{"guid": "e2a41bda-4ef0-4e2b-9707-a85ae0c8dbfe:40933716-080b-407b-9bd1-70c8bcb9ac21", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2610202400.1", "spisova_znacka": "9Co/185/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/185/2011 z 2. 5. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. mája 2012, sp. zn. 9Co/185/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2610202400.1", "identifikacne_cislo": "2610202400", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2012-05-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137.odsek-1", "nazov": "§ 137 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-137", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40933716-080b-407b-9bd1-70c8bcb9ac21", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2610202400.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2610202400.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2610202400.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/185/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610202400
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2610202400.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: D. J.,
trvale bytom C. XXX, t.č. bytom u E. U., G., M. XXXX, zastúpený súdom ustanovenou advokátkou JUDr.
Zuzanou Hudecovou, Senica, Lipová 1235/5, proti odporkyni: O. J., trvale bytom C. XXX, zastúpená
advokátom JUDr. Jurajom Procházkom, Lakšárska Nová Ves 403, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 7C/29/2010-98 zo dňa 27.
júna 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa         p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je  p o v i n n ý   zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 108,65 eur
do rúk právneho zástupcu odporkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, trovy konania na súdnom
poplatku za návrh znáša štát, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania
406,35 eur k rukám právneho zástupcu odporkyne do troch dní. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil
poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, písomnými vyjadreniami
účastníkov a ich právnych zástupcov, listinnými dôkazmi. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 123, 136 ods. 1, 137 ods. 1, 139 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 a § 458 ods. 1 OZ.
Poukázal na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. US 471/2005 zo dňa 22.02.2006, ktorý sa kategoricky
postavil proti názoru o existencii bezdôvodného obohatenia založeného plnením bez právneho dôvodu
medzi podielovými spoluvlastníkmi, ak jeden z nich užíva vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu. Samotné oprávnenie vec užívať vyplýva zo spoluvlastníckeho práva k veci. Vzťahy medzi
spoluvlastníkmi, ak nepríde medzi nimi k dohode, sú upravené zákonom. Vec nie je možné posúdiť
podľa žiadnej skutkovej podstaty zakladajúcej bezdôvodné obohatenie. Jedná sa o nárok vyplývajúci z
ustanovenia § 137 ods. 1 v spojení s ustanovením § 123 OZ. V odbornej literatúre sa k tejto argumentácii
založenej na ustanovení § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ prihlásila aj právnická odborná verejnosť.
Takúto právnu kvalifikáciu možno považovať za dôslednejšiu a koncepcii podielového spoluvlastníctva
viac zodpovedajúcu. Vychádzajúc z tejto koncepcie mal súd prvého stupňa preukázané, že k dohode
ohľadom užívania sporných nehnuteľností medzi účastníkmi ako podielovými spoluvlastníkmi neprišlo.
Nie je možné vysloviť záver, že odporkyňa vec užívala v spornom období bez právneho dôvodu, pretože
týmto dôvodom je jej spoluvlastnícke právo. Navrhovateľ z takto nastoleného vzťahu mohol vyvodzovať
následky a domáhať sa inej úpravy užívania veci. Podiel každého z podielových spoluvlastníkov na
spoločnej veci nie je reálne oddelený, ide o podiel ideálny. V rámci takéhoto podielu nie je možné oddeliť,
čo je výlučný podiel jedného zo spoluvlastníkov, a čo je podiel druhého spoluvlastníka. Navrhovateľ
sa v spornom období dobrovoľne zdržiaval a zdržiava u svojej priateľky E. U.. S týmto pobytom u nej



nemá ani nemal žiadne výdavky. Od incidentu s kľúčmi sa navrhovateľ nedomáhal vrátenia kľúčov
späť, nedomáhal sa návratu do spoločnej nehnuteľnosti s odporkyňou. Za celý čas neprejavil záujem
opätovne spoločne užívať sporné nehnuteľnosti s odporkyňou. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Odporkyni ako úspešnej priznal právo na náhradu trov
konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd prvého
stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Vykonaným dokazovaním
bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že odporkyňa v spornom období užívala nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve účastníkov nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, že bránila
navrhovateľovi, aby sporné nehnuteľnosti užíval. Niektoré skutkové tvrdenia odporkyne a svedkov vo
vzťahu k odôvodneniu sudkyne si vzájomne odporujú. Za nezrozumiteľné a nejasné považuje odvolateľ
protichodné preukázanie dobrovoľnosti odchodu navrhovateľa z domu. Konanie odporkyne je priamo v
rozpore s hmotným právom a ustanovením § 137 ods. 1 OZ. Odporkyňa násilne obmedzila a neumožnila
navrhovateľovi užívať nehnuteľnosť v rozsahu riadneho užívania. Napriek tomu súd prvého stupňa v
odôvodnení konštatuje, že sa navrhovateľ dobrovoľne odsťahoval k priateľke. Uvádzal, že až pár dní
pred vyhlásením rozsudku právny zástupca odporkyne vyzval navrhovateľa na prevzatie kľúčov od domu
v jeho kancelárii. Navrhovateľ mal a doteraz má vážny záujem užívať predmetné nehnuteľnosti, v čom
mu však odporkyňa bráni. Navrhovateľ sa odvolal aj proti rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania.
Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Z toho dôvodu mohol
rozhodnúť v súlade s ustanovením § 150 O.s.p. a nepriznať náhradu trov konania odporkyni, nakoľko
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom
priznať. Nesúhlasil s výškou uplatnenej sumy za vyčíslené tri právne úkony právnej služby. Súd mal
vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., kde základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby v prejednávanej právnej veci je 1/13 výpočtového základu, ak klientom
je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej
na bývanie. Meritom veci je bezdôvodné obohatenie a nie zrušenie a vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporkyňa je povinná
zaplatiť navrhovateľovi sumu 100 eur mesačne odo dňa 08.02.2009 do nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku a trovy konania v sume 200 eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Rozsudok považuje za vecne aj formálne správny.
V rozsiahlom dokazovaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ sa nikdy nedomáhal vrátenia
kľúča od domu a nikdy skutočne nechcel dom užívať. Jeho súčasný spôsob života mu plne vyhovuje
a evidentne tak mieni žiť aj naďalej. V priebehu dokazovania navrhovateľ výslovne požadoval od
odporkyne zaplatiť za užívanie domu, avšak ani v jednom prípade neprezentoval pred súdom záujem
a vôľu skutočne dom užívať. Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a odporkyni
priznal trovy odvolacieho konania vo výške 108,65 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou -
účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal
vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom
hlasov 3:0(§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd
prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil.



Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Názor súdu prvého stupňa, že predmetnú vec treba posudzovať podľa ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v
spojení s § 123 OZ, a nie podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, je správny. Medzi účastníkmi
konania ako podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v rovnakých podieloch nedošlo k dohode o
užívaní týchto nehnuteľností. Obaja spoluvlastníci majú nárok užívať nehnuteľnosti v rovnakom rozsahu,
ich podiel nie je reálne oddelený, ide o podiel ideálny. Navrhovateľ v priebehu konania na súde prvého
stupňa nepreukázal, že prejavil opätovne užívať nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva
s odporkyňou. Taktiež nepreukázal, že plní svoje povinnosti podielového spoluvlastníka k predmetným
nehnuteľnostiam a stará sa o ne.

K námietke navrhovateľa v odvolaní týkajúcej sa priznania náhrady trov právneho zastúpenia odporkyne
treba uviesť, že navrhovateľ v konaní uplatňoval finančnú náhradu od odporkyne za užívanie
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Pre stanovenie súdneho poplatku a taktiež pre stanovenie
výšky odmeny za úkony právnej pomoci je rozhodná výška uplatnenej pohľadávky, teda 2.400 eur.

Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z
obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia odvodil od skutočností, ktoré
vyplynuli z vykonaných dôkazov -  prednesov účastníkov, listinných dôkazov, a vec je i správne právne
posúdená.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje
s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustan. § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím
ustan. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške
108,65 eur za jeden úkon právnej pomoci - podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa - a jedenkrát
paušál.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/29/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}