Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/131/2012 z 11. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. septembra 2012, sp. zn. 17Co/131/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6109219177.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/131/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6109219177.1 | 2012-09-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea84af6a-c75c-4b33-9d32-7d8a1c040096 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6109219177.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/131/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109219177
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109219177.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci
navrhovateľov v 1/ rade D. P., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. 2, XXX XX Q., v 2/ rade J. P.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. X, XXX XX Q., v 3/ rade O. Y., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom Y. X. XX, XXX XX R., v 4/ rade R. Y., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. X, XXX XX
Q., proti odporcovi L. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. X, XXX XX Q., právne zastúpeného JUDr.
Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie ul. Mierová č. 1, 990 01 Veľký Krtíš, v
konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 20C/162/2009-293 zo dňa 19. 01. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov 1/ až 4/ a
odporcu k domu súp. č. X na parcele C-KN č. XXX/X, k parcele C-KN č. XXX záhrady o výmere 198 m2,
C-KN č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 276 m2, C-KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 114 m2 , C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2 , vedené na LV č.
XX, pre obec a katastrálne územie Q. a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky
v 1/ rade, ktorej uložil povinnosť zaplatiť odporcovi titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu
11.412,33 EUR v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľom 1/ až 4/ trovy konania vo výške 684,50 EUR a vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť
trovy štátu vo výške 791,83 EUR na účet Okresného súdu Banská Bystrica, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že navrhovatelia v 2/ až 4/ rade
sa vzdali náhrady za spoluvlastnícky podiel m e n í tak, že navrhovateľka 1/ nie je povinná poskytnúť
navrhovateľom v 2/ až 4/ rade náhradu za spoluvlastnícky podiel.

Navrhovateľom v 1/ až 4/ rade trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov 1/ až
4/ a odporcu k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozsudku a zároveň prikázal všetky označené
nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľky v 1/ rade, ktorej uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu
za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 11.412,33 EUR v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Okresný súd rozhodol, že navrhovatelia v 2/ až 4/ rade sa vzdali náhrady za spoluvlastnícky podiel.
Odporcu zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľom v 1/ až 4/ rade v sume 684,50 EUR, ako aj
na náhradu trov štátu vo výške 791,83 EUR na účet Okresného súdu Banská Bystrica.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia v 1/ a 4/ rade sa obrátili na okresný súd s návrhom,
ktorým sa domáhali, aby súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré špecifikovali



v návrhu na začatie konania. Pôvodne navrhli prikázať nehnuteľnosti do spoluvlastníctva navrhovateľov
1/ až 4/ s tým, že každý z navrhovateľov mal povinnosť poskytnúť odporcovi náhradu za jeho
spoluvlastnícky podiel. Zmeneným návrhom, ktorému okresný súd vyhovel, žiadali spoluvlastníctvo
zrušiť a nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľky 1/, ktorá odporcovi poskytne
náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 11.412,33 EUR s tým, že navrhovatelia v 2/ až 4/ rade
sa vzdali náhrady za spoluvlastnícky podiel v prospech navrhovateľky 1/. Návrh zdôvodnili tým že,
navrhovatelia v 1/ a 4/ rade bývajú spolu s odporcom a jeho manželkou v rodinnom dome a užívajú
nehnuteľnosti označené v návrhu. Odporca má spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach
v rozsahu 9/48, ale nehnuteľnosti užíva vo väčšej miere ako zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu.
Dom je zanedbaný a odporca sa odmieta podieľať na nákladoch spojených s financovaním údržby a
opráv nehnuteľnosti, pričom dohoda na spoločnom riadnom užívaní nehnuteľností s ním nie je možná.
Vzťahy medzi spoluvlastníkmi nehnuteľností t. j. navrhovateľmi 1/ až 4/ a odporcom sú narušené.
Odporca je vo vzťahu k navrhovateľom 1/ až 4/ arogantný a násilný, dochádza k vzájomným fyzickým
konfliktom a napádaniu navrhovateľky 1/, 4/. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné, pretože by
si vyžiadalo investície do prerobenia elektriny, vody, kúrenia a z hľadiska rozdelenia podielov by nebolo
spravodlivé a neriešilo by spor medzi navrhovateľmi a odporcom. Spoločné užívanie nehnuteľností
neprichádza do úvahy ani vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky 1/, ktorý si vyžaduje čiastočnú
opateru a odporca dlhodobo neprejavuje o navrhovateľku (matku) záujem. Okresný súd, keď vyhovel
návrhu navrhovateľov 1/ až 4/ vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
upravuje spôsob a poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Vzal pritom do úvahy závery
odborného stanoviska, ohliadky, pretože reálna deľba nehnuteľností nie je možná a vzťahuje sa len
na vertikálne rozdelenie nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky
1/ a prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov (navrhovateľka je
vlastníčkou 1 nehnuteľnosti) a účelné využitie nehnuteľnosti, pretože navrhovateľka je na bývanie v
predmetnej nehnuteľnosti odkázaná a s nebohým manželom sa podieľala na jej vybudovaní. Vzal na
zreteľ aj fakt, že tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva rieši existujúce nezhody, ktorá
vznikajú predovšetkým medzi navrhovateľkou 1/ a odporcom. Z tohto dôvodu nebolo vhodné prikázanie
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu a zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľky
1/ spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti. Hodnota nehnuteľností nebola medzi
účastníkmi sporná, preto navrhovateľku 1/ zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky
podiel vo výške 11.412,33 EUR.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca dňa 01.03.2012. S rozhodnutím okresného súdu nesúhlasil,
pretože k záveru o zrušení podielového spoluvlastníctva dospel na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Nezohľadnil, že v rodinnom dome reálne nebýva navrhovateľ 2/ a navrhovateľka
3/. Negatívne správanie odporcu voči navrhovateľke 1/ nebolo preukázané. Okresný súd nevyhodnotil
listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že sa podieľal aj na údržbe, opravách a zabezpečení bežného
chodu rodinného domu. Nezohľadnil, že odporca nie je vlastníkom iných nehnuteľností, ktoré by
mohol využívať na bývanie. Ďalej uviedol, že v danej situácii najlepším riešením je usporiadanie
vlastníckych vzťahov prostredníctvom reálnej deľby, ktorá je prípustná aj v zmysle záverov odborného
vyjadrenia (č. l. 202), preto bolo potrebné v konaní nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré by určilo
výšku nákladov na uskutočnenie reálnej deľby. Súd z hľadiska usporiadania vlastníckych vzťahov po
zrušení podielového spoluvlastníctva sa nezaoberal možnosťou prikázania nehnuteľností do výlučného
vlastníctva odporcu s možnosťou zriadenia vecného bremena v podobe práva doživotného užívania
nehnuteľností navrhovateľkou 1/. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu o trovách konania, pretože okresný
súd mal aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a vziať do úvahy okolnosti hodné osobitného
zreteľa. Rovnako nedôvodne rozhodol aj o náhrade trov štátu, ktorú mal pomerne rozdeliť medzi
ostatných účastníkov konania. Odvolacie dôvody doplnil v podaní z 08.03.2012. Uviedol, že okresný súd
sa v konaní dopustil viacerých závažných procesných pochybení. Nesprávne vyrúbil súdny poplatok,
pretože základom poplatku mala byť cena podielu žiadaného jednotlivými navrhovateľmi. Napriek
podanému protinávrhu okresný súd ho neprijal, nerozhodol o ňom a nevyhodnotil uvedenú skutočnosť v
dôvodoch rozhodnutia. Pred pojednávaním konanom dňa 18.11.2010 právny zástupca odporcu požiadal
o odročenie pojednávania,, súd napriek tejto požiadavke vykonal pojednávanie a dokazovanie, čím
ukrátil odporcu ako účastníka konania na jeho právach. Okresný súd neprávne akceptoval z hľadiska
určenia hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností neaktuálny znalecký posudok. Suma vyporiadania na
spoluvlastnícky podiel odporcu nezodpovedá reálnej hodnote nehnuteľností v roku 2012. Zmenu petitu
návrhu okresný súd pripustil nedôvodne v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, pretože mohol
pripustiť len zmenu návrhu. Ak navrhovatelia 2/ až 4/ stratili záujem o vlastníctvo k vypriadavaným



nehnuteľnostiam, svoj spoluvlastnícky podiel mohli previesť dohodou a nebolo potrebné, aby o tejto
otázke rozhodoval súd. Súd mal rozhodnúť o zmenenom návrhu, preto je výrok rozsudku zmätočný. Súd
nemohol výrok rozsudku po vyhlásení zmeniť, pretože písomné vyhotovenie rozsudku musí byť zhodné s
vyhláseným rozsudkom aj vo vzťahu k parc. č. 532/3 vo výmere 125 m2. Uvedený nedostatok nemožno
napraviť vydaním opravného uznesenia. Súd sa nedostatočne zaoberal možnosťou náhradného bývania
odporcu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia 1/ až 4/. Uviedli, že zmena návrhu na začatie konania
je výsledkom spoločnej dohody a sporné nehnuteľnosti nadobudla navrhovateľka 1/ s manželom,
od kedy nehnuteľnosti užíva, preto by sa navrhovateľka 1/ mala stať ich výlučnou vlastníčkou.
Odporca nemal právo bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov do nehnuteľnosti investovať,
najmä ak mal z investície úžitok len odporca, ktorý konal svojvoľne. Potreba zrušenia a vypriadania
podielového spoluvlastníctva súdom vyplynula z nevhodného a agresívneho správania sa odporcu a
neochoty na mimosúdnej dohode. Reálna deľba nehnuteľnosti neprichádza do úvahy, pretože vertikálne
rozdelenie nehnuteľnosti na základe vyjadrenia znalca nie je možné, keďže musia vzniknúť v zmysle
stavebného zákona samostatné objekty. Odporca disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na
zabezpečenie vlastného bývania. Námietky voči stanovenej cene nehnuteľností prezentoval účelovo
v podanom odvolaní. Neopodstatnené je prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu,
pretože o navrhovateľku 1/ dlhodobo neprejavuje záujem a správa sa voči nej agresívne. Nesprávne
uvedené číslo parcely v návrhu na začatie konania je pisárskou chybou. Z uvedených dôvodov požiadali,
aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte len „O. s. p."), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok
okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny vo výroku o zrušení podielového
spoluvlastníctva účastníkov a vo výroku o vzájomnej náhrade trov účastníkov konania a náhrade trov
štátu. Krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil vo výroku o „vzdaní sa náhrady
za spoluvlastnícky podiel navrhovateľmi 2/ až 4/", pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
alebo zrušenie.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia v 1/ až 4/ rade sa na okresnom súde domáhali zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré špecifikovali v podanom návrhu.
Nehnuteľnosti navrhli prikázať do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1/ až 4/ a 15.12.2011
potom zmeneným návrhom ich žiadali prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľky 1/ s tým,
aby okresný súd navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť iba odporcovi sumu 11.412,33 EUR, ako
náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Navrhovatelia v 2/ až 4/ rade náhradu za spoluvlastnícky
podiel nežiadali. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka 1/ vlastní najväčší spoluvlastnícky podiel vo
výške 1 a navrhovatelia 2/ až 4/ vlastnia spoluvlastnícke podiely každý po 5/48; odporca je podielovým
spoluvlastníkom vo veľkosti 9/48. Rovnako je nesporné, že v rodinnom dome, ktorého sa usporiadanie
spoluvlastníckych vzťahov týka žije navrhovateľka 1/ a navrhovateľka 4/ a obývajú 1. poschodie
rodinného domu. Odporca so svojou manželkou obýva prízemnú časť rodinného domu. Navrhovatelia 1/
až 4/ zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom zdôvodnili nevhodným a negatívnym
správaním sa odporcu voči navrhovateľom, verbálnymi a fyzickými útokmi najmä na navrhovateľku
1/ , aj voči ostatným navrhovateľom. Správanie odporcu neumožňuje dohodu na riadnom užívaní
nehnuteľností a ani na usporiadaní spoluvlastníckych vzťahov. Odporca sa odmietol podieľať na
zabezpečení údržby a opravy nehnuteľnosti, nehnuteľnosť užíva vo väčšom rozsahu ako mu patrí s
prihliadnutím na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Z týchto dôvodov navrhovatelia považovali
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom za opodstatnené. Okresný súd podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil. Z hľadiska spôsobu vyporiadania bol viazaný zákonným
poradím a podmienkami vyporiadania. Prihliadol na to, že reálna deľba (vertikálna) nie je možná,
pretože podľa záverov znalca je možné len horizontálne rozdelenie domovej nehnuteľnosti (rodinného
domu), ktoré je spojené s nákladmi na prestavbu nehnuteľnosti a so zriadením vecného bremena. S



týmto spôsobom vyporiadania navrhovatelia nesúhlasili. Okresný súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci navrhovateľke 1/ za primeranú náhradu spoluvlastníckeho
podielu odporcovi. Prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov, fakt, že navrhovatelia s uvedeným
spôsobom vyporiadania súhlasili, tiež na účelnosť využitia nehnuteľnosti. Sporná nebola hodnota
vypriadavanej nehnuteľnosti, preto navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi finančnú sumu,
ktorá zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu t. j. sumu vo výške 11.412,33 EUR.
Prvostupňový súd odporcu zaviazal k náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľom
1/ až 4/ a na náhradu trov štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. so zreteľom na výsledok konania.
Odporca s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasil a namietal zvolený vyporiadania. Mal za to,
že okresný súd sa nedostatočne zaoberal otázkou reálnej deľby nehnuteľnosti, ktorú považoval za
najvhodnejší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ak sa spoluvlastníci sami nedohodli
na usporiadaní vlastníckych vzťahov. Nesprávny bol tiež postup okresného súdu, ktorý sa dopustil
viacerých procesných chýb. Nesprávne vyrúbil súdny poplatok a nerozhodol o vzájomnom návrhu
odporcu, ktorým nehnuteľnosti navrhol po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázať do podielového
spoluvlastníctva navrhovateľky 1/ a odporcu. Podľa odporcu súd pochybil, ak neodročil pojednávania
konané dňa 18.11.2010, a týmto postupom odporcovi uprel právo na súdne konanie. Z hľadiska
vyporiadania podielového spoluvlastníctva akceptoval neaktuálny znalecký posudok a vychádzal tak z
nízkej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľnosti. Správne mal hodnotu podielu odporcu určiť z aktuálnej
hodnoty nehnuteľnosti. Oprava vyhláseného rozsudku vo vzťahu k parc. č. XXX/X, vedenej na LV č. XX
nebola možná, pretože písomné vyhotovenie rozsudku nie je zhodné s vyhláseným rozsudkom. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podielové spoluvlastníctvo je založené na princípe dobrovoľnosti, z ktorého vyplýva, že ak sa
spoluvlastníci nedohodnú na jeho zrušení a vyporiadaní, ktorýkoľvek z nich môže požiadať súd o
zrušenie a vyporiadanie súd, pretože spoluvlastník nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníckom
vzťahu, ak mu to z akéhokoľvek dôvodu nevyhovuje. Navrhovatelia 1/ až 4/ navrhli zrušiť podielové
spoluvlastníctvo a vykonať súdne vyporiadanie, pretože s odporcom nedosiahli dohodu o zrušení
spoluvlastníctva a usporiadaní vlastníckych vzťahov. Je zrejmé, že vzťahy medzi podielovými
spoluvlastníkmi sú narušené a bolo preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľmi (podielovými
spoluvlastníkmi) dochádza k slovným aj fyzickým konfliktom. Záujem navrhovateľov na zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má z tohto dôvodu reálny základ. Navrhovatelia opodstatnene
požiadali, aby o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodol súd v zmysle § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nezistil dôvod osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2
OZ, ktorý by neumožňoval zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ku ktorému dospel
prvostupňový súd, t. j. prikázaním veci za náhradu do vlastníctva navrhovateľky 1/.

Občiansky zákonník upravuje zákonné podmienky a poradie spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ktoré súd musí dodržať (§ 142 ods. 1 OZ). Na prvom mieste podľa Občianskeho
zákonníka prichádza do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, ktoré
odporca v danej veci preferoval a považoval ho za najvhodnejší spôsob usporiadania vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam. Žiadne relevantné dôvody pre tento spôsob vyporiadania však neuviedol.
Krajský súd poukazuje na to, že zákonným predpokladom reálnej deľby je skutočnosť, že vec, ktorá
je predmetom vyporiadania je z hľadiska stavebno-technického deliteľná a skutočnosť, že rozdelenie
je funkčne opodstatnené t. j. že rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré môžu ich vlastníkom
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe. Z odborného vyjadrenia (č. l. 202 - 248) znalca
S.. Y. I. je zrejmé, že horizontálne rozdelenie domovej nehnuteľnosti (stavby) - rodinného domu v
danom prípade je možné za podmienky uskutočnenia stavebných prác a dohody o rozvodoch vody,
kanalizácie, užívania podkrovia, pravidiel údržby, opravy a uskladnenia vecí. Znalec pripustil rozdelenie
nehnuteľnosti horizontálne, naviac tento záver podmienil vykonaním stavebných úprav a dohodou
spoluvlastníkov o spoločných častiach nehnuteľnosti. Pokiaľ závery znaleckého posudku vyzneli
uvedeným spôsobom, ako kritérium deliteľnosti nehnuteľnosti bolo potrebné skúmať tiež to, či doterajší
spoluvlastníci rodinného domu sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie stavby. Bolo preukázané, že
navrhovatelia 1/ až 4/ nemajú záujem znášať náklady spojené s rozdelením nehnuteľnosti a ani so
zriadením vecného bremena k nehnuteľnosti v prospech odporcu (č. l. 272), ktoré spočíva v starostlivosti
o spoločné rozvody, strechu a fasádu nehnuteľnosti. Krajský súd dospel k rovnakému názoru ako
prvostupňový súd v tom, že reálna deľba nehnuteľnosti (rodinného domu) nie je v danom prípade možná.
Vertikálne rozdelenie rodinného domu neprichádza do úvahy a zo stavebného hľadiska je prípustné
rozdelenie nehnuteľnosti len v horizontálnej rovine, ktoré je spojené s nákladmi na vykonanie stavebných



úprav a zriadením vecného bremena, na ktorých sa navrhovatelia odmietli podieľať. Vyporiadanie
spoluvlastníctva rozdelením veci nezodpovedá ani účelnému využitiu vzhľadom na dôvody, ktoré
navrhovateľov viedli k podaniu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
na súd, pretože rozdelenie nehnuteľnosti nerieši konflikt medzi navrhovateľmi a odporcom, naviac
rozdelenie nehnuteľnosti s vybudovaním spoločných častí si vyžaduje spoločnú starostlivosť a údržbu,
je podmienené bezkonfliktnou komunikáciu a dohodou podielových spoluvlastníkov, ktorú vzhľadom na
úroveň narušenia vzájomných vzťahov nemožno v danom prípade predpokladať. Za daného stavu nebol
dôvod vykonať ďalšie znalecké dokazovanie za účelom zistenia nákladov reálnej deľby, ktorá ako spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva neumožňuje účelné využitie nehnuteľnosti v situácii, keď ani
odporca presvedčivo nezdôvodnil jej opodstatnenosť. Procesný postup, ktorého sa odporca dožadoval
nebol dôvodný, pretože by viedol iba k neúčelnému navyšovaniu trov konania.

V predmetnej veci rozdelenie nehnuteľnosti - rodinného domu nebolo možné a relevantným spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom bolo prikázanie veci za primeranú náhradu jednému
alebo niekoľkým spoluvlastníkom. Medzi zákonné kritéria tohto spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva Občiansky zákonník zaradil veľkosť spoluvlastníckeho podielu, účelné využitie veci
a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Krajský súd okrem
týchto zákonných podmienok vychádzal z názoru, že pri danom spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva spomenuté zákonné kritéria nie sú absolútne, pretože rozhodujúcim je súhrn
skutočností konkrétneho prípadu. Z tohto hľadiska posúdenie komu vec má byť prikázaná vždy závisí
od úvahy súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/33/2010 z 28.09.2011). V predmetnej
veci navrhovatelia podaným návrhom na okresnom súde žiadali, aby nehnuteľnosti boli prikázané do
výlučného vlastníctva navrhovateľov 1/ až 4/. Na pojednávaní 15.12.2011 okresný súd pripustil zmenu
návrhu, keď navrhovatelia navrhli, aby okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov
1/ a 4/ a odporcu a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky 1/ s povinnosťou
zaplatiť odporcovi sumu 11.412,33 EUR ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Navrhovatelia 2/
až 4/ nežiadali náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel. Krajský súd dospel k názoru, že opodstatnené
bolo podielové spoluvlastníctvo vyporiadať spôsobom ako požadovali navrhovatelia 1/ až 4/, t. j.
nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľky 1/ za primeranú náhradu odporcovi v
sume zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. O tom, že rozhodnutie prvostupňového
súdu je vecne správne svedčia skutočnosti, ktoré v konaní ani neboli sporné. Navrhovateľka 1/
vlastní najväčší spoluvlastnícky podiel na vyporiadavaných nehnuteľnostiach v rozsahu 1. Odporca
je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 9/48 a navrhovatelia 2/ a 4/ vlastnia každý podiel
v rozsahu 5/48 vyporiadavaných nehnuteľností. Navrhovateľka 1/ nadobudla nehnuteľnosti spoločne
so svojím manželom počas života a od uvedeného času nehnuteľnosti užíva a finančne sa podieľa
na ich zveľaďovaní, údržbe a opravách. Navrhovateľka 1/ v súčasnej dobe, vzhľadom na svoj vek a
zdravotný stav nemá inú možnosť bývania ako v rodinnom dome, ktorý je predmetom vyporiadania.
S týmto spôsobom vyporiadania nehnuteľností (prikázaním do svojho výlučného vlastníctva) súhlasila.
Odporca prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva navrhovateľky spochybnil a považoval ho za
nespravodlivé, pretože aj on do nehnuteľnosti investoval finančné prostriedky. V konaní preložil listinné
doklady, ktoré podľa jeho názoru preukazujú rozsah jeho investície do vypriadavanej nehnuteľnosti.
Krajský súd uvádza, že účel týchto investícii realizovaných odporcom je sporný. Doklady o zakúpenom
stavebnom materiály nepreukazujú skutočný účel, na ktorý bol materiál odporcom zakúpený a použitý
a ani z nich nemožno zistiť, či skutočne slúžil na opravu, resp. údržbu rodinného domu, prípadne ktorej
jeho časti. Z dokladov predložených odporcom vyplýva, že sa týkajú časového obdobia rokov 2006 -
2009, kedy špecifikované nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a odporcu.
Zo spisu vyplýva, že navrhovatelia 1/ a 4/ s investíciami a opravami v tom čase nesúhlasili, odporca
bol menšinový spoluvlastník a súhlas ostatných spoluvlastníkov si nežiadal. Ak navrhovatelia popreli
opodstatnenosť a účelnosť prezentovaných nákladov, potom je zrejmé, že odporca nepreukázal, že sa
finančne podieľal na údržbe a opravách rodinného domu ako celku. Z predložených dokladov vyplýva,
že zrejme investoval do rekonštrukcie ním užívanej časti nehnuteľnosti. Napokon z hľadiska spôsobu
vyporiadania je podstatné, že na strane odporcu existujú priaznivejšie predpoklady pre vyriešenie
vlastnej bytovej otázky ako na strane navrhovateľky 1/. Odporca v konaní uviedol, že disponuje čiastkou
19.050,51 EUR, ktorá zodpovedá hodnote spoluvlastníckych podielov navrhovateľov 2/ až 4/, ktorým
navrhol vyplatiť uvedenú sumu ako náhradu za ich spoluvlastnícky podiel a žiadal prikázať nehnuteľnosti
do svojho výlučného vlastníctva. Uvedená čiastka spolu so sumou náhrady za jeho spoluvlastnícky
podiel vo výške 11.412,33 EUR predstavuje dostatočný finančný základ, ktorý odporcovi umožňuje
vyriešenie bývania po odsťahovaní sa z rodinného domu, ktorý je predmetnom vyporiadania. Na strane



navrhovateľky 1/ podmienky na zabezpečenie iného bývania nie sú také priaznivé ako u odporcu.
Krajský súd vzal do úvahy vek a zdravotný stav navrhovateľky 1/ ako aj skutočnosť, že na rozdiel
od odporcu nemá možnosť príjmu z pracovnej činnosti ani z podnikania. Za zodpovedajúci účelnému
využitiu nehnuteľnosti nemožno považovať spôsob vyporiadania, ktorý spočíva v prikázaní nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva odporcu, spojený so zriadením vecného bremena v prospech navrhovateľky
(právo doživotného užívania nehnuteľnosti). Navrhovateľka s týmto spôsobom vyporiadania nesúhlasila.
Medzi navrhovateľmi 1/ až 4/ na jednej strane a odporcom na strane druhej existujú vážne nezhody, ktorú
sú prekážkou dohody na užívaní spoločnej nehnuteľnosti, ktoré vyústili do konaní pred orgánmi obce a
orgánmi činnými v trestnom konaní. Tento spôsob vyporiadania je neprijateľný, pretože nerieši príčinu
konfliktu medzi navrhovateľkou 1/ a odporcom. Zo strany odporcu tento návrh vyznieva účelovo, pretože
odporca o osobu navrhovateľky 1/ dlhodobo neprejavuje reálny záujem. Odporca tiež nepreukázal, že
jeho spolužitie s navrhovateľkou 1/ v rodinnom dome bolo bezkonfliktné do príchodu navrhovateľky 4/,
pretože vykonané dôkazy svedčia pre opačný záver.

Dôvodné neboli ani iné odvolacie námietky odporcu. Primeranou náhradou spoluvlastníka, ktorému
nehnuteľnosť nebola prikázaná do podielového spoluvlastníctva je suma zodpovedajúca výške
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka, určená zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti t. j. z ceny, za
ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať v mieste, kde sa nachádza. V danej veci vychádzal okresný
súd zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudok č. 5/2007 z 21.01.2007 znalca
S.. S. I. vo výške 60.865,63 EUR (v dôvodoch rozsudku nesprávne uviedol sumu 59.749,- EUR) a
z tejto sumy potom určil čiastku prináležiacu odporcovi ako náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel v
rozsahu 9/48, čo zodpovedá sume 11.412,33 EUR. Uvedená suma je primeranou, pretože jej výška bola
vypočítaná správne s ohľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu odporcu. Odporca proti všeobecnej
hodnote vyporiadavaných nehnuteľností určenej uvedeným posudkom znalca nenamietal, súhlasil s ňou
a považoval ju počas celého súdneho konania za trhovú cenu vyporiadavaných nehnuteľností, čo je
zrejmé z obsahu spisu (č. l. 137, 282). Ak v súčasnom štádiu konania (odvolacie konanie) namieta
aktuálnosť znaleckého posudku, túto námietku odvolací súd považoval za účelovú, pretože nedôvodne
spochybňuje správny záver súdu prvého stupňa. Okresný súd opodstatnene určil dlhšiu lehotu (30 dní)
na plnenie povinnosti navrhovateľky 1/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.412,33 EUR titulom náhrady
za spoluvlastnícky podiel, čo je odôvodnené výškou finančnej čiastky, ako aj vekom a zdravotným stav
navrhovateľky.

K namietaným procesným pochybeniam, ktorých sa okresný súd mal v konaní dopustiť, krajský súd
uvádza, že tieto neboli dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu a
vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Odporca namietal správnosť vyrubenia súdneho poplatku z hľadiska
výšky a uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Podľa ustanovenia § 7 ods. 9 zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch")
je v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva základom poplatku cena podielu
požadovaného navrhovateľom. Navrhovatelia 1/ až 4/ žiadali do výlučného vlastníctva navrhovateľky 1/
prikázať v návrhu označené nehnuteľnosti. Okresný súd súdny poplatok vyrúbil podľa podložky č. 1 písm.
a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 684,50 EUR a povinnosť zaplatiť poplatok uložil spoločne
a nerozdielne navrhovateľom 1/ až 4/. Súdny poplatok bol vyrubený teda v správnej výške, pretože
navrhovatelia sa domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do
podielového spoluvlastníctva navrhovateľom 1/ až 4/, následne do výlučného vlastníctva navrhovateľky
1/. Predmetnom poplatkového úkonu je „cena spoluvlastníckeho podielu patriaceho odporcovi", čo má
na mysli aj ustanovenie § 7 ods. 9 Zákona o súdnych poplatkoch. Cena spoluvlastníckeho podielu
odporcu zodpovedá čiastke 11.412,33 EUR, z ktorej okresný súd pri určení výšky súdneho poplatku
vychádzal a súdny poplatok vyrubil v súlade so zákonom vo výške 684,50 EUR. Poplatkovú povinnosť
uložil opodstatnene navrhovateľom 1/ až 4/, pretože navrhovatelia 1/ až 4/ spoločne navrhli zrušenie
podielového spoluvlastníctva a prikázanie veci do ich podielového spoluvlastníctva, resp. do vlastníctva
navrhovateľky 1/.

Odporca nepovažoval za správny postup prvostupňového súdu, ktorý procesne nerozhodol o
vzájomnom návrhu, ktorý podal spolu s vyjadrením k návrhu navrhovateľov 1/ až 4/ a danú skutočnosť
okresný súd nevyjadril v obsahu rozsudku. Podľa § 97 ods. 1 O. s. p. odporca môže za konania
uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi aj vzájomným návrhom. Občiansky súdny poriadok v uvedenom
ustanovení pripúšťa, aby odporca v konaní uplatnil svoje práva proti navrhovateľovi a bránil sa tzv.
vzájomným návrhom, čím je rešpektované právo odporcu na súdnu ochranu a dochádza k prejednaniu



nárokov navrhovateľa a odporcu v rovnakom konaní. O návrhu navrhovateľa, ako aj o vzájomnom návrhu
odporcu súd rozhodne vo výroku rovnakým rozsudkom. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca po doručení
návrhu navrhovateľov na začatie konania na tento reagoval podaním označeným ako „vyjadrenie a
protinávrh". Z jeho obsahu je zrejmé, že odporca nenamietal voči zrušeniu podielového spoluvlastníctva,
ale zdôrazňoval skutočnosti, ktoré považoval za rozhodujúce (zo svojho pohľadu) pre rozhodnutie
okresného súdu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ svoj názor aj sformuloval formou
žalobnej žiadosti, o ktorej navrhol okresnému súdu rozhodnúť, podanie odporcu v uvedenom zmysle nie
je vzájomným návrhom ako to má na zreteli ustanovenie § 97 ods. 1 O.s.p. Krajský súd podanie odporcu
z 16.11.2009 považoval za návrh odporcu na iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, s
ktorým sa prvostupňový súd vysporiadal v dôvodoch rozsudku, pretože názor na spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva účastníkov konania vyjadril vo výroku, keď nehnuteľnosti prikázal do
vlastníctva navrhovateľky 1/.

Okresný súd odporcovi neuprel právo na súdne konanie. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca bol na
termín pojednávania na deň 18.11.2010 riadne predvolaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Doručenie predvolania odporcovi je preukázané dňom 11.10.2010, pričom doklad o doručení je súčasťou
spisu (č. l. 166). Právny zástupca odporcu požiadal dňa 02.11.2010 o ospravedlnenie z účasti na
pojednávaní a odročenie termínu pojednávania z dôvodu kolízie termínu pojednávania s termínom
vykonania úkonov v inej trestnej veci a tiež z dôvodu, že odporca nesúhlasil so substitučným zastúpením.
Podľa zápisnice o pojednávaní z 18.11.2010 (č. l. 171) okresný súd iba otvoril pojednávanie oznámením
veci a pre neprítomnosť odporcu a jeho právneho zástupcu pojednávanie odročil. Uvedeným postupom
okresného súdu odporca nebol vo svojich právach ako účastník konania dotknutý. Odporca bol na termín
pojednávania riadne predvolaný a vedel o ňom, čo je preukázané vykázaným doručením predvolania
odporcovi. Odporca požiadal o odročenie pojednávania, ale jeho neprítomnosť na pojednávaní z
dôvodu, ktorý odporca uviedol nebola prekážkou pre vykonanie pojednávania. Súd nemá povinnosť
vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania, pretože môže vec prejednať aj bez prítomnosti
účastníka. Odporca postupom okresného súdu vo svojich právach ani nemohol byť ukrátený z dôvodu
neprítomnosti na pojednávaní 18.11.2010, pretože okresný súd dokazovanie na pojednávaní nevykonal
a pojednávanie odročil.
Okresný súd dňa 15.12.2011 (č. l. 282) opodstatnene súhlasil so zmenou návrhu spočívajúcou v
zmene žalobného petitu (navrhovatelia 1/ až 4/ žiadali prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
navrhovateľky 1/), pretože navrhovatelia mali právo za konania meniť návrh na začatie konania. (§ 95
ods. 1 O.s.p). Zmena návrhu v uvedenom rozsahu bola výsledkom spoločnej dohody navrhovateľov,
ktorí mali právo rozhodnúť sa ako naložia so svojím spoluvlastníckym podielom, bez ohľadu na to, či
využili možnosť zvoliť si iný spôsob usporiadania spoluvlastníckych vlastníckych vzťahov medzi sebou
ako súdom (vyporiadanie spoluvlastníckych podielov medzi sebou dohodu). Zo zápisnice o pojednávaní
dňa 19.01.2012 (č. l. 290), na ktorom bol vyhlásený rozsudok je zrejmé, že súd prikázal vlastníctvo k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu vrátane parcely „C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 125 m2 vedenej na LV č. XX, katastrálne územie Q.", navrhovateľke. Písomné vyhotovenie
rozsudku (č. l. 293) vo vzťahu k uvedenej parcele je totožné s tým ako bol rozsudok vyhlásený. Nie je
teda dôvodná námietka, že vyhlásený rozsudok a jeho písomné vyhotovenie nie sú v zhode. Ak okresný
súd dňa 19.01.2012 uznesením pripustil zmenu návrhu na začatie konania, v ktorom navrhovatelia
1/ až 4/ nesprávne uviedli parcelné číslo „XXX/X", namiesto „XXX/X" a tento nedostatok si okresný
súd všimol a neprevzal ho do výroku rozsudku, možno konštatovať, že ide o pisársku chybu, ktorá
nastala pri vyhotovení návrhu v návrhu, ktorá ale nemá vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu.
Napokon aj podľa výpisov z LV č. XX, katastrálne územie Q. je zrejmé, že návrh navrhovateľov na
zrušenie podielového spoluvlastníctva sa vzťahuje na parcelu s parcelným číslom XXX/X. Je logické,
že navrhovatelia nemali žiadny dôvod a ani nemohli žiadať prikázať vlastníctvo k parcele č. XXX/X
navrhovateľke 1/, pretože táto nebola súčasťou ich podielového spoluvlastníctva, o ktorého vyporiadanie
žiadali súd.

Krajský súd napadnutý rozsudok zmenil vo výroku, ktorým konštatoval, že navrhovatelia v 2/ až 4/ rade sa
vzdali náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel. Z hľadiska ustanovenia § 142 ods. 1 OZ nie je povinnosťou
súdu vždy rozhodnúť o priznaní náhrady za spoluvlastnícky podiel tým spoluvlastníkom, ktorým
nehnuteľnosť nebola prikázaná do vlastníctva. Navrhovatelia 2/ až 4/ zmeneným návrhom prejavili vôľu,
aby nehnuteľnosti, ktorých vyporiadanie je predmetom konania boli prikázané do výlučného vlastníctva
navrhovateľky 1/, bez náhrady ich spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd v uvedenom rozsahu výrok
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že navrhovateľke neuložil povinnosť poskytnúť navrhovateľom 2/



až 4/ náhradu za ich spoluvlastnícky podiel. V uvedenom výroku ide o formálno-štylistickú zmenu, ktorá
sa nedotkla právneho postavenie navrhovateľov 1/ až 4/ ani odporcu.

Okresný súd rozhodol o trovách konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., pretože
navrhovatelia 1/ až 4/ boli v konaní úspešní, priznal im trovy proti odporcovi. Krajský súd nezistil dôvod
osobitného zreteľa, aby navrhovateľom náhradu trov konania v celom rozsahu, resp sčasti nepriznal.
Vzhľadom na výsledok konania, bolo opodstatnené, aby trovy štátu, ktoré v konaní vznikli v súvislosti
s vypracovaním odborného vyjadrenia vo výške 791,83 EUR znášal odporca. Nebol daný dôvod, aby
náhradu trov štátu súd pomerne rozdelil medzi navrhovateľov 2/ až 4/ a odporcu.

Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správny vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva, vo výroku o povinnosti
odporcu zaplatiť navrhovateľom trovy konania a vo výroku o povinnosti odporcu nahradiť trovy štátu na
účet okresného súdu.

V odvolacom konaní boli úspešní navrhovatelia 1/ až 4/ , ktorí si neuplatnili právo na náhradu trov
odvolacieho konania, preto im krajský súd trovy odvolacieho konania nepriznal (§ 142 ods. 1 O. s. p
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.