{"guid": "e2aaa01f-2e05-4bf2-b8ec-272b37a50a72:732b5857-ae24-4cb2-9af0-cfc656d7c086", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7209010777.4", "spisova_znacka": "4To/10/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/10/2015 z 27. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 27. októbra 2015, sp. zn. 4To/10/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7209010777.4", "identifikacne_cislo": "7209010777", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody", "Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-231.odsek-1", "nazov": "§ 231 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-231.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-202.odsek-1", "nazov": "§ 202 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-202.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-202"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/140#paragraf-231", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-202"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/732b5857-ae24-4cb2-9af0-cfc656d7c086", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7209010777.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7209010777.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7209010777.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/10/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209010777
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7209010777.4

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov JUDr.
Františka Ševčoviča a JUDr. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2015 v
Košiciach, v trestnej veci obžalovaného Ing. W. W., pre trestný čin podľa § 231 ods.1 Tr. zák. č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 10.6.2014, sp. zn. 3T/61/2009 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por.  z a m i e t a  odvolanie obžalovaného Ing. W. W..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 10.6.2014, sp. zn. 3T/61/2009 uznal obžalovaného Ing. W. W.
za vinného z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods.1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Tr. zák.“) a z trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods.1 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 20.11.2004 o 02,30 hod. v pohostinstve v Y. na ul. C. č. XX počas prebiehajúcej diskotéky fyzicky
napadol M. Y., a keď sa mu v ďalšom útoku  snažil zabrániť pošk. W. G., obžalovaný do neho strkal, až
sa dostali pred pohostinstvo, kde postávali účastníci diskotéky, nadával  na poškodeného a jeho otca,
dal mu   facku, poškodený mu úder vrátil, obžalovaný spadol. Ďalší  fyzický útok obžalovaného pošk.
W.. G. odrazil nohou a  obžalovaný opäť spadol. Po krátkom čase obžalovaný požiadal pošk. W.. G., aby
s ním išiel oproti do budovy bývalých potravín, na ktorých vzápätí  uzamkol vchodové dvere a kovovou
tyčou začal biť pošk. W.. G., čím mu spôsobil zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti do 7 dní,
pričom pošk. W.. G., aby unikol  pred bitkou, vyskočil z objektu cez sklenenú výplň výkladnej skrine.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 231 ods.1, § 35 ods.1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
3 (tri) mesiace. Podľa § 58 ods.1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 59
ods.1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej obhajkyne podal obžalovaný
odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania, ako i v doplnení odvolania obžalovaný v súhrne poukázal
na to, že nebolo dokázané, aby sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, vôbec nebolo dokázané,
že by fyzicky napadol M. Y.. Je toho názoru, že svedkovia po celý čas menili svoje výpovede. Namietal
tú skutočnosť, aby bolo preukázané, že železnou tyčou bil poškodeného, a taktiež namietal činnosť
polície, vierohodnosť a určitú nepresnosť ich výpovedí v rámci konania a je toho názoru, že to bolo
kvôli otcovi poškodeného, ktorý bol v tom čase policajtom. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods.1 písm. b), d) Tr. por. z dôvodu, že sa okresný súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie vo veci, ako i z dôvodu, že rozsudok nie je riadne odôvodnený.

Odvolací súd ustanovil obžalovanému podľa § 42 ods.1 Tr. por. náhradného obhajcu vzhľadom
na predchádzajúce skúsenosti, kedy dochádzalo k mareniu jednak verejných zasadnutí, ako i



hlavných pojednávaní zo strany obžalovaného tým, že bol v zahraničí a nepreberal zásielky, resp.
činnosťou obhajkyne, ktorá nie vždy a bez ospravedlnenia sa nezúčastnila verejného zasadnutia, resp.
hlavného pojednávania pred okresným súdom. Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti,
ako zvolený obhajca a svoje práva na verejnom zasadnutí i hlavnom pojednávaní však môže
vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného, resp. ustanoveného obhajcu. Keďže obžalovaný písomným
podaním zaslal odvolaciemu súdu súhlas na vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti
a obhajkyňa obžalovaného Mgr. I. S.Á. sa verejného zasadnutia dňa 28. októbra 2015 nezúčastnila,
svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila, preto bolo verejné zasadnutie vykonané s
náhradným obhajcom.

Krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávislé od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd v dostatočnom rozsahu i v intenciách zrušujúceho
uznesenia krajského súdu vykonal dokazovanie,  ktoré postačovalo na rozhodnutie v merite veci.

Obžalovaný Ing. W. W. sa nepriznal ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, tvrdil, že to bol poškodený,
ktorý ho bez vyzvania kopol do hlavy a poprel, aby v priestoroch predajne uzamkol poškodeného a bil
ho kovovou tyčou. Nevedel vysvetliť, prečo poškodený vyskočil cez zasklené okno von z predajne. Bol
toho názoru, že sa zrejme bál svojho prísneho otca. Poukázal na to, že sa nenašli stopy krvi v predajni.

Poškodený W. G. zhodne popísal vo všetkých svojich výpovediach ako ku skutku došlo, a že
nedorozumeniu medzi ním a obžalovaným predchádzalo to, že obžalovaný, keď napádal svedka Y., tohto
sa zastal, a vtedy obžalovaný zaútočil aj voči nemu. Dvakrát odrazil útok obžalovaného a po nejakom
čase za ním obžalovaný prišiel a odkráčal s ním spolu do zrekonštruovaných potravín mysliac si, že
sa s ním obžalovaný chce rozprávať. Keď došli do miestnosti, obžalovaný zamkol dvere, začal ho biť
kovovou tyčou, rozťal mu obočie, lakeť, nadával mu, a preto mu nič iné neostávalo, iba vyskočiť cez
sklenenú výplň von.

Svedok M. Y. vypovedal, že obžalovaný bol v podnapitom stave, bol nervózny, a keďže mal s ním osobný
konflikt, vtedy sa ho zastal poškodený, čo bolo podľa neho zbytočné, lebo by si to vyriešili samy. Potvrdil
vzájomné napádanie sa obžalovaného s poškodeným pred pohostinstvom, a potom už iba registroval,
že poškodený vyletel z výkladu.

Svedkovia S. I. a I. Y. vypovedali, že obžalovaný začal potýčku v krčme s Y., potom sa začal biť s
poškodeným a po incidente vošli do potravín, z ktorých o chvíľu vyletel poškodený cez sklo. Svedok S. I.
dokonca šiel za poškodeným, skúšal otvoriť dvere na potravinách, avšak tieto boli zamknuté. Predtým,
než vyletel poškodený cez okno, počuli buchot. Poškodený bol zakrvavený.

Svedok M. Q. vypovedal, že obžalovaný vyzýval poškodeného, aby zavolal svojho otca. Počul iba
rinčanie skla a videl ako poškodený vyletel z výkladu. Poškodený mu povedal, že ho obžalovaný uzamkol
do miestnosti a bil tyčou.

Svedkyňa F. Č. počula rinčanie skla, a keď vyšla z pohostinstva, videla obžalovaného ako stojí pred
rozbitým výkladom potravín, pričom obžalovaný jej povedal, že nejaký mladík rozbil výklad a následne
videla postupný príchod policajných hliadok. Potvrdila okrem iného, že obžalovaný sa so svedkom M.
Y. rozprával, že treba priestor upratať.



Svedok W. G. st. vypovedal, že mu telefonicky oznámili, že jeho syn mal potýčku s obžalovaným a
bude lekársky ošetrený. Keď došiel na miesto, v potravinách nevidel na zemi krv, podlaha bola mokrá,
akoby čerstvo umytá. Svedok Y. mu po niekoľkých dňoch povedal, že ešte pred príchodom hliadky zem
poumýval, lebo tam bola krv.

Svedkovia C. W., Z. Š. a G. H. zhodne popísali akým spôsobom, a na aký pokyn prišli ako vyslaná
hliadka na miesto skutku, kde im M. Y. povedal, že bol napadnutý obžalovaným, ktorý následne napadol
aj poškodeného. Svedok Y., svedkovi H. uviedol, že poumýval na pokyn obžalovaného dlážku.

Zo znaleckého posudku, ako aj z výsluchu znalca MUDr. N. H. bolo zistené, že poškodený utrpel dve
tržné rany v oblasti pravého obočia, tržnú ranu na pravom lakti a IV. prste ľavej ruky, odreninu V. prsta
ľavej ruky, pomliaždenie pravej ruky a ľavého kolena. Jedná sa o ľahké poranenia s dobou liečenia 7 dní.
Poranenia mohli vzniknúť takým mechanizmom, ako to uvádzal poškodený, t.j. údermi železnou tyčkou.
Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse je zrejmé, že v čase úkonu bola priečka výkladu už iná, pričom
znalci z odboru mechanoskopie prítomní pri vyšetrovacom pokuse uviedli, že verzia obžalovaného
ohľadom priameho preletu poškodeného cez sklenené výplne je málo pravdepodobná, pričom verziu
poškodeného znalci nemohli vyvrátiť ani potvrdiť.

Správne postupoval okresný súd, keď na základe takto vykonaného dokazovania kvalifikoval konanie
obžalovaného ako trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods.1 Tr. zák. a trestný čin obmedzovania osobnej
slobody podľa § 231 ods.1 Tr. zák., lebo boli naplnené citované skutkové podstaty trestných činov po
stránke subjektívnej i objektívnej.

Odvolací súd aj s poukazom na odvolacie námietky obžalovaného je tiež názoru, že obhajoba
obžalovaného bola v plnom rozsahu vyvrátená výpoveďami poškodeného, svedkov M. Y., S. I., I. Y., M.
Q.C., F. Č., W. G. st., C. W., Z. Š., G. H., ako i závermi znaleckého posudku i závermi vyšetrovacieho
pokusu a znalcov z odboru mechanoskopie. Vyššie citovaní svedkovia potvrdili tú skutočnosť, že
medzi obžalovaným a M. Y. existoval predchádzajúci konflikt, ktorý prerušil poškodený a následne bol
obžalovaným napadnutý, pričom došlo k vzájomnému napádaniu sa. Bolo jednoznačne preukázané,
že poškodený s obžalovaným šiel do predajne potravín, ktorú obžalovaný uzamkol, a tam napadol
poškodeného, ktorý následne vyskočil cez zasklený výklad na ulicu a následne sa ihneď aj podrobil
lekárskemu ošetreniu a vec oznámili na políciu, ktorá vyslala hliadky. Bolo zistené z výpovede svedka
M. Y., že bol to obžalovaný, ktorý mu kázal poumývať podlahu, aby tam nebola krv, čo svedkovia W. G.
st., ako i člen hliadky uviedli, že podlaha bola akoby mokrá.

Je možné považovať obhajobu obžalovaného za nelogickú lebo poškodený nemal dôvod neodísť z
predajne potravín riadne cez dvere, ak by neboli zamknuté, a vôbec nemal dôvod vyskočiť cez zasklené
okno, ak by nebol v takej tiesni, že inak konať nemohol. Poranenia, ktoré utrpel  - ich mechanizmus
vzniku boli znaleckým dokazovaním preukázané, že mohli vzniknúť takým spôsobom, ako to popísal
poškodený. Taktiež z výpovede policajtov bolo objektívne zistené, že boli vyslaní na miesto činu, kde
osobne vnímali celú situáciu, ktorú aj popísali. Nebola zistená skutočnosť, aby nejakým spôsobom
usmerňovali vyšetrovanie v prospech poškodeného z dôvodu, že otec poškodeného je policajt. Určité
nepresnosti, ktoré sa vyskytujú v takýchto prípadoch pri výsluchu svedkov - policajtov pramenia z toho,
že títo sú viackrát vypočúvaní s odstupom času a pre množstvo prípadov, kde denne zasahujú, si
nemusia všetko podrobne a rovnako pamätať.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v
plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu. Trest,
ktorý bol obžalovanému uložený okresným súdom zodpovedá hľadiskám uvedených v § 23 ods.1 Tr.
zák. a v § 31 ods.1 Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne, v súlade
s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom okresný súd pri výmere trestu prihliadol na stupeň
spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, osobné pomery a možnosti jeho nápravy. Okresný
súd správne dospel k záveru, že u obžalovaného Ing. W. W. sú splnené zákonné podmienky na uloženie
úhrnného trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Odvolací súd má za to, že uložený úhrnný
trest okresným súdom v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka
splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou a generálnou prevenciou.



Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi  odvolania
obžalovaného, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu,
preto podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/61/2009", "guid": "91cd05fc-e4ee-44a8-83d7-ff34676e141a:9717b85f-f98f-48fb-b88b-38ef434e9312", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}