Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/141/2012 z 29. 7. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. júla 2012, sp. zn. 5Co/141/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5711200467.1 Krajský súd Žilina | 5Co/141/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5711200467.1 | 2012-07-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc0b06e7-7dcb-4b84-9af5-ad9163fa1b0a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5711200467.1 Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/141/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711200467 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711200467.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava 1, IČO. 35 787 783, právne zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Y. X, C., proti žalovanej: E. V., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom J. XXX, zastúpená opatrovníkom Obec Budkovce, 072 15 Budkovce 244, v konaní o zaplatenie 756,74 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/135/2011-181 zo dňa 16.1.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 15C/135/2011-181 zo dňa 16.1.2012 zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 756,74 € s príslušenstvom. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 756,74 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 1.2.2009 do zaplatenia a trov konania na tom skutkovom základe, že žalovanej poskytol spotrebiteľský úver zo dňa 15.3.2002 - revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Žalovaná vyčerpala k 10.1.2008 z úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 2.452,- €. Zaviazala sa splatiť úver poskytnutý formou čerpania peňažných prostriedkov formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % vo výške z tohto rámca, teda vo výške 33,19 € splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Žalovaná si však svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila. Ďalej žalobca poukázal na čl. V. 3. všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s., pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, na základe ktorého je žalobca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky so splatením, ktorej sa žalovaná dostala do omeškania viac ako 30 dní a bola žalobcom na zaplatenie vyzvaná. Dňa 31.1.2009 sa stal splatným dlh žalovanej vo výške 756,74 €, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov spôsobom špecifikovaným v žalobe. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal preukázané, že dňa 15.3.2002 účastníci konania preukázateľne uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcom pre žalovanú na nákup tovaru. Zo žalobného návrhu vyplynulo, že žalobca si uplatňuje žalované plnenie, na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa príslušných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z., teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prvostupňový súd mal preukázané, že v rámci uzavretia individuálne špecifikovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver na nákup tovaru, vnútil žalovanej aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu sfére jej záujmu. Ako vyplynulo z predloženého tlačiva žiadosti (zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru) konajúca osoba sa súčasne podpisuje aj pod tú časť textu (písm. c), ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Ak teda žalovaná chcela získať úver na zakúpenie tovaru, musela podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade prvostupňový súd poukazuje na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa, teda žalovanej vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom, ako bol primárne vo sfére jeho záujmu. Súdu sa preto takýto úkon spotrebiteľa - žalovanej podľa časti C žiadosti, resp. zmluvy o postup spotrebiteľského úveru javí ako neplatí a to s poukazom na § 37 ods. 1 OZ. Prvostupňový súd takýto postup žalobcu zároveň kvalifikoval ako nekalú praktiku, ktorá v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemôže požívať ochranu. Z časti C formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.3.2002 podľa právneho záveru prvostupňového súdu nevyplýva nič iné, než to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme úverovej karty, avšak podľa názoru súdu podpisom zmluvy zo dňa 15.3.2002 nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva i povinnosti z tejto zmluvy zanikli s plnení pôvodného záväzku zo strany žalovanej. V prípade, že žalobca mal záujem uzavrieť so žalovanou nový záväzkový vzťah, bolo potrebné to urobiť spôsobom, akým predpisuje zákon 255/2001 Z.z. Preto, ak žalobca poskytol žalovanej od 10.9.2002 viaceré zmluvy tak, ako to vyplýva z potvrdenia a z výpisu z úverového účtu žalobcu bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný zo všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje ust. § 4 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z., nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, a preto je neplatná. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán o výške úroku z úveru, o výške úroku z omeškania, o zmluvnej pokute či poplatkoch, na ktoré si žalobca robil nárok v zmysle sadzobníka. S poukazom na uvedené prvostupňový súd považuje zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú žalobca poukazuje, za neplatnú aj podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Len v prípade existencie platnej zmluvy o revolvingovom úvere by sa súd zaoberal aj posudzovaním zmluvných podmienok ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že účastníci neuzatvorili platnú zmluvu, súd sa týmito okolnosťami ďalej nezaoberal a na základe uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná bola v konaní úspešná, vzniklo jej právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže si trovy neuplatnila, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní vytýkal, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne. V danom prípade podľa názoru žalobcu prihliadať na ust. § 275 ods. 4 ObZ, ktoré umožňuje vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu - v danom prípade išlo o zaslanie karty (obyčajnou zásielkou) a PIN-kódu (doporučenou zásielkou) odporcovi, ako aj poskytnutie tzv. úverového rámca a tým umožnenie odporcovi vybrať finančné prostriedky v rozsahu poskytnutého úverového rámca v súlade s dohodnutými VOP. Preto žalobca má za to, že v konaní pred okresným súdom dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku, keď označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úverová zmluva všeobecné úverové podmienky, odstúpenie od úverovej zmluvy s dokladom o doručení, podrobná špecifikácia uplatňovaného nároku, potvrdenie o čerpaní peňažných prostriedkov a prijatých úhradách, z ktorých je zrejmý dátum a výška jednotlivých čerpaní ako aj splátok uskutočnených žalovanou, výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového prípadu, všetky pohyby na úverovom účte, ktoré žalobca založil do súdneho spisu počas konania preukazujú opodstatnenosť žaloby a podporujú tvrdenia uvedené v žalobe. Žalobca súčasne poukazuje na skutočnosť, že žalovaná sa uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere riadila a plnila z nej vyplývajúce záväzky a proti uplatnenému nároku nič nenamietala, nerozporovala ho, nespochybňovala ho a na pojednávanie sa napriek riadne vykázanému doručovaniu predvolaní nedostavovala a neospravedlnila. Za takejto situácie, keď žalobca v konaní uvádza tvrdenia na preukázanie svojich nárokov a predkladá doklady a žalovaný zostáva absolútne pasívny, nevyjadruje žiaden nesúhlas, hoci tak urobiť môže, je žalobca toho názoru, že súd pochybil, keď predložené dôkazy a tvrdenia žalobcu považoval za nedostatočné a tieto nesprávne vyhodnotil, pričom dospel k neobjektívnemu a tendenčnému záveru, ktorý je výrazne v prospech žalovanej a vo vykonanom dokazovaní nemá žiadnu oporu. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2,4 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza nič nové, s ktorým by sa súd prvého stupňa v rámci prvostupňového konania riadne nevysporiadal. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, nakoľko odvolací súd nemohol prvostupňovému súdu nič vytknúť, nakoľko v jeho rozhodnutí nenašiel žiadne pochybenie a v celom rozsahu sa s ním stotožnil, preto odvolací súd ďalšie odôvodnenie nevyhotovuje. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešná bola žalovaná, ktorej v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznáva. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.