Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/86/2013 z 10. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. decembra 2013, sp. zn. 4Tos/86/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6713010327.1 Krajský súd Banská Bystrica | 4Tos/86/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6713010327.1 | 2013-12-10 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e24bcbf-6cbd-48ce-a695-d1ce2d76213a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6713010327.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/86/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010327
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6713010327.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2013 prejednal
sťažnosť odsúdeného R. W. proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4Nt 9/13 zo dňa 18. 9.
2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného R. W. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4Nt 9/13 zo dňa 18. 9. 2013 bol návrh na povolenie obnovy
konania u ods. R. W. zamietnutý podľa § 399 ods. 2 Tr. por. Svoje rozhodnutie zdôvodnil okresný súd
tým, že nezistil podmienky obnovy konania. Ods. R. W. bol pôvodne uložený rozsudkom Okresného
súdu Zvolen z 12. 10. 2011, sp. zn. 1T 14/11 podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 rokov, pričom pre výkon trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Trestná sadzba zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. bola určená od 7 do 12 rokov. Pri použití
asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v čase ukladania trestu súd vychádzal zo sprísnenej trestnej
sadzby v rozpätí 11 rokov 6 mesiacov až 16 rokov. Pri ukladaní trestu súd uložil obžalovanému trest za
použití § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. a trest mimoriadne znížil pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil
mu trest vo výmere 6 rokov nepodmienečne. Trestná sadzba za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák.
za použitia ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení po náleze ÚS SR je 7 rokov až 16 rokov. Za tohto stavu potom
uložený trest je aj tak uložený pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby aj po Náleze ÚS SR.

Proti uzneseniu podal odsúdený sťažnosť písomne sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu,
domáhajúc sa zrušenia napadnutého uznesenia, vrátenia veci prvostupňovému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie. Poukazoval na to, že dňa 21. 12. 2012 bol v Zbierke zákonov SR publikovaný
Nález č. 428/2012 Z. z. Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 106/11 z 28. 11. 2012, v ktorom podľa čl.
125 ods. 3 Ústavy SR Ústavný SR vyslovil nesúlad ust. § 41 ods. 2 v slovách v texte za bodkočiarkou:
„súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody zák. č.
300/2005 Z. z.“ Za tohto stavu podľa jeho názoru mal prvostupňový súd prihliadnuť na túto okolnosť a
povoliť obnovu konania.

Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní sťažnosti preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré
predchádzalo napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Ako zistil krajský súd návrh na obnovu konania podal odsúdený sám dňa 3. 5. 2013. Poukazujúc na Nález
ÚS z 28. 11. 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/11. Na verejnom zasadnutí 18. 9. 2013 poukazoval odsúdený
na túto okolnosť a mal za to, že pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov je trestnom
neprimerane prísnym a mal by mu byť uložený s prihliadnutím na rozhodnutie ÚS SR trest miernejší.



Ako zistil krajský súd obž. R. W. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 12. 10. 2011, sp.
zn. 1T 14/11 pre súhrnný trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 7 Tr.
zák., § 37 písm. h), m), § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák.
a § 46 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne. Pre výkon trestu
odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen z 31. 3. 2010,
sp. zn. 2T 36/210, ktorým bol obžalovanému uložený pôvodne nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 4 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresný súd rozhodol aj o náhrade škody a taktiež ochranným
opatrením o zhabaní veci. Keďže po vyhlásení rozsudku sa oprávnené strany opravného prostriedku,
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia, t.j. 12. 10. 2011.

Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom uvedeným v uznesení prvostupňového súdu ako aj s jeho
dôvodmi v plnom rozsahu.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Nad rámec uznesenia okresného súdu poukazuje krajský súd na Stanovisko trestnoprávneho kolégia
NS SR Tpj 44/13 z 26. 11. 2013, podľa ktorého
I.Ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú
nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa- ako skutočnosti alebo dôkazov súdu skôr
neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j.
zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že
právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou
skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy
konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania , je dôvodom obnovy konania „ex
lege“, t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

II.Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím,
ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o
organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení.
Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku,
ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1
zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

III. Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písmeno a) až c) alebo písm. e)
Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu ku trestnej sadzbe trestu
odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012,
ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012, 21. decembra 2012, sa nepoužije.

Vzhľadom k tomu, že postup v obnove konania bol zahrnutý v stanovisku trestnoprávneho kolégia NS
SR v bode III. nebolo možné povoliť obnovu konania tak, ako sa to domáhal ods. R. W..

Z týchto dôvodov krajský súd sťažnosť odsúdeného R. W. zamietol.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.