Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/780/2015 z 26. 6. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. júna 2017, sp. zn. 26Co/780/2015, ECLI:SK:KSTT:2017:2513207603.2 Krajský súd Trnava | 26Co/780/2015 | ECLI:SK:KSTT:2017:2513207603.2 | 2017-06-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f4fa23d-3af8-4947-a5f4-dbb511ec955b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2513207603.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/780/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513207603
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2513207603.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska
republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47
258 713, proti žalovanému: K. J., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom V., U. XXXX/XX, (do 30. júna 2016
za účasti vedľajšieho účastníka: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa, so sídlom Bratislava, Šafárikovo
námestie 7, IČO: 42 362 962), o zaplatenie 24.477,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16C/112/2014-123 zo dňa 17. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a výroku IV. r
u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napádaným rozsudkom č. k. 16C/112/2014-123 zo dňa 17.9.2015 súd prvej inštancie rozhodol tak,
že výrokom I. konanie v časti istiny 3.098,80 eur a v časti úrokov z omeškania zo sumy 21.378,74
eur zastavil, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. žalovanému náhradu trov konania
nepriznal a výrokom IV. zaviazal žalobcu na náhradu trov vedľajšieho účastníka k rukám jeho právneho
zástupcu vo výške 1.277,22 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 497, § 499 ObZ (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení neskorších zmien a doplnení), § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ
(zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení neskorších zmien a doplnení), § 3, § 37 ods. 1, § 39, § 41,§ 52 ods. 1, § 53 ods. 9 O.z (zákon
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy), § 57 ods. 1 a ods. 2, § 82
ods. 1, § 96, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení účinnom do 30.06.2016), § 2 písm. a) a b) a § 3 ods. 1 a ods. 5 ZoSÚ2001 (zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 5b ZoOS
(zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne mal za to, že
žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 11.06.2013 domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 24.477,54 eur s príslušenstvom. Pohľadávka vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 42655509569003 zo 14.10.2008 uzavretej medzi spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO:
35 787 783, so sídlom v Bratislave, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
oddiel: Sa, vložka č.: 2435/B (ďalej len „CETELEM“) a žalovaným. Žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou splátok (rozpis úhrad žalobca nepredložil a súd prvej inštancie na predložení ani netrval),
žalobca dlh zosplatnil a žalovaný mal dlžnú sumu uhradiť do 31. marca 2010. Súd prvej inštancie zistil,
že predmetná zmluva neobsahuje v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ údaje o výške a počte
splátok, termíny jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedené obsahové nedostatky tak
mali za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyňou je potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1
písm. a) ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov a zmluvu je potrebné považovať za neplatnú.



Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie pre zamietnutie nároku nevyslovil nevyslovil
neplatnosť a neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že v danom prípade
bola žaloba podaná dňa 11.06.2013, pričom žalobkyňa zosplatnila úver dňa 31.3.2010, teda návrh bol
podaný po uplynutí 2 ročnej premlčacej doby, počítanej odo dňa 1.4.2010. O trovách konania rozhodol
podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a to tak, že v konaní úspešný žalovaný má právo na náhradu trov konania,
trovy si však neuplatnil, ani mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.
V súlade s vyššie uvedeným ustanovením súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v
sume 1.277,22 eur.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie avšak výlučne voči zamietavému výroku II. a do výroku IV.
o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľka namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zmluvu
ako neplatnú. Posúdenie predmetnej zmluvy ako neplatnej tak isto ovplyvňuje dĺžku premlčacej, a to
tak, že v prípade úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov je premlčacia doba 3 ročná objektívna.
Namieta, že premlčacia doba neplynie, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva
urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje za začatie súdneho konania alebo na uplatnenie práva
v už začatom konaní. Uvádza, že žalobkyňa podala dňa 18.11.2010 návrh na vykonanie exekúcie,
následne exekučný súd uznesením č.k. 7Er/3371/2010-12 zo dňa 14. júna 2012 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol a uznesením č.k. 7Er/3371/1010-21 zo dňa 10.06.2013
exekučné konanie právoplatne zastavil. Nakoľko žalovaný žalobkyni neuhradil dlžnú sumu, žalobkyňa
podala dňa 22.05.2013 žalobu. Podľa názoru žalobkyne premlčacia doba počas vedeného exekučného
konania spočívala. Odvolaním zároveň žiada, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni trovy konania, ktorú výšku však neuvádza.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril vedľajší účastník podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
2.12.2015 označeným ako „Vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu žalobcu“. Vo vyjadrení uviedol,
že sa plne stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie o aplikácií Občianskeho zákonníka.
Má za to, že na daný právny vzťah sa má v otázke premlčania aplikovať práve Občiansky zákonník,
čo potvrdil aj Ústavný súd v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 z 19. júna 2013 ako i Rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 Mcdo 14/2014. Má tiež za to, že premlčacia doba v
danom prípade nemohla spočívať, keďže zmluva zanikla platným odstúpením zo dňa 09.02.2010, čím je
nárok žalobkyne potrebné kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda v tomto
prípade plynie dvojročná premlčacia doba. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalobkyňu na
náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 411,73 eur.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané
ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho
v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je
nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p., aktuálne
§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 O.s.p., akt.§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p., ktoré má ekvivalent v §
365 ods. 1 písm. b), d) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379



C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.).

6. Predmetom konania vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16C/112/2014 je zaplatenie
24.477,54 eur s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a
rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá ako
i v časti výroku IV., ktorým súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo
výške 1.277,22 eur.

7. Odvolací súd po preskúmaní napádaného rozsudku súdu prvej inštancie ako i celého obsahu spisu
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho obsahu nemožno
dostatočne dovodiť, akými úvahami sa súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorých
dôkazov vychádzal, resp. ktoré skutočnosti považoval za preukázané. Súd prvej inštancie taktiež na
základe vykonaných dôkazov vec neprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom (b). Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom (c).

9. Nesprávne právne posúdenie znamená, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a preto
nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhované. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu
pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

10. Odňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva. O takúto vadu konania ide len vtedy, ak išlo
o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi). Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení C.s.p. je
vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj
podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria
A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91),
Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.5.2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu
SR (rozsudok z 27.4.2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

11. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej
republiky vymedzuje ustanovenie § 220 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je aj odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa tak vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a
povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma i možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo dokonca i mimoriadnych opravných
prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na
spravodlivé súdne konanie, je zjavné, že výskyt takejto vady zakladá ako nevyhnutnosť rozhodnutia



odvolacieho súdu spôsobom predpokladaným v ustanovení § 221 O. s. p. (zrušenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa), tak sám osebe i dôvodnosť odvolania.

12. Z obsahu spisu v prejednávanej veci (najmä z listinných dokladov doložených žalobkyňou) vyplýva,
že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 24.477,54 eur s
príslušenstvom spolu s úrokom s omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 24.477,54 eur od 01.05.2010
do zaplatenia a náhrady trov konania. K žalobe doložila Žiadosť a zmluvu o poskytnutie spotrebiteľského
úveru č. 42655509569003 zo 14.10.2008 uzatvorenej právnou predchodkyňou žalobkyne (CETELEM
SLOVENSKO, s.r.o.), odstúpenie od zmluvy zo dňa 9.2.2010.

13. S poukazom na vyššie uvedené, vzhľadom na fakt, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola
uzatvorená dňa 14.10.2008, súd prvej inštancie mal na daný právny vzťah aplikovať príslušné
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom práve v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy a nie ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

14. Súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti, ktorými
je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov považuje sa úver za bezúročný a
bez poplatkov. Následne dovetkom dodal, že takáto zmluva je absolútne neplatná. Z uvedeného teda
nie je zrejmé, akými ustanoveniami sa súd prvej inštancie pri posúdení predmetnej zmluvy riadil, takéto
rozhodnutie je zmätočné.

15. Pri posúdení premlčania nároku žalobkyne vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poukázal
na príslušné ust. O.z. upravujúce problematiku premlčania a tiež svoje rozhodnutie o premlčaní nároku
založil na tvrdení, že v danej veci išlo o bezdôvodné obohatenie a teda premlčacia doba je 2 ročná.
Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní premlčania súd prvej inštancie
riadil pokiaľ uzavrel, že v danom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie.

16. Žalobkyňa namietala spočívanie premlčacej doby v čase vedenia exekučného konania pre
vymoženie predmetnej pohľadávky. Súd prvej inštancie stroho skonštatoval, že v danej veci nemohlo
ísť o spočívanie premlčacej doby, tá teda plynula i počas exekučného (ako i počas rozhodcovského
konania) taktiež bez dostatočného zdôvodnenia.

17. Odvolací súd poukazuje na ust. § 19 ods. 1 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní totiž
jednoznačne v rámci definovania účinkov podania žaloby na rozhodcovskom súde uvádza, že právne
účinky sú rovnaké, ako v prípade podania žaloby na súd. K totožnému záveru je možné dospieť i zo
spôsobu úpravy súvislostí rozhodcovského konania a civilného sporového konania - napríklad § 6 CSP.
<. To znamená, že uplatnením práva na súde alebo u iného príslušného orgánu premlčacia doba od
tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (§ 112 veta prvá OZ <.). Súčasne z § 43 ods. 1 zák. č.
244/2002 Z.z. <. vymedzujúceho postup (všeobecného) súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že neplatnosť dohody o rozhodcovskom konaní je bezprostredne zákonom predpokladaným
titulom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Inými slovami, zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vyplývajúcej z neplatnosti dojednania rozhodcovskej
zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, neznamená, že by v takomto prípade podanie žaloby na
rozhodcovskom súde nespôsobovalo spočívanie plynutia premlčacej doby. Žalobca teda uplatnil v
premlčacej dobe právo u iného príslušného orgánu, ktorým treba rozumieť za stanovených podmienok
aj rozhodcovský súd. V rozhodcovskom konaní riadne pokračoval a došlo k vydaniu rozhodcovského
rozsudku.

18. Následne v dobe podania návrhu na začatie exekučného konania pôvodná žalobkyňa v
rozhodcovskom konaní disponovala exekučným titulom, pričom k zastaveniu exekúcie nedošlo na
základe späťvzatia návrhu oprávneným ale na tom základe, že v priebehu vedenej exekúcie exekučný
súd podrobil exekučný titul ex offo prieskumu a konštatoval neexistenciu právomoci rozhodcovského
súdu vydať rozhodcovský rozsudok pre nekalú/neprijateľnú a teda neplatnú podmienku zmluvy o
dojednaní rozhodcovskej zmluvy. O tom však, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný a príslušný
orgán nemal na vydanie tohto rozhodnutia právomoc, sa oprávnený dozvedel až z konštatovaného
záveru rozhodnutia vydaného v rámci exekučného konania. Odvolateľom špecifikovaná (dlhšia) doba
rozhodovania exekučného súdu skutočne nemôže ísť na ťarchu účastníka konania a nemôže vyvolať



hmotnoprávny účinok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke o to viac, keď
zastavenie exekúcie neinicioval procesným úkonom samotný oprávnený.

19. Zhrnúc doteraz konštatované, odvolací súd uzatvára, že počas rozhodcovského ani exekučného
konania premlčacia lehota neplynula, ale spočívala. Nesprávnym, resp. predčasným je z tohto dôvodu
záver okresného súdu o uplynutí premlčacej doby vo vzťahu k uplatnenému nároku.

20. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka, bolo namieste prisvedčiť námietke žalobkyne, že tu
nedošlo k dostatočnému rozboru problému účelnosti trov vznikajúcich v súvislosti s celkom konkrétnym
spôsobom poskytovania právnej pomoci vo viacerých druhovo totožných veciach.

21. Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania. Nová právna úprava (CSP) oveľa systematickejšie a hlbšie
rieši problematiku intervencie v sporovom konaní (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva). Intervencia
v sporovom konaní je typickým procesným inštitútom, ktorého doterajšia právna úprava (v O. s. p.)
sa však javila ako neuspokojivá a neefektívna, preto sa prikročilo k jej komplexnej zmene (v CSP).
Kritérium právneho záujmu na výsledku konania je tradičným a osvedčeným kritériom intervencie v
spore, preto zostalo normatívne zachované. Právny záujem intervenienta na výsledku sporu znamená
právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na konaní zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného.
Danosť právneho záujmu intervenienta na výsledku sporu vychádza z hmotného práva. Judikatúra
zadefinovala, že právny záujem na výsledku sporu medzi stranami má ten, ktorého právne postavenie
bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v danom spore (pozri napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn. 6 Sžo 119/2010). Podľa § 93 ods. 2 O. s. p.
teda vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba, ktorej premetom činnosti bola ochrana
práv podľa osobitného predpisu, napr. občianske združenia na ochranu spotrebiteľa, avšak Civilný
sporový poriadok tento inštitút nielenže pomenoval inak, nazval ho intervenciou, ale stanovil aj to,
že intervenientom môže byť len ten, kto má právny záujem na výsledku konania. Vedľajší účastník v
konaní (občianske združenie na ochranu spotrebiteľov), zúčastňujúci sa konania popri žalovanom, v
predmetnej veci netvrdil ani nepreukázal právny záujem na výsledku konania, do konania vstúpil podľa
ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.6.2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel
k tomu záveru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, teda dňom 1.7.2016, zaniklo
ex lege vedľajšie účastníctvo Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľa na strane žalovaného, pretože toto
občianske združenie nespĺňa zákonom stanovenú požiadavku na intervenienta a to právny záujem na
výsledku konania. Takéto občianske združenie by mohlo už iba zastupovať žalovaného spotrebiteľa v
spotrebiteľskom spore (§ 291 ods. 1 CSP) na základe udeleného splnomocnenia.

22. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

23. Podľa akt. účinného § 255 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

24. Práve vyššie citované ust. vyjadruje jednu zo zásad vlastnej všetkým rozhodovacím procesom o
trovách konania, ktorou je, že súd prizná len náhradu trov potrebných (rozumej nevyhnutných) na účelné
bránenie práva, čiže len takých trov, ktoré možno považovať objektívne za vynaložené účelne.

25. Ako vyplýva z obsahu spisu (č.l. 100), dňa 21.9. 2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie
PZ vedľajšieho účastníka, ktorým si vyčíslil trovy konania vo výške 1.277,22 eur. Trovy pozostávali z
úkonov: prevzatie veci a príprava zastúpenia + režijný paušál (403,34 eur - 8,39 eur), vyjadrenie vo veci
+ režijný paušál ( 403,34 eur + 8,39 eur), účasť na pojednávaní dňa 17.09.2015 + režijný paušál (403,34
eur - 8,39 eur) čo činí spolu 1.235,19 eur. Ďalej si vedľajší účastník uplatnil náhradu za stratu času spolu
vo výške 55,92 eur (1/60 výpočtového základu, t.j. 13,98 eur /polhodina a teda spolu 4 hodiny po 13,98
eur), ako i cestovné náhrady na trase Bratislava - Trnava - Bratislava spolu 28,13 eur.

26. Súd prvej inštancie sa v napádanom rozsudku obmedzil na priznanie trov niekdajšiemu vedľajšiemu
účastníkovi v plnej sume, a teda tak, ako si ich v zmysle podania vyčíslil, nijakým spôsobom sa však



nevysporiadal s otázkou účelnosti a nevyhnutnosti uplatnenia trov, preto i v tomto smere bolo napádané
rozhodnutie nedostatočne odôvodnené.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Súd prvej inštancie musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov.

29. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu nahrádzať povinnosť súdu prvej inštancie svoje rozhodnutie
riadne odôvodniť.

30. V ďalšom štádiu rozhodovania bude povinnosťou okresného súdu postupovať podľa § 5b zák.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, teda z pohľadu tohto ustanovenia
opätovne preskúmať otázku premlčania (zistiť a aj spočítať jednotlivé dielčie obdobia plynutia premlčacej
lehoty), avšak pri svojom ďalšom postupe je okresný súd viazaný vysloveným názorom odvolacieho
súdu, že v tejto konkrétnej súdnej veci premlčacia lehota počas vedenej exekúcie spočívala (neplynula).
Ak okresný súd zistí, že po spoéčítaní rozhodujúcich (iných) dielčich období nárok žalobcu premlčaný
nebude, pristúpi k posúdeniu nároku žalobcu po vecnej stránke podľa súvisiacich hmotnoprávnych
noriem spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 1 i nasl. Občianskeho zákonníka, ustanovenia zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy a ustanovení
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

31. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).