Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 6CoE/216/2015 z 24. 2. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. februára 2016, sp. zn. 6CoE/216/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6615204312.1 Krajský súd Banská Bystrica | 6CoE/216/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6615204312.1 | 2016-02-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a128c86-7fd2-42a4-b32b-75af09e200d3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6615204312.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/216/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615204312
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615204312.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska č. 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: I. H., nar. XX.XX.XXXX bytom
XXX XX S. D. L., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 167,70 eur a príslušenstva, vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kovácsom, so sídlom Exekútorského úradu Hviezdoslavova č. 1,
979 01 Rimavská Sobota pod spisovou značkou EX 41/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/213/2015-19 zo dňa 29.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice pod sp.
zn. 3C/2302/2012 zo dňa 19.01.2012. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku
žalobcu z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid,
a.s. (ďalej aj „VPP“). Všeobecné poistné podmienky za poslednou časťou XVII obsahujú Osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktoré v bode 2 ustanovili vôľu
zmluvných strán, že v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi nimi sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto
Všeobecných poistných podmienok, kde je upravené rozhodcovské konanie.

Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po
stránke formálnej a materiálnej skúmal súd rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a
teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že poistná zmluva uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok
je spotrebiteľskou zmluvou, z uvedeného dôvodu na daný právny vzťah aplikoval predovšetkým
ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Európskeho súdneho
dvora. Konštatoval, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná nemožno považovať
za individuálne vyjednanie zmluvnej podmienky, pokiaľ táto bola vopred pripravená a nebolo možné
meniť jej obsah. Vychádzajúc z časti XV. VPP je však zrejmé, že poistiteľ od počiatku sledoval



takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto
vždy riešené na ním zvolenom rozhodcovskom súde, čím spotrebiteľ stráca právo brániť sa nárokom
poistiteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva
v tom, že konanie týkajúce sa nárokov z poistnej zmluvy iniciuje sám poistiteľ, ktorý zostavil znenie
rozhodcovskej zmluvy vo vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil komu, resp.
ktorému rozhodcovskému súdu bude prípadný spor predložený. Takto koncipovanou rozhodcovskou
doložkou napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvárania zmluvy, exekučný titul preto nie je vykonateľný, čo je dôvodom na
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Veľmi obšírne, vo viacerých
smeroch a v širokých teoretických súvislostiach prezentoval svoje výhrady voči uzneseniu okresného
súdu. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a napadnutým
uznesením došlo k porušeniu jeho ústavného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a tiež k
porušeniu čl. 36 ods. 2 Listiny. Uviedol, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to ustanovenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je pritom oprávnený preskúmať, či rozhodcovský
rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a, b zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Ďalšie dôvody šetrenia dôvodov predstavujúcich materiálnu stránku exekučného titulu nie
sú exekučnému súdu zverené. V tomto smere oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 18CoE/132/2013 zo dňa 26.06.2013. Ani z judikatúry Súdneho dvora EÚ (prípad
C-40/08 Asturcom), nemôže exekučný súd čerpať oprávnenie na taký postup, aký zvolil v napadnutom
konaní a rozhodnutí. Skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky, rozhodcovskej doložky, môže
len súd členského štátu, ktorý je na to zmocnený podľa vnútroštátnych procesných pravidiel, pričom
Exekučný poriadok takúto právomoc exekučnému súdu nepriznáva. Konajúci súd tak flagrantne prekročil
svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

Tým, že okresný súd nepostupoval podľa judikatúry Súdneho dvora, ktorá ustanovuje presný postup
súdu, ak koná o neprijateľnosti podmienky ex offo, odňal oprávnenému možnosť konať a kontradiktórne
sa vyjadriť k neprijateľnej podmienke. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok súdneho dvora vo veci
C-472/11. Okresný súd nesprávne zistil skutkový stav a následne nesprávne rozhodol v merite veci.
Zároveň súd aplikoval nesprávny judikát ESD, ktorý vychádza z iného skutkového základu, nakoľko v
judikáte Oceáno Grupo Editorial išlo o odlišný skutkový stav, pretože išlo o zmluvnú podmienku, podľa
ktorej mal všetky spory rozhodnúť všeobecný súd, v územnej jurisdikcii, kde má dodávateľ sídlo namiesto
súdu, ktorý by mal byť miestne príslušný podľa vnútroštátneho zákona. V prejednávanej veci však nemal
rozhodovať všeobecný súd, ale najprv rozhodcovský súd.

Oprávnený ďalej uviedol, že okresný súd si nad rámec zákona vlastnou iniciatívou zabezpečil listinné
dôkazy (Všeobecné poistné podmienky s Osobitnými zmluvnými dojednaniami), a to bez účasti
oprávneného. Tieto vykonané dôkazy hodnotil a na ich základe sformuloval skutkový a právny záver,
pričom neumožnil oprávnenému sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť, čím mu odňal možnosť konať
pred súdom. K uvedenému poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa
10.07.2013. Namietal tiež, že postupom exekučného súdu mu bolo odňaté právo na zákonného sudcu,
pretože iba sudca je oprávnený vykonať dokazovanie, avšak v prejednávanej veci vykonal dokazovanie
a rozhodoval vyšší súdny úradník, ktorého činnosť pozostávala nielen z preskúmavania podkladov podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj z toho, že zhromaždil iné listinné dôkazy, a teda nanovo
konštatoval skutkový stav, na podklade vykonaného dokazovania. Vyšší súdny úradník tak prekročil
svoje právomoci zverené mu zákonom č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch a porušil čl. 2 ods. 2
Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny.

Oprávnený nesúhlasil ani so záverom okresného súdu o neplatne dojednanej rozhodcovskej doložke v
spotrebiteľskej zmluve. Mal za to, že okresný súd aplikoval na nesprávne a neúplne zistený skutkový stav
nesprávnu právnu normu, a preto vec nesprávne právne posúdil. Rozhodcovská doložka bola dojednaná
v súlade s § 3, § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovskom konaní, pričom v čase jej uzavretia bolo
možné v zmysle tohto zákona rozhodovať aj spotrebiteľské veci. Dojednaním rozhodcovskej doložky



sa spotrebiteľ s dodávateľom dohodli, že vzájomné spory sa prejednajú najprv, a teda prednostne v
rozhodcovskom konaní. V prípade, že by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu
nebola jedna zo zmluvných strán spokojná, môže sa žalobou o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu
domáhať preskúmania jeho zákonnosti na všeobecnom súdu. Uvedená argumentácia je podporená
rozhodnutím Súdneho dvora EÚ C-32/13 Szebestyéni, podľa ktorého národný súd je povinný pri
posudzovaní podmienky písmena q) Anexu Smernice 93/13/EHS dôsledne verifikovať, či je záverom
spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný
prostriedok na všeobecný súd. Oprávnený uviedol, že v podmienkach slovenského vnútroštátneho
poriadku uvedené riešil Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 394/2012, ktorý vyslovil, že inštitútom
rozhodcovského konania nie je upreté právo na súdnu ochranu, keďže sťažovatelia majú možnosť
dosiahnuť nápravu v súdnom konaní pred všeobecným súdom. Pri svojej argumentácii poukázal aj na
novú právnu úpravu poskytujúcu zvýšenú ochranu spotrebiteľa - zákon č. 335/2014 Z. z. účinný od
01.01.2015, predovšetkým jeho ust. § 3 ods. 6.

Oprávnený v súvislosti s namietanou nevyhnutnosťou tzv. eurokonformného výkladu spotrebiteľského
práva konštatoval, že Smernica nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jej občanom
priamo zaväzujúca a jej priamy účinok nastáva len za predpokladu, že štát smernicu do svojho právneho
poriadku neaplikoval. Smernica zakladá právo občana, nie však jeho povinnosť, a jedná sa o vertikálny
vzťah občan - štát. Jednotlivec sa ustanovení smerníc nemôže dovolávať voči inému jednotlivcovi. Aj
vzhľadom na uvedenú skutočnosť oprávnený považoval právny záver súdu, opierajúci sa o písm. q)
Anexu Smernice 93/13/EHS, za nesprávny.

Pokiaľ ide o individuálnosť dojednanej rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že poistné podmienky
v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy.
Upravujú však množstvo ustanovení, ktoré sa súčasťou poistného vzťahu stávajú vtedy, ak tak
konkretizuje poistná zmluva. Poistník svojim podpisom deklaruje prevzatie súvislého textu VPP a ďalším
samostatným podpisom v časti Osobitné zmluvné dojednania prejavil vôľu, aby bol spor s poisťovňou
prejednaný v rozhodcovskom konaní s odkazom na XV. časť VPP. Zo znenia VPP a Osobitných
zmluvných dojedaní je podľa oprávneného zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi účastníkmi o platne
dojednanú rozhodcovskú doložku, ktorá bola dojednaná individuálne.

Ďalej namietal, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené. Za takýto dôkaz oprávnený označil Záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý
zaznamenáva a osvedčuje priebeh predzmluvného rokovania sprostredkovateľa poistenia s občanom.
Záznam preukazuje, že predzmluvné jednanie s občanom prebehlo v súlade so zákonom č. 340/2005 Z.
z. o sprostredkovateľoch poistenia. Súčasťou Záznamu o potrebách klienta bola aj otázka: „Chcete ešte
niečo k produktu, ktorý vám navrhol sprostredkovateľ poistenia, vysvetliť, doplniť, dojednať?“ Na základe
uvedeného sa oprávnený domnieval, že povinný mal možnosť dojednania alebo doplnenia podmienok,
pričom považoval za irelevantné, či povinný túto možnosť aj využil.

S poukazom na § 45 ods. 1, 2 ZoRK, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený preskúmavať
rozhodcovský rozsudok, oprávnený uviedol, že z rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený
rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Napriek tomu, že exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd tak
v napadnutom uznesení činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Exekučný súd riadne nezdôvodnil svoje
zistenia o tom, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský vzťah, a že preto bolo potrebné aplikovať
normy spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov vymedzený
v § 37 Exekučného poriadku, na báze akého zákonného ustanovenia a akých dôkazov vyhodnotil
rozhodcovskú doložku ako neplatnú, ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Oprávnený považoval absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia za porušenie
jeho základného práva na spravodlivý súdny proces a odňatie možnosti konať pred súdom. V danom
prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nie zmluva a predmetom exekučného súdu má
byť len plnenie vyplývajúce z exekučného titulu, ktoré v prejednávanej veci zaväzuje povinného na
vrátenie dlhu s príslušenstvom, ktorý nik nespochybnil. Z hľadiska § 35 ZoRK ide o vec rozhodnutú a z



tohto pohľadu nie je zrejmé, čo viedlo exekučný súd k nerešpektovaniu tejto procesnej prekážky vedenia
konania.

Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé ani to, ako sa exekučný súd pri určení, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, vysporiadal s
požiadavkou preukázania naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.

K obsahu práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu uviedol, že exekučný súd sa musí v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Tieto požiadavky podľa názoru oprávneného napadnuté
uznesenie exekučného súdu nespĺňa. Vzhľadom na vyššie uvedené bol oprávnený toho názoru, že
odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva
oprávneného na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom.

V kontexte nepreskúmateľnosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia nemožno ujednanie rozhodcovskej
doložky hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne
upraveného procesu a je súčasťou vnútroštátneho civilného práva. V nadväznosti na uvedené poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 394/12 a III. ÚS 162/11.

Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a
postupom podľa ust. § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zriadeného
pri obchodnej spoločnosti Arbitrážny súd Košice, s.r.o. so sídlom Alžbetina č. 41, 040 01 Košice,
IČO: 44 325 452 pod sp. zn. 3C/2302/2012 zo dňa 19.01.2012. Rozhodcovským rozsudkom bolo
rozhodnuté o pohľadávke žalobcu voči žalovanému titulom dlžného poistného, ktorá vznikla z poistenia
uzatvoreného poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2008, súčasťou ktorej boli Všeobecné
poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s..

V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva,
a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Uvedeným
postupom exekučný súd neposudzoval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku tak ako to namietal
oprávnený, iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný
titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, pričom skúmal aj
platnosť dojednania rozhodcovskej doložky. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým,
ako ju posúdil rozhodcovský súd.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, je spotrebiteľskou
zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.



Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 40a Občianskeho súdneho poriadku súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným
zákonom vydávať rozhodnutia a vykonávať iné úlohy súdu. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže
súdny úradník konať samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, sudca môže písomne poveriť vyššieho
súdneho úradníka konaním a rozhodovaním vo vymedzenom okruhu vecí podľa rozvrhu práce, alebo
v určitej veci.

Podľa § 5 písm. g) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, v občianskom súdnom konaní vyšší
súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného
predpisu okrem schválenia príklepu súdom.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že
poistná zmluva uzavretá dňa 29.07.2008 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským
subjektom a že by pri uzatváraní poistnej zmluvy bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej
obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský
vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd
preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď
skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Exekučný súd, a to nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie
je oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej, čo vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 6 Cdo 143/2011
zo dňa 18. januára 2012 a sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Formálna stránka
vykonateľnosti rozhodnutia sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom
bolo vydané. Z obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia
subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma



materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo
dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.

Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy uzavretej s povinným majú 12 strán
a v závere sú podpísané poistníkom (povinným). Na poslednej, 12-tej strane VPP sa pod kolónkou
čitateľný podpis poistníka, teda pod podpisom povinného nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Osobitné zmluvné dojednania majú 2 odseky, a to odsek
1: „Zmluvné strany sa v súlade s článkom 9 ods. 1 prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne
aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do 2 mesiacov od jeho splatnosti; túto
lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak
bola zaplatená len časť poistného. Znenie ods. 2 týchto osobitných zmluvných dojednaní je nasledovné:
Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Osobitné
zmluvné dojednania sú v závere podpísané povinným a oprávneným.

V časti XV. VPP je upravené „Rozhodcovské konanie“. Podľa textu tejto časti sa zmluvné strany okrem
iného dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského
súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.

Oprávnený v odvolaní tvrdil, že v tomto prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá,
a to v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré povinný osobitne podpísal. Osobitné zmluvné
dojednania sú v tomto prípade pripojené na str. 12 VPP hneď za kolónkou určenou na dátum a
podpis poistníka a sú obsiahnuté vo formulárovej predtlači pripravenej oprávneným. Vychádzajúc z
textu formulárovej predtlače poistnej zmluvy povinný nemal možnosť tieto ovplyvniť, mohol len túto časť
zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté dve dojednania, okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie o ukončení
poistenia neuhradením poistného, nepodpísať. Navyše, v ods. 2 Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré
podľa predtlače chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie
upravené v časti XV. VPP. V časti XV. VPP je upravené rozhodcovské konanie celkovo v 8 bodoch.
Len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania sú odčlenené od VPP nadpisom a že
ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň ako VPP ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné
dojednania, a v rámci nich pod bodom 2 aj rozhodcovská doložka, boli individuálne dojednané. Zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne
rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola
odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací
súhlasí so záverom okresného súdu v tom, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Je
potrebné uviesť, že v tomto prípade tak, ako to vyplýva z ods. 2 Osobitných zmluvných dojednaní na str.
12 VPP nebola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná. Pod pojmom „individuálne dojednanie
zmluvných ustanovení“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán,
čo znamená, že sa o právach a povinnostiach obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach zmluvy, resp.
v konkrétnom ustanovení zmluvy rokuje a obe zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, majú možnosť obsah
konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Pokiaľ sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené,
naformulované, pričom spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže a nie je si vedomý, že má možnosť



alternatívnej voľby pre rozhodovanie prípadných sporov, nejde o individuálne dohodnuté podmienky.
Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade nebola rozhodcovská
doložka individuálne dojednaná.

Pokiaľ oprávnený v súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky pripisuje dôležitosť a odkazuje
na osobitný dokument nazvaný „Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách
klienta“, ktorého spísanie bolo podľa vyjadrenia oprávneného vyžadované zákonom a ktorý by mal
v tomto prípade potvrdzovať, že povinný mal vedomosť o obsahu poistenej zmluvy a o možnosti
uplatnenia eventuálnych výhrad k obsahu poistnej zmluvy, tak takéto výhrady, a to ani k rozhodcovskej
doložke, z tohto dôkazu nevyplývajú. Z dokumentu spísaného sprostredkovateľom poistenia, ktorý
oprávnený predložil súdu v odvolacom konaní nemožno mať za preukázané, že sprostredkovateľ
poistenia upozornil, resp. poučil povinného o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, o
pravidlách rozhodcovského konania ako aj o dôsledkoch, ktoré zmluvné dojednanie o rozhodcovskej
doložke obsahuje.

Okresný súd nepreskúmaval vecnú správnosť predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu, ako to namieta oprávnený v odvolaní. Preskúmavanie exekučného titulu z hľadiska jeho vecnej
správnosti nie je v kompetencii exekučného súdu. Okresný súd ako exekučný súd skúmal, to či
rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, teda na základe platne dohodnutej
rozhodcovskej doložky, pričom takýto postup je plne v súlade s citovaným § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého súd preskúmava aj exekučný titul ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok súd zisťuje, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku oprávneného o porušení jeho ústavného práva
na zákonného sudu tým, že vo veci vykonal dokazovanie a že rozhodol vyšší súdny úradník. Z ust. §
40a Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vyšší súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom v
zákone č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch vydávať rozhodnutia. V exekučnom konaní tak v zmysle
§ 5 písm. g) môže robiť na základe poverenia sudcu, okrem rozhodnutia o schválení príklepu súdom.
V prejednávanej veci je zákonným sudcom JUDr. Miroslav Račko, ktorý v zmysle § 3 ods. 3 zákona
č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch preniesol časť svojej rozhodovacej právomoci na vyššieho
súdneho úradníka, ktorý vydal napadnuté uznesenie, čo vyplýva z rozvrhu práce na rok 2015, ktorý mal
právomoc vykonať v prejednávanej veci aj dokazovanie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že právo
oprávneného na zákonného sudcu v prejednávanej veci porušené nebolo.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku oprávneného o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého uznesenia, nakoľko súd prvého stupňa dostatočne a jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie,
ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pričom jeho skutkové a právne závery
nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia okresného súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/60/2013 zo dňa 22.05.2013, v ktorom Najvyšší súd vyslovil záver,
že „za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno
považovať to, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného“.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6
ECdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady
kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po
vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so
svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru
dovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení
exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania,
treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku
skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym
záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia
uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na



opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne
zvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s
jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného o tom, že okresný súd nemal pri určení, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou preukázaný naliehavý právny záujem
odvolací súd uvádza, že platnosť rozhodcovskej doložky, resp. jej neplatnosť súd posudzoval ex offo,
preto naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. nebolo potrebné skúmať.

Námietka oprávneného ohľadom aplikácie Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Súdneho dvora ES nie je z hľadiska správnosti
rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadná, nakoľko exekučný súd v
rozhodnutí Smernicu Rady ES 93/13/EHS z 5. apríla 1993 neaplikoval.

Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené
ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie
§ 45 tohto zákona, v dôsledku čoho tieto námietky považoval za irelevantné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne, podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.