Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/51/2013 z 28. 1. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. januára 2014, sp. zn. 11Co/51/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7612209469.1
Krajský súd Košice | 11Co/51/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7612209469.1 | 2014-01-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 427 OZ, § 428 OZ, § 429 OZ, § 430 OZ, § 431 OZ, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b9e22fc-2519-4308-ac11-d9f6d35f397c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7612209469.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/51/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612209469
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612209469.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Angely Čechovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci žalobcu Q. D., S.. XX.X.XXXX, M. A., A. XXX/
XX, zast. JUDr. Marianou Dobríkovou, advokátska kancelária, s.r.o., Martin, Jilemnického 8, IČO: 36 869
431, proti žalovanej Z. Q., a.s. W. E. P., M., W. X, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 268,87 € istiny s prísl.,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku 5C 59/2012-63 z 29.11.2012 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 37,26 €, ktorú je žalovaná povinná
zaplatiť zást. žalobcu JUDr. Mariane Dobríkovej, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Martine,
Jilemnického 8, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 268,87 € spolu s 9,5 %
úrokmi z omeškania ročne od 27.9.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vrátane trov právneho
zastúpenia vo výške 605,92 € na účet právnej zástupkyne žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej náhrady škody výške 268,87 €
spôsobenej poškodením čelného skla motorového vozidla zn. R. N. EVČ: V. XXX M. odskočenou
skalkou od kolies motorového vozidla zn. X. N. EVČ: Z. XXX D., zavinenej vodičom tohto vozidla F.
U., prevádzkovateľom ktorého (motorového vozidla) je poistenec žalovanej spol. Q., s.r.o., Z., S. X,
keďže žalovaná napriek výzve škodu preukázanú faktúrou č. XXXXXXXX z 21.9.2011 Autoservisu L.
V., žalobcovi nenahradila. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom
svedka F. U. a oboznámením listinných dôkazov, vec správne posúdil podľa § 4 ods. 2 písm. b/ a §
15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 428 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po
vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobcovi vznikla škoda na osobnom motorovom
vozidle zn. R. N. EVČ: V. XXX M., za ktorú zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla EVČ:
Z. XXX D., poisteného u žalovanej. V danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, z ktorej
sa prevádzkovateľ vozidla nevyvinil a vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že k
poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu došlo odskočením kameňa z dezénu kolesa
motorového vozidla prevádzkovateľa, ktorú skutočnosť potvrdil vodič F. U. vo svojej svedeckej výpovedi
po zákonnom poučení podľa § 126 O.s.p., preto súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti svedeckej
výpovede. Výšku škody mal súd preukázanú faktúrou servisu, ktorý výmenu skla na motorovom vozidle
prevádzal, a na základe uvedených skutočností mal za to, že žaloba žalobcu je po práve, a z tohto
dôvodu jej v celom rozsahu vyhovel. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s peňažným plnením,



priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžnej sumy podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku za žalobu 16,50 € a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby - odmenu
v tarifnej sadzbe 23,34 € za každý úkon, paušálnu náhradu hotových výdavkov 4 x 7,63 €, náhradu
cestovných výdavkov vo výške 170,10 € a náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávania
4.10.2012 a 29.11.2012 vo výške 197,60 € (8 polhodín x 12,35 € x 2) podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v
znení vyhl. č. 557/2008 Z.z. a zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, trovy právneho zastúpenia
priznal žalobcovi celkom vo výške 589,42 € a zaviazal žalovanú zaplatiť ich na účet právnej zástupkyne
žalobcu v súlade s § 149 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, odôvodniac ho tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, teda odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. Poukázala na skutočnosti,
ktoré uviedol poistený v oznámení o škodovej udalosti zo 14.9.2011, ktorými opísal škodovú udalosť, a
výpoveď svedka F. U., z ktorej vyplynulo, že tento nevidel konkrétne kedy, ako a či vôbec odskočil kameň
od kolesa motorového vozidla. Z jeho výpovede aj z listinných dôkazov vyplynulo, že nevnímal svojimi
zmyslami, že došlo k odskočeniu kameňa od jeho morového vozidla, teda pri svojom uznávacom prejave
o tom, že spôsobil škodu, nevychádzal zo skutočností vnímaných vlastnými zmyslami, z vlastných
poznatkov a zistení, ale z toho, čo uviedol vodič poškodeného vozidla, a z toho, že po odstavení
motorového vozidla mu tento ukázal poškodené čelné sklo. Vyjadrenie vodiča poškodeného motorového
vozidla a tiež svedka teda vychádza len z tvrdenia žalobcu a z toho, že videli poškodené čelné sklo,
a nejde preto o hodnoverné tvrdenie, lebo vychádza len z domnienky, že sa tak mohlo stať a nie
z presvedčenia, že sa tak naozaj stalo, lebo to videli, v dôsledku čoho chýba hodnoverný a ničím
nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že čelné sklo bolo nad všetku pochybnosť poškodené kameňom, ktorý sa
odrazil od vozidla poistníka. Žalobca takto neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania tvrdenia,
že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. X. N. EVČ: Z. XXX D.. Uznanie nároku zo
strany poisteného a svedka F. U. nezbavuje súd povinnosti vykonať dokazovanie v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom. Bola toho názoru, že vyhlásenie žalobcu a poisteného k okolnostiam nehody
nie je spôsobilé preukázať žalobcom tvrdené skutočnosti o zodpovednosti poisteného za spôsobenú
škodu. Citovala ust. § 127 ods. 1 O.s.p. a vytýkala súdu prvého stupňa, že výpoveď svedka U.
vyhodnotil v rozpore s ustanovenami O.s.p. o hodnotení dôkazov a pripísal mu dôkaznú silu, akú z
hľadiska hodnotenia dôkazov nemá, lebo svedecká výpoveď nemôže nahradiť znalecké dokazovanie.
Z odôvodnenia rozsudku tiež nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil listinný dôkaz predložený žalobcom v
pomere k ostatným dôkazom, a to výpis jázd, z ktorého vyplýva, že motorové vozidlo sa nachádzalo
na W. ulici v V. S. W. v čase o 10:30 hod. Upozornila na to, že pri obhliadke poškodeného motorového
vozidla bolo zistené, že čelné sklo bolo poškodené už pred škodovou udalosťou, čo potvrdil aj sám
žalobca, pričom súd sa ani s touto skutočnosťou nevysporiadal, preto neúplne zistil skutkový stav
veci a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, osvojil
si skutkový stav, ktorý mal preukázaný bez toho, aby tento bez akýchkoľvek pochybností vyplynul z
vykonaných dôkazov. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že nie možné v zmysle § 428 OZ
zbaviť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla tvrdiac,
že pri aplikácii § 428 OZ sa nevychádza z možností toho ktorého prevádzateľa, ale z objektívnej miery
úsilia, ktorú možno od prevádzateľa očakávať v danej situácii. V opačnom prípade by sa prevádzateľovi
pripisovala zodpovednosť za náhodu. V danom prípade ani pri vynaložení všetkého úsilia prevádzateľa
vozidla, ktorý možno od neho požadovať, nemal tento možnosť zabrániť vzniku škody. Kameň na
ceste predstavoval vonkajšiu okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke a z objektívneho hľadiska nebol
postrehnuteľný pre akéhokoľvek vodiča. Namietala taktiež právne posúdenie veci súdom prvého stupňa,
ktorý zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla posúdil podľa § 427 ods. 1 OZ, mala za to, že
v danom prípade sa nejedná o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla.
Okolnosť, že vznikla škoda pri prevádzke dopravného prostriedku, sama o sebe nestačí pre vznik
objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 427 OZ, ktorá zodpovednosť neprichádza do úvahy pri každom
spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale iba vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky.
K odvolaniu pripojila rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede, ktorý svoj záver o tom, že sa nejedná



o osobitnú povahu prevádzky zdôvodnil tým, že kameň ako taký súvisí s cestnou komunikáciou, a nie
s prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené mala za to, že žalobca nepreukázal, že za
vzniknutú škodu zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla zn. X. N. EVČ: Z. XXX D., preto navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, príp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 37,26 € za vyjadrenie k odvolaniu (odmena 23,34 €, paušálna náhrada
hotových výdavkov 7,81 € + 20 % DPH). Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že nepreukázal odskočenie
kameňa práve od vozidla poisteného, pretože z výpovede svedka U. pred súdom jednoznačne vyplynulo,
že svedok bol presvedčený (nedomnieval sa), že k odskočeniu kameňa určite došlo spod kolies jeho
vozidla, a svoje presvedčenie oprel o skutočnosť, že na poškodenom čelnom skle motorového vozidla
bol sklenený prášok, ktorý by tam nebol, keby k prasknutiu skla nedošlo tesne pred obhliadkou svedkom
U., keď podľa jeho výpovede išlo jednoznačne o čerstvú prasklinu. Obhliadnuc od uvedeného považoval
za neprípustné znevažovanie dôkazu - záznamu o nehode, ktorý vlastnoručne podpísali on i svedok
U., ktorý záznam prikazuje účastníkom škodovej udalosti spisovať samotný zákon č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke (§ 66 ods. 6) a pokiaľ ho obaja účastníci podpíšu, znamená to, že súhlasia s jeho
obsahom. Poukázal na to, že žalovaná sa nezúčastnila ani na jednom pojednávaní, pričom súhlasila s
pojednávaním bez svojej účasti, a napriek riadnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nepredložila
ani nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, ktorým by svoje tvrdenia produkované v odvolaní potvrdila.
V danom prípade nie je preto daný dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože
žalovaná v konaní navrhla len dôkaz výsluchom svedka U., ktorý súd vykonal presne podľa otázok
zadaných žalovanou. Nesúhlasil ani s námietkou žalovanej, že súd výpovedi svedka U. „pripísal dôkaznú
silu, akú z hľadiska hodnotenia dôkazov nemá“. Predovšetkým súd nikde v odôvodnení rozsudku
nehodnotí svedeckú výpoveď svedka U. ako rovnocennú so znaleckým dokazovaním, ale ju vyhodnotil
ako vierohodnú, keďže nemal dôvod pochybovať o jej pravdivosti a pokiaľ žalovaná mala pochybnosti
o relevantnosti jeho výpovede, mala možnosť navrhnúť napr. znalecké dokazovanie, čo však neurobila.
Bol toho názoru, že výpis jázd týkajúci sa poisteného vozidla EVČ: Z. XXX D. z 10.9.2011 žiadnym
spôsobom nevyvracia súdom vykonané dokazovanie, keďže podľa všetkého nie je úplný, lebo končí
záznamom o 10:41 hod., pričom ku škode došlo až 11:40 hod. Skutočnosť, že čelné sklo bolo poškodené
už pred danou škodovou udalosťou, žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd vykonal všetky
navrhnuté dôkazy a nemal dôvod pochybovať o tom, že ku škode skutočne došlo. Žalovaná nenavrhla
príslušné dokazovanie, v konaní de facto bola nečinná a až v odvolaní namieta, že súd nevykonal
všetky potrebné dôkazy, preto nemožno jej správanie hodnotiť inak ako účelové. Súd správne posúdil
daný prípad v súlade s § 427 OZ, pretože poistený žalovanej zodpovedá za škodu v zmysle zásad
objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla, kedy sa nevyžaduje zavinenie, ale
postačuje preukázať, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Liberačné
dôvody v pojednávanom prípade nie sú naplnené, pretože prevádzkovateľ motorového vozidla sa svojej
zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke (§
428 prvá veta OZ). Nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že odskočenie skalky ležiacej na vozovke
od kolies motorového vozidla je vonkajšou okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. Práve naopak,
keby nebolo prevádzky motorového vozidla, skalka by na vozovke ostala ležať a nikdy by predsa sama
neodskočila a nerozbila čelné sklo. Navyše, prípadná skalka nachádzajúca sa na vozovke, nemá svoj
pôvod v prírodnej udalosti či správaní sa ľudí alebo zvierat (tzv. vonkajšia okolnosť), ale je súčasťou
vozovky, takže bezpochyby súvisí s prevádzkou. Vonkajšími okolnosťami sú také okolnosti, ktoré s
prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, napr. konanie tretej osoby, prírodné sily a pod. (viď.
Komentár k § 428, Občiansky zákonník, J. Svoboda a kol., vyd. Eurounion). Záverom žalobca uviedol,
že uvedené v plnej miere platí aj na prípad, kedy skalka ostane zakliesnená v dezéne pneumatiky a
následne počas jazdy sa vymrští, keď aj v prejednávanom prípade mohlo dôjsť k takejto situácii, a v tejto
súvislosti poukázal na výpoveď svedka U. o nových pneumatikách.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 22.1.2014 v súlade s § 211 ods.
2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov, rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.



Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil
skutkový stav veci, ktorý posúdil podľa správnych zák. ustanovení, § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, ktoré správne vyložil
a aplikoval na zistený skutkový stav. Pri správnom a úplnom vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa
zásad vyplývajúcich z ust. § 132 a nasl. O.s.p. súd vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom vrátane
záveru o povinnosti žalovanej ako poisťovateľa zaplatiť žalobcovi (poškodenému) náhradu škody v
preukázanej výške 268,87 €, spôsobenej prevádzkou osobného motorového vozidla zn. X. N. EVČ: Z.
XXX D..

Po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nemožno považovať za
opodstatnené. Žalovaná v odvolaní uviedla skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť
správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa,
neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom nároku, a neumožňujú ani záver, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym
názorom súdu prvého stupňa v prejednávanej veci, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla a okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku.
Uvedený právny názor súdu prvého stupňa je v súlade so zásadami, ktoré vyplývajú z ust. § 427 ods. 1 v
spojení s § 431 Občianskeho zákonníka a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, pričom v posudzovanej
veci nebol dôvod sa od týchto zásad odchýliť.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v ust. § 427 až
431 Občianskeho zákonníka je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá
spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje
zavinené konanie (zavinenie nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti). Zodpovednosť za škodu
podľa § 427 OZ spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou
musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva
pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného
prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní
dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania
v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v
skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava
materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť.
V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na
prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla (kde škodlivé udalosti nastávajú vzhľadom na
rozvoj motorizmu najčastejšie) je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené
ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona (zák. č. 381/2001 Z.z. v znení
neskorších predpisov) poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

V súdnej praxi je už ustálený názor, podľa ktorého pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť
nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov dopravných prostriedkov,
ale tiež aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom
síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného
dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku
čoho dôjde k jeho poškodeniu (k uvedenému porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. Cpj 10/1983, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 3/1984).



Žalobca podanou žalobou uplatnil priamy nárok proti žalovanej (poisťovateľovi) podľa § 15 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov, z titulu náhrady škody spôsobenej na jeho motorovom
vozidle poškodením čelného skla vozidla, ku ktorej došlo počas jazdy vozidiel odmrštením kameňa spod
kolies motorového vozidla zn. zn. X. N. EVČ: Z. XXX D.. Za túto škodu zodpovedá (objektívne) poistený
prevádzateľ motorového vozidla a žalovaná ako poisťovateľ je povinná za (zodpovedného) poisteného
plniť, keďže u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu. V posudzovanom prípade škoda
bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky a okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke (tzv. vnútorná
okolnosť) a nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že odskočenie skalky (kameňa) ležiaceho na
ceste spod kolies motorového vozidla je vonkajšou okolnosťou, ktorá s prevádzkou motorového vozidla
nesúvisí, resp. nemá svoj pôvod v prevádzke. Ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod
v prevádzke, ako je tomu v posudzovanej veci, prevádzateľ sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť (§
428 prvá veta OZ).

Za neopodstatnenú treba považovať i námietku žalovanej, ktorou vytýka súdu prvého stupňa neúplné
zistenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, pričom
žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej nenavrhla
ďalšie dokazovanie napriek tomu, že účastníkom bolo dané poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
(zápisnica o pojednávaní z 29.11.2012 na č.l. 51 - 54). Za tejto situácie treba mať za to, že súd prvého
stupňa nepochybil, pokiaľ zistil skutkový stav veci z dovtedy vykonaných (navrhnutých) dôkazov a
pri rozhodnutí vychádzal zo skutočností (skutkových zistení), ktoré z vykonaných dôkazov a tvrdení
účastníkov vyplynuli, a náležite (úplne) tak zistil skutkový stav danej veci. Žalovaná preto nedôvodne
v odvolaní uplatnila aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý nie je v prejednávanej
veci daný.

Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnemu
záveru o preukázaní zákonných predpokladov zodpovednosti poisteného za vzniknutú škodu a výšky
škody (ktorá nebola v konaní spochybnená) spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku a správne
rozhodol, pokiaľ žalobe ako dôvodnej vyhovel. Z uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok vo
vyhovujúcom výroku vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdený.

Žalobca mal plný úspech v odvolacom konaní, preto mu podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 prvá veta O.s.p. bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia jeho advokátky (vyčíslené v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p.),  a to odmena za
vyjadrenie k odvolaniu z 18.1.2013 v tarifnej sadzbe 23,24 €, paušálna náhrada hotových výdavkov 7,81
€ a náhrada 20 % DPH vo výške 6,21 €, podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, spolu náhrada
trov odvolacieho konania vo výške 37,26 €, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť JUDr. Mariane Dobríkovej,
advokátke, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.