho záhlaví neuviedol odporcu 1/ - Slovenská X. K. zast A. Č.F. I. - S.\nA. a nesprávne označil odporcu vo výrokovej časti rozsudku, ktorého zaviazal k vydaniu spornej\nnehnuteľnosti navrhovateľovi, ďalej odporcu, voči ktorému konanie zastavil a odporcu, ktorého zaviazal\nk náhrade trov konania navrhovateľovi, ako aj odporcu, ktorému priznal náhradu trov konania od\nnavrhovateľa. Uviedol, že uznesením zo dňa 14.06.2010, č. k. 11C/97/1992-638 čiastočne odstránil\nzrejmé nesprávnosti v písaní napadnutého rozsudku, v tomto uznesení však pri označení advokátskej\nkancelárie, ktorej konateľom je právny zástupca odporcu 3/ omylom uviedol jej nesprávne meno a\n\nzároveň týmto uznesením neodstránil chybu v 4. časti výroku rozsudku pri označení odporcu, ktorému\npriznal náhradu trov konania od navrhovateľa.\n\nAj proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca označený v opravnom uznesení\nako odporca 2/ z dôvodov uvedených už v odvolaní proti prvému opravnému uzneseniu vydaného\nsúdom prvého stupňa. Opätovne uviedol, že záhlavie napadnutého rozsudku bolo správne, označujúce\naktuálnych účastníkov tohto konania s tým, že aj keby správne nebolo, nebolo by túto chybu možné\nodstrániť podľa § 164 O.s.p., keďže požiadavku zrejmej nesprávnosti by nespĺňala a preto navrhol\nnapadnuté uznesenie zrušiť. Zároveň uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa v poradí druhým opravným\nuznesením opravil záhlavie rozsudku v časti označenia právneho zástupcu odporcu 3/, iba túto opravu\nje možné akceptovať ako opravu vykonanú v súlade s ust. § 164 O.s.p.\n\nG. A. S. X. I. vo svojom vyjadrení k odvolaniu účastníka označeného napadnutým uznesením ako\nodporcu 1/ uviedol, že sa s námietkami v tomto odvolaní stotožňuje, opravu záhlavia vykonanú\nnapadnutým uznesením považuje za nedôvodnú a nesprávnu, keďže v priebehu tohto konania po\nzrušení rozsudku súdu prvého stupňa uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 18Co 177/01-125,\nsúd prvého stupňa konanie voči vtedy označenému odporcovi 1/ - štátu zastavil a to z dôvodu\nčiastočného späťvzatia návrhu.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca 2/, ktorý ho navrhol\nzmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Namietol právny záver súdu prvého stupňa v otázke vymedzenia povinnej osoby, keďže\nvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, prešlo od 01.05.1991 na G. A. S. - I., čím\nsingulárnou sukcesiou, ktorá nastala pred tým, ako I. Z. U. Bratislava, ktorý vec pôvodne držal, zanikol\n(dňa 31.12.1991) a jeho právnym nástupcom sa mala stať S. W.  B. S. A. v inej ako majetkovoprávnej\nagende a odporca 2/ v majetkovoprávnej agende, sa uvedený subjekt dostal do postavenia osoby\npovinnej. Uviedol, že zánikom I. Z. U. Bratislava univerzálnou sukcesiou nevstúpila S. W.  B. S. A., keďže\nv rámci sukcesie do tohto postavenia mohol vstúpiť iba odporca 2/, t. j. A. Č. I. - S. A., na ktorú v zmysle\nzáväzného výpisu z podnikového registra prešla majetkovoprávna agenda po I. Z. U.. I., pričom skutočný\nprechod záväzkov a pohľadávok I. Z. U.. I. nenastal, ako nesprávne uviedol v napadnutom rozsudku\nsúd prvého stupňa ku dňu jeho zrušenia (31.12.1991), ale v súlade s § 15 ods. 2 zák. č. 111/1990\nZb. o štátnom podniku až 24. apríla 1992, kedy došlo k zápisu zrušenia I. Z. U.. I. do podnikového\nregistra, teda po podaní návrhu na súd (dňa 30.03.1992). Poukázal na to, že do času skutočného zániku\npodniku a teda aj v čase podania žaloby o vydanie veci, mal byť ako žalovaný subjekt označený I.\nZ. U.. I., ktorý v čase podania žaloby mal plnú právnu subjektivitu a bol povinný zo všetkých svojich\nzáväzkov, vrátane povinností z reštitučného nároku uplatneným v tomto konaní, keďže podľa zákona\no mimosúdnych rehabilitáciách predpokladom zachovania reštitučného nároku je jeho uplatnenie v\nlehote jedného roka od účinnosti tohto zákona a voči osobe, ktorá je nesporne osobou povinnou.\nV dôvodoch svojho odvolania uviedol, že navrhovateľky nesplnili formálne predpoklady reštitučného\nkonania, keďže svoj reštitučný nárok neuplatnili včas (§ 5 ods. 4 zák. č. 87/1991 Zb.) a voči osobe\npovinnej. Odvolateľ uviedol, že subjekt označený žalobným návrhom na vydanie veci nikdy nebola\nsamostatne S. W.  B. S. A. ale iba ako procesný zástupca štátu (Č. Š. K. zast S. W.  B. S. A.), ktorým\nvšak byť nemohol, keďže nebol štátnym orgánom, pričom neobstojí ani tvrdenie súdu prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, že pôvodné navrhovateľky vychádzali z hodnoverného zápisu v\nkatastri nehnuteľností, keďže zo žiadneho výpisu označenie povinnej osoby, zvolenej navrhovateľkami\nnevyplýva, čo napokon konštatuje aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, keď výslovne uvádza, že\nna výpise z Listu vlastníctva č. XX bol ako vlastník uvedený Č. Š. - I. Z. I. U.. Odvolateľ ďalej poukázal\nna procesný postup predchádzajúci vydaniu napadnutého rozsudku keď uviedol, že procesné účinky vo\nvzťahu k nemu ako k účastníkovi konania nastali uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 21.03.1996, č.\nk. 11C 97/92-32, ktorým  pripustil vstup odporcu 2/ do konania na strane odporcu a vo vzťahu k odporcovi\n3/, uznesením zo dňa 21.07.1996, č. k. 11C 97/92-41, ktorého týmto uznesením do konania ako odporcu\n3/ pripustil s tým, že S. W.  B. S. A. bola ku dňu 31.12.1998 zrušená a jej majetok a záväzky prešli na\nzáklade univerzálnej sukcesie na odporcu 2/, t. j. A. Č. I. - S. A.. Namietol i záver súdu prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku v tom, že podľa jeho názoru navrhovateľky v zákonnej lehote\npredkladali výzvy na vydanie veci (spornej nehnuteľnosti), keďže do uplynutia rozhodného obdobia\n(teda do 01.10.1991) výzvu na vydanie veci podala výlučne P. Z. a zo súdom prvého stupňa zisteného\nskutkového stavu vôbec nevyplýva, že takúto výzvu na vydanie veci podala aj navrhovateľka 2/, t. j.\n\nE. F.. Odporca 2/ ďalej namietol, že závery súdu prvého stupňa o splnení materiálnych podmienok\nreštitúcie nemajú oporu v platnom práve s tým, že nie je možné pripustiť aplikáciu zákona o mimosúdnych\nrehabilitáciách aj na konfiškáciu, vykonanú na základe Dekrétu prezidenta republiky č.108/1945 Zb.,\nktorý je i naďalej súčasťou slovenského právneho poriadku a preto v rámci reštitučného konania by malo\nbyť predmetom skúmania iba obdobie od 28. februára 1948 a akékoľvek prípadné správne rozhodnutia\na akty, ktoré boli vydané pred týmto obdobím do 1. januára 1990 (rozhodné obdobie), preto principiálne\nnemôžu byť použité pre účely hodnotenia, či bola spôsobená politická perzekúcia (§ 2 ods. 2 zák. č.\n87/1991 Zb.) alebo, či nedošlo k postupu, ktorý porušil všeobecne uznávané ľudské práva a slobody\n(§ 2 ods. 3 zák. č. 87/1991 Zb.), keďže tieto správne akty pod vecnú pôsobnosť vymedzenú § 1 ods.\n1 zák. č. 87/1991 Zb., nespadajú. Vytkol súdu prvého stupňa, že svoj záver o politickej perzekúcii O.\nZ. oprel o výmery, ktoré vôbec v rozhodnom období vydané neboli a v ktorých sa o ňom hovorilo ako\no Nemcovi a fašistickom kolaborantovi, keďže správne orgány boli v zmysle aj podľa v súčasnej dobe\nplatného a účinného predpisu (§ 1 ods. 1 bod 2. Dekrétu prezidenta republiky) povinné skúmať, či\nboli splnené podmienky pre konfiškáciu a teda, či osoba, ktorej mal byť majetok skonfiškovaný, bola\nnárodnosti nemeckej alebo maďarskej. Uviedol, že pôvodné navrhovateľky, ale ani súčasný navrhovateľ\nnepreukázali, že Krajský národný výbor výmerom, zn. 562-1/6-1949-VIII/1g porušil právne predpisy od\n28.02.1948 takou intenzitou, ktorá by politickú perzekúciu dosahovala, prípadne postup, ktorý by porušil\nvšeobecne uznávané ľudské práva a slobody a zároveň nepreukázali, že uvedený orgán ako orgán\nodvolací podmienky pre konfiškáciu podľa § 1 ods. 1 bod 2. Dekrétu nehodnotil, ku dňu jeho účinnosti\nt. j. ku dňu 30.10.1945 vo vzťahu k O. Z., ktorého podiel na nehnuteľnostiach tvoriacich predmet tohto\nsporu, bol ku dňu účinnosti Dekrétu 3/8 k celku vo vzťahu k G. Z., ktorej podiel bol ku dňu účinnosti\nv tej istej veľkosti a vo vzťahu k A. L., ktorej podiel na nehnuteľnostiach k celku, bol ku dňu účinnosti\nDekrétu prezidenta republiky 2/8. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že aj súd prvého stupňa vo svojom\nrozhodnutí dospel k záveru, že O. Z. bol maďarskej národnosti a preto bolo práve jeho povinnosťou\npreukázať v konaní, že (§ 1 ods. 1 bod 2. Dekrétu) zostal verným Československej republike, nikdy sa\nneprevinil proti národom českému a slovenskému a buď sa činne zúčastnil boja za jeho oslobodenie,\nalebo trpel pod nacistickým alebo fašistickým terorom s tým, že podľa výmeru Povereníctva vnútra\nč. 11090/1-VI/3-1948 sa sama G. Z. hlásila k maďarskej národnosti a národnosť A. L. (X.. Z.), ktorá\nzomrela dňa 05.12.1945 v Budapešti, bola podľa všetkého tiež maďarská, keďže jej deti sa k tejto\nnárodnosti hlásili, pričom z dokumentov a dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nevyplýva\nnedôvodnosť konfiškácie, t.j. podmienky konfiškácie voči nim splnené boli, keďže opak preukázaný\nnebol a zároveň nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by vecnú správnosť konfiškačného výmeru\nKrajského národného výboru v Bratislave zn.              562-1/6-1949-VIII/1g spochybnil a nemohlo ísť\no politickú perzekúciu ani o postup porušujúci všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, tak ako to\nsúd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uzavrel. Namietol záver súdu prvého stupňa nemajúci oporu\nnielen v právnej teórii a v judikatúre, ale najmä v právnych predpisoch o tom, že pre účinky konfiškácie\nje rozhodujúci okamih právoplatnosti rozhodnutia o splnení podmienok konfiškácie, keďže konfiškácia je\noriginárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva dňom účinnosti Dekrétu ex lege a ex tunc a to\nza predpokladu, že príslušný správny orgán vyhodnotil podmienky konfiškácie právoplatným správnym\naktom ako splnené a preto pre uplatnenie reštitučných nárokov z takejto konfiškácie je rozhodný podiel,\naký mali jednotlivé osoby ku dňu konfiškácie, t. j. ku dňu 30.10.1945 (O. Z. X/X k celku, G. Z. X/\nX k celku a A. L. X/X k celku) a akékoľvek disponovanie s podielom G. Z. v dôsledku jej úmrtia\nv rámci dedičského konania nemohlo mať žiadne dôsledky na vlastníctvo jej podielu, keďže účinky\nkonfiškácie nastali ex tunc od účinnosti Dekrétu, t. j. od 30.10.1945 a G. Z. zomrela až v roku 1947.\nOdporca 2/ ďalej k otázke oprávnených osôb na uplatnenie reštitučného nároku uviedol, že oprávnenou\nosobou po O. Z. (podiel 3/8 k celku ku dňu konfiškácie) bola jeho manželka, nárok na podiel po G.\nZ. si mohol uplatniť tiež iba O. Z., resp. jeho deti, avšak všetky výzvy na vydanie veci príslušným\norgánom predkladala P. Z., ktorá však k podielu G. Z. oprávnenou osobou nebola, pričom ani výzvy\nna vydanie veci nespĺňali formálne predpoklady pre uplatnenie reštitučného nároku po G. Z. z dôvodu,\nktorého nemohol súd prvého stupňa priznať vydanie 6/32 podielu G. Z. navrhovateľovi, keďže O. Z.\nvlastníkom tohto podielu po svojej sestre nikdy nebol a žiadna oprávnená osoba (dieťa O. Z. ) si tento\npodiel v reštitúcii riadne neuplatnila. Odporca 2/ namietol aj výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa\nrozhodol o náhrade trov konania, keď vychádzal z hodnoty spoluvlastníckeho podielu, ktorého vydanie\nbolo predmetom tohto konania s tým, že predstavuje sumu X.XXX.XXX,XX eur (XX.XXX.XXX,- Sk),\nktorú si prvostupňový súd zrejme určil zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodnými\nnavrhovateľkami a súčasným navrhovateľom s poukazom na skutočnosť, že predmetom zmluvy však\nnebol spoluvlastnícky podiel, ktorého vydania sa v tomto konaní navrhovateľ domáha, ale výlučne\npohľadávka postupcov na vydanie spoluvlastníckeho podielu 18/32 nehnuteľnosti. Odvolateľ namietol,\n\nže nie je možné stotožňovať hodnotu spoluvlastníckeho podielu  18/32 s pohľadávkou na jeho vydanie,\nkeďže v jednom prípade ide o hodnotu práva a v druhom o vydanie spoluvlastníckeho podielu, teda o\nhodnotu veci, z dôvodu ktorého bolo povinnosťou prvostupňového súdu určiť základnú sadzbu tarifnej\nodmeny podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., alebo vzhľadom na dlhotrvajúce konanie zavinené\nnielen zložitosťou prejednávanej problematiky, ale i konaním pôvodných navrhovateliek, ktoré svoj\nreštitučný nárok postúpili na súčasného navrhovateľa, označenie žalovaného subjektu spôsobujúceho\nprocesnú vadu, nedôsledný postup prvostupňového súdu v konaní s účastníkmi konania, ktorý bol\ndôvodom pre zrušenie prvého rozsudku v tejto právnej veci, rozhodnúť o náhrade trov konania podľa\n§ 150 O.s.p.\n\nNavrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje\npotvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho\nkonania. K námietkam odvolateľa uviedol, že povinná osoba vo výzve a povinná osoba v žalobnom\nnávrhu musí byť podľa reštitučného zákona vo vzájomnej korelácii a to aj napriek tomu, že v čase\npodania tohto návrhu povinná osoba už neexistovala, keďže zanikla ex lege a preto, ak súd prvého\nstupňa v priebehu konania pripustil vstup odporcu 2/ do konania, reagoval súd iba na zmenu právnej\nsituácie, vzniknutej zmenou právnej úpravy a preto k preklúzii nároku navrhovateľa nedošlo. Nesúhlasil\ns názorom odvolateľa, že konfiškačný výmer č. 101409/VIII.1946 sa stal právoplatným pred rozhodným\nobdobím, nakoľko z výmeru Krajského národného výboru v Bratislave č. 562-1/6-1949-VIII.1g zo\ndňa 17.07.1950 vyplýva, že týmto výmerom boli prejednané oba konfiškačné výmery a tieto aj boli\npotvrdené. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu ďalej uviedol, že do rozhodného obdobia sa počíta čas,\nkedy konfiškačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom ustanovené komisie museli skúmať,\nči jednotlivé osoby spĺňali podmienky, či ich majetok mohol konfiškácii podliehať alebo nie, pričom ak\nby sa prijal názor odvolateľa, všetky dekréty prezidenta republiky z roku 1945 by boli nevykonateľné,\npretože by podmienku rozhodného obdobia nespĺňali. Ďalej uviedol, že z pozemkovoknižnej vložky č.\nXXX, katastrálne územie I. vyplýva, že právny predchodca navrhovateliek O. Z. sa stal podielovým\nspoluvlastníkom pod I.. X. titulom dedenia 3/8 a pod I.. X. titulom dedenia 6/32, spolu 18/32\nspoluvlastníckeho podielu s tým, že uznesenie o nadobudnutí dedičstva v prospech O. Z. a jeho vklad\ndo pozemkovej knihy bol vykonaný ešte pred nadobudnutím právoplatnosti konfiškačných rozhodnutí a\nvkladom konfiškačného rozhodnutia KNV do pozemkovej knihy. K napadnutému výroku o náhrade trov\nkonania uviedol, že sumou XX.XXX.XXX,- Sk bola určená hodnota predmetných nehnuteľností k výške\npodielu 18/32, ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky.\n\nOdporca 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ uviedol, že navrhuje rozsudok súdu\nprvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že v priebehu\nprvostupňového konania zhodne s odporcom 2/ v tomto konaní argumentovali, že po späťvzatí návrhu\nnavrhovateľa proti jedinému pôvodne žalovanému odporcovi (štátu) a zastavení konania voči tomuto\nsubjektu, nevystupuje v konaní žiadny subjekt na strane odporcu, proti ktorému ako osobe povinnej\nby si bol navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia ako osoby oprávnené, uplatnili včas predmetný\nreštitučný nárok (nárok na vydanie veci v lehote podľa § 5 ods. 4 zák. č. 87/1991 Zb., t. j. v lehote\njedného roka od 01.04.1991 ). Odporca 3/ vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že právne predchodkyne\nnavrhovateľa svojim návrhom žalovali výlučne jedného odporcu a to štát a preto súčasných odporcov 2/\na 3/, ktorí do konania vstúpili na základe návrhu navrhovateliek,  nie je možné považovať za procesných\nnástupcov štátu, a zamieňanie procesného inštitútu pristúpenia do konania so zámenou účastníka,\nje vylúčené a neprípustné. Poukázal na skutočnosť, že pôvodné navrhovateľky vo svojom návrhu\nneoznačili ako odporcu Č. Š. - I. Z. I. U., resp. Č. Š., zastúpený I. Z. I. U. ale ako odporcu označili\nČ. Š., zastúpený S. W.  B. S. A., ktorá ako vlastník, resp. držiteľ sporných nehnuteľností v katastri\nnehnuteľností označená nebola. Zároveň sa stotožnil s právnym názorom odvolateľa, že navrhovateľ\nnepredložil žiadny listinný dôkaz o tom, že pôvodné navrhovateľky splnili jednu zo základných zákonných\npodmienok pre priznanie reštitučného nároku na vydanie nehnuteľností, a to riadnu výzvu podľa\nreštitučného zákona, keďže z listinných dôkazov, v spise založených vyplýva, že výzvy podávala výlučne\nP. Z., ktorá nikdy nebola oprávnenou osobou na uplatnenie reštitučného nároku aj po G. Z.. Podľa\nnázoru odporcu 3/ navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že ku skonfiškovaniu\npredmetných nehnuteľností došlo v dôsledku politickej perzekúcie jeho právneho predchodcu alebo\nv dôsledku postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody  v zmysle ust. § 6\nods. 2 a § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 87/1991 Zb. Poukázal na skutočnosť, že už odvolací súd vo\nsvojom uznesení, ktorým v poradí prvý prvostupňový rozsudok zrušil (uznesenie Krajského súdu v\nBratislave, sp. zn. 18Co117/2001) uviedol, že je povinnosťou navrhovateľa v konaní preukázať, že\n\nsprávne akty, ktorými došlo ku konfiškácii nehnuteľností, boli vydané v dôsledku politickej perzekúcie\nalebo postupom, ktorý porušil všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, avšak navrhovateľ  v\ntomto smere žiadny dôkaz neprodukoval. Zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v priebehu\nprvostupňového konania v tom, že správne orgány postupovali v súlade s Dekrétom prezidenta republiky\nč. 108/1945 Zb., v riadnom postupe vydali výmer, ktorým boli sporné nehnuteľnosti skonfiškované, keďže\nich povinnosťou bolo skúmanie občianstva a príslušnosti k určitej skupine osoby, ktorej majetok mal byť\nskonfiškovaný. Uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol v časti výroku, ktorý podľa názoru odporcu 3/\nodvolaním napadnutý nebol (zastavenie konania proti odporcovi 3/) vecne správne, keď konanie zastavil\na odporcovi 3/ priznal náhradu trov konania v sume XX.XXX,XX eur.\n\nOdvolací súd preskúmal celú vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.\na dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa vec\nnesprávne právne posúdil.\n\nOdvolací súd sa predovšetkým zaoberal dôvodnosťou odvolaní podaných proti vyššie uvedeným\nopravným uzneseniam vydaných súdom prvého stupňa.\n\nPodľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné\nzrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť\nvykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že pôvodné navrhovateľky 1/ a 2/ (P. Z. aÍ. Ot E.) sa návrhom podaným na súd\nprvého stupňa dňa 30.03.1992 domáhali voči odporcovi - Č. Š. Y. S. W.  B. S. A. uloženia povinnosti\nuzavrieť dohodu o vydaní veci podľa zák. č. 87/1991 Zb. na podiel 18/32 pozemku na parc. č. XXX,\nzapísanej v S. M. K. Bratislave, List vlastníctva č. XX, katastrálne územie S. A., súpisné číslo XXXX\na nehnuteľnosti obytného domu postavenom na tejto parcele - na G. E.Í.    Č.. X, na Y. Q.. Č.. X - X\na návrhom zo dňa 28.06.1996 alternatívne určenia, že sú vlastníčkami týchto nehnuteľností v podiele\n18/32. Na návrh navrhovateliek na prvostupňovom pojednávaní dňa 21.03.1996, súd do konania na\nstrane odporcu pripustil vstup A. Č. I. - S. A., so sídlom v Bratislave, K. E. Č.. X ako odporcu 2/. Na\nprvostupňovom pojednávaní dňa 02.07.1996 navrhovateľky navrhli  na strane odporcov 1/ a 2/ vstup\nďalšieho odporcu do konania - G. A. S., so sídlom K. Bratislave, Z. E. Č.. X a súd prvého stupňa\nuznesením zo dňa 02.07.1996, č. k. 11C 97/92-41 návrhu vyhovel a vstup tohto subjektu ako odporcu\n3/, do konania pripustil. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 25. januára 2001, č. k. 11C/97/92-101\nrozhodol tak, že odporcom 1/ (A. Č. I.-S. A.) a 2/  (G. A. S. X. I.) uložil povinnosť vydať navrhovateľkám\npodiel 18/32 nehnuteľnosti na parcele č. XXX o výmere XXXX m2, zastavaná plocha a nádvoria, súpisné\nčíslo XXXX, v katastrálnom území I. - S. A., zapísanú na Liste vlastníctva č. XX, do tridsať dní, zároveň\nrozhodol o trovách konania. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. januára 2002, č. k. 18Co\n177/01-125 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom jedným z\ndôvodov zrušujúceho rozhodnutia bola vada, ktorou súd prvého stupňa konanie zaťažil tým, že proti\npôvodne označenému účastníkovi - odporcovi - Č. Š. Y. S. W.  B. S. A., so sídlom v I., E.. S. Č.. X svojim\nrozsudkom nerozhodol, pričom ani z obsahu spisu ale ani zo žiadneho procesného postupu súdu nebolo\nmožné zistiť, čo súd prvého stupňa viedlo k tomu, že takto označeného odporcu, za účastníka konania\nprestal považovať. Navrhovateľky v písomnom podaní zo dňa 26.09.2005 uviedli, že na návrhu podanom\nproti štátu - Slovenskej republike netrvajú a súd prvého stupňa uznesením zo dňa 18. septembra 2008,\nč. k. 11C 97/92-443 konanie voči odporcovi 1/ (Slovenská X. K. zast A. Č. I. - S. A.), konanie zastavil.\nUvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2008. Ďalším návrhom zo dňa 28.10.2008\nžiadal navrhovateľ konanie voči odporcovi 3/ (G. A. S. I.) zastaviť a odporcovi 2/, teda A. Č. I. - S. A. uložiť\npovinnosť vydať nehnuteľnosti v podiele 18/32 k celku. Z uvedeného vyplýva, že konanie voči pôvodne\noznačenému odporcovi - Č. Š. zastúpený S. W.  B. S. A. je od 29.09.2008 právoplatne zastavené, z čoho\nvyplýva, že tento subjekt nie je odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení konania\nvoči nemu, účastníkom tejto právnej veci, t. j. tohto konania.\n\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s námietkami odporcu 2/, resp. odporcu 3/, že z dikcie\nust. § 164 O.s.p. v žiadnom prípade nevyplýva možnosť účastníka, ktorého konajúci súd opomenul\nuviesť v záhlaví svojho rozsudku opravným uznesením ho do záhlavia opätovne uviesť, keďže opraviť\nrozsudok podľa citovaného zákonného ustanovenia je možné iba v prípadoch, ak ide o chyby v písaní\na počítaní ako i o chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní\n\na počítaní, t. j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti\nosoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu či vyhotoveniu rozsudku a ktoré sú každému zrejmé, pričom\nzrejmosť takej nesprávnosti má vyplývať z porovnania výroku rozsudku  s jeho odôvodnením, prípadne\naj z iných súvislostí. V posudzovanej veci je však nesporné, že verejne vyhlásený rozsudok súdom\nprvého stupňa (č. l. 511 spisu) nebol v súlade s jeho písomným vypracovaním, z dôvodu ktorého bol spis\nodvolacím súdom (č. l. 637 spisu) súdu prvého stupňa vrátený na postup podľa § 164 O.s.p. Odvolací\nsúd však v žiadnom prípade nevrátil vec prvostupňovému súdu na opravu spôsobom, ako ju v poradí\nprvým napadnutým uznesením vykonal súd prvého stupňa a ktorou v rozpore s citovaným zákonným\nustanovením záhlavie svojho rozhodnutia opravil tak, že do postavenia žalovaných subjektov opätovne\nvčlenil ako odporcu 1/  S. X. K. zast A. Č. I. - S. A., so sídlom K. E.. X, I., ktorá od 29.09.2008 nie je\nna základe právoplatného prvostupňového uznesenia, účastníkom tohto konania. Dôvodom, pre ktorý\nodvolací súd vrátil vec na opravu bola skutočnosť, že súd prvého stupňa verejne vyhlásil rozsudok na\npojednávaní tak, že odporcovi 2/ uložil povinnosť vydať navrhovateľovi spornú nehnuteľnosť, konanie\nvoči odporcovi 3/ zastavil, rozhodol o povinnosti odporcu 2/ zaplatiť navrhovateľovi trovy konania\na o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi 3/ trovy konania. Súd prvého stupňa však výrokmi\npísomne vypracovaného rozhodnutia rozhodol tak, že povinnosť vydať nehnuteľnosť navrhovateľovi\nuložil odporcovi 1/, ktorému uložil aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania, konanie zastavil\nvoči odporcovi 2/ a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ trovy, ktoré mu v konaní vznikli.\nNásledne v poradí prvým opravným uznesením opravil (okrem toho, ako už odvolací súd uviedol vyššie\nnesprávne v časti záhlavia napadnutého rozsudku) výrok svojho rozsudku tak, že síce správne označil\nžalovaný subjekt, ktorému uložil povinnosť nehnuteľnosť vydať (odporcovi 2/, v súlade s vyhláseným\nrozsudkom na pojednávaní) a konanie voči odporcovi 3/ zastavil, avšak pôvodne správne vyhlásené\nrozhodnutie (nesprávne uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku) v časti výroku o trovách konania\nopravil absolútne nelogicky, keď odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XX.XXX,XX\neur titulom náhrady trov konania a zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť tomu istému\nodporcovi 2/ trovy konania v sume XX.XXX,XX eur. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za výnimočne\npotrebné dať prvostupňovému súdu do pozornosti, že pokiaľ do konania svojim opravným uznesením\nopätovne včlenil ďalšieho účastníka, tak nielenže o trovách voči tomuto účastníkovi nerozhodol, resp.\no jeho prípadných trovách voči ostatným sporovým stranám ale najmä sa s jeho postavením v danej\nprávnej veci, v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej vôbec nevysporiadal.\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorou opravil záhlavie\nnapadnutého rozsudku tak, že ako odporcu 1/ tohto konania uviedol S. X. K. zast A. Č. I. - S. A., so\nsídlom K. E.. X, I. zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., keďže dôvody pre ktoré bolo rozhodnutie\nv tejto časti vydané neexistovali.\n\nVo zvyšnej časti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa (vo výrokoch o trovách konania) podľa §\n220 O.s.p. zmenil tak, že odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 30.042,63\neur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, vedený K.  I., W.. S.., I., číslo účtu XXXXXXXXXXX/XXXX\ndo troch dní a navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 3/ trovy konania v sume XX.XXX,XX eur na\núčet právneho zástupcu odporcu 3/, vedený vo K., W.. S.., číslu účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku.\n\nZ dôvodu, že súd prvého stupňa v záhlaví v poradí prvého opravného uznesenia uviedol nesprávne\nobchodné meno advokátskej kancelárie zastupujúcej v spore odporcu 3/, odvolací súd podľa § 220\nO.s.p. túto zrejmú nesprávnosť v napadnutom uznesení opravil tak, že uznesenie v tejto časti zmenil\nuvedením správneho mena splnomocneného zástupcu odporcu 3/.\n\nOdvolací súd sa ako už uviedol vyššie, stotožnil s námietkami odporcu 2/ a 3/ v ich odvolaní proti v poradí\nprvému opravnému uzneseniu v časti, ktorou opravil záhlavie napadnutého rozsudku tak, že v ňom\nodporcu 1/ uviedol ako účastníka konania, voči ktorému bolo konanie  právoplatne zastavené a preto\npodľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. v poradí druhé opravné uznesenie v časti opraveného záhlavia, zrušil.\n\nV posudzovanej veci sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s námietkami odvolateľa v otázke\npasívnej legitimácie účastníkov konania z nasledovných dôvodov. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodné\nnavrhovateľky označili v návrhu na začatie konania zo dňa 30.03.1992 na strane odporcu Č. Š., Y. S.\nW.  B. S. A., so sídlom na E. S. Č.. X K. Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania návrhu na\nsúd prvého stupňa bol odporca riadne označený a s takto označeným odporcom aj súd prvého stupňa\n\nkonal, až do podania návrhu navrhovateliek zo dňa 02.07.1996 na pristúpenie ďalšieho účastníka do\nkonania na strane odporcu - A. Č. I. - S. A.. Je nepochybné, že v prípade, ak by prvostupňový súd\noznačenie odporcu považoval za nedostatočné alebo neúplné, ďalším jeho procesným postupom by\nbolo odstránenie tohto nedostatku výzvou pôvodným navrhovateľkám na odstránenie vád návrhu na\nzačatie konania a nakoľko takto nepostupoval, označenie odporcu považoval za správne.\n\nV tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že súdy nedisponujú právomocou meniť okruh  osôb\noznačených na strane odporcu, výkladom označenia odporcu v návrhu, a to ani v prípade, ak\nho považujú za sporné. Naopak, v prípade pochybností musia vždy postupovať v súčinnosti s\nnavrhovateľom tak, aby boli pochybnosti súdu odstránené a aby súd mohol ďalej pokračovať v konaní.\nPochybnosti o osobe odporcu však musia mať taký charakter, že nie je bez ďalšieho možné určiť\nosobu odporcu, teda napr. ak chýba dôležitý údaj, alebo preto, že do úvahy prichádza viac osôb\nspĺňajúcich označenie uvedené v žalobnom návrhu. Úlohou súdov je poskytnúť všetkým účastníkom\nrovnakú garanciu ich práv a vec nestranne rozhodnúť. Nestrannosť súdu sa prejavuje aj tým, že súd\nnemôže upozorniť účastníkov konania na nesprávnosť ich postupu, ktorý má základ v nepochopení\nustanovenia hmotného práva, pretože tým neprimerane zvýhodňuje jednu zo strán sporu. Preto, ak\nsúd prvého stupňa dodatočne vykladal vôľu pôvodných navrhovateliek označiť ako odporcu právneho\npredchodcu odporcu1/, navyše v rozpore s jeho skutočným označením v žalobnom návrhu, musel\nodvolací súd jednoznačne konštatovať, že prvostupňový súd prekročil svoje právomoci a súčasne porušil\nzásadu rovnosti účastníkov konania. Odôvodnenie takéhoto postupu ochranou navrhovateľa, ktorý mal\nodporcu označiť v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností nemá oporu v spise, ani vo vykonanom\ndokazovaní a takéto skutkové zistenie je preto zjavne nesprávne. Súd k takémuto záveru nemohol pri\nsvojej rozhodovacej činnosti dospieť ani na základe zápisu v katastri nehnuteľností, pretože v čase\npodania žaloby nebol ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný Č. Š. - S. W.  B. S. A. (pôvodnými\nnavrhovateľkami označený ako Č. Š. Y. S. W.  B. S. A.), ale Č. Š. - I. Z. I. U.. Je teda vylúčené, aby\nprípadný nesprávny zápis v katastri nehnuteľností vyvolal v pôvodných navrhovateľkách omyl ohľadne\nskutočného vlastníka či držiteľa predmetnej nehnuteľnosti a bolo by zvlášť nelogické, aby ich takýto\nzápis inšpiroval označiť ako odporcu Č. Š. v zastúpení subjektu, ktorý v rozhodujúcom čase v katastri\nnehnuteľností vôbec zapísaný nebol.  Naopak logickým sa javí iba záver, že pôvodné navrhovateľky\nboli mylne presvedčené o tom, že povinnou, a teda pasívne legitimovanou osobou v spore je Č. Š.\nako evidovaný vlastník predmetnej nehnuteľnosti, a že subjektom oprávneným konať v mene štátu, je\nv danom prípade S. W.  B. S. A..\n\nV prospech tohto názoru, že pôvodné navrhovateľky výslovne prejavili vôľu žalovať Č. Š., ktorý\npovažovali za povinnú osobu podľa § 4 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách svedčí\naj ich návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, ktorý zrejme pôvodné\nnavrhovateľky považovali za účelnejší než návrh na zámenu účastníkov, ako aj neskôr podaný návrh\nna zastavenie konania voči S. X. zo dňa 26.09.2005. Teda je zrejmé, že aj pôvodné navrhovateľky\npostupovali v konaní tak, že sa snažili vyrovnať s nesprávne uplatneným žalobným návrhom voči\nČ.C. Š. a navrhli pribrať do konania ďalšie subjekty, ktorým mohla svedčiť povinnosť vydať predmetnú\nnehnuteľnosť. Napokon pôvodné navrhovateľky navrhli konanie voči Slovenskej republike ako právnemu\nnástupcovi pôvodného odporcu zastaviť, čoho následkom bol zánik účinkov spojených so začatím\nkonania voči účastníkovi, ktorý bol právnym nástupcom jediného pôvodne označeného odporcu.\n\nNa doplnenie odvolací súd dodáva, že je dôležité rozlišovať medzi inštitútom vstupu ďalšieho účastníka\ndo konania a zámenou účastníkov, ktoré majú iný účel a vyvolávajú odlišné účinky. Aj keď sú oba\nprejavmi vôle navrhovateľa, pri pristúpení ďalšieho odporcu dochádza k rozšíreniu okruhu odporcov, t.j.\npôvodný odporca je aj naďalej účastníkom konania a je faktickým prejavom vôle navrhovateľa rozšíriť\nžalobu aj na ďalšie osoby. Zámena účastníkov prichádza do úvahy v prípadoch, kedy došlo k prevodu\nalebo prechodu práv a povinností a v prípade ak ju súd povolí, nový účastník nahradí pôvodného. Účinky\nspojené so začatím konania však pôsobia v prípade vstupu ďalšieho účastníka do konania voči jeho\nosobe vždy až dňom jeho vstupu do konania, na rozdiel od zámeny účastníkov, kde ostávajú zachované\núčinky spojené so začatím konania aj voči novému účastníkovi.\n\nV súlade s uvedeným odvolací súd dospel k právnemu názoru, že navrhovateľ si svoj nárok uplatnil iba\nvoči Č. Š., zastúpenému S. W. I. B. S. A.,  ktorý však nebol v zmysle § 4 zákona č. 87/1991 Zb. povinnou\nosobu a keďže pôvodné navrhovateľky 1/ a 2/ návrh na pristúpenie ďalšieho odporcu (2/) do konania\n\npodali dňa 21. marca 1996, je jednoznačne nutné považovať uplatnenie ich reštitučného nároku voči\nodporcovi 2/ až týmto návrhom s týmto dátumom.\n\nPodľa § 4 ods. 1 prvá veta zák. č. 87/1991 Zb., sú povinnými osobami štát alebo právnické osoby, ktoré\nku dňu účinnosti tohto zákona vec držia.\n\nPodľa § 5 ods. 4 zák. č. 87/1991 Zb., ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa odseku 2, môže\noprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.\n\nMárne uplynutie ročnej lehoty podľa § 5 ods. 4 zák. č. 87/1991 Zb. spôsobuje zánik nároku oprávnenej\nosoby na jeho uplatnenie pred súdom. Na preklúziu súd prihliada ex offo aj bez návrhu.\n\nV kontexte vyššie uvedeného odvolací súd prehodnotil názor vyslovený v uznesení  Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 21. januára 2002, č. k.                             18Co 177/2001-125, ktorým bol prvý rozsudok súdu\nprvého stupňa zo dňa 25. januára 2001, č. k. 11C 97/1992-101 zrušený, ohľadne včasnosti uplatnenia\nreštitučného nároku navrhovateľkami, ktorý sa po doplnení dokazovania a zmene dôkaznej situácie\nukázal ako nepresný, pričom dospel k záveru a v tomto smere sa stotožnil s argumentáciou odporcu 2/\nnielen v priebehu prvostupňového konania ale i v odvolaní proti napadnutému rozsudku  v tom, že nárok\nnavrhovateľa sa prekludoval, z dôvodu ktorého je napadnutý rozsudok vyhovujúci návrhu navrhovateľa\nvecne nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Označenie Č. Š. ako žalovanej osoby\nnie je možné považovať za riadne uplatnenie reštitučného nároku, pričom účinky konania začatého\npôvodne iba voči Č. Š. nemohli súčasne vzniknúť aj voči odporcom 2/ a 3/, ktorí sú od pôvodného\nžalovaného nezávislým a odlišným právnym subjektom s tým, že v konaní pred súdom prvého stupňa\nnebolo preukázané právne či procesné nástupníctvo medzi odporcom 2/ a Č. Š., ktoré by odôvodňovalo\nzachovanie účinkov začatého konania aj voči odporcovi 2/.\n\nSúd prvého stupňa dospel aj v otázke oprávnenosti konfiškácie nehnuteľností výmerom E. K. K.\nBratislave zo dňa 23.05.1946 č. XXXXX/VIII - XX k nesprávnemu právnemu záveru spočívajúcom v\ntvrdení, že sporná nehnuteľnosť nebola skonfiškovaná s vtedy platnými právnymi predpismi.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že nehnuteľnosť bola skonfiškovaná O. Z., A. L. a G. Z. na základe Dekrétu\nprezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy\nz dôvodu, že ako nemci podporovali nemeckých okupantov a bývalý fašistický režim.\n\nPodľa § 1 ods. 1 bod 2 Dekrétu č. 108/1945 Zb. sa konfiškuje bez náhrady - ak sa tak už nestalo, pre Č.\nX. majetok nehnuteľný i hnuteľný, najmä majetkové práva (ako napr. pohľadávky, cenné papiere, vklady,\nnehmotné statky), ktorý ku dňu faktického skončenia nemeckej a maďarskej okupácie bol alebo ešte je vo\nvlastníctve fyzických osôb národnosti nemeckej alebo maďarskej, s výnimkou osôb, ktoré preukážu, že\nzostali verné Československej republike, nikdy sa neprevinili proti českému alebo slovenskému národu a\nbuď sa aktívne zúčastnili boja za jej oslobodenie alebo trpeli pod nacistickým alebo fašistickým terorom.\n\nPodľa § 2 ods. 5 prvá veta Dekrétu č. 108/1945 Zb., ak sú osoby, ktorých majetok podlieha konfiškácii\nspoluvlastníkmi v spoločenstve s osobami, ktoré pod ustanovenie § 1 nespadajú a ich spoluvlastnícky\npodiel predstavuje viac ako polovicu, podlieha konfiškácii celý majetok.\n\nOdvolací súd poukazuje na odvolanie O. Z. proti výmeru E. K. K. BratU. Č.. XXXXX/VIII-XX zo dňa\n23.05.1946, ktoré O. Z. odôvodnil tým, že nie je nemeckej národnosti, ale národnosti slovenskej a že\nostatní spoluvlastníci sú národnosti maďarskej. Z odôvodnenia výmeru nevyplýva, že by O. Z. E. K. K.\nBratislave preukázal skutočnosti, ktoré by ho mohli vyňať spod režimu tzv. Benešových dekrétov, a teda\nzamedziť konfiškácii svojho majetku, a to napriek tomu, že ho zaťažovalo dôkazné bremeno.\n\nZo spisu ďalej vyplýva, že O. Z. bol ako právny predchodca navrhovateľa v čase konfiškácie\nspoluvlastníkom nehnuteľností s podielom o veľkosti 3/8, pričom väčšinový spoluvlastnícky podiel\nvlastnili osoby maďarskej národnosti, ktorých majetok (ako celok) podliehal konfiškácii v súlade s\nDekrétom č. 108/1945 Zb., t.j. došlo aj k právoplatnej konfiškácii predmetných nehnuteľností. Súd\nprvého stupňa preto pochybil tým, že skúmal dôkazné listiny iba z pohľadu toho, či preukazujú skutočnú\nnárodnosť O. Z. a opomenul skúmať aj národnosť ďalších spoluvlastníkov nehnuteľností, a teda aj\nprípadné splnenie podmienok konfiškácie nehnuteľností z titulu maďarskej národnosti väčšinových\n\nspoluvlastníkov. I uvedené pochybenie prvostupňového súdu je natoľko závažné, že jeho následkom je\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\n\nOdvolací súd, viazaný právoplatným výmerom E. K. K. Bratislave . XXXXX/VIII-XX zo dňa 23.05.1946\nje toho názoru, že sporná nehnuteľnosť bola skonfiškovaná v súlade s Dekrétom č. 108/1945 Zb. a\nvlastnícke právo k nej prešlo na Č. Š. nadobudnutím účinnosti dekrétu, t.j. už dňom 30.10.1945, aj keď\nbolo konečné správne rozhodnutie prijaté v inštančnom postupe až v roku 1950. Právna prax je ustálená\nohľadne konštitutívnych účinkov tzv. Benešových dekrétov, ako aj ohľadne deklaratórnych účinkov v\nnadväznosti vydávaných správnych aktov. Vyriešenie otázky kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti na Č.C. Š. bolo kľúčové nielen pre posúdenie otázky, či konfiškácia predmetným výmerom\nspadala do tzv. rozhodného obdobia podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, ale v kontexte\nnapadnutého rozsudku aj pre vyriešenie otázky, či mohol na O. Z. prejsť podiel po G. Z. o veľkosti 6/32\nz titulu dedenia, ak táto zomrela až v roku 1947. Podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo s poukazom\nna konštitutívne účinky Dekrétu č. 108/1945 Zb. dôjsť k prechodu spoluvlastníckeho podielu dedením\nna O. Z., pretože G. Z. v čase svojej smrti nebola spoluvlastníkom nehnuteľností, ale jej spoluvlastnícky\npodiel vlastnila už v čase jej smrti Č. X..\n\nPokiaľ ide o ďalšiu námietku odporcu 2/ v odvolaní proti napadnutému rozsudku, že výzvu v zmysle §\n5 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. podala výlučne P. Z.Á., aj túto námietku odvolací súd po oboznámení\nsa s obsahom spisu vyhodnotil ako opodstatnenú.\n\nPodľa § 5 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. povinná osoba vydá vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe,\nktorá preukáže svoj nárok na vydanie veci a uvedie spôsob jej prevzatia štátom. Ak ide o vydanie\nhnuteľnej veci, ak tiež preukáže, kde sa vec nachádza. Ak je oprávnených osôb viac a nárok na vydanie\nveci uplatnia v lehote podľa odseku 2 len niektoré z nich, vydá sa im celá vec.\n\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že výzvu na vydanie veci si musí uplatniť oprávnená osoba v\nsúlade so zákonom a u povinnej osoby písomnou výzvou. Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách rieši\naj situáciu, ako majú postupovať oprávnené osoby v prípade, ak ich je viac ako jedna. Z gramatického\nvýkladu druhej vety § 5 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že vec sa vydá celá oprávneným osobám iba v\ntakom prípade, ak si svoj nárok výzvou povinnej osoby uplatní viac ako jedna z nich (slovné spojenie\n„niektoré z nich“). V uvedenom prípade si však svoj nárok uplatnila výlučne P. Z., ktorej reštitučný nárok\nnezodpovedal celému spoluvlastníckemu podielu na predmetnej nehnuteľnosti tak, ako bol žalobou\nuplatnený. Súd v tejto veci prihliadol ex offo aj na právny názor Ústavného súdu SR vo veci IV. ÚS 334/08,\nna ktorý odkazuje najmä v časti o náležitostiach výzvy na vydanie nehnuteľnosti. Podľa Ústavného\nsúdu SR musí výzva spĺňať všetky náležitosti vyžadované reštitučným zákonom, musí byť písomná,\nurčitá, zrozumiteľná a musí obsahovať presnú identifikáciu nehnuteľnosti, ktorú má povinná osoba vydať,\npričom v tomto konaní bolo preukázané, že výzva P. Z. tieto náležitosti neobsahovala.\n\nOdporca 2/ vo svojom odvolaní poukázal aj na nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku ohľadne prechodu nehnuteľností na štát z dôvodu politických perzekúcii alebo\npostupom porušujúcim všeobecne uznávané práva a slobody.\n\nOdvolací súd už v uznesení zo dňa 31. januára 2002, č. k. 18Co 177/01-125, ktorým bol v poradí\nprvý rozsudok súdu prvého stupňa zrušený, poukázal na povinnosť navrhovateľa preukázať skutočnosti\nnasvedčujúce tomu, že správny akt bol vydaný v dôsledku politickej perzekúcie v zmysle § 2 ods. 2 zák.\nč. 87/1991 Zb. alebo v dôsledku postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.\n\nNapriek uloženiu tejto povinnosti navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa neuviedol žiadne\nrelevantné skutočnosti ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné vyššie uvedené skutočnosti\nhodnoverne preukázať a je preto odôvodnený záver, že navrhovateľ dôkazné bremeno v tejto časti\nneuniesol. Súd v ďalšom poukazuje na to, že tzv. Benešove dekréty mali za úlohu vyrovnať sa s\npovojnovým stavom po okupácii územia Československej republiky a osobám, ktorých sa dotýkali\nposkytovali možnosť preukázať svoju vernosť Československej republike a tým odvrátiť negatívne\nnásledky spojené s vydaním dekrétov. V prípade Benešových dekrétov preto nie je bez preukázania\nďalšieho možné konštatovať politický útlak alebo postup porušujúci všeobecne uznávané ľudské práva\na slobody len na základe príslušnosti k určitej národnosti. Napokon Benešove dekréty sú dodnes\nsúčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a ani do dnešného dňa zákonodarca neprejavil vôľu\n\nzasahovať do právnych vzťahov, ktoré založili prezidentské dekréty. Konštatovanie, že uplatňovaním\nnárodnostného princípu v Benešových dekrétoch by automaticky zakladalo reštitučný nárok podľa zák.\nč. 87/1991 Zb. by malo za následok kolíziu dvoch rovnocenných právnych predpisov, ktoré by majetok\npriznávali štátu (resp. jeho právnym nástupcom) a súčasne by ho priznávali reštituentovi.\n\nNapokon nie je možné opomenúť ani skutočnosť, na ktorú správne poukázal aj odporca 2/ vo\nsvojom odvolaní, a to že tzv. Benešove dekréty boli vydané v povojnovom čase Československou\nrepublikou, ktorej vláda mala demokratický charakter a právny poriadok ako i právna prax boli bez\nnáznaku totalitného režimu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a hodnoty až do nástupu\nkomunistického režimu. Je nepochybné, že ťažká povojnová situácia si vyžadovala extrémne opatrenia\nna ochranu a stabilizovanie oslabenej republiky a nápravu vojnových krívd, avšak ani v tomto duchu\nBenešove dekréty nijako nevybočovali z rámca opatrení prijatých inými víťaznými mocnosťami s\ndemokratickými vládami, ktoré sú taktiež dodnes ponechané v platnosti.\n\nO nesprávnosti skutkových zistení súdom prvého stupňa svedčí aj to, že svoj názor oprel o odôvodnenie\npredmetného výmeru konštatujúce príslušnosť dotknutej osoby k určitej národnosti, pričom neprihliadol\nna to, že práve národnosť bola v správnom konaní pred národnými výbormi jediným rozhodujúcim\nkritériom pre vydanie konfiškačného výmeru a to, že túto povinnosť im uložil Dekrét prezidenta č.\n108/1945 Zb., účinný ešte pred nástupom totality.\n\nNesprávny je aj záver prvostupňového súdu o účelovosti výmeru, ktorý mal slúžiť iba na zakrytie\nnezákonnosti odňatia lukratívneho majetku rodine Z., ktorý podľa odvolacieho súdu nemá podklad vo\nvykonanom dokazovaní, naopak z dokazovania vyplýva, že tento majetok podliehal konfiškácii ešte\npredtým, ako bol formálny konfiškačný výmer s deklaratórnymi spätne pôsobiacimi účinkami vydaný.\nSúd prvého stupňa nevzhliadol účelovosť výmeru ani v tom, že bol vydaný až s odstupom času a\npoukazuje pritom na dôsledky Benešových dekrétov, ktoré plošne postihovali bližšie nešpecifikovaný\nmajetok a bolo úlohou národných výborov tento majetok vyhľadať a konfiškáciu formálne potvrdiť. Tento\npostup národných výborov, ktorý bol v súlade s dodnes platnými právnymi predpismi, nie je možné bez\npreukázania opaku považovať za účelový, pričom dôkazné bremeno znášal navrhovateľ, ktorý však v\ntomto smere nenavrhol ani neprodukoval v priebehu celého konania žiadny dôkaz.\n\nOdporca 2/ vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že tento napáda v celom\nrozsahu, teda aj v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa konanie voči odporcovi 3/ zastavil. Z obsahu\njeho odvolania ( § 41 ods. 2 O.s.p.) však žiadny nesprávny procesný postup, resp. v čom spočíva\npochybenie prvostupňového súdu, zastavujúceho konanie voči odporcovi 3/ po späťvzatí návrhu voči\nnemu nevyplýva, a preto odvolanie v tejto časti odvolaciemu prieskumu nepodlieha a odvolací súd sa\nním nezaoberal.\n\nPodľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).\n\nZo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací k záveru, že súd prvého stupňa vec po právnej\nstránke nesprávne posúdil, pričom v odvolacom konaní zopakovať alebo doplniť dokazovanie nebolo\npotrebné, keďže súd prvého stupňa síce zistil úplne skutkový stav veci, avšak dôkazy, ktoré v konaní vyšli\nnajavo vyhodnotil nesprávne, z dôvodu ktorého je jeho rozhodnutie vecne nesprávne a preto odvolací\nsúd v súlade s ust. § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietol.\n\nVzhľadom na zmenu rozhodnutia  (§ 220 O.s.p.) bolo potrebné rozhodnúť i o trovách konania na súde\nprvého stupňa  (§ 224 ods. 2 O.s.p.). O trovách konania odporcu 2/, ktorý bol v konaní úspešný rozhodol\nodvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal mu náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý\nv konaní úspech nemal. Trovy odporcu 2/ pozostávajú z trov, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení\nza tieto úkony právnej služby, prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 04.09.2008 podľa §\n14 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. á X.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk),\núčasť na prvostupňovom pojednávaní dňa 05.09.2008 (odročené bez prejednania veci) á  X.XXX,XX eur\n(XX.XXX,- Sk), písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 16.10.2008, účasť na pojednávaní dňa 17.10.2008,\núčasť na pojednávaní dňa (pravdepodobne 24.11.2008, keďže na zápisnici o pojednávaní je uvedený\ndátum 17.10.2008) á X.XXX,XX eur (odročené bez prejednania veci), písomné podanie na súd zo dňa\n21.11.2008 á X.XXX,XX eur, účasť na pojednávaní dňa 26.01.2009 á XXX.XXX,XX,- Sk (X.XXX,XX\n\neur), 6 á XXX,- Sk (X,XX eur) režijný paušál,  1 á X,XX eur režijný paušál, spolu trovy právneho\nzastúpenia odporcu 2/ predstavujú sumu XX.XXX,XX eur + XX,XX eur režijný paušál + 19 % DPH zo\nsumy XX.XXX,XX = X.XXX eur, teda sumu XX.XXX,XX eur. Trovy odvolacieho konania podľa § 224 ods.\n1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. odporcu 2/ spočívajú v odmene za tri úkony právnej služby, písomne\npodané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 17.04.2009 Á. X.XXX,XX eur, odvolanie\nproti prvému a druhému opravnému uzneseniu súdu prvého stupňa á X.XXX,XX eur (spolu X.XXX,XX\neur), 19 % DPH zo sumy X.XXX,XX eur = X.XXX,- eur, 1 á X,XX eur režijný paušál, 2 á X,XX eur režijný\npaušál, spolu trovy odvolacieho konania odporcu 2/ sú vo výške X.XXX,XX eur.\n\nV súvislosti s trovami konania vyčíslenými súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku považuje\nodvolací súd za potrebné poukázať na pochybenia, ktorých sa dopustil tým, že ich nesprávne vyčíslil a\npriznal. Navrhovateľovi úspešnému v prvostupňovom konaní priznal odmenu za úkon právnej služby -\núčasť na pojednávaní dňa 05.09.2008, pričom z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že vec vôbec\nna pojednávaní prejednaná nebola, toto pojednávanie bolo odročené na 13.10.2008 (por. č. l. 439 spisu),\nktoré bolo odročené na 17.10.2008 (č. l. 450 spisu) a pojednávanie zo dňa 17.10.2008 bolo odročené\nna 24.11.2008, avšak zápisnica z pojednávania z uvedeného dňa sa v spise vôbec nenachádza, keď na\nč. l. 493 spisu je zápisnica o pojednávaní opäť zo dňa 17.10.2008, na tomto pojednávaní však opätovne\nnedošlo k prejednaniu veci, keďže účastníci, prítomní na pojednávaní boli iba súdom prvého stupňa\npoučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené a vec\nodročil na 26.01.2009, pričom právnemu zástupcovi navrhovateľa za účasť na tomto pojednávaní priznal\n(dňa 05.09.2008 a 17.10.2008) odmenu za úkon právnej služby v plnej výške.\n\nO trovách prvostupňového konania odporcu 3/ rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.,\na priznal mu náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania tým, že\nsvoj návrh voči odporcovi 3/ zobral dňa 28.10.2008 (písomné podanie navrhovateľa zo dňa 25.10.2008)\nspäť. Trovy konania odporcu 3/ spočívajú v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení za päť\núkonov právnej služby, prevzatie a príprava (zo dňa 03.08.2007), účasť na pojednávaní dňa 17.10.2008,\npísomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 18.11.2008 á X.XXX,XX eur, účasť na pojednávaní (pravdepodobne\ndňa 24.11.2008, v zápisnici na    č. l. 493 nesprávne uvedené dňa 17.10.2008), ktoré bolo odročené bez\nprejednania veci (1/ 4 odmeny) á 1.2520,18 eur a za účasť na pojednávaní dňa 26.01.2009 á 5.001,49\neur, 1 á X,XX režijný paušál, 3 á X,XX eur režijný paušál, 1 á X,XX eur režijný paušál, trovy právneho\nzastúpenia odporcu 3/ predstavujú sumu XX.XXX,XX eur, 19 % DPH v sume X.XXX eur, spolu trovy\nprávneho zastúpenia predstavujú sumu XX.XXX,XX eur.\n\nOdvolací súd právnemu zástupcovi odporcu 3/ nepriznal ním uplatnenú odmenu za úkon právnej služby\n(priznanú súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku) - účasť na konaní pred súdom - nahliadnutie\ndo spisu, štúdium listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ich prerokovanie s klientom dňa\n23.09.2008 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. z dôvodu, že právny zástupca odporcu\n3/ relevantným spôsobom nepreukázal, že k akejkoľvek porade s jeho klientom došlo ako i z dôvodu,\nže právne zastupovanie v tejto veci prevzal dňa 03.08.2007, kedy začal odporcu 3/ zastupovať v\ndovolacom a zároveň v konaní pred súdom prvého stupňa, a nahliadnutie do spisu ním splnomocneným\nzamestnancom/ koncipientom Mgr. A. Š. dňa 23.09.2008 nie je možné považovať za úkon právnej\nslužby podľa súdom prvého stupňa použitého zákonného ustanovenia (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl), keďže\nnešlo o písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, ale nahliadnutie do spisu nie je možné\nsubsumovať v zmysle § 14 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ani pod žiadny úkon právnej služby, ktorý\nnie je uvedený v odsekoch 1 až 3, keď odmena patrí za úkony, ktoré sú im svojou povahou najbližšie.\nOdvolací súd právnemu zástupcovi odporcu 3/ nepriznal ním uplatnenú odmenu za úkon právnej služby\n- písomné podanie na súd zo dňa 13.10.2008 (nesprávne súdom prvého stupňa zažurnalizované na č.\nl. 478 spisu), keď ako zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.10.2008 vyplýva, uvedené podanie doručil\nprávny zástupca odporcu 3/ (v zápisnici o pojednávaní označený ako odporca 2/) účastníkom konania\nna tomto pojednávaní, za účasť na ktorom mu bola priznaná odmena.\n\nTrovy odvolacieho konania odporcu 3/ spočívajú v trovách na jeho právnom zastúpení za tri úkony\nprávnej služby, písomné vyjadrenie odporcu 3/ k odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa,\nodvolanie zo dňa 02.07.2010 proti opravnému uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 14.06.2010, č. k.\n11C/97/1992-638 a písomné vyjadrenie odporcu 3/ zo dňa 23.09.2010 k odvolaniu odporcu 2/ proti v\nporadí prvému opravnému prvostupňovému uzneseniu á X.XXX,XX eur, 3 á X,XX eur režijný paušál,\n19 % DPH.\n\nOdvolateľ (odporca 2/) odvolaním napadol prvostupňový rozsudok aj v časti výroku, ktorým bolo\nrozhodnuté o náhrade trov konania s tým, že pri rozhodovaní o trovách konania bolo povinnosťou súdu\nprvého stupňa aplikovať ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že ak nie je možné\nhodnotu veci určiť, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina\nvýpočtového základu, keďže nie je možné stotožňovať hodnotu spoluvlastníckeho podielu na predmetnej\nnehnuteľnosti a hodnotu práva na jeho vydanie.\n\nPodľa § 9 ods. 1  a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej\nhodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci\nvykonal, ak vyhláška neustanovuje inak. Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu\nvýška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí\nposkytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.\n\nZákon o mimosúdnych rehabilitáciách zakladá právo oprávnenej osoby požadovať vydanie majetku od\njej oprávneného držiteľa, pričom uplatnením tohto práva nadobúda oprávnená osoba vec určitej hodnoty,\nktorú je objektívne možné vyjadriť v peniazoch.\n\nV prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil právo na vydanie spoluvlastníckeho podielu k predmetnej\nnehnuteľnosti o veľkosti 18/32, ktorého hodnota predstavovala podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky\nsumu XX.XXX.XXX,- Sk a preto aj odvolací súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon\nprávnej služby vychádzal z tarifnej hodnoty veci, ktorou je hodnota spoluvlastníckeho podielu 18/32\npodľa Zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške XX.XXX.XXX,- Sk (X.XXX.XXX,XX eur).\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/97/1992", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1f6db457-dbe6-447b-8276-53aebbf4cf7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 334/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 334/08 z 30. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f6db457-dbe6-447b-8276-53aebbf4cf7e"}], "citovane_v": []}